Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/138/2019 z 19. 8. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. augusta 2019, sp. zn. 7CoP/138/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7219205465.1 Krajský súd Košice | 7CoP/138/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7219205465.1 | 2019-08-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03ee815e-ca7b-4356-89d9-625d04b9d199 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7219205465.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/138/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219205465
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7219205465.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletého L. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov: JUDr. G. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v M. na G. O. č. X
právne zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na Štúrovej ul. č. 20 a JUDr. P. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. na C. ul. č. X právne zastúpeného
JUDr. Jurajom Ferenčíkom PhD. advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krivej ul.
č. 23, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II č.k. 26P 152/2019-49 zo dňa 4.7.2019 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým je otec oprávnený
stretávať sa s mal. L. nepretržite od 21.8.2019 od 8.00 hod. do 25.8.2019 do 18.00 hod.. Rozhodol, že
otec maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého v deň začatia styku o 8.00 hod. a na tom istom
mieste maloletého odovzdá matke v posledný deň styku o 18.00 hod.. Matka je povinná maloletého
na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a odovzdať mu ho. Vo zvyšnom rozsahu návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací
súd zmenil uznesenie tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, pretože súd prvej inštancie rozhodol
o zásahu do života 2,5-ročného dieťaťa a upravený styk by spôsobil psychickú záťaž pre maloleté
dieťa v takom útlom veku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa
riadne neoboznámil s obsahom spisu a rozhodol opäť o zásahu do života 2,5-ročného dieťaťa od stola
po tretíkrát, tak ako to bolo v prípade návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sp.zn. 26P
118/2019 a sp.zn. 26P 123/2019. V čase, keď ešte rozhodnutie o neodkladnom opatrení upravujúce
styk otca s dieťaťom počas bežného roka nenadobudlo právoplatnosť (sp.zn. 26P 118/2019 zo dňa
27.5.2019) okresný súd je toho názoru, že dieťa potrebuje ďalšiu zmenu a psychickú záťaž len preto, že
práve prebieha letné dovolenkové obdobie. Maloletý L. len pred mesiacom začal navštevovať materskú
školu v rozsahu 3 až 4 hodiny denne, nemá povinnú školskú dochádzku, žiadne školské povinnosti
počas roka, teda mesiac august pre neho nie je ničím výnimočným, čím by vyžadoval špeciálnu úpravu
styku a taktiež mu nehrozí žiadna ujma. Jediný dôvod, prečo bol styk takto upravený je snaha otca o
presadenie svojich nárokov. Vyslovila názor, že otec dieťaťa neosvedčil právny záujem a naliehavosť
potreby takejto úpravy a okrem toho zákonodarca jasne hovorí o osvedčení a nie o čiastočnom
osvedčení, na čom zákonný sudca založil svoje rozhodnutie, keď uviedol, že otec iba sčasti osvedčil
naliehavú potrebu úpravy účastníkov konania odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou neodkladného
opatrenia. V týchto intenciách považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nemajúce oporu v



zákone. Pokiaľ súd konštatuje, že zo spisu vyplýva skutočnosť, že odo dňa nariadenia neodkladného
opatrenia zo dňa 27.5.2019 sa styk realizuje v zmysle nariadenej úpravy, je nepochopiteľné následné
vyhodnotenie situácie súdom ako naliehavej, pretože styk dieťaťa s otcom dodržuje, riadne prebieha
a preto nerozumie, aká závažná ujma by dieťaťu hrozila v mesiaci august. Ako príklad uviedla, že
frekvencia otcových stykov 4 dni v párnych týždňoch, 2 dni v nepárnych týždňoch jej znemožňuje
realizovať akúkoľvek dovolenku s dieťaťom na viac ako 4 dni a napriek tomu sa nedomáhala na
súde nariadenia nového neodkladného opatrenia upravujúceho letný režim a uprednostnila stabilizáciu
pomerov v prospech dieťaťa nad svoje potreby a plány. Ak bol otec iného názoru a skutočne by mu
záležalo na záujme dieťaťa, mohol sa s ňou dohodnúť na konkrétnych dňoch a časoch naviac oproti
