Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/868/2014 z 10. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. novembra 2015, sp. zn. 5Co/868/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4410214266.1 Krajský súd Nitra | 5Co/868/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4410214266.1 | 2015-11-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f9bdd58-aa46-40ef-9fbe-ddf978bd1e43 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4410214266.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/868/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410214266
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4410214266.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. R., D. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom so sídlom
v Bratislave, Nám. SNP 14, pobočka kancelárie v Nitre, Štúrova 21, proti žalovanému: RAPPA, s.r.o., so
sídlom Komárňanská cesta (sady), Nové Zámky, IČO: 36 534 315, zastúpený JUDr. Liborom Hetmerom,
advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 49, o zaplatenie 6.306,84 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. augusta 2014 č. k.
16C/248/2010-255, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 18. augusta 2014 č.k.
16C/248/2010-255 (napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania stanovil, že o
nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
08.09.2010 domáhal zaplatenia 6.306,84 eura titulom bezdôvodného obohatenia s 9 % úrokmi
z omeškania ročne od 13.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného
obohatenia. Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. 9715/2 a rozostavanej stavby
nachádzajúcej sa podľa geometrického plánu č. 28/2007 na novovytvorenej parcele č. 9715/21 a
9715/22 vytvorenej z pôvodnej parcely v kat. území D. R., zapísané v katastri nehnuteľností na Správe
katastra Nové Zámky, na LV č. XXXX. Proti nemu bolo vo veci určenia výlučného vlastníctva k
predmetnej stavbe vedené konanie na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/204/2001 s tým,
že v súlade s rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.01.2009, sp. zn.
6Co/184/2008-566 vlastníkom rozostavanej stavby bol v tom čase a do dnešného dňa je on. Predmetnú
stavbu žalovaný užíval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti ako sídlo spoločnosti do 31.03.2010
a napriek tomu, že vlastníkom nehnuteľnosti bol v tomto období on, o čom mal žalovaný vedomosť,
neplatil mu nájomné a ani nemal záujem uzatvoriť s ním nájomnú zmluvu na uvedené priestory. Výška
obvyklého ročného nájomného za predmetné priestory predstavuje sumu 3.983,27 eura, a preto sa
žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie uplynulých dvoch rokov od 01.09.2008
do 31.03.2010 vo výške 6.306,84 eura.

Súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 16C/248/2010-22
zo dňa 21.01.2011, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti
nemu odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že z priloženého geometrického plánu nie je zrejmé, či
žalobca je vlastníkom nehnuteľností, v ktorých žalovaný sídlil. Žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval



