Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/131/2019 z 8. 12. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 8. decembra 2019, sp. zn. 8Co/131/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1
Krajský súd Prešov | 8Co/131/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1 | 2019-12-08 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77a8c272-5601-4d40-87a2-1a7e5e926dfc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/131/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206228
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Hraničná
667/13, 058 01 Poprad, IČO 30 794 536, o zaplatenie 1. 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/26/2017-71 zo dňa 28.mája 2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu 26.05.2017 v
spojení s doplnením návrhu z 21.06.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.500,- eur a na náhradu trov konania. V konaní žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.500,-
eur titulom náhrady škody, respektíve podľa vyjadrenia na pojednávaní titulom nemajetkovej ujmy.
Nárok žalobca odôvodnil tým, že v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného, kedy mu bolo vydané
potvrdenie o tom, že v období rokov 2002, 2003 nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, respektíve
bol mu priznaný starobný dôchodok v nižšej výške, lebo nebolo započítané obdobie odpracovaných
rokov 2002, 2003. Na pojednávaní nárok na zaplatenie sumy 1.500,- eur špecifikoval aj ako nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s tým, že počas výkonu trestu, kedy žiadal potvrdenie o tom,
že v období rokov 2002, 2003 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Y. a bolo mu vydané negatívne stanovisko, ho osočovali sociálni pracovníci, príslušníci
Zboru väzenskej stráže v Ústave pre výkon trestu, že je cigán, klame a podobne, čo sa žalobcu dotklo.
V predmetnom konaní žalobca predložil rozhodnutia týkajúce sa dávok sociálnej pomoci a to dávky
sociálnej pomoci pre rodinu R. s účinnosťou od 01.09.2003, dávky sociálnej pomoci pre rodinu R. s
účinnosťou od 01.11.2003, dávku v sociálnej pomoci pre rodinu R. s účinnosťou od 01.01.2003. Žalovaný
v konaní predložil potvrdenia o vedení žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorých je
zrejmé, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.12.2015 do 26.03.2016
vrátane, od 03.08.2013 do 11.05.2014 vrátane, od 19.03.2011 do 01.12.2011 vrátane, od 20.10.2007
do 24.08.2008 vrátane od 09.10.2001 do 31.05.2006 vrátane, od 01.02.2001 do 08.05.2001 vrátane, od
28.05.1998 do 17.09.2000 vrátane, od 18.12.1992 do 30.07.1997 vrátane, od 24.03.1992 do 17.12.1992
vrátane, od 20.02.1991 do 23.03.1992 vrátane. Z potvrdenia je zrejmé, že v období od 09.05.2001 do
08.10.2001 žalobca bol zamestnaný na Mestskom úrade v Y.. Žalobca nárok uplatnil titulom náhrady



škody, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpokladov pre priznanie
nároku na náhradu škody: 1.) protiprávny úkon, 2.) škodu, 3.) príčinnú súvislosť protiprávnosti a
škody, 4.) zavinenie. Žalobca nepreukázal, žeby sa žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov
dopustil protiprávneho konania. Žalovaný v konaní naopak preukázal, že v období rokov 2002, 2003 bol
zaradený žalobca do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
žeby žalovaný vydal nesprávne potvrdenie a práve táto skutočnosť by spôsobila nepriznanie dôchodku
žalobcovi, resp. priznanie v nižšej výške. Žalobca nepreukázal na svojej strane existenciu škody ani
základu, už vôbec nie výšky 1.500,- eur. Keďže žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu
a vzniku škody, nemôže preukázať ani príčinnú súvislosť medzi týmito predpokladmi. Žalobca vôbec
nepreukázal zavinenie žalovaného vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, teda za daných okolností nie je
možné priznať nárok žalobcovi titulom náhrady škody, keď je nepreukázaný základ nároku na náhradu
škody, sporná je následne aj výška uplatneného nároku. Žalobca na pojednávaní nárok alternatívne
špecifikoval ako nemajetkovú ujmu v súvislosti so zásahom do osobnosti žalobcu, keď žalobca tvrdil, že
v súvislosti s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. o evidencii v zozname uchádzačov o
zamestnanie za roky 2002, 2003 mu príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnanci Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody hovorili, že je cigán, útočili naňho. Súd v súvislosti s takto špecifikovaným
nárokom konštatoval, že žalovaný nie je pasívne legitimovanou stranou sporu, keď žalobca netvrdil,
žeby zásah do osobnostných práv žalobcu (urážanie, hanlivé oslovenie) vykonal žalovaný.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil vec a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sociálna poisťovňa mu zaslala list, v ktorom
uviedla, že v roku 2001, 2003 nebol uchádzačom o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že ÚPSVaR Y. pre účely výpočtu dôchodku žalobcu správne
potvrdil všetky obdobia jeho vedenia v evidencii nezamestnaných, vrátane obdobia rokov 2001- 2003. Do
zamestnania v období od 1.1.2001-31.12.2003 sa na dôchodkové účely započítava len doba vyplácania
podpory v nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných. Žalobcovi nebola v období od 1.1.2001 do
31.12.2003 vyplácaná podpora v nezamestnanosti, v uvedenom období bola rodine žalobcu vyplácaná
dávka sociálnej pomoci.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo svojom podaní uviedol, že trvá na svojich
predchádzajúcich výpovediach.

6. Krajský súd v  Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

7. Podľa § 386 písm. d) C.s.p, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

8. Podľa § 365 odsek 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)  súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Podľa odseku 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odseku 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava listom zo dňa 24.7.2017 (č.l.
77 súdneho spisu) okrem iného oznámila žalobcovi skutočnosť, že obdobie vedenia v evidencii
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 1.1.2001 do 31.12.2003, počas ktorého nebola
žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti sociálna poisťovňa  na dôchodkové účely nehodnotila.

10. Odvolací súd odmietol odvolanie v tejto veci v súlade s § 386 písm. d) C.s.p., pretože žalobcom
podané odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p. a pre vady odvolania nemožno v odvolacom
konaní pokračovať.

11. Žalobca v podanom odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že žiada, by Okresný súd Poprad
vo veci opätovne rozhodol, pretože sociálna poisťovňa žalobcovi napísala, že v roku 2001, 2003 nebol
uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

12. Uvedené tvrdenie nie je možné subsumovať pod niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v ust. §
365 odsek 1 C.s.p. ani s prihliadnutím na Čl. 11 odsek 1 základných princípov C.s.p.

13. Z odôvodnenia rozsudku zo dňa 28.5.2019 č.k. 17C/26/2017-71 bod 17 nepochybne vyplýva, že súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalovaný
v konaní preukázal, že v období rokov 2002, 2003 žalobca do evidencie uchádzačov o zamestnanie
zaradený bol.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s § 386 písm. d) C.s.p. odvolanie žalobcu
odmietol.

15. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)

17. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR
z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

18. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Uvedené dôvody
spočívajú v zárobkových a majetkových pomeroch žalobcu (v súvislosti s jeho reálnymi možnosťami a
schopnosťami). Aplikácia uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu neodporuje dobrým
mravom a nejde ani o neprimeranú tvrdosť voči žalovanému.

19. Odvolací súd zohľadnil majetkové pomery, ktoré preukázal žalobca súdu prvej inštancie. Od marca
2016 je poberateľom starobného dôchodku vo výške 183 eur. Býva v byte, ktorého vlastníkom je



jeho družka. Mesačné výdavky spolu s výdavkami na lieky sú vyššie ako samotný priznaný starobný
dôchodok.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 a § 257 C.s.p. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému, ktorý vzhľadom na
úspech v konaní by mal nárok, sa ich náhrada nepriznáva.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).