{"guid": "0b2ab4d2-341f-4c36-ab5a-8b608485cac4:a089c9cd-72dc-42d0-b7e2-ea78f53c5f75", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "spisova_znacka": "7S/123/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/123/2017 z 11. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 11. júna 2019, sp. zn. 7S/123/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "identifikacne_cislo": "7017201043", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2019-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a089c9cd-72dc-42d0-b7e2-ea78f53c5f75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/123/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201043
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: Darien, s. r. o., Košice,
Bukovecká 10, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Kolárikovou, AK Košice, Stará prešovská 10, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 10. 2017 č.: PO/BEZ/2017/5635, O-621/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 06. 10. 2017 č.: PO/BEZ/2017/5635, O-621/2017, žalovaný podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10. 07. 2017 č.:
165/17/O, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená
pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm.
a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce a to konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o
inšpekcii práce, ktoré spočívalo v tom, že zamestnávateľ - žalobca dňa 10. 04. 2017 o 09.55 hod. využíval
závislú prácu fyzických osôb S. Č. F. W. I., ktoré pre neho vykonávali demontážne práce telocvične na
pracovisku Základná škola, Hlavná 320/79, Slanec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu (Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu bola dňa 10. 04. 2017 na pracovisku ZŠ,
Hlavná 320/79, Slanec a dňa 21. 04. 2017 na inšpektoráte práce vykonaná inšpekcia práce zameraná na
dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej iba zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Pri
výkone tejto inšpekcie bol u žalobcu zistený nedostatok, ktorý spočíval v porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania vo vzťahu k zamestnancom S. Č. F. W. I.. Tento nedostatok bol zadokumentovaný v
protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-107-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 21. 04. 2017, ktorý bol v ten
istý deň prerokovaný s konateľom spoločnosti žalobcu Ing. Milanom Sepešim. Menovaný k obsahu
protokolu uviedol, že súhlasí s vyjadrením pracovníkov inšpektorátu práce. Na základe uvedeného bolo
vo veci začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty za predmetný správny delikt, čo bolo žalobcovi
oznámené listom zo dňa 09. 06. 2017. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril
podaním, doručeným inšpektorátu práce dňa 19. 06. 2017, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči
zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu JUDr. Ing. Miroslavovi Ondrušovi, ktorú odôvodnil



tým, že aj keď správne konanie začal príslušný inšpektorát práce, vo veci koná JUDr. Ing. Miroslav
Ondruš, teda tá istá osoba, ktorá vykonala u účastníka inšpekciu práce a spísala protokol o jej výsledku,
t. j. podľa jeho názoru zjavne rozhodovala v konaní, ktoré bolo ukončené protokolom, ktorý tvorí podklad
správneho konania. Preto je podľa neho v rozpore so zásadami správneho konania, aby v oboch
prípadoch konal a rozhodoval ten istý zamestnanec inšpektorátu práce. Namietal tiež nedostatočne
zistený skutkový stav veci tvrdiac, že ani jedna z označených osôb pre neho nevykonávala závislú prácu,
keďže W. I. v uvedenom čase bol s jeho spoločnosťou v obchodno-právnom vzťahu na základe zmluvy
o dielo, uzavretej dňa 06. 02. 2017 medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVEKK, s. r. o., Košice, ktorou
je menovaný konateľom a spoločníkom, pričom  S. Č. pracoval pre W. I., ako to vyplýva z ich vyjadrení.
Prvostupňový správny orgán následne dňa 10. 07. 2017 vydal vo veci rozhodnutie, ktorým žalobcovi
uložil pokutu za porušenie povinností, špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

3. Žalovaný na základe žalobcom podaného odvolania po preskúmaní predmetného individuálneho
správneho aktu a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že s prihliadnutím na zistené
skutočnosti a popísaný skutkový stav bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania ako
zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie, vykonanej dňa 10. 04. 2017 na pracovisku Základná
škola, Hlavná 320/79, Slanec, ako to vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu
prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré boli spísané v uvedený deň s menovanými osobami a
protokolu. S. Č. do zápisnice uviedol, že prácu vykonáva odo dňa 10. 04. 2016 od 8.00 hod. a nemá
so žalobcom nič podpísané. W. I. v zápisnici uviedol, že vykonáva demontáž pre účastníka konania,
prácu vykonáva namiesto svojho brata, ktorý je chorý a to s vedomím účastníka konania. Pán Č.
mu pomáha, ale robí mu aj šoféra, taktiež s vedomím účastníka konania. K námietke, že menovaní
nevykonávali závislú prácu pre neho ale pre pána W. I., ktorý bol so žalobcom v obchodnoprávnom
vzťahu ako konateľ a spoločník spoločnosti SLOVEKK, s. r. o., Košice, žalovaný uviedol, že tieto
tvrdenia považuje za účelové z dôvodu, že pán I. v zápisnici výslovne uviedol, že si nebude nič
fakturovať ako firma alebo živnostník a zákazka patrí účastníkovi konania. Odvolací správny orgán
zároveň podotkol, že pán W. I. neuviedol v zápisnici žiadnu informáciu o tom, že prácu vykonáva na
základe zmluvy o dielo, uzavretej s účastníkom konania. Tieto skutočnosti nenamietal ani žalobca pri
prerokovaní protokolu, kde súhlasil so závermi inšpektorov práce a svoj súhlas potvrdil vlastnoručným
podpisom. Námietku, že inšpektor práce JUDr. Ing. Miroslav Ondruš vykonal inšpekciu práce, ale aj
vydal rozhodnutie o začatí správneho konania žalovaný nepovažoval za dôvodnú s poukazom na to, že
žalovaný nevidí dôvod, aby bol menovaný inšpektor vylúčený zo správneho konania a plne sa stotožnil
s rozhodnutím inšpektorátu práce o jeho nevylúčení z prejednávania a rozhodovania veci na základe
odôvodnenia, ktoré je v predmetnom rozhodnutí uvedené. K námietke účastníka, že inšpektorát práce
mal nariadiť ústne pojednávanie a opäť vypočuť žalobcu aj uvedené fyzické osoby žalovaný uviedol,
že správny orgán nariadi vo veci ústne pojednávanie iba v prípade, ak by to malo svoje opodstatnenie,
tzn., ak to bude nevyhnutné na splnenie účelu zákona, predovšetkým ak ústne pojednávanie bude
môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu a pre uplatnenie práv účastníkov konania. S
poukazom na zistený skutkový stav žalovaný považoval za dostatočne preukázané, že zo strany žalobcu
došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania spôsobom popísaným v napadnutom rozhodnutí
správneho orgánu prvého stupňa. Nariadenie ústneho pojednávania nebolo podľa jeho názoru potrebné,
keďže skutkový stav bol dostatočne preukázaný a žalobcovi bol daný dostatočný časový priestor
na to, aby mohol uplatniť všetky svoje procesné práva. Porušenie povinností uvedené v rozhodnutí
inšpektorátu práce bolo posúdené správne a je odôvodnené porušením platného právneho predpisu.
Odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, pričom inšpektorát
práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu
veci. Uložením pokuty vo výške 5 000 eur prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia
a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho
činnosti, počet nelegálne zamestnávaných osôb, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku,
dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pri ukladaní pokuty
a pri určovaní jej výšky podľa názoru žalovaného inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie
a prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 cit. právneho predpisu v nadväznosti na ust. § 3
ods. 5 Správneho poriadku. Argumentáciu účastníka konania nepovažoval za dostatočne odôvodňujúcu
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca v konaní nepredložil žiadne nové dôkazy,
ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.