rozostavanú stavbu a rovnako svoje vlastnícke právo k rozostavanej stavbe nepreukázal. Z priloženého
geometrického plánu bez pochybnosti nevyplýva, že žalovaný užíval budovu, ku ktorej vlastníctvo
preukazuje žalobca. Žalovaný nehnuteľnosti označené ako orná pôda pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti nevyužíval. Žalovaný mal priestory, v ktorých sídlil do 31.03.2010 prenajaté na základe
zmluvy o nájme nebytových priestorov od prenajímateľa H. W., LU-RENISA, ktorému za prenajaté
priestory riadne platil nájomné v zmysle zmluvy zo dňa 01.10.2003. Žalobca počas užívania priestorov
žalovaným prenajatých od prenajímateľa žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam. Žalobca kontaktoval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 11.12.2009 bez preukázania právneho titulu vo výške
7.966,54 eura, pričom uvedená suma, ako aj suma požadovaná v žalobe má vychádzať z výšky
obvyklého ročného nájomného. Žalobca vo výzve, ani v žalobe jednoznačne nepreukázal vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré mal žalovaný užívať a z tohto dôvodu považuje žalovaný žalobu za
nedôvodnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že
na LV č. XXXX na parcele č. 9715/20 je postavená účelová stavba so súp. č. 9508, ktorej vlastníkom je
v celosti. Na uvedenú stavbu bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie na jeho meno.
V roku 2001 došlo medzi žalobcom a pánom Deákom k určitým udalostiam, na základe čoho sa stavba
rozdelila a pán W. stavbu dostaval a odvtedy každý užíval svoju časť z danej nehnuteľnosti, tak, ako
to vyplýva z predloženého geometrického plánu a žalobca užíval nehnuteľnosť na parcele č. 9715/20
a pán W. nehnuteľnosť, ktorá je na parcele 9715/19. Žalobca so žalovaným žiadnu nájomnú zmluvu
neuzatváral. V roku 2007 sa odohrala mimoriadna udalosť s pánom W. a bolo vyvolané jednanie medzi
žalovanou a L.. G. za prítomnosti manžela žalovanej a právneho zástupcu, kedy im žalobca oznámil, že
stavba je jeho a kým sa neskončia spory medzi ním a pánom W. môžu nehnuteľnosť užívať a po ukončení
konania pod sp. zn. 9C/204/2001 vyzval žalovanú, aby zaplatila nájomné za priestory, ktoré užívala.
V tom čase sa jednalo o dve spoločnosti RAPPA Služby a RAPPA s.r.o.. Obidve spoločnosti užívali
kancelárske priestory 80 m2, sklad 35 m2 a chodbu s príslušenstvom 20 m2. Konateľ spoločnosti RAPPA
s.r.o. mu na základe dohody zaplatil nájomné v zmysle faktúry. Dohody uzatvorené dňa 29.02.2000
medzi žalobcom a pánom W. boli uzavreté pod nátlakom, po tom, čo žalobcu udal pán W.. V čase
dohôd bola stavba rozostavaná a následne pravú stranu dostaval žalobca a ľavú stranu pán W.. K
výške uplatňovanej pohľadávky dospel výpočtom z ďalších nájomných zmlúv, ktoré má uzatvorené s
nájomcami, ako i dohodou.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre jej nepreskúmateľnosť s poukazom na dohody
zo dňa 29.02.2000 uzavreté medzi žalobcom a pánom W. ohľadne užívania rozostavanej stavby.
Žalovaný v žiadnom prípade nebol ochotný akceptovať žiadanú sumu nájomného, a preto priestory
opustil 28.02.2010. V zmysle nájomnej zmluvy žalovaný užíval kancelárske priestory 20 m2 a sklad 10
m2 za dohodnuté mesačné nájomné 2.000,- Sk + DPH. Žalovaný dobromyseľne plnil a platil nájomné
prenajímateľovi v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy a s poukazom na § 130 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka sa jednalo zo strany žalovaného o dobromyseľného užívateľa. Predmetná nehnuteľnosť nie
je skolaudovaná a vyčíslenie uplatňovanej pohľadávky je nepreskúmateľné. Zákon požíva ochranu i
oprávneného držiteľa s tým, že uvedená stavba podľa § 76 a 82 stavebného zákona nebola vhodná, ani
spôsobilá na užívanie po stránke technickej a právnej. S poukazom na § 664 Občianskeho zákonníka a
§ 5 ods. 1 zákona č. 116/90 Zb. prenajatý priestor musí byť i právne spôsobilý, aby bolo možné domáhať
sa platby nájomného. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/319/2008 zo dňa
28.04.2010. Ak v danom prípade niekto nadobudol bezdôvodné obohatenie, tak v zmysle nájomnej
zmluvy to bol prenajímateľ. Žalovaný zdôrazňoval, že platil nájomné prenajímateľovi a na prenájom
boli spôsobilé priestory kancelárie o výmere 30 m2 a sklad o výmere 35 m2, čo užívali pôvodne obe
spoločnosti a mali uzavreté dve zmluvy o nájme nebytových priestorov. Nepoprel, že bolo vyvolané
jednanie medzi žalobcom a ním bez pána W., kedy žalobca oznámil, že sú spory medzi ním a pánom W.
a že keď žalobca preukáže vlastnícke právo k nehnuteľnosti bude sa to riešiť. Prenajaté priestory boli
v provizórnej stavbe, ktorú nebolo možné dokončiť vzhľadom na rozpory medzi žalobcom a pánom W..
Stavba nemala súpisné číslo, čo vyplýva i z výpisov obchodného registra na spoločnosti, kde je sídlo
uvedené Nové Zámky, Komárňanská cesta - sady. Stavba, v ktorej užíval priestory žalovaný nebola
skolaudovaná, chodba nebola omietnutá a tieto skutočnosti spôsobovali zo začiatku problém so zápisom
sídla. Elektrickú energiu a vodu dodával v sporných priestoroch pán W., pretože tak bola nehnuteľnosť
rozdelená. Obaja mali elektromery.