bežnej úprave styku a nepožadovať ihneď celý týždeň v júli a celý týždeň v auguste systémom „všetko
alebo nič“ alebo mohol podať na súd návrh na úpravu styku na čas do rozvodu, ktorý by obsahoval aj
potrebu styku počas leta. V takomto type konania by sa totiž vykonalo riadne dokazovanie, na základe
čoho by súd vyhodnotil, aký model starostlivosti a styku je pre dieťa aktuálne vhodný. Poukázala na
to, že na jednej strane súd je toho názoru, že dieťa sa ešte neprispôsobilo ani stavu, ktorý nastal po
27.5.2019, t.j. víkendové styky, pričom hneď odkazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý v
konaní vyžiadal okresný súd, ktorý ako kompromisné riešenie situácie rozšírenia styku navrhol počas
dvoch týždňov rozšírenie maximálne o jednu noc a ďalej konštatuje, že sa s týmto vyjadrením stotožňuje,
no napriek tomu v úplnom rozpore s obsahom správy kolízneho opatrovníka vydal rozhodnutie, kde dieťa
odlúčil od matky na päť súvislých dni a nocí, pričom súd považuje takúto formu a rozsah za postupné
rozširovanie styku. Súd sa stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka aj v otázke potreby znaleckého
skúmania o otázke styku, ale napriek tomu rozhodol od stola neodkladným opatrením. Vyslovila názor,
že takéto odôvodnenie súdu absolútne nekorešponduje s jeho výrokom, ak si dieťa podľa názoru súdu
nezvyklo na novú situáciu a stotožňuje sa s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý odporúčal rozšíriť
víkendový styk maximálne o jednu noc, nie je zrejmé, prečo predĺžil styk na celých päť dní. Takéto
rozhodnutie má znaky arbitrárnosti a je v úplnom rozpore s predošlou súdnou argumentáciou a najmä
keď ďalej poukazuje na skutočnosť, že maloletý začal navštevovať predškolské zariadenie, kde trávi bez
matky čas, pričom poukázal na fakt, že styk otca sa realizuje každý druhý víkend s prespaním. Nie je jej
celkom jasné, z čoho súd vychádzal, keďže v každom konaní poukazuje na to, že maloletý víkendové
styky s prespaním znáša zle, po takomto víkende sa v noci budí, je nervózny, plače, viac sa dožaduje jej
prítomnosti. Súd sa však s týmto jej vyjadrením mal možnosť oboznámiť aj v tomto konaní. Má za to, že
návšteva predškolského zariadenia v rozsahu 3 až 4 hodín denne neosvedčuje skutočnosť, že maloletý
si zvykol na prespávanie počas víkendov u otca a že by v tomto veku malo byť v jeho záujme odlúčenie
od matky v súvislých piatich dňoch a nocí. Za zmätočnosť rozhodnutia považuje záver, kde Okresný
súd zdôvodňuje potrebu letnej úpravy styku otca s dieťaťom od 21.8.2019 do 25.8.2019 v súvislosti
s využitím psychologicko-poradenských služieb rodičov na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za
účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi dieťaťa, pričom uvedená myšlienková konštrukcia je podľa
jej názoru úplne iracionálna, nakoľko tu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť. V závere poukazuje na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 243/07 zo dňa 19.6.2008 a s poukazom na uvedené má za to, že
napadnuté uznesenie je arbitrárne, absolútne nelogické, argumentačne si odporujúce, vydané v rozpore
so Zákonom o rodine a hlavne v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporúča rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na vek maloletého dieťaťa, režim dieťaťa a jeho odôvodnené potreby v najlepšom
záujme maloletého.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie. V celom rozsahu trvá na návrhu, ako aj
dôvodoch v ňom uvedených. Odvolanie matky považuje za účelové, tendenčné, v rozpore s objektívnou
realitou v snahe pomstiť sa mu za rozvodové konanie. Považuje za neprijateľné a trúfalé, hraničiace s
drzosťou, aby zo strany účastníka konania došlo v úvode podaného odvolania k priamemu nabádaniu
na procesný postup konajúceho súdu. Procesný postup a jednotlivé úkony súdu sú výlučne v jeho
kompetencii a žiaden účastník nemá právo dožadovať sa postupu podľa svojich prianí. Požadovať
od súdu, aby neočakával vyjadrenia rodičov k podaným odvolaniam, blúznenie o zneužití inštitútu
neodkladného opatrenia zo strany otca sú hodné pozastavenia sa nad právnym vedomým autorky
textu o to viac, že ide o osobu s právnym vzdelaním. V právnom štáte je neprípustné, aby účastník
konania hrubým spôsobom zasahoval do činnosti súdu a odporúčal mu ako má alebo nemá konať.