4. Včas podanou žalobou zo dňa 27. 11. 2017, žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov
konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, ako aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tiež pre jeho nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť a vady, ktoré mohli mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia. Nesúhlasil s
konštatovaním správnych orgánov, že v danom prípade uvedené osoby S. Č. F. W. I. vykonávali pre
žalobcu závislú prácu, keďže W. I. v uvedenom čase bol v obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou
Darien, s. r. o., ako konateľ a spoločník spoločnosti SLOVEKK, s. r. o., so sídlom Raketová 6, Košice,
čoho dôkazom je zmluva o dielo uzavretá medzi uvedenými spoločnosťami. Ďalším dôkazom tohto
obchodnoprávneho vzťahu je aj objednávka spoločnosti žalobcu zo dňa 06. 02. 2017. V protokole pán
W. I. sám uviedol, že S. Č. mu pomáha, podáva, donáša, zametá a že v uvedený deň mu prišiel pomáhať
približne od 7.50 hod. a že firma o tom vie. Z uvedenej výpovede podľa jeho názoru je nepochybné,
že S. Č. nevykonával závislú prácu pre spoločnosť žalobcu, ale pre pána W. I.. Prvostupňový správny
orgán vychádza jedine z výpovede pána W. I., ktorý sa vyjadril, že volal so šéfom Milanom Sepešim,
či mu môže S. Č. pomáhať a robiť šoféra, pričom uvedené automaticky nemôže znamenať, že Milan
Sepeši bol jeho šéfom a pán W. I. pre svojho šéfa vykonával závislú prácu. Keďže spoločnosť Darien, s.
r. o., bola hlavným dodávateľom stavebných prác na stavbe Slanec a pán W. I. ako konateľ a spoločník
vykonával pre spoločnosť Darien, s. r. o.,  stavebné práce, menovaný označil pána Sepešiho za svojho
šéfa. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal iba z nepresných a zmätočných vyjadrení účastníkov
konania bez toho, aby prihliadal na relevantné dôkazy v konaní, a to predovšetkým na zmluvu o dielo
medzi spoločnosťou Darien, s. r. o., a SLOVEKK, s. r. o., ktorá jednoznačne deklaruje obchodnoprávny
vzťah medzi danými spoločnosťami. Žalovaný v danom konaní absolútne neskúmal, či medzi danými
subjektmi neexistuje či už obchodnoprávny alebo iný vzťah. Osvojil si iba tvrdenia prvostupňového
správneho orgánu, ktorý nedostatočne zistil skutkový stav a ani sa nesnažil položiť relevantné otázky
týmto subjektom na odstránenie všetkých nejasností. Svoje rozhodnutie absolútne nezdôvodnil, osvojil
si iba tvrdenia prvostupňového správneho orgánu. V rozhodnutí absentujú úvahy, akými sa riadil, ako
aj odôvodnenie, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.

5. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal ani s námietkou zaujatosti uplatnenou
účastníkom konania pri začatí správneho konania voči JUDr. Ing. Miroslavovi Ondrušovi. V uvedenej
veci inšpekciu práce vykonávali JUDr. Ing. Miroslav Ondruš a PhDr. Iveta Paľková. Následne bol vo veci
vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie práce PhDr. Ivetou Paľkovou, pričom tento bol s konateľom
spoločnosti Ing. Milanom Sepešim prerokovaný 21. 04. 2017 v prítomnosti JUDr. Ing. Miroslava Ondruša
a PhDr. Ivety Paľkovej, v zasadacej miestnosti v priestoroch Inšpektorátu práce Košice. JUDr. Ing.
Miroslav Ondruš osobne kládol otázky konateľovi žalobcu otázky. Následne bolo žalobcovi doručené
rozhodnutie o začatí správneho konania, ktoré vydal osobne JUDr. Ing. Miroslav Ondruš. V rozhodnutí
je jednoznačne uvedené, že vec vybavuje JUDr. Ing. Ondruš. Je preto nepochybné, že v správnom
konaní rozhodoval ten istý zamestnanec, a to JUDr. Ing. Miroslav Ondruš, ktorý jednak vykonal inšpekciu
práce, jednak prerokoval protokol s účastníkom konania a jednak začal vo veci správne konanie. Preto
tvrdenie v rozhodnutí o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu JUDr. Ing. Miroslava Ondruša z
prejednávania a rozhodovania v danej veci, kde sa píše, že menovaný nemohol ovplyvniť rozhodnutie
správneho orgánu začať správne konanie voči účastníkovi konania o uložení pokuty, ani výšku uloženej
pokuty je úplne absurdné, keďže sám vydal rozhodnutie o začatí správneho konania. Zároveň poukázal
na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa námietky zaujatosti, kde úplne absentujú
dôvody, prečo sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.

6. Tvrdenie žalovaného, že s poukazom na skutočnosti, ktoré menované fyzické osoby uviedli
počas výkonu inšpekcie práce do zápisníc dostatočne odôvodňujú porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, vzhľadom na ktorú skutočnosť nebolo potrebné nariadenie pojednávania, považoval
žalobca za nesprávne a nezákonné, pretože podľa jeho názoru sa vyskytli reálne pochybnosti
ohľadom správneho postupu inšpektora práce a z toho dôvodu skutkový stav zostal nedostatočne
zdôvodnený. Napriek tomu, že účastník predložil inšpektorátu práce riadne uzavretú zmluvu o dielo
medzi spoločnosťami Darien, s. r. o., a SLOVEKK, s. r. o., prvostupňový správny orgán nenariadil ústne
pojednávanie a nevypočul účastníka konania, ako aj konateľa obchodnej spoločnosti SLOVEKK, s.
r. o., t. j. W. I. k uvádzaným skutočnostiam. Osvojil si len nepresné tvrdenie S. Č. a pána W. I. pri
vykonaní inšpekcie práce. Je preto jednoznačné, že rozhodnutie inšpektorátu práce bolo vypracované
na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôvodom toho,



že inšpektorát práce sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Uvedené je potrebné
považovať za vadu, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Za porušenie zákona zo strany
žalovaného považoval žalobca aj skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 29. 03. 2018 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho
orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu, ako aj zo správneho právneho posúdenia veci, tieto boli vydané za riadnej akceptácie
zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1, 2,
3 a 5 § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 zákona o správnom konaní.

