Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/300/2012 z 27. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. decembra 2012, sp. zn. 3Co/300/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7511217808.1
Krajský súd Košice | 3Co/300/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7511217808.1 | 2012-12-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c78394c0-d425-4ddf-ad6f-21f323e55a8d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7511217808.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/300/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217808
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511217808.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J. Y. G. G..M..B.. so sídlom v H., Ú. Č.. X, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného U. Y., G..M..B.. so sídlom v H., Ú.X. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému
I. K., nar. X.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom I..
Š. N., zamestnancom Okresného súdu Košice I za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa R. G. G. D. C., D. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného
N.. Z. I., advokátom so sídlom v G., T.. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 554,60 eur s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 20.6.2012 č.k. 17C
42/2012-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

Z a m i e t a   návrh na prerušenie konania.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 31,07 eur, ktoré je povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu U. Y. G..M..B.. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 20.6.2012 zastavil konanie a vrátil
žalobcovi súdny poplatok 26,37 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1,2 a 3 O.s.p. a uviedol,
že žalobca vzal žalobu  späť pred prvým pojednávaním, čo je dôvod na zastavenie konania. Výrok
o vrátení súdneho poplatku odôvodnil podľa § 11 ods. 3,4 zákona o súdnych poplatkoch. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. napriek tomu, že vedľajší účastník v podaní zo dňa 4.6.2012
uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa uviedol, že ust. § 146 ods. 2 prvá veta
by sa uplatnilo vtedy, ak by sa jednalo o trovy samotného účastníka, alebo ak by šlo o trovy vzniknuté
vedľajšiemu účastníkovi potom, ako mal na svoje úkony súhlas od samotného žalovaného. V tomto
konaní tomu tak nebolo. Z postupu vedľajšieho účastníka je zrejmé, že svoje  úkony robí paralelne a
nezávisle na vôli a úkonoch žalovaného, ktorý ani nevie o tom, že popri  ňom v konaní niekto stojí.
Vedľajší účastník nekontaktoval žalovaného, neanalyzovali spoločný postup v konaní a neujednotil s
ním to, kvôli čomu účastník vystupuje na jeho strane. V danom prípade nejde o vedľajšieho účastníka,
ktorého vzťah podlieha režimu vzájomného vyrovnania upraveného právnym predpisom. Skôr ako sa
ostatní účastníci mohli o námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom dozvedieť, vzal žalobca
žalobu späť a preto je skúmanie tejto okolnosti bezpredmetné. Vedľajší účastník zastúpený advokátom
všetky úkony robil bez predchádzajúceho súhlasu a vedomia žalovaného, preto je povinný svoje trovy
znášať zo svojich prostriedkov.



Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník a to iba proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté,
že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že
žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 105,96 eur
a trovy odvolacieho konania vo výške 31,07 eur.

Odvolateľ namietal, že požiadavka súdu prvého stupňa na predloženie súhlasu žalovaného so vstupom
vedľajšieho účastníka nemá zákonnú oporu. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu,
pričom tento postup je  zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z
účastníkov. Vedľajší účastník tvrdí, že žalobca pragmaticky v snahe nenavýšovať vo svoj neprospech
trovy konania a zachrániť podstatnú časť súdneho poplatku berie žaloby späť na súdoch, kde združenie
vstupuje do spotrebiteľských konaní. Tvrdí, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov spôsobil
jeho vstup do konania pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť. Žalobca by v prípade nepriznania
trov vedľajšieho účastníka mohol naďalej vykonávať svoju doterajšiu prax bez akejkoľvek ujmy. Súd
prvého stupňa pri priznaní trov dodávateľovi v platobnom rozkaze nemal žiaden  problém priznať
mu trovy konania a nezamýšľal sa nad účelnosťou trov. Je neštandartné, ak súd združeniu upiera
právo na náhradu trov za právne zastúpenie konštatovaním, že si má advokáta platiť z vlastných
finančných prostriedkov a náhrada trov by prichádzala do úvahy len v obzvlášť právne náročných
súdnych sporoch. Toto konštatovanie súdu nemá oporu v právnych predpisoch ani v judikatúre. Ďalej
odvolateľ uvádza, že mu prax potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom
poskytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta, ani
združenie. Vedľajší účastník do konaní vstupuje voči dodávateľom, ktorí podľa jeho skúseností najviac
porušujú spotrebiteľské práva. Táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné
nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali. Vedľajší účastník ďalej namieta,
že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie,
judikatúrou súdneho dvora EÚ v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.
V tejto súvislosti poukazuje na článok 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ a na články 38-37 Charty
základných práv EÚ. Poukazuje aj na novelizované znenie ust. § 137 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2012
a rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 č. C 279/09. Konštatuje, že ak by sa nemajetnému
združeniu odňalo právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov združením na súdoch.  Právo na právnu pomoc možno vyvodiť aj z článku 47 ods. 2  Ústavy.
Odvolateľ poukazuje na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorých bolo rozhodnuté o
nároku vedľajšieho účastníka na trovy konania, ako aj na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu
poriadku, resp. Českému občanskému  soudnímu řádu. Poukazuje tiež na filozofiu spotrebiteľského
práva, ktorá spočíva v pozitívnom zásahu štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s
právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, navrhuje vedľajší účastník prerušiť konanie podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:

1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou
Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa
rozumie aj právo na náhradu trov súdneho rozhodnutia.