V prípade, ak by súd rozhodol o neodkladnom opatrení aj vo vzťahu k mesiacu júl, nestihla by
navrhovateľka ani odvolanie podať a v tomto konaní prezentuje sa ako účastník, ktorý rešpektuje
vykonateľnosť neodkladného opatrenia, kým nebude zrušené odvolacím súdom ako napríklad v konaní



sp.zn. 26P 123/2019, kde bolo rozhodnuté o styku maloletého so starou matkou sa sama postavila
do pozície, že zrušila a nerešpektuje neodkladné opatrenie aj bez rozhodnutia odvolacieho súdu
a tri dni po vydaní neodkladného opatrenia účelovo, nezákonne a tendenčne zapísala maloletého
do predškolského zariadenia, len aby mu spôsobila stratu účinnosti neodkladného opatrenia. Pokiaľ
odvolateľka píše o zneužívaní inštitútu neodkladného opatrenia, sama iniciovala osem neodkladných
opatrení v konaní pred súdmi vo vzťahu k otcovi maloletého. Do pozornosti súdu dáva, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na užívanie motorového vozidla dala odvolateľka trikrát, celkovo
podala päť neodkladných opatrení a samú seba vníma zrejme ako osobu, ktorá len uplatňuje svoje
práva, avšak otca maloletého ako osobu, ktorá zneužíva inštitút neodkladného opatrenia. Poukázal
na čl. 12 ods. 4 v spojení s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR. Konštatoval, že nemožno spochybňovať jeho
rodičovské právo starať sa o dieťa aj vo zvýšenom rozsahu v lete a nie je mysliteľné, aby sa otec
nemohol s maloletým stýkať aspoň jeden týždeň počas leta, preto nesúhlasí s odvolacím návrhom
matky na zamietnutie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že strany sporu sa majú právo oboznámiť
s vyjadreniami, návrhmi, dôkazmi protistrany. Môžu k nim vyjadrovať svoje stanovisko, čo sa v danom
prípade nestalo a nemá vedomosť o tom, ako stihla odvolateľka napísať dve vyjadrenia, ale k ich obsahu
má otec maloletého podstatné zásadné námietky, s ktorými sa súd nemal možnosť oboznámiť, čím mu
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. V priebehu viacerých konaní, ktoré medzi účastníkmi prebiehajú sa zneužíva
slovník typu „malé dieťatko“, „synček 2,5-ročný“, ale rovnako tak je pozoruhodné, že zároveň o tom
istom maloletom v iných konaniach píše ako dieťati, ktoré po návrate po víkendovom styku od otca
kladie vysokosofistikované, priam až filozofické otázky „Čo znamená slovo matka“. Preto je vhodné,
aby odvolateľka ustálila svoj názor na maloleté dieťa a neprispôsobovalo jeho schopnosti konkrétnym
konaniam. Poukázal na to, že odvolateľka si dieťa, ktoré si ešte len zvyká na nový styk s otcom v
úplnom protiklade s týmto tvrdením svojvoľne prihlásila do škôlky proti vôli otca. Tri dni po vydanom
neodkladnom opatrení, podľa ktorého mal maloletý sa stýkať so starou matkou až do nástupu do
materskej školy je nutné poznamenať, že nový styk s otcom je vyvolaný len podaniami a správaním
odvolateľky, keďže ako otec prejavuje o dieťa reálny a intenzívny záujem, pričom matka si preukázateľne
rieši frustráciu z rozvodu prostredníctvom dieťaťa. Umiestnením do predškolského zariadenia bez