8. Pokuta vo výške 5 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
upraveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci, ktorého sa
žalovaný dopustil spôsobom špecifikovaným v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný,
ako aj správny orgán prvého stupňa vychádzali pri posúdení skutkového stavu z viacerých podkladov
obstaraných počas inšpekcie práce, najmä zo zápisníc spísaných s dopytovanými fyzickými osobami
bezprostredne počas inšpekcie práce, z ktorých preukázateľne vyplýva, ako tomu nasvedčujú ich
jednotlivé vysvetlenia, že dňa 10. 04. 2017 vykonávali dotknuté fyzické osoby pre žalobcu závislú prácu.
Ako to vyplýva zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby W. I.
na pracovisku dňa 10. 04. 2017, menovaný bol v uvedený deň na pracovisku za účelom demontáže
telocvične, pričom, ako sám výslovne uviedol, bol tam ako zamestnanec firmy Darien, s. r. o., t. j. žalobcu.
Upresnil, že jeho brat, ktorý je momentálne chorý, je kmeňovým zamestnancom žalobcu a preto prišiel
namiesto neho s tým, že pán Sepeši o tom vedel. Taktiež uviedol, že nebude fakturovať ako firma
alebo živnostník. Zákazka je firmy Darien, s. r. o., - žalobcu. Ohľadom S. Č. uviedol, že menovaný
mu pomáha, donáša, zametá, v uvedený deň prišiel pomáhať cca od 7.50 hod. s tým, že žalobca
o tom vie, keďže hovoril so šéfom Sepešim, že mu menovaný môže pomáhať a robiť šoféra. S. Č.
zároveň uviedol, že na pracovisko sa dopravil so svojím známym Mariánom, ktorého priezvisko nevedel
uviesť, s ním demontuje podlahu, pričom šéf jeho známeho vie, že je tam a že ho odviezol. Taktiež
uviedol, že so žalobcom nemá nič podpísané. Z uvedených skutočností nevyplýva, žeby sa menované
fyzické osoby nachádzali na pracovisku v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a prácami, ktoré boli
vykonávané na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe.
Vysvetlenia zachytené v priložených zápisniciach, keďže obe osoby ich podali bezprostredne na mieste
inšpekcie práce, sú jedinečným dôkazom o tom, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravené s
vedomím, že účastníkovi konania hrozí uloženie sankcie a taktiež obe dopytované osoby boli poučené o
následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie
práce. Obsah zápisníc na znak ich pravdivosti bol potvrdený ich podpismi. V prípade výkonu závislej
práce správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že túto nie je možné
vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa
osobitných predpisov, keďže táto môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo obdobnom
pracovnom vzťahu. Účastník konania založenie pracovnoprávneho vzťahu s dotknutými zamestnancami
počas inšpekcie práce, ani počas správneho konania nepreukázal. Navyše konateľ spoločnosti žalobcu
pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie nevzniesol voči jeho obsahu žiadne námietky, pričom
uviedol, že súhlasí s vyjadrením pracovníkov inšpektorátu práce. Žalobca sa začal brániť predkladanou
zmluvou o dielo, objednávkou a tvrdeniami o existencii obchodnoprávneho vzťahu až pod hrozbou
sankcie po začatí správneho konania. Predložená zmluva o dielo a tvrdenia žalobcu sa v tejto súvislosti
javia ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho
vzťahu. Uvedeným sa napĺňa skutková podstata nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravená v
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci. Pokiaľ ide o námietku
týkajúcu sa nepredvolania svedkov navrhovaných žalobcom v správnom konaní, žalovaný toto svoje
stanovisko zreteľne odôvodnil vo svojich rozhodnutiach. V tejto súvislosti postupoval v súlade s § 21
Správneho poriadku, v zmysle ktorého nenariadil ústne pojednávanie, keďže skutkový stav považoval
za dostatočne zistený a preukázaný a nariadenie pojednávania považoval za nadbytočné. Správny
orgán nie je povinný vyhovieť každej žiadosti účastníka o akceptáciu jeho námietok alebo o vykonanie
dôkazov. Správny orgán v danom prípade presne a úplne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si všetky
potrebné dôkazy, pričom nebol viazaný iba návrhmi účastníka konania. Na základe vykonaných dôkazov
dospeli oba správne orgány k jednoznačnému záveru, prezentovanému v napadnutých rozhodnutiach.
V tejto súvislosti poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/387/2015, ktorým bol



vyslovený názor, že nenariadením ústneho pojednávania nemohlo dôjsť k takej procesnej vade, ktorá
by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Osobitný zákon v tomto prípade zákon
o inšpekcii práce nariadenie ústneho pojednávania neukladá. Neuskutočnenie ústneho pojednávania
v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
spočívajúci v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v prípade, že
rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom. Za nedôvodnú považoval aj námietku
o nevyhodnotení všetkých predložených dôkazov a nevyrovnaní sa so všetkými návrhmi, na základe
čoho by malo dôjsť k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Žalovaný sa vysporiadal s každým predloženým tvrdením a návrhom vychádzal pri hodnotení dôkazov
zo všetkých podkladov a tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti
v súlade s § 34 Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa oneskoreného vydania druhostupňového
rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolanie bolo prvostupňovým správnym orgánom spolu s prílohami
žalovanému predložené 07. 09. 2017 a o tomto bolo rozhodnuté 06. 10. 2017 s tým, že rozhodnutie bolo
expedované dňa 09. 10. 2017, t. j. rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote. K námietke týkajúcej
sa nesprávnosti a nedostatočnosti rozhodnutia o námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že o námietke
zaujatosti inšpektorát práce rozhodol relevantným spôsobom. Konštatoval, že z listinných podkladov
nevyplýval akýkoľvek dôvod predpojatosti zamestnanca JUDr. Ing. Miroslava Ondruša, stotožnil sa
s odôvodnením inšpektorátu práce, ktoré je v predmetnom rozhodnutí o nevylúčení zamestnanca
uvedené. Správny orgán prvého stupňa v tomto rozhodnutí dôvodil, že výkon inšpekcie práce sa
riadi kompetenčným zákonom o inšpekcii práce, na výkon inšpekcie práce sa nevzťahujú ustanovenia
Správneho poriadku a preto naň nie je možné aplikovať § 9 ods. 1 Správneho poriadku. Protokol o
inšpekcii práce vypracovávala PhDr. Iveta Paľková, táto následne navrhla uloženie pokuty. Jej návrh
posúdila komisia inšpektorátu práce, ktorej členom nie je zamestnanec JUDr. Ing. Miroslav Ondruš
a o uložení pokuty na základe odporúčania komisie rozhodol hlavný inšpektor práce. Namietaný
zamestnanec teda nemohol ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu, začať správne konanie voči
účastníkovi konania a ani výšku uloženej pokuty a nevypracoval ani protokol o výsledku inšpekcie práce.
Pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky správnym orgánom prvého stupňa bolo zohľadnené jej
preventívne pôsobenie a zároveň bolo prihliadnuté na všetky kritériá v zmysle § 19 ods. 6 zákona o
inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Pri hodnotení jednotlivých kritérií bol
použitý myšlienkový proces, ktorý je v súlade so zásadami logického uvažovania a odôvodnenie výšky
pokuty sa neprieči obsahu spisu. Uloženú pokutu považuje žalovaný za minimálnu, primeranú, zákonnú,
dôvodnú a riadne odôvodnenú. Preto nevidí dôvod, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

