Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/457/2013 z 29. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. decembra 2013, sp. zn. 8Co/457/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612208058.1 Krajský súd Žilina | 8Co/457/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612208058.1 | 2013-12-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 208 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec6239ee-7704-459b-ac2d-8ad62a25d64f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612208058.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/457/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612208058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612208058.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881 , proti žalovanému:
W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. O. XXX, toho času bytom XX C. O. W., H. XQY, L., A. C. Z. K.
a C., o zaplatenie sumy 1.362,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/307/2012-54 zo dňa 5. apríla 2013 a čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.362,15 eur a v časti úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 979,71 eur od 24.09.2009 do 20.02.2013 vo výške 108,55 eur, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/307/2012-54 zo dňa 5. apríla 2013 v tejto časti z r u š
u j e a konanie z a s t a v u j e .

V časti, v ktorej súd zamietol návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,71
eur od 24.09.2009 do zaplatenia vo výške 192,25 eur rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 979,71 eur vo výške 9 %
ročne od 24.09.2009 do 20.02.2013 celkom vo výške 192,25 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 189,60 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 81,50 eur k rukám
splnomocneného zástupcu navrhovateľa: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Žabotova
2/B, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1
Ro/686/2012-23 zo dňa 03.09.2012 zrušil a žalobu zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že postupujúc podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona č. 71/1996 Z. z. v znení účinnom k 04.03.2008, § 261 ods. 3 písm. d/, § 708 ods. 1, 2, § 710
Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, § 101 a § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 544 ods. 1, 2 a § 563
Občianskeho zákonníka a po vykonaní dôkazov ustálil, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom



PRVÁ KOMUNÁLNA BANKA, a.s.) uzatvoril dňa 23.01.2003 so žalovaným zmluvu o osobnom účte. Dňa
08.02.2008 žalovaný ako klient požiadal žalobcu ako peňažný ústav o poskytovanie služby povolené
prečerpanie na osobnom účte. Zmluva o poskytovaní tejto služby mala byť uzatvorená konkludentne -
žalobca mal tento návrh akceptovať povolením čerpania debetného limitu; jeho výšku a dátum účinnosti
mala banka oznámiť majiteľovi účtu doručením výpisu z technického systému banky. Tento dohodnutý
postup nebol medzi stranami konania sporný. Ďalšie skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie vo veci
však prednesené neboli, takže posúdiť opodstatnenosť žaloby do dôvodu aj výšky bolo súdu nemožné a
z tohto pohľadu nemožno ani pasivitu žalovaného považovať za súhlas so žalobou. Z listinného dôkazu
označeného ako návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie
na osobnom účte nevyplýva, kedy bol tento písomný návrh žalovaného žalobcovi doručený a najmä,
kedy ním bol akceptovaný. Právny vzťah účastníkov je absolútnym obchodom, ktorý sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka o úveroch. Zároveň je právnym vzťahom spotrebiteľským (nie
je však spotrebiteľským úverom), podliehajúcim ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Práve ustanovenia spotrebiteľského práva vyžadujú zvýšenú jasnosť, zrozumiteľnosť a prehľadnosť
zmluvných vzťahov, do ktorých vstupujú fyzické osoby - spotrebitelia. Ak bol návrh žalovaného zo dňa
08.02.2008 žalobcom prijatý konkludentne, žalovanému mal žalobca oznámiť výšku a dátum účinnosti
debetného limitu formou výpisu z technického systému banky, doručeného na adresu na zasielanie
výpisov. Pre úmysel zmluvnej strany čerpať povolený debet je rozhodujúcou jeho výška. Zo žaloby ani
z predložených listinných dôkazov táto esenciálna náležitosť zistiteľná nebola a súd nemohol posúdiť
ani to, či vôbec žalobca umožnil čerpať žalovanému debetný zostatok po vzájomnej dohode (teda či sa
domáha zmluvného plnenia), alebo bez takejto dohody (kedy by nárok na zmluvné plnenie nemal). Ak
bola zmluva uzavretá, žalobca netvrdil, či to bolo na dobu určitú, alebo bez časového obmedzenia, za
akých podmienok mohli zmluvné strany zmluvu ukončiť, či sa tak aj naozaj stalo, z akého konkrétneho
dôvodu, kedy, ktorým zo spôsobov určených právnou úpravou. Ak bola platná zmluva uzavretá tiež
nebolo zrejmé, aká bola výška povoleného debetného zostatku a kedy (naraz, alebo postupne) bol
žalovaným vyčerpaný, za akých podmienok sa žalovaný zaviazal požičané peniaze vrátiť (jednorazovo,
v splátkach, aká bola dohodnutá výška splátok a ich splatnosť), či a aké úročenie bolo dohodnuté, či
sa žalovaný zaviazal platiť aj poistné, poplatky a pod., neuvedenie týchto tvrdení malo za následok
nemožnosť posúdenia výšky žalovaného nároku. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hlavného
záväzku, nemohol mu súd priznať ani sankciu za omeškanie dlžníka v podobe úroku z omeškania.