jeho súhlasu a vedomia v tomto ťažkom stresujúcom období pre dieťa vytvorila vedome ďalšie nové
stresujúce prostredie. Samotná odvolateľka vo svojom návrhu z 2.5.2019 v spore o manželské výživné
vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 19Pc 29/2019, toho času na Okresnom súde Košice
I pod sp.zn. 18Pc 44/2019 priamo uvádza, že mal. L. do škôlky nechodí, mal by ju začať navštevovať
v septembri a rovnaký postoj zaujala aj v máji 2019, keď otec dieťaťa chcel súhlas o zápis dieťaťa
do predškolského zariadenia, no tento mu matka neposkytla so zdôraznením, že dieťa bude zapísané
až v mesiacoch september a október, pričom otca z tohto rozhodovania vylúčila. Zápisom maloletého
do materskej školy matka vytvorila priestor pre ďalšiu stresovú situáciu pre maloletého. Konštatovanie
odvolateľky, že jediným dôvodom, prečo bol styk upravený, je snaha otca o presadenie svojich záujmov
aj v skutku bizarným náhľadom do myšlienok autorky textu, ktorá vníma maloletého ako jej patriacu
vec, na ktorú má len ona nárok, o ktorej rozhoduje len ona vrátane styku s rodinou, čo je nielen v
právnej rovine, ale aj v rovine ľudskej maximálne absurdné. To sa jej snažila vysvetliť na sedení Dr.
O.. Vyslovil názor, že u navrhovateľky je v absolútnom poriadku len to, o čom súd rozhodne tak, že jej
vyhovie. Avšak akonáhle sa rozhodne hoci aj čiastočne v jej neprospech, už podľa jej názoru absentuje
právny záujem a naliehavosť úpravy. Poukázal na to, že v prejednávanom prípade je naliehavosť na
úprave pomerov vyššia, keďže sa jedná o obdobie prázdnin a dovolenkové obdobie, kedy je čas trávený
s maloletým veľmi dôležitý, pretože je potrebné práve v letných mesiacoch navštevovať dovolenky a
nie vylúčiť možnosť otca stráviť teplé dni s maloletým počas dovolenkového obdobia. Z uvedeného
dôvodu je preto preukázanie naliehavosti na úprave pomerov v právnom záujme absolútne dôvodná a
osvedčená a nejestvuje reálny dôvod, prečo by nemohol otec stráviť týždeň s maloletým. Uviedol, že
nerozumie, aká závažná ujma by dieťaťu hrozila, nakoľko návrh podáva ako otec dieťaťa jeden z rodičov,
ktorý má o dieťa minimálne rovnaký záujem, prejavuje záujem na riadnom vykonávaní rodičovských práv,
na riadnom podieľaní sa na zdravotnom vývoji dieťaťa, pričom nerealizovaním styku v dostatočnej miere
v tomto vývojovom období je priam nevyhnutné, aby trávilo so svojím otcom dostatočný čas. Poukázal
na skutočnosť, že matka autokratickou dominanciou sa stavia do pozície neobmedzenej a neomylnej
diktátorky, ktorá ako jediná dokáže správne vyhodnotiť, čo je potrebné a aký rozsah styku je potrebný
pre maloletého. Verejne prezentuje, že otec dieťaťa sa s maloletým stýka 14 dní v mesiaci, pričom je v
tomto čase zarátaný aj presun maloletého. Poukázal na to, že s matkou, pokiaľ ide o akékoľvek otázky
styku s maloletým, nie je žiadna komunikácia rozumná a táto skutočnosť, že objektívne preukázaná a
jej ignorantský postoj k týmto otázkam bol dôvodom, prečo vzniklo toľko rôznych podaní o úpravu styku.



V samotnom návrhu na podanie neodkladného opatrenia pripojil aj SMS konverzáciu ohľadne styku.
Uviedol, že matka po styku je schopná vracať hračky zakúpené otcom, oblečenie pre maloletého, ktoré
mu zakúpi, pričom s matkou nie je možná dohoda o náhradnom termíne styku. Poukázal na iracionálne
správanie matky, keďže bola schopná bezprecedentne opustiť mesto so svojimi rodičmi na päť dní, keď
bola na školení v Tatrách, pričom v tom čase otec styk realizovať nemohol a taktiež na skutočnosť, keď
bol ako otec ochotný pristúpiť na tú formu styku, že do budúcna sa styk rozšíri o jednu noc v rámci
strávených víkendov, prespatie, ako to uvádzal v správe kolízny opatrovník matka po oboznámení sa
s týmto stanoviskom nebola ochotná súhlasiť s rozšírením styku. Ohradil sa voči tvrdeniam matky, že
maloletý by znášal víkendové styku u neho zle a taktiež za nepravdivé považuje aj tvrdenia, že po
víkende sa maloletý v noci budí, je nervózny, plače, viac sa dožaduje matkinej prítomnosti, pretože
sú ničím nepreukázané, účelové a v rozpore s objektívnou pravdou, pretože maloletý počas styku s
ním je spokojný, vyrovnaný, zaspáva spokojne pri čítaní rozprávky. Maloletý sa pri odchode na matku
nepýta, nemá záujem opustiť otcovu domácnosť a musí edukatívnym prístupom vyvolať u maloletého
záujem o stretnutie s matkou. Uviedol, že matka v konaní preukázala, aký spôsob výchovy a styku s
otcom si predstavuje, keďže sebe aj okoliu dokazuje, že len jej názor je správny vo všetkých otázkach
týkajúcich sa maloletého a preukázala neschopnosť komunikovať s ním ako otcom maloletého. Uviedol,
že v zmysle vykonateľného neodkladného opatrenia sp.zn. 26P 118/2019 zo dňa 27.5.2019 je upravený
styk s maloletým do rozvodu v utorok, t.j. 20.8.2019 od 16.00 hod. do 19.00 hod.. Je nelogické a zbytočné
po uskutočnení tohto styku traumatizovať maloletého prevozom do domácnosti na G. O. a následne
ráno 21.8.2019 si ho v mieste jeho bydliska prevziať, preto žiada, aby odvolací súd uznesenie sp.zn.
26P 152/2019 zo dňa 4.7.2019 zmenil tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým nepretržite od
20.8.2019 od 16.00 hod. do 25.8.2019 do 18.00 hod.. V prípade, ak súd nevyhovie jeho návrhu na zmenu
rozhodnutia, žiada, aby odvolanie matky zamietol ako nedôvodné a zaviazal ju na náhradu trov konania.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a
dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že neboli splnené ku dňu jeho rozhodnutia
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa platnej úpravy CMP v spojení
s CSP, pretože nebola preukázaná potreba opätovne dočasne upraviť pomery účastníkov konania,
nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), lebo nebolo preukázané, že by maloletému
hrozila bezprostredná ujma. Preto uznesenie podľa § 388 CSP zmenil a dodáva, že neodkladné
opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov
konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným
predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby
predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného
opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť
tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia
dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred
rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť.
Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím
je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že
by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s
účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas
na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým,
že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné
zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch



dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o
sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení teda
nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o neodkladnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je
rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné
otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej, preto nemôže byť
relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z návrhu otca je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú
v súčasnej dobe problematické a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo
náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Až rozhodnutie
vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o
návrhu otca. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní
matky proti uzneseniu súdu prvej inštancie a vyjadrenia otca k odvolaniu sú nepochybne relevantné
pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod opätovne
nariaďovať neodkladné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme
neodkladného opatrenia, pretože o styku otca s mal. L. bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Košice II č.k. 26P 118/2019-92 dňa 27.5.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7CoP 100/2019-195 dňa 9.8.2019. Skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie o návrhu otca sa
môže zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci
samej, pretože dokazovanie v tomto rozsahu prekračuje rámec možností dokazovania pri nariadení
neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa
ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).