Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoE/148/2013 z 18. 11. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. novembra 2013, sp. zn. 11CoE/148/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7913211409.1
Krajský súd Košice | 11CoE/148/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7913211409.1 | 2013-11-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 41 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fa0b3fe-79d2-40ca-a9b5-e91d9f11021d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7913211409.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/148/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913211409
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7913211409.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej N. C. A., s.r.o., K., X. 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠOM
KUŠNÍROM, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 803, proti povinnej T. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., K. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.199,24 € istiny s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu č. k. 2Er/931/2013 - 10, EX 11921/13 z 4.9.2013 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad
Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 4.7.2013 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 1.199,24 € istiny s
prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zradeného
pri Slovenskej hospodárskej komore sp. zn. VP 80311/09 zo dňa 7.3.2013 (právoplatný 24.4.2013 a
vykonateľný 28.4.2013), ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenej 1.199,24 €, ako aj úrok z
omeškania  vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.199,24 € za dobu od 23.11.2011 do zaplatenia, trovy
rozhodcovského konania vo výške 79 €, trovy právneho zastúpenia vo výške 162,70 €  a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.  Vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „EP“), § 52 až 54 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), čl. 2, 3, 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
posudzoval danú vec podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Preskúmal žiadosť, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul a zistil, že  obsahom štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je
rozhodcovská doložka, ktorú oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ nachádzajúci sa v porovnaní s
dodávateľom v nevýhodnom postavení (pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti)
nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom, preto rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Na základe
uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný



poriadok) v znení neskorších predpisov. Citujúc znenie § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZRK“) a § 159 O.s.p. tvrdila, že ZRK upravuje účinky
právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako ako ich upravuje Občiansky súdny poriadok pre
rozsudky všeobecných súdov SR, že z formálneho hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia, že
proti nemu už nie je možné podať riadny opravný prostriedok, a v prípade, ak nie je odložená jeho
vykonateľnosť a uplynie stanovená lehota na plnenie, je možné domáhať sa jeho výkonu. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok z materiálneho hľadiska znamená záväznú úpravu hmotnoprávneho stavu
medzi jeho adresátmi, takže z uvedeného hľadiska má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu a je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný a teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Citujúc znenie §
45 ods. 1, 2 ZRK uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd,
z čoho vyplýva, že nie je príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie a ak by exekučný súd skúmal
meritórne súlad plnenia, na ktoré zaviazal rozhodcovský rozsudok s hmotným právom, pôsobil by ako
súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods.1 písm. c/ ZRK, tieto sa týkajú
zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie,
ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, pričom pri
výklade významu tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je
príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti, nie rozhodnutie samotné a cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je
v súlade s právom. Toto ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu,
ktoré je právom zakázané, preto dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia
by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym
poriadkom, pričom existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekúcie je priamo
zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007 z 30.10.2009, týkajúci sa výkladu rovnakej normatívnej
konštrukcie českého práva (citoval právny názor z jeho odôvodnenia). Vzhľadom na uvedené bol toho
názoru, že ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia (na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok) s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu,
ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie, pričom platný právny poriadok SR nezveruje
exekučnému súdu právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje
vo veci samej, a teda napr. nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc
rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-
40/08 zo 6.10.2009, ktorý sa zaoberá právomocou vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o návrhu na
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, či má vnútroštátny
súd právomoc ex offo rozhodnúť o nekalej povahe rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ako aj
vyhlásiť rozhodcovský rozsudok za neplatný, pričom Súdny dvor v bode 37 uvedeného rozhodnutia
poukazuje na fakt, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po
vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto
opravných prostriedkov (rozsudky z 30.9.2003 Köbler, C-224/01, Zb. I-10239, bod 38; zo 16.3.2006
Kapferer, C-234/04, Zb. S. I-2585, bod 20; ako aj rozsudok z 3.9.2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08,
bod 22). Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd
kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ... a
taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa
spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku (bod 47 rozhodnutia C - 40/08). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol toho názoru, že
nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich, a komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu
exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Bol toho názoru, že pokiaľ bola zmluva o
úvere uzavretá pred dňom 1.1.2008, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy vzniknuté do 1.1.2008
posudzovať podľa § 52 až 54 OZ, lebo právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 v
súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov. Poukazoval na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v zmysle ktorej
by v danom prípade zlá formulácia nespôsobila neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Na základe
uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie
oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne
správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok pre
rozpor so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť
exekúciu proti povinnému. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych
zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto
odvolanie oprávnenej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Námietku oprávneného, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
znení neskorších predpisov, nemožno akceptovať.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu právo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda
aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský
rozsudok aj z toho hľadiska, či plnenie ním uložené je právom dovolené a či súčasne nie je v rozpore
s dobrými mravmi, a preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok
pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP. Toto oprávnenie vyplýva
exekučnému súdu z ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení, z ktorého súd pri rozhodovaní v posudzovanej veci správne vychádzal. Ust. § 45 ods. 1 a
2 ZRK je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktoré zahŕňa v
sebe prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ods.
1 ZRK. V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd je oprávnený a súčasne aj povinný
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto
ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, a nie je
ním preto v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku,
špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti
nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd môže teda v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania skúmať, či sú dôvody na zastavenie exekúcie (alebo aj na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky
uvedené v § 40 písm. a), b) ZRK alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a) a b), rovnako ak súd
zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom
alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak totiž sú splnené podmienky
pre zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 2 ZRK už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak potom by nemalo žiadny zmysel, aby súd najprv vydal poverenie a až
následne by exekúciu zastavil. Písomné poverenie exekútora preto neprichádza do úvahy ani vtedy, ak
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia zistí existenciu takých (hmotnoprávnych,
príp. procesnoprávnych) skutočností, pre ktoré je nevyhnutné exekúciu (exekučné konanie) zastaviť.



Nie je pritom podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v
konaní podľa § 40 ZRK.

So zreteľom na uvedené, ak súd prvého stupňa v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z
hľadísk uvedených v § 45 ods. 1 ZRK a podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku
zakotvenú v zmluve z 22.8.2007, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky založený (ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku), treba mať za
to, že nekonal nad rámec zákona. Dospel k správnemu právnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky v úverovej zmluve, ktorá je ako celok neplatná pre rozpor s ust. § 53 a nasl. OZ a čl. 3 ods.
1 a 2 Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.4.1993, a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského
súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré sa uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky), pre jeho
nesúlad so zákonom nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a ním uložené
plnenie nemožno považovať za právom dovolené, a preto z tohto dôvodu (pre chýbajúci materiálny
predpoklad prípustnosti exekúcie) v súlade s § 44 ods. 2 EP bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224
ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.