Vypočutý svedok L.. G. G. vo svojej svedeckej výpovedi upresnil, že keď spolupracoval so žalovaným,
boli konateľmi spoločností RAPPA s.r.o. a RAPPA služby s.r.o. a sídlili na rovnakej adrese. Mali uzavreté
dve nájomné zmluvy s pánom W. ohľadne nájmu na poschodí kancelárie a dole sklad a dielňu. Tieto
priestory využívali do septembra 2008, kým sa medzi sebou so žalovaným nevysporiadali. Svedok od
septembra 2008 začal užívať iné priestory. Spoločnosť RAPPA služby s.r.o. zostala na rovnakej adrese,
ale presťahovala sa do spodných priestorov kancelárie pána W.. Nájomná zmluva na tieto priestory bola
uzavretá od prvého štvrťroka 2009. Keď užívali priestory na poschodí obidve firmy, mali k dispozícii
jednu kanceláriu približne o rozmeroch 6 x 6 m a ešte miestnosť, ktorá bola využívaná ako kuchynka,
prezliekareň servisákov, odkladanie materiálov o rozmeroch 10 x 6 m a na chodbe sa nachádzalo wc.
V roku 2009 ho vyhľadal žalobca a uzatvoril s ním nájomnú zmluvu a od rozdelenia spoločností je v
rovnakých priestoroch a nájomnú zmluvu má uzavretú so žalobcom. Svedok uznal, že zaplatil žalobcovi
nájomné spätne za 2 roky v zmysle predloženej faktúry.
Svedok V. W. pracoval ako robotník na stavbe najprv u žalobcu a neskôr, keď sa rozdelili pracoval
na stavbe, ktorú dokončoval jeho brat pán W.. Všetok materiál kupoval jeho brat a stavali strechu a
vykonávali vnútorné práce na budove, ktorá sa nachádzala v časti bližšie k mestu. V časti stavby, ktorú
stavali boli hore kancelárske priestory a dole mal sídlo jeho brat a boli tam sociálne priestory. Priestory,
ktoré užíval žalovaný neboli dokončené a nie sú dokončené dodnes, pretože vyzerali rovnako, keď tam
bol svedok pred rokom. Jeho brat zastavil dokončovanie stavby v čase, keď už na to nemal finančné
prostriedky. Okrem priestorov na poschodí spoločnosť žalovaného užívala ešte skladový priestor v hale
o rozmeroch 2,5 x 2,5 m, ktorý žalovaný vyprázdnil po odsťahovaní sa z kancelárskych priestorov.

Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom dňa 03.11.2011 mal súd prvého stupňa preukázané, že po
otočení sa čelom k budove sa v strede nachádza odkvapová rúra, po pravej strane sa nachádza časť
budovy, ktorú užíva žalobca a na ľavo časť budovy, ktorú užíval v rozhodnom období pán H. W.. Po
vstupe do ľavej časti budovy súd zistil, že na konci chodby sú uzamknuté dvere, kde vedú schody
na poschodie, kde sa nachádzal sporný priestor žalovanej spoločnosti o rozmeroch, ktoré boli presne
uvedené v nájomnej zmluve. Jednalo sa o priestory po ľavej strane nad chodbou s jedným oknom na
boku budovy. Tak, ako upresnil žalovaný a žalobca tvrdil, že žalovaná spoločnosť užívala celý priestor
nad chodbou po pravej a ľavej strane, t. j. celé poschodie.

Dňa 01.10.2003 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/90
Zb. medzi prenajímateľom LU RENISA, Komárňanská cesta, Nové Zámky, IČO: 32795432 a nájomcom
RAPPA-Služby s.r.o., Komárňanská cesta, IČO: 36547000, v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník
objektov v Nových Zámkoch na Komárňanskej ceste prenechal nájomcovi na užívanie nebytové
priestory jednu kanceláriu 10 m2, jeden sklad 10 m2, od 01.10.2003 za účelom administratívy a
uskladnenia tovaru za dohodnuté nájomné vo výške 1.500,- Sk + DPH so splatnosťou do piateho dňa v
mesiaci. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou.