9. V replike zo dňa 13. 04. 2018 žalobca zotrval na podanej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov
v nej obsiahnutých. Vyjadrenie žalovaného považoval za účelové a zavádzajúce. Poukázal na to, že
v danom prípade nebolo preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty využívania závislej
práce, keďže najpodstatnejšou právnou charakteristikou závislej práce je, že ide o prácu, ktorá je
vykonávaná v pracovnom čase, čo v danom prípade nebolo preukázané a výkon závislej práce nemôže
pozostávať len z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činnosti zamestnanca,
ktoré sa opakujú. Žalovaný sa riadil iba domnienkou, že podstatné je len vyjadrenie fyzických osôb,
pri podaní ktorých nebol prítomný žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, pričom si nevšimol, že
menované osoby nepotvrdili, žeby im dal pokyn účastník konania. Žalobcovi nebolo umožnené ani pred
správnym konaním, ani v správnom konaní ich vypočuť. Podľa jeho názoru bola závažným spôsobom
porušená zásada rovnosti zbraní a právo na obhajobu a riadny proces. Konštatoval, že zrejme zaujato
správny orgán nenariadil ústne pojednávanie, keďže vo veci bolo už pred začatím správneho konania
rozhodnuté. Z protokolu ani zo zápisníc o podaní informácie nevyplýva, žeby dopytované osoby boli
poučené o možnosti odoprieť výpoveď, ak by v ňom mohli spôsobiť ujmu sebe alebo blízkej osobe,
pričom bez tohto poučenia platí, že aj keby sa uvedené osoby v správnom konaní priznali, priznanie by
sa javilo ako neúčinné. Okrem toho má správny orgán povinnosť delikt preukázať aj v prípade priznania.
V administratívnom spise nie je zadokumentovaná ústna komunikácia pracovníkov správneho orgánu
s menovanými osobami, ktoré mali vykonávať závislú prácu. Zo zápisníc nie je zrejmé, aké otázky
boli kontrolovaným fyzickým osobám kladené zo strany správneho orgánu a na ktoré mali odpovedať.
Tieto zápisnice sú stručné, nedostatočné. Podľa názoru žalobcu správny orgán nezhromaždil také
dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú vinu účastníka konania. Nie je podstatné, či účastník konania v
čase kontroly popieral skutkový stav opísaný pracovníkmi orgánu alebo ho nepopieral. Za nezákonné
považoval konanie PhDr. Ivety Paľkovej, keď vôbec začala konanie o uložení pokuty (domnievajúc
sa, že podáva návrh na uloženie pokuty) ešte pred samotným začatím správneho konania. Tento
návrh účastníkovi nebol doručený. Uviedol, že je zrejmé, že tento návrh bol podaný dňa 21. 04. 2017



a dňa 26. 04. 2017 aj odsúhlasený  komisiou a hlavným inšpektorom práce dňa 28. 04. 2017, t. j.
menovaná pracovníčka inšpektorátu práce aj správny orgán prostredníctvom jej nemenovanej komisie
a hlavným inšpektorom práce rozhodol vo veci predčasne, pričom začal správne konanie až dňa
06. 06. 2017 doručením oznámenia o začatí správneho konania žalobcovi, ktorému správny orgán
oznamuje, že začal správne konanie a žalobca ako účastník sa má možnosť vyjadriť k zisteným
skutočnostiam a podkladom. Tento sa k oznámeniu riadne vyjadril listom doručeným inšpektorátu
práce 19. 06. 2017, pričom navrhoval vylúčenie JUDr. Ing. Ondruša zo správneho konania. Na toto
vyjadrenie nebol vzatý žiadny ohľad vzhľadom na to, že vo veci už dávno rozhodol. V právnom štáte
nie je možné tolerovať prejudikovanie trestu ešte predtým, ako sa vôbec osoba stane obvinenou,
predtým, aby vôbec začal riadny proces a obhajoba obvineného. V tomto prípade bolo o treste žalobcu
ako účastníka konania rozhodnuté ešte skôr, ako žalobca nadobudol postavenie obvineného a nieto
ešte vinného. Postup inšpektora práce pri vypracovaní protokolu bolo príliš formalistický, vzhľadom na
závažnosť dôsledkov, ktoré pre účastníka konania z protokolu vyplývajú. V rozhodnutí sa nevysporiadal
so zákonnou požiadavkou protokolu podľa § 14 zákona o inšpekcii práce, keďže protokol neobsahuje
uvedenie doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a konštatuje sa v ňom iba, že
nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 10. 04. 2017 o 9.55 hod. Podľa názoru žalobcu inšpektor
práce mal dôkladne a dôsledne a podrobne rozpísať stav ako ho videl a nielen sa spoliehať na vyjadrenia
osôb, ktoré vypovedajú v strese a nevedia, v akom postavení v čase kontroly vlastne boli. Títo neboli
poučení o ich právach, o ich postavení pred ním. Ich vyjadrenia boli použité ako dôkazy pre rozhodnutie
a podklady pre rozhodnutie, v tej súvislosti poukazuje na nepredvídateľnosť práva a dokazovania, keď
pred výsluchom svedkov neboli poučení o ich právach. Zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutie
žalovaného bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty vo vzťahu k dátumu podania odvolania. Žalobca
zároveň poukázal na to, že počas konania došlo k závažnej manipulácii so spisom žalovaného, keďže
v čase, keď sa spis nachádzal u správneho orgánu, nebol žurnalizovaný, najmä pokiaľ ide o zápisnice o
podaní informácie a protokol, ako aj začatie správneho konania. Až následne po podaní žaloby na súd
došlo k očíslovaniu jednotlivých strán v spise, o čom pripojil doklad a to zápisnicu o podaní informácie
protokol, začatie správneho konania, žurnalizované nahliadnutie do spisu 13. 04. 2018. O uvedenom
podľa jeho názoru svedčí aj to, že pri nahliadnutí do spisu 25. 07. 2017 zistil, že ani jeden doklad
nie je opatrený aj číslami listov. Žurnalizovanie administratívneho spisu je podstatnou administratívnou
činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu, čo podporuje spravodlivý správny
proces konanie. Absencia žurnalizácie môže vytvárať priestor na manipuláciu s listinami, teda ich
ľubovoľne vyberať, vkladať bez časovej chronologizácie, čo je v rozpore s ústavným právom účastníka
konania na spravodlivý proces v správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že súčasťou spisu
bol aj návrh na začatie konania o uložení pokuty PhDr. Ivety Paľkovej zo dňa 21. 04. 207, pričom po
predložení žurnalizovaného spisu Krajskému súdu žalovaným tento návrh na začatie konania o uložení
pokuty z neznámych príčin zmizol a v žurnalizovanom spise sa nenachádzal. Takýto postup, ako aj
rozhodnutie považuje za nezákonné. Je nepochybné, že zo strany správneho orgánu došlo k manipulácii
so spisom, t. j. k vyňatiu návrhu na začatie konania o uložení pokuty zo dňa 21. 04. 2017 zo spisu a to z
dôvodu, že správny orgán si bol dobre vedomý skutočnosti, že návrh inšpektora práce o začatí konania
bol vypracovaný a odsúhlasený ešte skôr, ako mohol spis byť vôbec zriadený.

10. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 10. 04. 2017 u zamestnávateľa a 21. 04. 2017
na inšpektoráte práce bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálneho zamestnávania podľa zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o výsledku ktorej bol dňa
21. 04. 2017 pod č.: IKO-107-53-1.2/P-A28-17 vyhotovený protokol. Z citovaného protokolu vyplýva,
že dňa 10. 04. 2017 v čase o 9.55 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na
pracovisku kontrolovaného subjektu - ZŠ, Hlavná 320/79, Slanec, pri ktorej bolo zistené, že žalobca
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v uvedený deň  v čase o 9.55 hod. využíval závislú
prácu fyzických osôb S. Č. F. W. I., ktoré pre neho vykonávali demontážne práce telocvične na uvedenom
pracovisku, pričom nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka
práce), čím žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej
práci nelegálnom zamestnávaní. Inšpekciou práce nebola preukázaná mzda ani odmena, doba trvania
nelegálneho zamestnávania bola od 10. 04. 2017. Protokol, zahŕňajúci aj obsah zápisníc o podaní



informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby W. I. F. S. Č.  na pracovisku bol so žalobcom
prerokovaný a tomuto doručený dňa 21. 04. 2017. Konateľ žalobcu v rámci svojho vyjadrenia k protokolu
uviedol, že súhlasí s vyjadrením pracovníkov inšpektorátu práce.

XX. W. I. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku
vyhotovenej dňa 10. 04. 2017 o 9.55 hod. uviedol, že S. Č. mu pomáha, dodáva, donáša a zametá, v
uvedený deň prišiel pomáhať od približne 7.50 hod., firma o tom vie a zároveň uviedol, že telefonoval so
šéfom Milanom Sepešim, že mu môže menovaný pomáhať a robiť šoféra. Zároveň uviedol, že on tu robí
telocvičňu, demontáž, je tu ako zamestnanec. Jeho brat je kmeňový zamestnanec firmy žalobcu a on je
chorý, takže menovaný prišiel namiesto neho, o čom pán Sepeši vie. Uviedol tiež, že nebude fakturovať
ako firma alebo živnostník, zákazka je firmy Darien, s. r. o.

13. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby S. Č. na pracovisku
zo dňa 10. 04. 2017 vyplýva, že menovaný je na pracovisku prvý deň od 7.00 hod., prišiel tam jeho
vlastným autom, priviezol druhého známeho Mariána, jeho priezvisko označiť nevedel, pričom priviezol
ho z Košíc, on demontuje podlahu, je s ním, ide preč. Uviedol tiež, že jeho šéf, domnieva sa, že vie, že
je tam a že ho odviezol. Nemá nič podpísané.

14. V administratívnom spise sa nachádza doklad o registrácii S. Č. do sociálnej poisťovne dňa 10. 04.
2017 o 17.11 hod., kedy bol prihlásený s tým, že registrovaný je od 11. 04. 2017.

15. Oznámením zo dňa 06. 06. 2017 bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania vo veci
uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na §
2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní so špecifikáciou predmetného
správneho deliktu. Zároveň bol poučený o možnosti v lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zisťovania a možnosti podať návrh na ich doplnenie vrátane
predloženia ďalších listinných dôkazov. Oznámenie mu bolo doručené dňa 09. 06. 2017.

16. V písomnom vyjadrení k citovanému oznámeniu zo dňa 13. 06. 2017 žalobca vzniesol námietku
zaujatosti voči zamestnancovi správneho orgánu prvého stupňa a to JUDr. Ing. Ondrušovi s poukazom
na ust. § 9 ods. 1 zákona o správnom konaní, ktorú odôvodnil tým, že hoci správne konanie začal
príslušný Inšpektorát práce Košice, vo veci koná JUDr. Ing. Ondruš, teda tá istá osoba, ktorá vykonala
u účastníka konania inšpekciu práce a spísala protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorá teda zjavne
rozhodovala v konaní, ktoré bolo ukončené protokolom, ktorý tvorí podklad správneho konania. Je
preto v rozpore so zásadami správneho konania, aby v oboch prípadoch konal a rozhodoval ten istý
zamestnanec inšpektorátu práce. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením inšpektorátu práce, že
pri výkone inšpekcie v predmetný deň bolo zistené, že pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávali
závislú prácu S. Č.T. F. W. I., a to z dôvodu, že zo strany inšpektorátu práce nedošlo k spoľahlivému
zisteniu stavu veci, keďže ani jedna z označených osôb nevykonávala pre žalobcu závislú prácu.
W. I. bol v tom čase v obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Darien, s. r. o., ako konateľ a
spoločník spoločnosti SLOVEKK, s. r. o., Košice, čoho dôkazom je zmluva o dielo uzavretá medzi
žalobcom a uvedenou spoločnosťou dňa 06. 02. 2017. Ďalším dôkazom obchodnoprávneho vzťahu
medzi uvedenými spoločnosťami je objednávka spoločnosti Darien, s. r. o., zo dňa 06. 02. 2017. V
protokole W. I. sám uviedol, že pán S. Č. mu pomáha, donáša, zametá a že v uvedený deň mu
prišiel pomáhať cca od 7.50 hod., o čom vie firma žalobcu. Z uvedenej výpovede žalobca považuje za
nepochybné, že menovaný nevykonával závislú prácu pre žalobcu, ale pre pána W. I..

17. Ako prílohu uvedeného vyjadrenia žalobca pripojil zmluvu o dielo uzavretú medzi objednávateľom
Darien, s. r. o., Košice a zhotoviteľom SLOVEKK, s. r. o., Košice dňa 06. 02. 2017, predmetom ktorej
je vykonanie prác súvisiacich s demontovaním športového zariadenia, bočných obkladov a krytov
radiátorov v telocvični ZŠ Slanec s tým, že rozsah prác a predmet dodávky je uvedený v prílohe č. 1 ako
cenová ponuka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Rovnako pripojil objednávku prác - akcia ZŠ
Slanec zo dňa 06. 02. 2017, z ktorej vyplýva, že žalobca si u dodávateľskej spoločnosti objednal práce
súvisiace s demontovaním športového zariadenia, bočných obkladov a krytov radiátorov v telocvični na
ZŠ Slanec. Dohodnutá bola aj cena a uvedené malo byť realizované do 10. 04. 2017.