Dôvodom zamietnutia žaloby je teda neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Žalobca bol cestou
jeho právneho zástupcu súdom podaním zo 31.01.2013 podrobným spôsobom (presne formulovanými
otázkami) vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení žaloby, na čo nereagoval. Rovnako nevyužil
možnosť predniesť skutkové tvrdenia na pojednávaní dňa 05.04.2013, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný s upozornením, že súd považuje za potrebné vypočuť ho. Nebolo dôvodným, hospodárnym
a v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania odročovať pojednávanie. V zmysle platnej judikatúry
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/294/2009, 5Cdo/334/2009, ako aj Ústavného súdu SR
II. ÚS 462/2010, IV. US 24/2007) zmyslom spravodlivého procesu (fair trial) je poskytnúť účastníkovi
možnosť uplatniť svoj nárok, predniesť tvrdenia a predložiť dôkazy nárok preukazujúce, ako aj tvrdenia
a dôkazy slúžiace na obranu účastníka.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Úspech žalovaného je v plnom rozsahu, ale nenavrhol prisúdenie náhrady
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

Bol toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Zrejmým
nedopatrením žalobca nepredložil súdom požadovanú odpoveď týkajúcu sa doplnenia skutkových
tvrdení žaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť predložil nasledovne špecifikáciu nároku žalobcu voči
žalovanému.

Nakoľko žalovaný porušil Zmluvu a VOP a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý
nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bodu 23 VOP, žalobca v súlade s čl.
III. bodu 37 VOP listom odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného
zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia
zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu a navrhovateľ



ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Žalovaný však na uvedenú
výzvu žalobcu nereagoval a žalobcovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti
došlo dňa 23.09.2009 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo
je vyjadrené vo výpise z účtu žalovaného pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu.“. Ide o účtovné
vyrovnanie zo stany žalobcu. Z uvedeného titulu sa preto žalobca v tomto konaní domáha zaplatenia
sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 979,71 eur a sankčného úroku
(zmluvne pokuty) vo výške 382,44 eur. V zmysle čl. III bodu 23 VOP v prípade, ak účet žalovaného
dosiahne debetný (záporný) zostatok, je žalobca oprávnený účtovať si sankčný poplatok (zmluvnú
pokutu), ktorého výška je stanovená podľa príslušného Sadzobníka poplatkov, ktorý žalobca zverejňuje
spôsobom uvedeným v čl. I bode 7 VOP. Podľa čl. I. bodu 7 VOP za poskytovanie bankových produktov/
služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka
poplatkov banky v platnom znení (ďalej len Sadzobník). Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná
pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia/í zmluvy vrátane týchto VOP zo strany
klienta, resp. inej povinnej osoby. Banka má právo meniť sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové
znenie sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň
účinnosti zmeny. Žalobca si napriek tomu príslušný sankčný úrok z omeškania (zmluvnú pokutu) v
podanom návrhu uplatňoval z vyčíslenej istiny 979,71 eur, t. j. nevyrovnanej výšky debetného zostatku
iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku, t. j. od
24.09.2009 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.

