Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/51/2011 z 9. 2. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. februára 2012, sp. zn. 24S/51/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200607.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/51/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200607.1 | 2012-02-09 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c744f6ad-ba40-4689-a1c3-5caef564b5b8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200607.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/51/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200607
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200607.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu
JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/
XX, XXX XX B., právne zast. advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou, E.. sv. C. č. XX, XXX XX Z. proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 53 Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 33767-6/2010-BA zo dňa 22.12.2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovanej č. 33767-6/2010-BA 1110036640 zo dňa 22.12.2010 zrušuje podľa § 250j ods.
2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaná je povinný uhradiť žalobcovi na trovách konania sumu 378,78 Eur do 3 dní na účet právnej
zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č.
ISUP: 1110021348 zo dňa 06.07.2010 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. Prvostupňovým
rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne v Prievidzi rozhodla tak, že žalobca - poškodený má nárok
na náhradu za bolesť v sume 22 305,- Eur v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 04.12.2007.

V zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne rozhodnutie žalovanej
napadol podanou žalobou, ktorou sa domáhal toto rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a vrátiť vec
žalovanej na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že žalobu podáva s poukazom na ust. § 250j ods.
1 písm. e/ O.s.p., podľa ktorého v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež podľa písm. c/, teda že zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce pre posúdenie veci. Má za to, že postupom žalovanej bol ukrátený na svojich právach.

ad 1/ Žalovaný z formálno-právnych dôvodov odmietol uznať lekársky posudok A.. Z. M., ktorý ho
už vyhotovil ako druhý dňa 09.02.2009 pod hlavičkou ortopedicko-traumatologickej kliniky MFN A. vo
svojom rozhodnutí sa zaoberá prvým posudkom, ktorý vydala kancelária A.. Z. M. ako samostatne
zárobkovo činnej osoby, čo je podľa jeho názoru už úplne irelevantnou vecou, keďže druhý posudok,
ktorý bol predložený, bol vyhotovený správnym zariadením v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z., s čím sa v podstate už žalovaná v napadnutom rozhodnutí nijako nevyporiadala. Podstatnú
časť svojho odôvodnenia venuje skôr vyhotovenému posudku a z toho vyplýva, že druhý už správne
označený posudok nie je pre žalovanú akceptovateľný, čo však nijako neodôvodnila.

ad 2/ Viaceré posudzované položky bodového hodnotenia boli žalovanou odmietnuté z dôvodu, že
údajne nebol určitý druh poškodenia liečenia riadne zdokumentovaný a že to zdravotná dokumentácia
neobsahovala a preto posudkový lekári, ktorí vec posudzovali body buď nepriznali, alebo nepriznali ich
zvýšenie. Má za to, že medzi posudkovými lekármi a príslušným ošetrujúcim lekárom nebola náležitá



komunikácia smerujúca k tomu, aby sa nejasnosti a nedostatky odstránili v záujme poškodeného, ale
všetko sa riešilo iba cez papiere. Napokon ošetrujúci lekár A.. M. reagoval písomne listom zo dňa
13.05.2009 na niektoré otázky žalovanej a v podstate na svojom pôvodnom hodnotení zotrval.

Z takto posúdenej a rozhodnutej veci mu jedine vyplýva, že žalovaná zaujala stanovisko, že pravdu a
správny záver môžu mať iba posudkový lekári, ktorí sú podľa názoru žalovanej odborní špecialisti a že
títo vychádzali z objektívne zisteného skutkového stavu a z nálezu zdravotného stavu žalobcu. Nechápe
preto potom, ako môže vzniknúť medzi všetkými odbornými špecialistami vrátane ošetrujúceho lekára a
posudkových lekárov taký výrazný rozdiel v bodovom ohodnotení predmetného pracovného úrazu. Javí
sa mu, že práve záver ošetrujúceho odborného lekára, ktorý ho liečil, bol v danom prípade absolútne
popretý.