18. Dňa 10. 07. 2017 vydal Inšpektorát práce Košice pod č. 165/17/O-V rozhodnutie, ktorým nevylúčil
zamestnanca správneho orgánu JUDr. Ing. Miroslava Ondruša z prejednávania a rozhodovania vo



veciach, v ktorých má žalobca postavenie účastníka konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že na výkon inšpekcie práce sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, teda nemožno na ne
aplikovať ani ust. § 9 ods. 1 Správneho poriadku v platnom znení, v zmysle ktorého z prejednávania a
rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako
zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Poukázal na to, že protokol o výsledku inšpekcie práce zo
dňa 21. 04. 2017 vypracovala PhDr. Iveta Paľková, ktorá následne navrhla aj uloženie pokuty. Jej návrh
bol posúdený komisiou na inšpektoráte práce, ktorej JUDr. Ing. Miroslav Ondruš členom nie je a o uložení
pokuty na základe odporúčania komisie rozhodol hlavný inšpektor práce. JUDr. Ing. Miroslav Ondruš
nemohol ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu začať správne konanie voči účastníkovi konania o
uložení pokuty, ani výšku uloženej pokuty. Rovnako tak nevypracoval protokol o výsledku inšpekcie
práce.

19. Následne bolo vo veci správnym orgánom prvého stupňa dňa 10. 07. 2017 pod č. 165/17/O vydané
rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000 eur za predmetný správny delikt
tak, ako bol špecifikovaný vyššie. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že
pri výkone inšpekcie práce bolo v obchodnom registri zistené, že pán W. I. je konateľom obchodnej
spoločnosti SLOVEKK, s. r. o., Košice, vzhľadom na ktorú skutočnosť zisťovania súvislostí so skutkovým
stavom smerovali aj k tomuto faktu. Menovaný však výslovne vo svojej výpovedi v zápisnici o podaní
informácie o dôvode prítomnosti na pracovisku uviedol, že na zákazke je namiesto svojho brata,
zamestnanca účastníka konania a že nebude fakturovať ako firma alebo živnostník. Zamestnávateľ
pri prerokovaní protokolu výslovne uviedol, že súhlasí s vyjadrením pracovníkov inšpektorátu práce,
ktoré vyjadrenie vlastnoručne podpísal. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že je vylúčené, aby
v prípade existencie žalobcom predložených dôkazov v rámci svojho vyjadrenia k oznámeniu o začatí
správneho konania sa W. I. aj Ing. Milan Sepeši ako konateľ žalobcu nezmienili o uzatvorenej zmluve o
dielo a aby W. I. doslova v rámci svojej výpovede uviedol, že nebude fakturovať ako firma. Skutočnosti,
obsiahnuté v zápisnici o podaní informácie z uvedeného dňa W. I. boli do zápisnice uvedené dobrovoľne
a po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie. Tieto informácie považoval správny orgán
za dôveryhodné, keďže zamestnanec vykonával stavebné práce a nie je jasné, prečo by neuviedol
to, že tieto práce vykonáva na základe obchodnoprávneho vzťahu. Za dôležitú považoval správny
orgán prvého stupňa aj tú skutočnosť, že tieto skutočnosti boli menovaným uvedené spontánne, bez
možnosti dohody na obsahu s účastníkom konania. Jeho vyjadrenia potvrdil pri prerokovaní protokolu
aj zamestnávateľ. Pravdivosť výpovede potvrdzuje aj fakt, že jeho brat W. I. je od 01. 10. 2005
zamestnancom účastníka konania. Dôkazy, ktoré účastník konania predložil, považuje správny orgán
prvého stupňa za účelové a vyhotovené dodatočne. Rovnako poukázal na to, že vyjadrenie S. Č. v
spojitosti s vyjadrením W. I. jednoznačne potvrdzuje, že aj menovaný vykonával pre žalobcu závislú
prácu, keďže žalobca mal z jeho práce ekonomický prospech. Prácu podľa pokynov nemožno vykladať
tak, že ide o priame pokyny pri práci, tzn., že iba málokedy osobne zamestnávateľ priamo ukladá
jednotlivé konkrétne dielčie úkony, čo presne odniesť, čo kam položiť a podobne. Práca podľa pokynov
znamená, že zamestnávateľ určí, čo a v akom rozsahu je potrebné urobiť. Prácu na konkrétnom
pracovisku, jej postup si už zamestnanec určuje sám. Uvažovať inak by znamenalo, že na každom
pracovisku a pri každom zamestnancovi by musel byť priamo štatutárny orgán zamestnávateľa, resp.
žeby zamestnanec ani nemohol na pracovisku pracovať sám. Je jednoznačne zrejmé, že S. Č. nemohol
vykonávať prácu pre W. I., keďže všetky dôkazy jednoznačne preukazujú, že tento tam nepôsobil ako
podnikateľ, ale ako zamestnanec účastníka konania, čo vyplýva aj z jeho výpovede, v rámci ktorej
uviedol, že volal so šéfom Milanom Sepešim, že mu môže S. Č. pomáhať robiť šoféra. Ak by tam W.I.
I. pôsobil ako podnikateľ, nepýtal by sa „šéfa“ či mu môže menovaný pomáhať. Uvedené preukazuje
aj to, že žalobca ako účastník konania o práci S. Č. vedel a bol uzrozumený. Svedčí o tom aj to, že
ešte v deň kontroly o 17.11 menovaného prihlásil do Sociálnej poisťovne ako svojho zamestnanca.
Pokiaľ by existovala uvedená zmluva o dielo a S. Č. by pracoval pre W. I., nemal by zamestnávateľ
k takémuto kroku dôvod. O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím, správny
orgán prvého stupňa zároveň konštatoval, že nepovažoval za potrebné v danej veci nariadiť ústne
pojednávanie, keďže skutkový stav považoval za dostatočne a jednoznačne zistený. V súvislosti s
výškou uloženej pokuty poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce,
v zmysle ktorého v prípade zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb možno uložiť zamestnávateľovi
pokutu najmenej 5 000 eur. Zohľadnené boli všetky kritériá, ktoré stanovuje zákon o inšpekcii práce,
v zmysle ktorých konštatoval, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným
povinnostiam zamestnávateľa, keďže ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napr. v prípade
pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia, preto správny



orgán považuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za závažné porušenie povinností. V
prospech účastníka vyhodnotil skutočnosti, že išlo o dvoch zamestnancov, že išlo o krátkosť trvania
protiprávneho stavu, o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a že nedostatok bol po
kontrole bezodkladne v prípade S. Č. odstránený. Pokutu uložil v minimálnej zákonnej výške s tým, že
táto pokuta spĺňa tak preventívny, ako aj represívny účel.