V závere odvolania žalobca oznámil súdu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil na účet žalobcu dňa
29.02.2013 sumu vo výške 1.000 eur a dňa 26.04.2013 sumu vo výške 470,70 eur. Vzhľadom na
túto skutočnosť žalobca v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo
výške 1.362,15 eur späť. Vzhľadom na úhradu istiny, žalobca zobral svoj návrh späť aj v časti úrokov z
omeškania vo výške 108,55 eur. Suma predstavuje čiastočnú úhradu úrokov z omeškania (9 % zo sumy
979,71 eur od 24.09.2009 do 20.02.2013 = 300,80 eur).

Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca žiadal, aby odvolací súd žalobu v časti o zaplatenie istiny vo
výške 1.362,15 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 108,55 eur zastavil. Vo zvyšnej
časti zostáva žaloba nezmenená.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu v časti, v ktorej bola žaloba zobratá späť zrušil a konanie zastavil (§ 208 O. s. p.) a v časti
napadnutej odvolaním rozsudok okresného súdu zmenil (§ 220 O. s. p.) z týchto dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaviazania
žalovaného na zaplatenie istiny 1.362,15 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 979,71
eur od 24.09.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.01.2003 účastníci konania uzatvorili zmluvu č. 1628557001, na základe
ktorej žalobca žalovanému poskytol službu povolené prečerpanie na osobnom účte (ďalej len „služba
PP“) do výšky poskytnutého debetného limitu. Počas trvania zmluvy prečerpal žalovaný sumu 979,71
eur. K uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby PP dôjde, v súlade v prípade konkludentného prijatia
návrhu zmluvy o poskytnutí služby PP bankou, povolením prečerpania peňažných prostriedkov do
výšky debetného limitu na účte. Výšku debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z
technického systému. Za poskytovanie produktov/služieb je banka v zmysle zmluvy oprávnená účtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení. Vzhľadom na to, že žalovaný nedoplnil zostatok
na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšeného o ďalšie položky
stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 23.09.2009 odstúpil od zmluvy pre podstatné
porušenie zmluvných podmienok. Žalovaná istina pozostáva z dlžnej istiny 979,71 eur a sankčného



úroku z omeškania 382,44 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu generovaného bankovým
systémom. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS žalobca považoval deň
23.09.2009, teda deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy.

Podaním doručeným súdu dňa 24.05.2013 zobral žalobca žalobu o zaplatenie sumy 1.362,15 eur a
v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,71 eur od 24.09.2009 do 20.02.2013 vo
výške 108,55 eur, späť.

Podľa ust. § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Okresný súd výzvou zo dňa 19.06.2013 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od jej doručenia
písomne vyjadril k odvolaniu. Odvolanie obsahovalo aj späťvzatie žaloby. Výzvu prevzal žalovaný dňa
03.08.2013. K späťvzatiu žaloby sa v stanovenej lehote nevyjadril.

V predmetnej veci vzal žalobca žalobu späť o zaplatenie sumy 1.362,15 eur a v časti úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 979,71 eur od 24.09.2009 do 20.02.2013 vo výške 108,55 eur späť a to
po tom ako okresný súd, ako súd prvého stupňa, rozhodol (dňa 05.04. 2013), pričom jeho rozhodnutie
nebolo dosiaľ právoplatné (rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 07.05. 2013,
žalovanému dňa 16.05. 2013). Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 1.362,15 eur
a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,71 eur od 24.09.2009 do 20.02.2013 vo
výške 108,55 eur späť a žalovaný na výzvu súdu nereagoval, mal odvolací súd za to, že so späťvzatím
tejto časti žaloby súhlasí. Na základe späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy 1.362,15 eur a v časti
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,71 eur od 24.09.2009 do 20.02.2013 vo výške
108,55 eur, potom odvolací súd rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 05.04. 2013 č.
k. 8C/307/2012-54, v tejto časti zrušil a konanie zastavil, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p.