2. a/ Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty
základných práv Európske únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí
náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho
sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej
zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady  93/13/EHS z 5. Apríla  1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa
Smernice EP a Rady  2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.

b/ Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v
súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania



argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí
žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní vedľajším účastníkom.

3/ Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa
čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl.  169 ods. 1 Zmluvy o
fungovaní Európskej pnie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu
na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými
súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne
právne odôvodnené.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol napadnutý výrok o trovách
konania potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože podľa
jeho názoru nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Poukazuje na ciele združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatuje, že nevidí význam v
jeho právnom zastúpení, pretože samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Podľa jeho názoru nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnuté pre úspech vo veci, teda že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by nemohlo
uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukazuje na viacero rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky na podporu svojho názoru. Uvádza, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je
nadbytočné, účelové a nehospodárne, čím dochádza k prebytočnému navyšovaniu trov, na čo má súd
prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, i keď
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Predmetom odvolacieho konania je iba výrok o trovách konania v tej časti, v ktorej súd prvého stupňa
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal trovy prvostupňového konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.11.2011 bol podaný návrh na začatie konania s návrhom na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie sumy 554,60 eur s príslušenstvom. Písomným podaním z 21.2.2012
doručeným súdu prvého stupňa 23.2.2012 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník na podporu žalovaného. Vedľajší účastník požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a
jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania.

Návrh bol doručený právnemu  zástupcovi vedľajšieho účastníka 28.5.2012, žalovanému nebol na
začatie konania doručený z dôvodu, že na adrese trvalého bydliska je neznámy.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 6.6.2012 podal vedľajší účastník vyjadrenie k
žalobe,  v ktorej vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatňovanej žalobou. Navrhol, aby
sa k tomuto podaniu a k vznesenej  námietke premlčania vyjadril aj žalovaný, na podporu ktorého
vedľajší účastník do konania vstúpil. Zároveň navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu
trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 15.6.2012 vzal žalobca návrh v celom rozsahu späť
a žiadal, aby súd konanie zastavil.

Uznesením z 20.6.2012 súd prvého stupňa okrem iného konanie zastavil, výrok o zastavení konania
nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť, rovnako aj výrok o vrátení súdneho poplatku
žalobcovi.



Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania,
pričom žalobca neuviedol žiaden dôvod pre späťvzatie žaloby, vzniklo žalovanému právo na náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vychádzajúc zo zásady, že postavenie vedľajšieho účastníka sa v rozsahu procesných práv a povinnosti
zhoduje s postavením hlavného účastníka, na ktorého strane vystupuje, je potrebné konštatovať, že ak
žalovanému vzniklo na náhradu trov konania podľa citovaného ustanovenia §  146 ods. 2 prvá veta
O.s.p., vzniklo rovnaké právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pochybil, ak o náhrade trov medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom rozhodol podľa §  146 ods. 1 O.s.p..

V prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, je povinnosťou súdu
skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené.
Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania vrátane vedľajšieho účastníka musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Odvolací súd konštatuje, že trovy ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli nie je možné považovať za účelne
vynaložené.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka v tom, že má nepochybne právo na právne
zastúpenie advokátom. Takéto právo mu vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR,  navyše právo účastníka
na zastúpenie advokátom vychádza aj z ust. § 25 ods. 1 O.s.p.. V prípade vzniknutých trov právneho
zastúpenia je však potrebné posudzovať ich účelnosť.

V prejednávanej veci si vedľajší účastník uplatnil náhradu za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a
príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe. Odvolací súd konštatuje, že vstupu vedľajšieho
účastníka predchádzalo prevzatie zastúpenia, pričom tento úkon  bol úkonom paušálnym bez znalosti
skutkových a právnych okolností uplatňovaného nároku. Pre poskytnutie tohto  úkonu právnej služby nie
je potrebné právne vzdelanie advokáta, jedná sa o úkon administratívnej povahy. Písomné vyjadrenie
vedľajšieho účastníka k žalobe, ktoré bolo vo veci podané 6.6.2012 rovnako nie je možné považovať
za  účelný úkon, pretože toto vyjadrenie nebolo ani doručené žalovanému, ani žalobcovi a žalobca skôr,
než mu uvedené vyjadrenie bolo doručené vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Preto
vyjadrenie vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za úkon potrebný na účelné bránenie práva
a žalovaného, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

K návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s návrhom
na predloženie veci na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd
uvádza, že konanie vo veci samej už bolo ukončené a nie je tu žiadna otázka, ktorej riešenie by malo
z hľadiska prebiehajúceho súdneho konania význam. Preto odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka
na prerušenie konania zamietol.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli účastníkmi žalobca a vedľajší účastník , o právach a povinnostiach
ktorých sa v odvolacom konaní rozhodovalo. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní neúspešný, preto
je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Trovy žalobcu v odvolacom konaní
pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom a to za 1 úkon právnej služby  a vyjadrenie k odvolaniu,
za ktorý patrí odmena vo výške 1/2 z tarifnej odmeny za úkon právnej   služby vo výške 18,26 eur,
režijného paušálu vo výške 7,63 eur a DPH vo výške 20%. Celkové trovy odvolacieho konania žalobcu
predstavujú sumu 31,07 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.