20. O odvolaní žalobcu zo dňa 19. 07. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

21. Na pojednávaní dňa 12. 06. 2019 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu. Za najzávažnejšie porušenie považovala tú skutočnosť, že návrh bol podaný 21. 04. 2017, o
uložení pokuty bolo rozhodnuté 28. 04. 2017, pričom správne konanie bolo začaté až 06. 06. 2017 a
za ďalšie najzávažnejšie porušenie považovala tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k manipulácii
s administratívnym spisom, ktorý pri pôvodnom nahliadnutí do tohto nebol žurnalizovaný a po jeho
predložení na správny súd tento už neobsahoval návrh na uloženie pokuty, ktorý bol z administratívneho
spisu pred predložením spisu súdu vyňatý. V ostatnom zotrvala na dôvodoch podanej žaloby a repliky
a žiadala rozhodnúť v zmysle žalobného petitu.

22. Zástupkyňa žalovaného k námietkam vzneseným žalobcom uviedla, že žalovaný ako odvolací
orgán preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a celé konanie, ktoré mu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom prvostupňového spisu a nemal vedomosti o tom, žeby došlo k manipulácii s
uvedeným spisom. Poukázala na to, že výkon inšpekcie práce nie je správnym konaním, nespadá pod
ustanovenia zákona o správnom konaní a preto nie je ani prvostupňovým správnym konaním, pretože sa
riadi osobitnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce. Ak boli zo strany žalobcu vznesené námietky
proti protokolu a zisteniam v ňom uvedeným, žalobca mohol tento napadnúť ako opatrenie správneho
orgánu v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od oboznámenia sa s obsahom tohto protokolu, čo v
danom prípade realizované nebolo. Poukázala aj na to, že odvolací orgán v rámci odvolacieho konania
preskúmal celé konanie prvostupňového správneho orgánu a pokiaľ ide o predmetný administratívny
spis, tento bol riadne žurnalizovaný, všetky listiny od začatia správneho konania sa v tomto spise v
časovom slede nachádzali. Pokiaľ ide o návrh na uloženie pokuty, tento nie je súčasťou správneho
konania a nachádza sa v inšpekčnom spise Inšpektorátu práce Košice. Pokiaľ ide o skutkové námietky,
v tejto súvislosti poukazuje najmä na vyjadrenia W. I., ktorý uviedol, že na uvedenom pracovisku
sa nachádza namiesto svojho brata, ktorý je zamestnancom spoločnosti žalobcu. Túto skutočnosť
inšpektori práce preverovali a v rámci svojej kompetencie zistili, že brat menovaného sa volá W. I. a
je prihlásený v sociálnej poisťovni skutočne ako zamestnanec žalobcu. Preto jeho vyjadrenie v tejto
súvislosti považovali za relevantné. Pokiaľ ide o ďalšieho zamestnanca S. Č.T., rovnako bolo zistené,
že následne niekoľko hodín po začatí výkonu inšpekcie v čase o 17.11 bol menovaný prihlásený do
sociálnej poisťovne ako zamestnanec žalobcu. Vychádzajúc z uvedených skutočností preto správny
orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný odôvodnenie považovali zmluvu o diele za účelovú, predloženú
ako dôkaz v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za zistený správny delikt. Vychádzajúc z týchto skutočností
navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Zástupkyňa žalobcu, reagujúc na vyjadrenie zástupkyne žalovaného poukázala na to, že návrh na
uloženie pokuty považuje za základný a zásadný dôkaz a tiež na to, že tento návrh vypracovala a
predkladala PhDr. Paľková, pričom ako právnik v ňom vystupuje JUDr. Miroslav Ondruš.

24. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.



26. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomeru podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

28. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o
nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

29. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje
jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1.
bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

30. Podľa § 21 ods. 3 cit. zákona na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3
písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ - f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) z
prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil
na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

32. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci,
najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovenie osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom
pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste obhliadky.

33. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným
spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

35. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru,
že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol
jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol
špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j., že dňa 10. 04. 2017 o
9.55 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb S. Č. a W. I., ktorí pre neho vykonávali demontážne práce
telocvične na pracovisku ZŠ, Hlavná 320/79, Slanec a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce
počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami



o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými v uvedený
deň s menovanými osobami.

36. Aj keď žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že menovaní pre neho nevykonávajú
závislú prácu, keďže W. I. pre neho pracoval na základe obchodnoprávneho vzťahu založeného
zmluvou o dielo, uzavretou dňa 06. 02. 2017, ktorú k vyjadreniu pripojil a že S. Č. pracuje
pre W. I. a nie pre žalobcu, túto jeho argumentáciu nebolo možné akceptovať, pretože práce
vykonávané uvedenými osobami, ako to vyplýva najmä z ich prvotných vyjadrení, ako boli vyššie
citované, vyjadrenia konateľa žalobcu pri prerokovaní protokolu, ako aj ďalších zistení inšpektorátu
práce, evidencie Sociálnej poisťovne a podobne, vykazujú všetky atribúty závislej práce. Podľa
Zákonníka práce v znení účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu závislá práca
je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom. Je potrebné zdôrazniť, že pracovná zmluva je zmluva, na základe ktorej
pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na
právne úkony podľa Občianskeho zákonníka, resp. podľa obchodného zákonníka je obmedzovaná
existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže
platne uzavrieť zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, resp. obchodného zákonníka, ak obsah tohto
záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V danom
prípade nebolo možné akceptovať žalobcom tvrdené skutočnosti o charaktere predmetného zmluvného
vzťahu s poukazom predovšetkým na to, že vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je
v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov
priamo na pracovisku, t. j. v mieste výkonu inšpekcie práce, pretože títo do zápisníc o podaní informácie
spísaných inšpektormi podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie,
ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Ich neskoršie vyjadrenia sú často
zmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol
zodpovednosti za zistené porušenia zákonných povinností. Pre takýto postup a hodnotenie prvotných a
bezprostredných informácií získaných na mieste výkonu inšpekcie práce tak, aby tieto boli dostatočné
pre prijatie skutkového záveru o nelegálnom zamestnávaní jednej alebo viacerých osôb je nevyhnutné,
aby inšpektori práce vykonali všetky potrebné úkony smerujúce k získaniu informácií preukazujúcich
naplnenie zákonných znakov závislej práce, ako to bolo aj v tomto prípade.

37. Vychádzajúc z uvedeného za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu
sa nenariadenia ústneho pojednávania a nepredvolania osôb, u ktorých bolo zistené nelegálne
zamestnávanie na uvedené pojednávanie za účelom objasnenia žalobcom namietanej skutočnosti,
že tieto práce boli vykonávané pre žalobcu na základe obchodnoprávneho vzťahu. Vyjadrenia týchto
osôb do zápisníc, ako aj zistenia správnych orgánov o evidencii brata W. I. ako zamestnanca žalobcu
a S. Č. od 17.10 hod. dňa 10. 04. 2017 ako zamestnanca žalobcu v registri Sociálnej poisťovne
svedčia v prospech záverov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Vychádzajúc z uvedeného
argumentáciu žalobcu týkajúcu sa existencie obchodnoprávneho vzťahu považoval aj správny súd za
účelovú predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že pokiaľ by W. I. pre žalobcu vykonával
práce na základe uvedenej zmluvy o dielo, určite by sa o tom pri podávaní informácie o dôvode
svojej prítomnosti na predmetnom pracovisku zmienil, rovnako ako by na túto skutočnosť poukázal aj
konateľ žalobcu v rámci svojho vyjadrenia k protokolu v čase oboznámenia sa s týmto. Žalobcovi bol
v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu a predkladanie
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo potrebné vo veci ani
nariadiť ústne pojednávanie, ktorú skutočnosť vzhľadom na uvedené nemožno považovať za odporujúcu
judikatúre ESĽP, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl.
6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania, v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú
sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie
neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. Z rovnakého dôvodu nepovažoval súd za potrebné
doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu a navrhovaných svedkov.

38. Nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu, týkajúcu sa vylúčenia zamestnanca správneho
orgánu prvého stupňa JUDr. Ing. Miroslava Ondruša z prejednávania veci z dôvodov špecifikovaných
v žalobe, s poukazom predovšetkým na to, že výkon inšpekcie práce nie je správnym konaním, ale
konaním podľa osobitného zákona. Správne konanie sa začína až oznámením o jeho začatí. Návrh na
začatie takéhoto konania (o uložení pokuty v konkrétnej výške) na základe výsledkov inšpekcie práce



nie je možné považovať za rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku. Vždy ide iba o návrh, na základe
ktorého, vychádzajúc z predložených dôkazov správny orgán prvého stupňa za dodržania základných
zásad správneho konania vedie správne konanie a vydá rozhodnutie, ktorého výrok a obsah nemusí
byť totožný s návrhom. Tento závisí od vyhodnotenia vykonaných dôkazov a na ich základe aj právneho
posúdenia tej ktorej veci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zamestnanec správneho orgánu prvého
stupňa JUDr. Ing. Miroslav Ondruš v predmetnej veci nerozhodoval, t. j. nevydal žiadne rozhodnutie
v zmysle Správneho poriadku, ktoré by odôvodňovalo jeho vylúčenie z prejednávania tejto veci. V
danom prípade sa správny orgán sa v rámci svojho rozhodnutia o tejto námietke dostatočným spôsobom
vysporiadal s argumentami žalobcu, keď konštatoval, že na výkon inšpekcie práce sa nevzťahujú
ustanovenia Správneho poriadku, s poukazom na ust. § 21 zákona o inšpekcii práce, a teda nemožno
naň aplikovať ani § 9 ods. 1 zákona o správnom konaní.

39. V tejto súvislosti je právne irelevantnou aj námietka, ktorá bola obsiahnutá v  replike žalobcu zo
dňa 13. 04. 2018, týkajúca sa nezohľadnenia písomného vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho
konania argumentujúc skutočnosťou, že správny orgán toto vyjadrenie nezohľadnil, keďže vo veci už
dávno rozhodol, keďže návrh na začatie správneho konania bol podaný 21. 04. 2017 a dňa 26. 04. 2017
odsúhlasený komisiou a hlavným inšpektorom práce dňa 28. 04. 2017, tzn., že vo veci bolo rozhodnuté
predčasne, keďže správne konanie bolo začaté až dňa 06. 06. 2017. V danom prípade správne konanie
vo veci uloženia pokuty za zistený správny delikt bolo začaté až oznámením o začatí správneho konania,
pričom všetky úkony, tomuto predchádzajúce sú úkonmi súvisiacimi s výkonom inšpekcie práce v zmysle
zákona o inšpekcii práce.

40. Administratívny spis pripojený k súdnemu spisu a predložený žalovaným je riadne žurnalizovaný s
tým, že predmetné správne konanie bolo začaté už uvedeným oznámením o začatí správneho konania,
podkladom pre ktoré bol protokol a zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti
fyzickej osoby na pracovisku rovnako, ako aj ďalšie dôkazy získané inšpektormi práce v priebehu
inšpekcie práce, nachádzajúce sa v tomto spise. Všetky listiny obsiahnuté v administratívnom spise
sú v ňom žurnalizované a uložené v   chronologickom slede. Správny súd nezistil, žeby bolo s
obsahom predmetného spisového materiálu manipulované. Pokiaľ nie je jeho súčasťou návrh inšpektora
práce na začatie správneho konania, prípadne odporučenie správnej komisie, uvedené nie je možné
považovať za vadu správneho konania v zmysle platnej právnej úpravy, keďže tak, ako to vyplýva aj
z vyjadrenia zástupkyne žalovaného, tieto listiny sú súčasťou inšpekčného spisu Inšpektorátu práce
Košice. Inšpekcia práce, ako to bolo už vyššie uvedené, nespadá pod režim predmetného správneho
konania, resp. nebola súčasťou predmetného správneho konania, jej výsledky boli podkladom pre jeho
začatie.

41. Za právne irelevantnú považuje súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 14 zákona
o inšpekcii práce, keďže predmetný protokol o výkone inšpekcie práce neobsahuje dobu trvania
protiprávneho stavu, s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že z tohto protokolu je jednoznačne
zrejmé, kedy bola vykonaná inšpekcia práce, je z neho zrejmé, že dopytované osoby poskytujúce
informáciu o dôvode prítomnosti na pracovisku uviedli čas, od ktorého sa na uvedenom pracovisku
nachádzali, z čoho je možné vyvodiť jednoznačný záver o dobe trvania tohto protiprávneho stavu, na čo
poukázali správne orgány aj v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.

42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti postupu žalovaného v súvislosti s
prekročením lehoty na vydanie správneho rozhodnutia, v tejto súvislosti považuje správny súd za
potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalovaný správny orgán nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia
stanovenú správnym súdnym poriadkom, nejde o také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

43. Výška pokuty zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, sankcia bola správnymi orgánmi
dostatočne a presvedčivo odôvodnená, správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky
pokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce s tým, že táto bola uložená na dolnej hranici
zákonom stanoveného rozpätia. Pri jej ukladaní prihliadali na závažnosť zisteného porušenia, na počet
nelegálne zamestnaných zamestnancov, že išlo o prvé porušenie zákona zo strany účastníka a že išlo o
krátkosť trvania protiprávneho stavu, ako aj to, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny
účel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca
platnej právnej úpravy.



44. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP)  ako nedôvodnú
zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný
právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0b2ab4d2-341f-4c36-ab5a-8b608485cac4:560c0fc6-18e5-4553-b68f-051290f1023c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "spisova_znacka": "7S/123/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/123/2017 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2"}, {"guid": "0b2ab4d2-341f-4c36-ab5a-8b608485cac4:d1a1781a-20f2-4870-a4df-123ed57b72c0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "spisova_znacka": "7S/123/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/123/2017 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2"}, {"guid": "0b2ab4d2-341f-4c36-ab5a-8b608485cac4:ea6fa5a5-34bc-4730-991b-a319b6b1108f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2", "spisova_znacka": "7S/123/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/123/2017 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201043.2"}]}