Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/14/2017 z 27. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2017, sp. zn. 1Co/14/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116887556.1 Krajský súd Prešov | 1Co/14/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8116887556.1 | 2017-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e612abc9-e59d-4174-8a3a-0cdc706301c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116887556.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887556
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116887556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobkyne: T. C., bývajúca v L., U. XX,
zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov č.
163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.216,- eur s prísl. a určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29Csp/14/2016-93 z
03.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere pod č.
XXXXXXXXX uvedená v bode 10 Všeobecných podmienok v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3-
ny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.216,- eur
s 5 %-ným úrokom z omeškania od 07.08.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 26.09.2012 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.400,- eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť
spolu s poplatkom vo výške 1.216,- eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 218,- eur počnúc
dňom 20.10.2012. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvu,
že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala
ako fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko v úverovej zmluve bola označená identifikačnými znakmi
typickými pre fyzické osoby nepodnikateľov, t. j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom.
Predmetná zmluva o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. Obsah dojednania
v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho,
že za poskytnutie úveru je žalobkyňa povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je
určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška
administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úveru z dôvodu,
že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera čo je
jeho základným cieľom, pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku



zanedbateľná, keďže tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2-násobku sumy dojednaného
úroku. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajú v úrokoch bez toho, aby bolo
zrejmé za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo Všeobecných obchodných
podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych
úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi nevyplýva, aké konkrétne služby, či
protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že
banky za správu úveru inkasujú cca 3,- až 5,- eur mesačne a za poskytnutie úveru 1-2 % z výšky
poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania
v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou a žalobe vyhovel.

3. Keďže na predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu sa vzťahuje právna úprava
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona. Okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. f) termín konečnej splatnosti úveru, podľa písm. i)
uvedenie ročnej úrokovej sadzby, písm. j) uvedenie konečnej splatnosti úveru, podľa písm. i) uvedenie
ročnej úrokovej sadzby, písm j) uvedenie RPMN a podľa písm. y) uvedenie priemernej hodnoty RPMN
s tým, že ak uvedené náležitosti neobsahuje poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému vzniklo iba právo na
vrátenie istiny poskytnutého úveru. Žalobkyňa má takto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie v
celkovej výške 1.216,- eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o
dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a pokiaľ ide vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z jeho strany išlo o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania
žaloby neuplynula, ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov. Účelom právnej úpravy § 9 ods.
2 zákona č 129/2010 Z.z. je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten
má totiž právo byť informovaný o výške úrokovej sadzby úveru, poplatkoch, RPMN, ako aj priemernej
hodnoty RPMN. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedené údaje uviesť, a to priamo v zmluve so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „neznalosť
zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere (uznesenie NS SR pod sp. zn. 6Mcdo/9/2012). Žalovaný minimálne vedel,
že neuvedením všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom
predpokladaná situácia, t. j., že ako veriteľ nebude môcť od dlžníka žiadať úroky a poplatky z úveru a
pre prípad, že tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zákonodarca
pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa
počíta odo dňa, keď k nemu došlo v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je dôvodný právny
záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ku dňu
podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia lehota, ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov.

4. Na základe uvedeného súd žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.216,- eur
s 5 %-ným úrokom z omeškania od 07.08.2016 do zaplatenia vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu o
uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol. Keďže žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia až podanou žalobou, ktorá bola doručená žalovanému 05.08.2016 a tento
sa v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka do omeškania dostal až počnúc dňom 07.08.2016. Výrok
o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené najmä tým, že súd sa
nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, čím mu odňal



možnosť konať pred súdom. Spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPU) sa
zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka
(§ 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka) z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný
vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník totiž vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo
jeho konkrétneho ustanovenia, ak dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o konkrétne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné je v skutkovo-relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Z
obsahu zmluvy o úvere pod č. XXXXXXXXX vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky počtu
a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník (žalobkyňa) sa zmluvou o úvere zaviazal
k úhrade 12-tich splátok vo výške 218,- eur s termínom splatnosti dňa 20.10.2013. Každá uvedená
splátka bola prednostne započítavaná na istinu a až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom
informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť
ustanovené prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítania, a
to v prospech dlžníka. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú
výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014 obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

8. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania a treba poukázať na to, že
požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaným. V predmetnom prípade došlo k úhrade poslednej
splátky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 26.11.2013. Vzhľadom k uvedenému, nárok žalobkyne
bol premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu 26.11.2015 a žalobkyňa uplatnila
svoj nárok až 15.07.2016. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa
zaplatenia poslednej splátky, t.j. odo dňa 26.11.2013 a uplynula 26.11.2015 vzhľadom k skutočnosti,
že od tohto dňa mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala
sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky.

9. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatku
výslovne nebráni. Zákonnosť spotrebiteľských úverov totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za
notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedeniu účtu a podobne. V prípade
definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú aj poplatky
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Žalobkyňa musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne
(podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovania z vlastných zdrojov tak, ako žalovaný. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov výlučne bánk,
koná tak v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako meradlo považovaná
odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného
trhu. Definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008. U nebankových subjektov nemožno teda obvyklú
výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť
poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca
explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru alebo
účtu, alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere z čoho
výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
prípustný. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so slovenským právom, pretože Obchodný zákonník
umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Zákon o spotrebiteľských úveroch
taktiež výslovne spomína niektoré poplatky v zmysle vyššie uvedeného. V prípade definície celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú poplatky akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.



10. Treba odmietnuť názor, že zmluvná podmienka, t.j. „administratívny poplatok za administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z čl. 4 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že hodnotenie nekalej povahy podmienok
sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej
strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné. Podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien. Ceny
sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. Spotrebiteľovi nie je a nemôže byť odňatá možnosť
slobodnej voľby, či určité služby za určitú cenu príjme, alebo službu nevyužije. Citované znenie smernice
bolo do slovenského právneho poriadku implementované prostredníctvom § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že argumentácia žalovaného týkajúca sa voľného, t.j. trhového poňatia
tvorby cien vychádza zo znenia smernice a je v celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok
Slovenskej republiky. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti
ceny.

11. Žalobkyňa sa k odvolanie žalovaného nevyjadrila.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania(§ 385 CSP
a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho
konania.

14. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere zo dňa 26.09.2012 je
vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru.

19. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov predmetného
spotrebiteľského úveru (RPMN), čo spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010



Z. z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami, je potrebné takýto úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

20. Pokiaľ ide o podmienku v zmluve uzatvorenej zo dňa 26.09.2012 v časti poplatku je potrebné súhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k
nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o
vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje
cca 60 % poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk,
ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova
zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. To je ďalší dôvod na určenie neplatnosti tejto časti
dojednaného poplatku.

21. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu absencie RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ako aj z dôvodu vzťahujúceho sa na 2/3-tiny tohto poplatku (neúmerne vysoké a nešpecifikované
administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný.

22. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti
zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
ako dodávateľom a spotrebiteľom.

23. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie
úveru v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly
uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov, ako
to analyzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie.

24. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní
absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, nakoľko je
súčasťou spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo
v texte zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu
2/3-tín) na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Navyše, je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal
odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľke
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o
poplatok neúmerne vysoký.

25. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

26. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť
a nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín poplatku. Vo svetle týchto okolností nemožno súhlasiť s
názorom, že kvalifikovanie uvedeného poplatku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je zásahom do
voľnej, dohodou strán ustálenej tvorby cien.

27. Správne sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s otázkou premlčania, keď ustálil, že v prejednávanej
veci ide o úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý realizuje veľké
množstvo úverov takej povahy, ako bol úver poskytnutý žalobkyni, a preto si je vedomý v celom rozsahu,
akým spôsobom je ustálená výška predmetného poplatku v zmluve o úvere ( t. j. v nešpecifikovanej
forme ) a akým spôsobom získava profit z tohto administratívneho poplatku, ktorý aj odvolací súd
kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie získané žalovaným, so zreteľom na všetky vyššie uvedené



okolnosti, úmyselne. Z toho vyplýva, že aplikácia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v otázke
premlčania v prejednávanej veci ( desaťročná premlčacia lehota ) je plne dôvodná.

28. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, v zmysle ktorých má žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech,
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Ich výšku ustáli po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie ( súdny úradník ), v zmysle § 262
ods. 2 CSP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).