Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/707/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 41CoE/707/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6114208887.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/707/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6114208887.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da63c28c-b884-4600-b293-03bfb0834a91 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114208887.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/707/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114208887.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42174716, proti povinnému T. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. ulica XXX, XXX XX E., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská
Bystrica, pod sp. zn. EX 222/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.495,82 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1313/2014-22 zo dňa
15. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1313/2014-22 zo dňa 15. júla 2015 v napadnutej
časti výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1313/2014-22 zo dňa 15. júla 2015 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. Oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej, so sídlom
Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica vo výške 102,78 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IX-C/0112/0092 dňa 09.12.2011. Okresný súd zistil, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného E. Y., a.s., so sídlom I. P. X, Y. a povinným dňa 05.03.2008. Rozhodcovský súd si právomoc
založil na základe rozhodcovskej doložky uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným v bode 10.2. v spojením s bodom 2. textu Všeobecných obchodných podmienok .

Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky okresný súd vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že
povinný mal vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri
uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Okresný súd v súlade so závermi rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvedenými v uznesení sp.zn. 6Cdo 217/2012 zo dňa 21.03.2013 nepovažoval za splnenú podmienku
zo strany oprávneného, že povinnému bol poskytnutý taký návrh rozhodcovskej doložky, aby z
nej bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo odmietnuť takýto
návrh riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere. Konštatoval, že rozhodcovská doložka bola
poňatá do samotného textu obchodných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, nebola ani
samostatnou zmluvou spísanou na jednej listine, čoho následkom bolo, že povinný mohol rozhodcovskú



doložku odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietol aj samotnú zmluvu o úvere. Okresný súd
ďalej nepovažoval za splnenú podmienku povinnosti oprávneného jasne a zrozumiteľne informovať
povinného, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. K záveru o nedostatočnom jasnom
a zrozumiteľnom informovaní povinného o rozhodcovskom konaní okresný súd uviedol, že znenie
rozhodcovskej doložky neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania,
napr. jednoinštančnosť rozhodcovského konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na všeobecnom
súde, spravidla neverejné konanie, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, možnosti sa
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnom stanovenej lehote a pod.

Okresný súd zo znenia rozhodcovskej doložky zistil, že využiť prípadnú voľbu medzi rozhodcovským
súdom a všeobecným súdom mohol povinný využiť len vtedy, ak by sám inicioval žalobu na všeobecnom
súde proti oprávnenému. Táto možnosť sa ale povinnému poskytuje ako predformulovaná možnosť zo
strany oprávneného, ktorú mohla prijať alebo len odmietnuť spolu so samotnou zmluvou o úvere. V tomto
kontexte okresný súd prijal záver, že takáto voľba nie je vo svojej podstate výberom, ale len nanútením
formálnej, obmedzenej možnosti konať pred všeobecným súdom.

Okresný súd uviedol, že rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského
súdu tak, ako to vyplýva z jej znenia nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých
y bola voči povinnému uplatnená žaloba, by sa musel povinný ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému
konaniu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený
ako poskytovateľ úveru, nemohol by sa oprávnený brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o
sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k súdu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že úprava
a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú
podmienku) okresný súd prijal záver, že ustanovenia zmluvy o rozhodcovskej doložke sú neplatné.
Nakoľko okresný súd vyhlásil predmetné ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného
titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu. Z uvedených dôvodov okresný súd exekúciu vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že s poukazom na dôvod zastavenia
exekúcie, kedy exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorý okresný súd z vyššie
uvedených dôvodov označil za rozhodnutie majúce účinky paktu, čoho následkom je materiálna
nevykonateľnosť tohto rozhodnutia, prijal záver, že oprávnený bude znášať trovy exekúcie. Po posúdení
opodstatnenosti a účelnosti uplatnených trov exekúcie exekútorkou v súlade s vyhláškou MS SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov okresný súd súdnej exekútorke priznal
náhradu trov exekúcie celkom vo výške 102,78 Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol,
že okresný súd v predmetnej veci už preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj exekučný titul v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred vydaním
poverenia. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí
s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípae
by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. To znamená,
že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania
účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže exekučný súd naprávať prípadné
chyby a nedostatky exekučného titulu. Uviedol, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, t.j. či rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené lebo odporuje dobrým mravom. Konštatoval,
že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,



ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s
ustanoveniami zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. V
odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v súlade s ust. § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok si jeho
právny predchodca E. Y., a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z uvedeného zákona. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
výroku, ktorou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 16.04.2014 bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdna exekútorka žiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd dňa 29.04.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v
predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC12100184 zo dňa 09.12.2011, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu
(oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 1.495,82 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 05.03.2008. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej
exekútorke trovy exekúcie vo výške 102,78 Eur.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Odvolací súd uvádza, že exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania (t.j. nielen v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc,
ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd
dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu,
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (05.03.2008)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto



smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky
je možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.03.2008, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere, pričom v článku 10, v bode 10.2.2. týchto podmienok sa zmluvné strany
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov, alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v znení: pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania; pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento
spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V
bode 10.2.3 týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového
obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do
Všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, pričom takto dohodnutá
rozhodcovská doložka tak, ako je dojednaná, doslovnému zneniu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka neodporuje. Ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že oprávnený si ju



dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,
či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS
o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia
vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to
práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza,
že okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy dospel
na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok a
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou uvedených obchodných podmienok, predložených samotným
oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na
prístup k vykonanému dokazovaniu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.