Dňa 01.10.2003 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/90
Zb. medzi prenajímateľom LU RENISA, Komárňanská cesta, Nové Zámky, IČO: 32795432 a nájomcom
RAPPA s.r.o., Komárňanská cesta, IČO: 36534315, v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník objektov
v Nových Zámkoch na Komárňanskej ceste prenechal nájomcovi na užívanie nebytové priestory jednu
kanceláriu 20 m2, jeden sklad 10 m2, od 01.10.2003 za účelom administratívy a uskladnenia tovaru za
dohodnuté nájomné vo výške 2.000,- Sk + DPH so splatnosťou do piateho dňa v mesiaci. Nájom bol
dohodnutý na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou.

Žalobca je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti v 1/1 v kat. území D. R., na LV č. XXXX, parc. č. 9715/2
orná pôda o výmere 18527 m2, 9715/10, zastavané plocho o výmere 1100 m2, parc. č. 9715/11 orná
pôda o výmere 1169 m2, parc. č. 9715/12 orná pôda o výmere 373 m2, parc. č. 9715/19 zastavané
plochy o výmere 659 m2, parc. č. 9715/20 zastavané plocho o výmere 492 m2 s tým, že na parcele
9715/20 je poľnohospodárska účelová stavba so súp. č. 9508.

Geometrickým plánom č. 28/2007 zo dňa 19.03.2007 bola zameraná nehnuteľnosť v kat. úz. D. R., na LV
č. XXXX, parc. č. 9715/2, orná pôda o výmere 22320 m2 a vytvorené novovytvorené parcely č. 9715/2
orná pôda o výmere 21465, parc. č. 9715/21, zastavané plochy o výmere 668 m2, parc. č. 9715/22,
zastavané plochy o výmere 187 m2.
V konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. 9C/204/2001 sa žalobca H. W. domáhal určenia, že spolu
so žalovaným L.. R. Z. sú podielovými spoluvlastníkmi rozostavanej stavby (zameranej geometrickým



plánom vyhotoveným v priebehu konania), nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 9715/2 v kat. území D.
R. a to každý v 1/2 spoluvlastníckeho podielu. V žalobe uviedol, že po vzájomnej dohode so žalovaným
začali stavať sociálnu budovu a skladovú halu na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Pre
vzájomné nezhody však stavbu nedokončili a situáciu riešili písomnými dohodami z 29.02.2000 o
rozdelení užívania jednak pozemku a jednak stavby s tým, že v budúcnosti uzavrú písomnú dohodu
na účely nadobudnutia vlastníckeho práva a zápisu nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Žalovaný
vyjadril so žalobou nesúhlas a tvrdenia žalobcu označil za zavádzajúce, nepravdivé a účelové. V zmysle
druhej dohody zo dňa 29.02.2000 upravujúcej ich ďalší postup vo veci rozdelenia pozemku v jeho
výlučnom vlastníctve a časti rozostavanej stavby mala byť v budúcnosti uzavretá kúpna zmluva na
vymedzené nehnuteľnosti. Okresný súd Nové Zámky v poradí druhým rozsudkom z 2. apríla 2008
žalobe vyhovel, t. j. určil výlučné vlastnícke právo žalobcu k rozostavanej stavbe (časti pôvodnej stavby)
špecifikovanej vo výroku rozsudku. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20.
januára 2009, sp. zn. 6Co/184/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. I
keď považoval za správny právny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého medzi účastníkmi došlo
k vzniku spoluvlastníctva k spoločnej stavbe, nestotožnil sa s jeho názorom, že medzi nimi došlo
aj k zrušeniu spoluvlastníctva reálnou deľbou. Dohodu z 29.02.2000 považoval len za dohodu o
určení spôsobu užívania stavby. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu podal dovolanie žalobca.
Najvyšší súd SR rozsudkom z 30. marca 2011, sp. zn. 4Cdo/339/2009 dovolanie žalobcu zamietol. V
predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, že rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky
zo 16.09.1998, č. OŽP-01-98-1473-S1 bolo žalovanému vydané stavebné povolenie na výstavbu
„Poľnohospodárskej účelovej stavby“ pozostávajúcej zo sociálno-prevádzkovej budovy manipulačného
skladu, skladu ovocia a žumpy, že stavba mala byť realizovaná na pozemku vo vlastníctve žalovaného
označenému ako parcela č. 9715/2, v kat. území D. R. a že v štádiu rozostavanosti hrubej stavby
došlo medzi účastníkmi k nezhodám, v dôsledku ktorých uzavreli dňa 29.02.2000 okrem iného aj
písomnú dohodu o tom, že sociálnu budovu a to ľavú stranu od vchodu, aj s pozemkom, ako aj ľavú
stranu skladovej haly bude vlastniť žalobca, pravú stranu skladu aj s vybudovanou dielňou a pravú
stranu od vchodu sociálnej budovy bude vlastniť žalovaný a strechu na sociálnej budove a sklade
dobudujú spoločnými prostriedkami. Uvedená dohoda bola len dohodou o určení spôsobu užívania
stavby a nie dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nej jej reálnym rozdelením,
keďže nespĺňa náležitosti takejto dohody, a preto s ňou nebolo možné spájať účinky zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva reálnym rozdelením stavby. Napokon, aj sám žalobca v žalobe tvrdil, že
nie je vlastníkom stavby a že výlučné vlastníctvo k časti stavby má nadobudnúť až v budúcnosti.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že cestou dožiadaného Okresného súdu Bratislava I bol vypočutý
svedok H. W., t. č. Q., Y. 5, N., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi upresnil, že na základe predbežného
opatrenia Krajského súdu mu boli sporné priestory pridelené a žalobca mu nesmel podľa predbežného
opatrenia zabrániť v užívaní daných priestorov. Rozhodnutie bližšie špecifikovať nevedel. K uzatvorenej
zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2003 uviedol, že táto zmluva podľa jeho názoru stále
platí, pretože nebola vypovedaná ani jednou zo strán a výška nájomného bola špecifikovaná v zmluve
a nepamätá si, či bola po celý čas rovnaká. Prenajaté priestory sa nachádzali na Komárňanskej ceste v
Nových Zámkoch a pozostávali z kancelárií, sociálnych zariadení, skladov, parkovísk a výška nájomného
bola 2.000,- Sk, ktoré bolo uhrádzané v hotovosti. Jednoznačne zdôraznil, že sporné priestory boli
predbežným opatrením pridelené jemu a nachádzali sa na ľavej strane budovy, ktorú celú postavil on zo
svojich finančných prostriedkov. Pravú stranu postavil L.. Z.. O rozdelení majetku bola uzavretá dohoda,
ktorú podpísal L.. Z., že ľavá strana patrí do výlučného vlastníctva svedka aj s pozemkom. V čase
podpisovania nájomnej zmluvy prebiehal súdny spor a v konaní bolo vydané predbežné opatrenie, na
základe ktorého spornú ľavú časť nehnuteľnosti mohol užívať. Svedok upresnil, že nikdy nepožadoval
nájomné od nájomcov, ktorí boli v pravej časti budovy. Nájomcovia nemali dôvod pochybovať o jeho
vlastníctve k nehnuteľnosti, pretože všetky energie boli písané na jeho firmu a aj platil. Mal vlastnú
vodovodnú, telefónnu prípojku a všetky siete boli v jeho vlastníctve. Vytvoril ich na vlastné náklady. Celú
budovu po dohode o rozdelení majetku postavil z vlastných financií aj s prístupovou cestou a cíti sa byť
vlastníkom týchto priestorov.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, pričom dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná. Súd z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov mal
preukázané, že žalobca a pán H. W. začali spolu stavať stavbu a na jej výstavbu použili spoločné
finančné prostriedky. Mali úmysel zhotoviť spoločnú stavbu v spoluvlastníctve oboch účastníkov na
pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalobcu. Na spoluvlastníctve k stavbe sa dohodli ešte



pred výstavbou a na začiatku výstavby spoločnými investíciami i spoločnou činnosťou. Dohodu o
spoluvlastníctve k stavbe uzatvorili ústne bez stanovenia výšky spoluvlastníckych podielov, ktoré si mohli
dohodnúť i v priebehu výstavby. K dohode o výške spoluvlastníckych podielov každého z účastníkov
však nedošlo. Ak k takejto dohode nedôjde, podiely spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 137 ods. 2 OZ).
Účastníci uzatvorili dohodu o užívaní stavby dňa 29.02.2000, ktorá sa týkala rozdelenia nehnuteľného
majetku na parcele 9715 v kat. území D. R., v zmysle ktorej sociálnu budovu ľavú stranu od vchodu
smerom na Nové Zámky bude vlastniť aj s pozemkom, ako aj ľavú stranu skladovej haly H. W. a môže
využívať bez obmedzenia prístupovú cestu. Na ďalšej dostavbe strechy na sociálnej budove, ako aj
na sklade dobudujú spoločnými prostriedkami. Pravú stranu skladu aj s vybudovanou dielňou a pravú
stranu od vchodu sociálnej budovy bude vlastniť L.. R. Z.. Uvedená dohoda bola vyhodnotená súdmi ako
dohoda o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je do dnešného dňa platná, nebola nikým napadnutá a tvrdenie
žalobcu, že ju podpísal v tiesni nijakým spôsobom v tomto konaní, ani v iných konaniach preukázané
nebolo a žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako i v rozhodnutí Okresného súdu
Nové Zámky pod sp. zn. 9C/204/2001-537 sa konštatuje, že nebolo preukázané, že účastník konal
pod nátlakom pri podpísaní dohody, pretože to nevedel nijakým spôsobom preukázať. Jednalo sa o
účastníka, rovnako ako v tomto konaní, L.. Z.. V zmysle dohody o užívaní nehnuteľnosti prenajímateľ
uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovanou, v zmysle ktorej žalovaná uhrádzala riadne dohodnuté nájomné,
čo vypočutý svedok vo svojej výpovedi potvrdil. V zmysle uzatvorenej dohody prenajímateľ konal ako
vlastník a uzatvoril so spoločnosťou ZSE, a.s. zmluvu o dodávke elektriny zo dňa 20.07.2006, ktorá
bola ukončená 25.12.2010 k odbernému miestu na adrese: Y. G. XXXX, D. R. 1, a podľa vlastného
vyhlásenia i ďalšie zmluvy o odberoch energií. V žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že by
sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila a že by došlo k zväčšeniu jej majetku, prípadne k obohateniu
objektívne merateľného majetkového prospechu, pretože je nepochybné, že dohodnuté nájomné riadne
uhrádzala prenajímateľovi v zmysle zmluvy. Ak by malo dôjsť k obohateniu v prípade, že by žalobca
preukázal jednoznačne svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, mohlo sa jednať len o obohatenie
prenajímateľa, ktorému bolo nájomné vyplácané. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne
nevyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorých užívala priestory žalovaná,
pretože i v tomto období je vedené konanie na Okresnom súde Nové Zámky, pod sp. zn. 6C/45/2009, v
ktorom sa navrhovateľ H. W. LU - RENISA proti odporcovi L.. R. Z. RAFTYS domáha určenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území D. R., na LV č. XXXX, parc. č. 9715/2 k rozostavanej
stavbe a vo veci rozhodnuté nebolo. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa mal za to, že doposiaľ
nebolo jednoznačne určené a preukázateľné vlastnícke právo k rozostavanej stavbe, preto žalobu v
celom rozsahu zamietol, vychádzajúc z doposiaľ platnej dohody účastníkov o užívaní nehnuteľnosti a
následnom využívaní nehnuteľnosti prenajímateľom. Poukázal na to, že vzhľadom na rozhodnutie v
konaní vedenom pod sp. zn. 9C/204/2001 nie je možné prijať záver, že výlučným vlastníkom v celosti
rozostavanej stavby je žalobca bez ďalšieho. Z týchto dôvodov zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie zo
strany žalobcu. Zdôraznil, i vzhľadom na závery súdov vyššieho stupňa, že administratívne rozhodnutie o
povolení stavby a kolaudačné rozhodnutie, ktoré spravidla nadväzuje na rozhodnutie o povolení stavby,
ktoré však k uvedenej stavbe vydané nebolo sú záväzným dôkazom pre stavebníka, ale z hľadiska
administratívneho samé o sebe vlastníctvo nezakladajú.