K žalobe žalobcu sa obsiahlo písomne vyjadrila žalovaná strana, ktorá žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Zotrvala na závere ako i na jeho dôvodoch napadnutého rozhodnutia a v podstatnej časti
písomného vyjadrenia venovala opätovnému opisu priebehu správneho konania. Poukázala na to,
že z dôvodu zaujatia jednotného stanoviska vo veci vystavovania lekárskych posudkov bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia na základe žiadosti ústredia Ministerstvo zdravotníctva SR v
liste zo dňa 14.09.2010 vyslovilo názor, že poradenstvo v zdravotníctve, odškodnenia a posudky po
úrazoch zriadené na základe živnosti nemožno v zmysle § 7 zákona č. 578/2004 Z.z. považovať za
zdravotnícke zariadenie. Preto A.. M. nemožno považovať za poskytovateľa, ktorý poskytuje zdravotnú
starostlivosť v zdravotníckom zariadení na základe povolenia v zmysle citovaného zákona, pretože nie
je posudzujúcim lekárom zdravotníckeho zariadenia. Sekcia Ministerstva zdravotníctva SR konštatuje,
že posudky vypracované A.. M. v zmysle predmetu živnostenského podnikania nemajú atribút posudku
v zmysle § 7 cit. zákona. Z uvedených dôvodov nebolo možné potom považovať predložený posudok
za posudok v zmysle cit. zákonného ustanovenia a brať ho na zreteľ. Druhý posudok A.. M. opravený
v súlade s cit. zákonom, ale s tým istým určením bodového hodnotenia SSÚ ako v lekárskom posudku
zo dňa 09.02.2009 bol žalovanou akceptovaný a preto bola vykonaná kontrola bodového ohodnotenia
posudkovými lekármi sociálnej poisťovne. Teda nielen vada zariadenia, ktorý prvý lekársky posudok
spracovalo, bola odstránená, ale bol odstránený aj rozpor v razítkach na tomto pôvodnom lekárskom
posudku. Vo veci výšky bodového hodnotenia SSÚ žalobcu ústredie považuje vyššie uvedené závery
posudkových lekárov sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom pre určenie výšky SSÚ a vychádzajú
z obsahu pripojenej zdravotnej dokumentácie za hodnoverné, pretože sa zhodujú a sú dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi odborných lekárov bez nejasností a rozporov a preto nemá
dôvod pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Posudkoví lekári
správne určili bodové ohodnotenie SSÚ žalobcu v súvislosti s jeho pracovným úrazom, ktorý utrpel
dňa 04.12.2007 podľa príslušných platných právnych predpisov, čo zhodne potvrdili všetci posudkoví
lekári sociálnej poisťovne vo svojich opakovaných KBO a LS. Pri posudzovaní zdravotného stavu
žalobcu posudkoví lekári vychádzali zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, z doložených odborných
nálezov a zo záverov odborných lekárov, ktorí majú atestáciu príslušného medicínskeho odvetvia. Nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by názor špecialistu ako ošetrujúceho lekára, teda A.. M. nebol vzatý do
úvahy. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že posudkoví lekári vykonali KBO LP zo dňa
09.02.2009, to znamená druhého posudku A.. M.. Z toho je zrejmé, že žalovaná opravený druhý lekársky
posudok A.. M. akceptovala. V podrobnostiach ďalej poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Na pojednávaní zástupkyňa žalovanej poukázala na skutočnosť, že v danom prípade nebolo potrebné
nariaďovať znalecké dokazovanie, lebo skutkový stav bol jasný a náležite zistený. Posudkoví lekári aj
žalovaná postupovali v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení v zmysle § 153 ods. 4 zákona.
Nikde nie je uvedené, že znalecký posudok je nejaký dôležitejší dôkaz ako iné dokumenty. Má za to, že
vysoký rozdiel ohodnotenia bolestného, ktorý vyplýva zo záverov ošetrujúceho lekára a posudkových
lekárov vznikol na základe toho, že posudkoví lekári nepriznal vyššie bodové ohodnotenie za ľavú dolnú
končatinu, kde je stanovené maximum tohto ohodnotenia, ako pri úplnej amputácii končatiny. Pokiaľ sa
žalobca podrobil ďalším operáciám, tak táto skutočnosť sama o sebe nemôže spôsobiť nesprávnosť
pôvodného bodového hodnotenia, toto by mohlo len zakladať dôvod na vykonanie nového hodnotenia
bolestného.



Krajský súd po preskúmaní veci podľa V. časti 1. a 2. hlavy O.s.p. v medziach žaloby dospel k záveru,
že zistenie skutkového stavu vo veci je nedostačujúce, ako aj že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p.
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Preskúmaním veci vrátane všetkých pripojených dokladov krajský súd zistil, že žalobca utrpel dňa
04.12.2007 pracovný úraz, následkom ktorého sa podrobil rozsiahlemu liečeniu vo Fakultnej nemocnici
v A., kde jeho ošetrujúcim lekárom bol A.. M.. Dňa 20.02.2009 bola doručená žiadosť žalobcu príslušnej
pobočke sociálnej poisťovni o priznanie nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Spolu s touto žiadosťou bol doručený aj lekársky posudok zo dňa 09.02.2009, ktorý bol
vypracovaný „Kanceláriou pre posudzovanie a vypracovanie odškodnení a posudkov po úrazoch, A.
XX, A.“ zaregistrovanej na majiteľa A.. Z. M. ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Dňa 06.07.2009
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen vykonal kontrolu lekárskeho posudku A.. M.,
vyhotovil kontrolu bodového hodnotenia (KBO) pracovného úrazu a uznal nárok na za bolesť v rozsahu
1 120 bodov. Na základe toho bolo vydané prvé rozhodnutie vo veci dňa 30.07.2009, voči ktorému však
žalobca podal odvolanie. Na základe toho pobočka požiadala listom zo dňa 23.09.2009 posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen o vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, prípadne či trvá na
svojom pôvodnom stanovisku z KBO zo dňa 06.07.2009. Posudkový lekár listom zo dňa 19.10.2009
uviedol, že nevyhovel odvolaniu a zotrval na svojom pôvodnom lekárskom posudku. Posudkový lekár
ústredia v Banskej Bystrici vyhotovil dňa 15.12.2009 nové KBO, ktorým sa plne stotožnil s pôvodným
lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára A.. M., ktorý považoval za správny. Ústredie požiadalo listom
zo dňa 07.01.2009 posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave o nové
KBO LP zo dňa 09.02.2009 a o zaujatie stanoviska k lekárskemu posudku A.. M.. Tento posudkový
lekár vyhotovil dňa 29.01.2010 stanovisko, v ktorom sa zaoberal otázkou vystavovania lekárskeho
posudku a kde dospel k záveru, že lekársky posudok A.. M. nie je lekárskym posudkom v zmysle § 7 cit.
zákona. K otázke bodového hodnotenia bolesti uviedol, že došlo k prehodnoteniu bodového ohodnotenia
s podrobným rozpisom podľa jednotlivých položiek podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. Osobitne rozdelil jednotlivé
ohodnotenie za hlavu a hruď a osobitne za ľavú dolnú končatinu. Pri ľavej dolnej končatine základné
sadzby jednotlivých poškodení na zdraví presahujú počet bodov za amputačnú stratu končatiny, a preto
podľa § 9 ods. 7 cit. zákona je možné v danom prípade akceptovať iba 260 bodov. Celkovo teda priznal
za položky súvisiace so zranením hlavy a hrudníka 882,5 bodu, za ľavú dolnú končatinu 660 bodov, čo
dokopy predstavuje 1 542,5 bodov. Na základe uvedeného ústredie žalovanej dňa 26.02.2010 vydalo
rozhodnutie, ktorým zrušilo rozhodnutie pobočky zo dňa 30.07.2009 a vec vrátilo na nové prejednanie
a rozhodnutie. Následne žalovaná ďalej vykonávala šetrenie na kanceláriu A.. M., či vystavený lekársky
posudok zo dňa 09.02.2009 spĺňa podmienky ust. § 7 zákona. Zároveň listom zo dňa 23.06.2010 vyzvala
žalobcu, aby predložil platný lekársky posudok zodpovedajúci ustanoveniam zákona. Dňa 24.06.2010
bol pobočke doručený druhý lekársky posudok, taktiež datovaný dňa 09.02.2009 A.. M., už ako zástupcu
prednostu traumatologického oddelenia ortopedicko-traumatologickej MFN A., ktorý sa svojim obsahom
v celom rozsahu zhoduje s pôvodným lekárskym posudkom z toho istého dňa, a preto potom došlo k
tomu, že sa tieto dva lekárske posudky obsahom identické formálno-právne rozdielne začali označovať
ako lekársky posudok I, lekársky posudok II. Dňa 30.06.2010 pobočka Sociálnej poisťovne vo Zvolene
uskutočnila so žalobcom ústne pojednávanie za účelom objasnenia povahy veci a oboznámila žalobcu
so skutočnosťami, ktoré považuje za rozhodné pre rozhodnutie ohľadom ohodnotenia jeho bolestného.
Dňa 06.07.2009 bolo vydané nové prvostupňové rozhodnutie pobočkou, proti ktorému žalobca podal
odvolanie, obsahom ktorého bola otázka nepriznania všetkých položiek bolestného v zmysle znaleckého
posudku II A.. M.. Dňa 28.09.2009 pobočka vo Zvolene opätovne požiadala posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen o zaujatie stanoviska k odvolaniu žalobcu. Dňa 12.10.2010 tento
posudkový lekár vykonal ďalšie KBO, v ktorom priznal poškodenému bodové ohodnotenie bolesti spolu
so zvýšením v rozsahu 1 542,5 bodov, teda v podstate rovnako, ako predchádzajúce KBO posudkového
lekára ústredia. Tento bol potom postúpený posudkovému lekárovi ústredia v Banskej Bystrici, ktorý dňa
30.11.2009 osobne vyšetril žalobcu a vyhotovil KBO, v ktorej priznal žalobcovi tie isté položky a v tej istej
výške bodové hodnotenia bolesti, ako aj zdôvodnenie priznania bodov ako posudkoví lekári ústredia
v Bratislave v stanovisku zo dňa 29.01.2010, ústredia v Banskej Bystrici (KBO zo dňa 12.10.2010) a
Sociálnej poisťovni pobočke Zvolen KBO zo dňa 12.10.2010, teda opätovne celkový počet priznaných
bodov predstavovalo 1542,5. Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu za bolesť v sume 22 305,- Eur z



hodnoty 1 bodu vo výške 14,46 Eur stanovenej za rok 2009 podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v súvislosti
s pracovným úrazom.

Podľa § 195 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení organizačná zložka
Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Podľa § 196 ods. 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa
osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný
znalecký posudok.

Podľa § 196 ods. 6 cit. zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Krajský súd napriek tomu, že vo veci bolo vykonaných viacero posudkových šetrení, viacero následných
kontrol bodového ohodnotenia nedospel k záveru, že by týmto bol náležite objasnený a zistený skutkový
stav tak, aby bez akýchkoľvek pochybností bolo možné vo veci rozhodnúť. Má za to, že rozdiel medzi
bodovým ohodnotením urobeným posudkom ošetrujúceho lekára A.. M. a ostatnými posudkovými
lekármi je príliš veľký, ktorá skutočnosť je v tomto prípade zvlášť neprehliadnuteľná. Je pravdou, že
odporkyňa nevykonala vo veci v rámci dokazovania nič, čím by navodila priamu konfrontáciu medzi
horeuvedenými posudkovými závermi. V podstate strana reprezentovaná ošetrujúcim lekárom A.. M. na
jednej strane a posudkovými lekármi na strane druhej (okrem jedného posudkového hodnotenia ústredia
v Banskej Bystrici) si zotrvali na svojom. Odbornými argumentmi odmietali uznať stanoviská druhej
strany a toto sa niekoľkonásobne opakovalo. Žalovaná dlhodobo odmietala uznať posudok A.. M. za
existenčný, pretože nevyhovoval podmienkam zákona z hľadiska toho, kto ho podával. Nakoniec sa však
stotožnila s tým, že opravený posudok zo dňa 09.02.2009 nakoniec akceptovala, ktorý však podrobila
kontrolnému bodovému ohodnoteniu ďalšími svojimi posudkovými lekármi. Keďže súhlasila s tým, že
pôvodná vada zariadenia, ktorým bol prvý lekársky posudok A.. M. spracovaný a vystavený, bola neskôr
odstránená, nepovažoval za potrebné krajský súd sa ďalej touto otázkou zaoberať. Ošetrujúci lekár
A.. M. bol vyzvaný vypracovať svoje vyjadrenie, ktoré spracoval dňa 13.05.2009 a v ktorom zotrval na
svojom pôvodnom posudku a v 11 bodoch odpovedal na zadané otázky z žiadosti. Je potrebné uviesť, že
ide o vysoko odborno-špecializovanú medicínsku oblasť, kde odborníci lekári si svojimi argumentmi pri
posudzovaní ohodnotenia bolestného výrazne protirečia. Miera skutočného poškodenia zdravia žalobcu
z hľadiska jeho bodového ohodnotenia je skutočne veľmi výzraná záležitosť, najmä z pohľadu, ak je
pravdivý argument žalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne, že následne sa už musel žalobca 3x podrobiť
reoperácii bedrového kĺbu z dôvodu následných komplikácií.

Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na závažnosť poškodenia zdravia
žalobcu a veľmi odlišný prístup k bodovému hodnoteniu vyjadrený jeho veľkým rozdielom medzi
uvádzanými dvoma skupinami lekárov potom skutočne vyžaduje zásadné a nezávislé znalecké
dokazovanie tak, aby bola naplnená litera príslušných horeuvedených ustanovení zákona o dokazovaní.
V zmysle cit. ust. § 196 ods. 3 zákona dospel krajský súd k záveru, že v danej veci je nevyhnutné
nariadiť znalecký posudok na odborné posúdenie tých skutočností, ktoré sú nevyhnutné a dôležité pre
samotné rozhodnutie. V rámci tohto znaleckého dokazovania bude potrebné jednoznačne odstrániť
rozpory v jednotlivých bodových ohodnoteniach tak, aby skutkový stav vo veci bol čo najúplnejšie a
najobjektívnejšie zistený a na základe neho vyvodený správny právny záver.



Nakoľko bol žalobca vo veci úspešný, priznal mu krajský súd trovy konania, ktoré spočívali v náhrade za
zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur, náhrade trov právneho zastúpenia za 2 úkony po 57,- Eur,
ktoré spolu s 20% prirážkou DPH a režijným paušálom 2x 7,41 Eur predstavujú 151,62 Eur a náhrade
cestovného a straty času v celkovej výške 127,66 Eur podľa vyúčtovania právnej zástupkyne žalobcu zo
dňa 10.02.2012, v ktorom pripojila aj príslušné doklady ako osvedčenie o registrácii pre DPH a technický
preukaz o motorovom vozidle KIA Sportage.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.