Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/13/2018 z 10. 7. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. júla 2018, sp. zn. 2CoP/13/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8117206868.1
Krajský súd Prešov | 2CoP/13/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8117206868.1 | 2018-07-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: CSP, CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2576e64e-0ae1-4f40-abd7-547dad1f2ab5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117206868.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206868
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117206868.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej vo veci N. Z., Y.. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
proti otcovi I. Z., Y.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom,
Jarková 63, Prešov, za účasti matky K. P., Y.. XX.XX.XXXX, E. Š. XX, I., zastúpenej N. N., advokátkou,
X. X/E, R. v konaní o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 30P/65/2017-81 zo dňa 31.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu I. inštancie tak, že návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
29P/144/2013 zo dňa 16.12.2013 vo výroku o výživnom, kde znížil výživné zo strany otca na v tom čase
mal. N. Z. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania znížil výživné
zo strany otca na mal. N.. Vychádzal z porovnania príjmových a majetkových pomerov otca a matky
v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, ako aj z nákladov na výchovu a výživu mal. N.. V
čase posledného rozhodnutia o výživnom mal otec v starostlivosti len mal. Z., pričom býval v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi a slobodnou sestrou a jeho príjem bol 500 eur mesačne. Následne
rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 30P/95/2014 zo dňa 30.05.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2CoP/21/2014 bola mal. I. Z. zverená do osobnej starostlivosti
otca a zo strany matky bolo určené výživné vo výške 50 eur mesačne. V súčasnej dobe sa otec stará
sám o dve maloleté deti, býva v rodinnom dome v obci K., kde nájom neuhrádza, platí inkaso a všetky
poplatky spojené so stravou a výchovou maloletých detí, cestovné do školy pre deti, ako aj svoje
cestovné. Príjem otca je mierne vyšší ako v čase posledného rozhodovania súdu, matka mu však bežné
výživné na mal. I. neplatí, pričom je pravdou, že žije v spoločnej domácnosti s manželom, kde poplatky
uhrádzajú spoločne. Matka uviedla, že dostala výpoveď z práce z dôvodu, že nechcela pracovať nočné
pre zdravotné problémy, ktoré súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. V konaní bolo preukázané, že na
strane otca došlo k zmenám v jeho príjmových, ako aj majetkových pomeroch, kedy spolu s maloletými
deťmi žije sám, osobne sa stará nielen o mal. Z., ale aj o mal. I. a jeho výdavky sú vyššie ako v čase
posledného rozhodovania súdu.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.



4. V dôvodoch odvolania uviedla, že v čase kedy otec podal návrh vo veci samej, mala mesačný príjem
400 eur, avšak situácia sa v priebehu súdneho konania zmenila a v januári 2018 dostala nečakane
od zamestnávateľa výpoveď, čím sa jej finančné pomery podstatne zhoršili. Je pravdou, že žije v
spoločnej domácnosti s manželom, ktorý však poberá iba čiastočný invalidný dôchodok vo výške 160
eur. Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dostala výpoveď z práce z dôvodu, že nechcela
pracovať nočné. Je síce pravda, že má zdravotné problémy, ale výpoveď od zamestnávateľa obdŕžala
z dôvodu nadbytočnosti a nie preto, že by pracovať nechcela. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
príjem otca maloletej je od posledného rozhodovania mierne vyšší, napriek tomu výživné na mal. dcéru
znížil na polovičnú sumu oproti sume pôvodnej. Rozhodol tak napriek skutočnosti, že výdavky na dieťa
sa s postupujúcim vekom zvyšujú a ona práve prišla o zamestnanie. Má za to, že je povinnosťou súdu v
prvom rade dbať na oprávnené záujmy maloletých detí a rozhodnutie o zníženie výživného nepovažuje
za rozhodnutie v záujme mal. dcéry. Pri svojom rozhodovaní sa súd prvej inštancie nechal viesť hlavne
tvrdeniami otca a objektívne nezohľadnil pri rozhodovaní všetky skutočnosti. Žiada odvolací súd, aby pri
rozhodovaní prihliadol na to, že na jej strane došlo k extrémnemu zníženiu príjmu, resp. k jeho úplnému
výpadku a s dcérou N., ktorá je v jej starostlivosti bude v nasledujúcom období bojovať o každé euro.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 62 - 65 CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a zistil, že odvolanie matky je dôvodné.

7. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 78 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Je nesporné, že posledná úprava výživného voči mal. N. bola realizovaná rozsudkom o rozvode
manželstva účastníkov konania zo dňa 16.12.2013 pod sp. zn. 29P/144/2013 s dátumom právoplatnosti
02.01.2014, ktorým bola mal. N. a jej sestra I. zverená do starostlivosti matky a brat Z. do osobnej
starostlivosti otca. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcér sumou 100 eur mesačne na každú a
taktiež matka bola zaviazaná prispievať na výživu syna sumou 100 eur mesačne.

11. V tom čase bola mal. N. žiačkou X. ročníka základnej školy a otec dosahoval čistý mesačný príjem
500 eur a matka 420 eur.

12. Posledná zmena pomerov u rodičov nastala zmenou výchovy mal. I., ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu v Prešove zo dňa 30.05.2014 pod sp. zn. 30P/95/2014 zverená do starostlivosti otca
a zo strany matky bolo určené výživné vo výške 100 eur. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
15.10.2014 pod sp. zn. 2CoP/21/2014 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a
uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 50 eur mesačne. V tom čase otec dosahoval
čistý mesačný príjem 500 eur a matka 443 eur. Pri výške výživného odvolací súd vychádzal z reálnych
príjmov matky, ako aj uloženej povinnosti prispievať na výživu dvoch maloletých detí, pochádzajúcich z
manželstva účastníkov konania, ktoré boli zverené do starostlivosti otca.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v rozhodnom období otec dosahoval
čistý mesačný príjem za rok 2016 474,95 eur a do júla roku 2017 priemerný príjem 702,37 eur.



14.  V súčasnej dobe je N. Z. študentkou 3. ročníka strednej zdravotníckej školy.

15. Podľa predloženej správy Sociálnej poisťovne bola matka od 15.03.2010 do 11.01.2018 zamestnaná
v spoločnosti K.. G.. C.., C..B..W.., ktorú ukončila dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. Podľa
názoru odvolacieho súdu tvrdenie matky, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru pre nadbytočnosť je
preukázané samotnou správou Sociálnej poisťovne výškou vymeriavacieho základu za mesiac január
2018 v sume 2.422,56 eur, z ktorého vyplýva, že v prospech matky bolo vyplatené odstupné. Následne
od 02.03.2018 do 31.03.2018 bola zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce a od 01.04.2018
je zamestnaná v spoločnosti N. F., C..B..W.., s uvedením vymeriavacieho základu 577,38 eur.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu výživného voči toho času plnoletej dcére N.. Posledná zmena pomerov u otca
nastala rozhodnutím súdu o zverení v tom čase mal. dcéry I. do jeho starostlivosti s určením výšky
výživného zo strany matky v sume 50 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na
príjem matky, ako aj skutočnosť uloženia povinnosti prispievať na výživu dvoch detí zverených do
starostlivosti otca. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval mierne zvýšenie príjmu otca, odvolací súd
nevidí dôvod na zníženie výživného voči dcére N., u ktorej od poslednej úpravy výživného došlo k
podstatnej zmene pomerov, keďže je študentkou X. ročníka strednej školy, čím nepochybne došlo k
nárastu jej výdavkov v súvislosti s uspokojovaním jej základných životných potrieb, plnením školských
povinností, ako aj voľnočasových aktivít. Ďalším argumentom otca na zníženie výživného bolo neplatenie
určeného výživného zo strany matky na dcéru I., pre ktoré bol nútený iniciovať exekučné konanie.
Taktiež zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že matka si voči dcére I. neplní svoju vyživovaciu
povinnosť platením bežného výživného. Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že otec návrh na
zníženie výživného podal v čase prebiehajúceho exekučného konania na výživné pre dcéru I., a to
nielen v rozsahu dlžného výživného za obdobie od 08.07.2014 do 20.11.2016 vo výške 1.450 eur, ale
aj výživného bežného. Keďže podľa tvrdenia matky, ktoré otec nerozporoval jej z príjmu na základe
uvedenej exekúcie boli vykonávané zrážky 230 eur, týmito si plnila nielen povinnosť titulom dlžného,
ale aj bežného výživného a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na výšku exekučných
zrážok z príjmu matky musel byť dlh na výživnom z jej strany v prevažnej miere splatený.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že
na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na toho času
plnoletú dcéru N., preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh otca
na zníženie výživného zamietol.

18. O trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania bolo rozhodnuté
postupom podľa § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).