O trovách konania stanovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podľa §
151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je neúplné, zmätočné a nezákonné, pretože popiera a ignoruje základné právne princípy
obsiahnuté v Ústave SR, ako aj v Občianskom zákonníku. Súd zamietol návrh len z dôvodu, že
nepreukázal svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej časť neoprávnene užíval žalovaný,
a to bez nájomnej zmluvy a neplatil nájom, resp. nájom platil osobe, ktorá sa ešte len domáha
určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Nové Zámky sp. zn. 9C/204/2001, avšak neúspešne. Súd poukázal na zistený skutkový stav a
právne závery Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/204/2001, avšak ignoroval jeho výsledok, keď
podnikateľ H. W. - LU RENISA, so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta, sa neúspešne domáhal
určenia svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pretože jeho návrh bol právoplatne
zamietnutý. Súd vôbec nezistil, že na tom istom súde sa opätovne vedie konanie tých istých účastníkov a
opätovne o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. 6C/45/2009 o určenie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, a to poľnohospodárska účelová stavba, súp. č. 9508 postavená na pozemku parc. č. KN-



C 9715/20 nachádzajúca sa v k. ú. D. R., obec Nové Zámky, okres Nové Zámky zapísaná v KN vedenom
Okresným úradom Nové Zámky - katastrálny odbor na LV č. XXXX a poľnohospodárska účelová stavba,
súp. č. 10112 postavená na pozemku parc. č. KN-C 9715/19 nachádzajúca sa v k. ú. D. R., obec Nové
Zámky, okres Nové Zámky zapísaná v KN vedenom Okresným úradom Nové Zámky - katastrálny odbor
LV č. XXXX. Súd prvého stupňa ignoroval platný právny stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, podľa ktorého
jediným výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej časť užíval žalovaný bez právneho titulu, je žalobca
a za týmto účelom si ani nezadovážil aktuálny list vlastníctva. Prvostupňový súd mohol a mal poukázať
na neskončený spor vedený pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 6C/45/2009 o určenie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a ak by dospel k záveru, že výsledok konania môže mať
zásadný význam pre jeho rozhodovanie v tejto veci, mohol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/
OSP. Závery prvostupňového súdu nie sú jednoznačné, pretože ak súd spochybnil vlastníctvo žalobcu k
predmetnej nehnuteľnosti, mal teda povedať, kto je súčasným vlastníkom a na základe akého právneho
titulu. Úvahy de lege ferenda o tom, kto by v budúcnosti mohol byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom
nehnuteľnosti sú právne irelevantné. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za
zmätočné.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že žalovaný neužíval
predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne a bez právneho dôvodu. Mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu,
súhlas na užívanie a platil nájomné prenajímateľovi p. W. Vzhľadom k tomu nemožno preto konštatovať,
že by došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, t.j. že by užíval nehnuteľnosť bezplatné,
teda, že sa jeho majetok nezmenšil, i keď sa z dôvodu prenájmu zmenšiť mal. K zmenšeniu majetku
žalobcu s ohľadom na platenie nájomného reálne došlo. Za situácie, že nie sú doposiaľ bez pochýb
ujasnené vzťahy medzi žalobcom a p. Deákom, s ktorým spoločne predmetnú stavbu staval a uzavrel
dohodu o užívaní, za situácie, že výlučným vlastníkom predmetnej stavby by bol bez pochýb žalobca,
a teda žalovaný užíval nehnuteľnosť vlastnícky patriacu žalobcovi a nájomné platil inej osobe (p. W.),
potom sa na úkor žalobcu obohatila iná osoba a nie žalovaný. Pokiaľ by teda nájomné za užívanie
predmetnej stavby preberal p. W. neoprávnene, došlo by u neho k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu za plnenie bez právneho dôvodu, ktoré by bol povinný žalobcovi vydať.



Žalobca v odvolaní uvádza nesprávne, že súd prvého stupňa nezistil, že je vedené aj konanie
6C/45/2009, pretože uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval.
Prerušenie uvedeného konania nie je pre posúdenie predmetnej veci potrebné, pretože vzhľadom
na vyššie uvedené, otázka vlastníctva k stavbe, ktorej časť žalovaný užíval, nie je pre posúdenie
žalovaného nároku právne relevantná. Takou by bola za situácie, ak by žalovaný nemal uzatvorenú
nájomnú zmluvu a hlavne, ak by stavbu užíval bezplatne, v dôsledku čoho by u neho došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Taktiež je nesprávny názor žalobcu, že súd prvého stupňa mal povedať kto
je vlastník predmetnej stavby. V tomto konaní takéto určenie nebolo predmetom konania a nie je ani
daný dôvod na riešenie tejto okolnosti ako predbežnej otázky.

Keďže súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol, odvolací súd ponechal rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania na rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách celého konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.