Pokiaľ sa týka časti nároku, v ktorej okresný súd žalobu zamietol a to úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 979,71 eur od 24.09.2009 do zaplatenia vo výške 192,25 eur, odvolací rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo
sumy 979,71 eur vo výške 9 % ročne od 24.09.2009 do 20.02.2013 celkom vo výške 192,25 eur a to z
dôvodu, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom PRVÁ KOMUNÁLNA BANKA, a. s.) uzatvoril
dňa 23.01.2003 so žalovaným zmluvu o rastovom osobnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka. Dňa 08.02.2008 žalovaný ako klient požiadal žalobcu ako peňažný ústav o poskytovanie
služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Právny vzťah účastníkov je teda absolútnym obchodom,
ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o úveroch. Skutočnosti uvádzané žalobcom
nepovažoval žalovaný za sporné, o čom svedčí aj to, že po podaní žaloby zaplatil na účet žalobcu dňa
20.02.2013 sumu 1000.- eur a dňa 26.04.2013 sumu 470,70 eur čo tvorilo istinu vo výške 1.362,15 eur
a čiastočnú úhradu úroku vo výške 108,55 eur.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), za uznanie nepremlčaného záväzku sa
považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 2 ObZ, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa
úroky platia.

Podľa ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu,
ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa ods. 4 ObZ, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď
jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.



Z konania žalovaného po podaní žaloby bolo nepochybné, že smeruje k uznaniu dlhu a to tým , že
pohľadávku žalobcu uhradil a to čo do istiny, ktorú uhradil v celej žalovanej výške a tiež úrokov z
omeškania, ktoré uhradil čiastočne do výšky 108,55 eur, pričom z jeho prejavu nie je preukázaná
pochybnosť o uznaní zvyšku dlhu. Žalovaný neurobil žiadny prejav v tom smere, že by žalovanú sumu
namietal, naopak po podaní žaloby prejavil snahu o jej zaplatenie.

Zmluva o úvere je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné
prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva
o úvere je absolútny obchod. Pre zmluvu o úvere zákon nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami
zmluvy sú určenie subjektu (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do
čiastky a meny. K ďalším skutočnostiam tvoriacim obsah zmluvy budú spravidla patriť určenie úroku,
lehota v ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, lehota k ich vráteniu a účel na ktorý sú peňažné
prostriedky poskytované. Ak neobsahuje zmluva o úvere dohodu o výške úrokov, potom má veriteľ právo
na úrok obvyklý požadovaný za úvery bankami v sídle dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Veriteľ je povinný
požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojej požiadavke
stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení príslušného
zákona. V prípade omeškania splnení peňažného dlhu vzniká stranám právo na úrok z omeškania.

Ako už bolo uvedené v prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/
ObZ). Ide o označenie pre absolútny záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu a tohto dôvodu bolo čo do
zvyšku neuhradených úrokov potrebné vychádzať z ust. § 407 ods. 3 ObZ.

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pokiaľ sa týka trov konania odvolací súd, aplikujúc vyššie citované ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku, priznal žalobcovi uplatnené trovy konania nakoľko tým, že v priebehu konania zaplatil žalobca
pohľadávku žalovaného v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť, zavinil žalovaný zastavenie
konania. Trovy uplatnené v žalobe pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške
81,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 85,64 eur s DPH( prevzatie a
príprava veci a podanie žaloby ) a 2x režijná náhrada po 9,16 eur s DPH. Spolu 189,60 eur. Odvolací
súd trovy vyčíslil v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb a vychádzal pri určení výšky trov z hodnoty veci 1.362,15 eur. Jeden
úkon právnej služby predstavuje sumu 71,37 eur bez DPH + 14,27 eur - 20 % DPH. Právny zástupca
žalobcu preukázal súdu, že je platiteľom DPH. Úkon nesúvisiaci s konaním vo veci samej - pokus o zmier
urobený pred podaním žaloby, odvolací súd nepriznal. Trovy odvolacieho konania neboli uplatnené.



Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol platobný rozkaz č. k. 1Ro/686/2012-23 zo dňa 03.09.2012
zrušený, zostal nedotknutý, nakoľko proti tomuto výroku ani jeden z účastníkov odvolanie nepodal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .