Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/58/2015 z 25. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. marca 2015, sp. zn. 6CoE/58/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6713200397.1 Krajský súd Banská Bystrica | 6CoE/58/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6713200397.1 | 2015-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1e564de-7506-43b9-9a3c-e83bd2486a26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6713200397.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/58/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200397
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713200397.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS
SK s.r.o., IČO: 44 703 015, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 36 856 584 so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti povinnej:
I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: P. XXX/X, XXX XX C., prechodný pobyt: F.. E. č. XXXX/X, XXX
XX C. vedenej pod sp. zn. EX 615/2012-1 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so
sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 4.123,86 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 6Er/19/2013-24 zo dňa 09.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Dovolanie n e p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie sp.zn. II/2011-7946 zo dňa 03.10.2012, právoplatný dňa 30.11.2012 a vykonateľný dňa
03.12.2012. Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (ďalej aj Zmluva o vydaní a požívaní) k
číslu účtu: XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.08.2004, uzatvorenú medzi právnym predchodcom
oprávneného- Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinným, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného
titulu, okresný súd považuje vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti
veriteľa a obsah zmluvy za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len ako „OZ“). Prevzatie platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX medzi oprávneným a povinným bolo
dňa 20.08.2004. Spolu so Zmluvou o vydaní a používaní povinný prijal dňa 13.08.2004 Dodatok č.
1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty Rozhodcovská doložka je upravená v čl.
18 Všeobecných obchodných podmienok tak, že všetky spory ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových
obchodov pri tam uvedených bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi ako aj spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o
ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Exekučný súd v uznesení uviedol, že z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinná
ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj
uvedené Všeobecné obchodné podmienky zmeniť, pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť.
Povaha zmluvy je teda podľa exekučného súdu adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju mohol prijať ako
celok alebo odmietnuť. Všeobecné obchodné podmienky nútia spotrebiteľa podrobiť sa predloženej



rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Exekučný súd vyhodnotil dojednanie
rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom
konaní ( ďalej aj ZoRk), pričom takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné
prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení OZ. Rozhodcovskú doložku,
ktorí tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok nemožno považovať za individuálne dojednanú.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom
úkone v zmysle § 40 ods. 1 O, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote oprávnený v celom
rozsahu odvolal z dôvodov: podľa § 205 ods. 2 psím. a) OSP- v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. f) tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a to tým, že Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia,
čím oprávnenému odoprel právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, a z dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. f) OSP rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci Okresným súdom
Zvolen, a to konkrétne právnym posúdením o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá upravuje dojednanie o rozhodcovskej doložke v danom konkrétnom prípade. Oprávnený
poukazuje na skutočnosť, že právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovské konanie reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú
upravuje čl. 46 Ústavy SR, ako právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenie
§ 1 ods. 1 , § 1 ods. 3, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 ZoRK, takéto zmluvné dojednanie nie je možné v
spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Oprávnený v otázke rovnocennosti rozhodcovského rozsudku a
rozsudku všeobecného súdu poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Viedol
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky aj z hľadiska právnej úpravy Európskych
spoločenstiev smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bodu 1 písm. q), pričom oprávnený poukazuje na to, že došlo k neprávnemu prekladu tejto časti
smernice. Podľa oprávneného v zmysle citovanej prílohy Smernice, nie je možné klasifikovať predmetnú
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú. Oprávnený uvádza, že je možné posúdiť rozhodcovskú doložku
v danom konkrétnom prípade ako neprijateľnú zmluvnú podmienku len v zmysle tzv. generálnej klauzuly
- § 53 ods. 1 OZ. Zmyslom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že jej dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V danom konkrétnom
prípade by to znamenalo, že spotrebiteľ sa dojednaním rozhodcovskej doložky a prejednaním sporu
v rozhodcovskom konaní dostal do nevýhodnejšej pozície ako v rámci občianskeho súdneho konania.
Slovenská sporiteľňa ako banka si pri vyjednávaní rozhodcovskej doložky plnila zákonnú povinnosť,
pričom dojednávanie rozhodcovskej doložky podľa zákona o bankách vykazuje znaky špeciálnej právnej
úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v OZ ako aj ZoRK. Na základe toho má oprávnený
za to, že rozhodcovská doložka v danom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských
vzťahoch nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej ochrany v tom zmysle, že by sa ochrany práv a povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu mohol domáhať iba na rozhodcovskom súde, čo by bolo
treba kvalifikovať ako neprijateľnú podmienku. Oprávnený uvádza rozsudky Európskeho súdneho dvora
z ktorých vyplýva, že súd pripúšťa preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku týkajúceho
sa spotrebiteľského vzťahu len za určitých podmienok. Oprávnený poukazuje na inštitút zastavenia
exekúcie podľa ZoRK a na možnosť preskúmania kontroly rozhodcovských rozsudkov všeobecným
súdom a to inštitútom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený uvádza rozhodnutia
NS SR zo dňa 09.02.2012, č. 3 Cdo 122/2011, Rozhodnutie NS SR zo dňa 18.01.2012, č. 6 Cdo
143/2011, Rozhodnutie NS SR zo dňa 13.10.2011, č. 3 Cdo 146/2011, kde sa NS SR zaoberal otázkou
rovnocennosti skúmania právomoci orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal a vecného prieskumu
rozhodcovských rozsudkov. Oprávnený uvádza, že došlo k dodržaniu písomnej formy rozhodcovskej
doložky. Oprávnený uviedol, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka mala v zmysle § 93 ods. 1 ZoB
povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený si uplaňuje náhradu tov
právneho zastúpenia v o volacom konaní. Oprávenný na základe uvedeného má za to, že rozhodcovská
doložka nie je neprijateľná zmluvná pdmienka v spotrebiteľskej zmluve a je v súlade s právne zavaznými
aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, na základe toho navrhuje, aby Krajský súd v Banskej
Bystrici zmenil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen tak, že rozhodne o udelení poverenia pre súdneho
exekútora Mgr. Ivana Šteiner PhD. alebo zrušil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil



na ďalšie konanie. V prípade, ak Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutie Okresného súdu Zvolen
potvrdí, oprávnený navrhuje, aby v rozhodnutí pripistil nasledovné dovolacie otázky, ke´dže oprávnený
má za to, že ide o vec zásadného právneho významu: Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
OZ, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j OZ sa na
právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšie právna úprava?“

„Je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami
uvedenými v ZoRK?“

„Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej aj „OSP.“).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (ods.1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2). Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred



vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

Podľa článku 3 bodu 1 Smernice platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané či
zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy keď v rozpore s požiadavkou primeranosti
spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy, v
neprospech spotrebiteľa.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je prekážka,
pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak
súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti
so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
právneho predchodcu oprávneného a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú,
o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal
rozsudok.

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka je zmluvnou
podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený
tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že
spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby
exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o
akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ak bola pred 01.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník
spotrebiteľom), nie je to žiadnou prekážkou na aplikáciu § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
na právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie § 261 ods.6 písm. d) Obchodného
zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy
o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov OBZ (tzv. absolútny
obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa OBZ a ako zmluvný typ
je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane §
52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu
spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové
vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre
ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí
obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských
zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva.
Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54
OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.



Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere)
vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať
vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods.
1 OZ mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v čl. 18 bode 1 však nútia
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti
jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s OZ.

Odvolací súd sa v predmetnom konaní stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že uzavretá
zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Exekučný správne v napadnutom
uznesení uviedol, že rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok
nemožno považovať za individuálne dojednanú, nakoľko rozhodcovská doložka predstavuje len súčasť
Všeobecných obchodných podmienok v čl. 18 a nebola individuálne dojednaná, teda spotrebiteľ
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah Odvolací súd má za to, že ide o neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky
neboli spotrebiteľom samostatne podpísane, a v č. 18.7 upravujú, že Banka a klient sa dohodli, že
odstúpenie od Zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom uvedenej v bode 18.5 tejto rozhodcovskej
doložky sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. Z uvedeného vyplýva, že ani
samotné odstúpenie od Zmluvy by nemalo vplyv na dojednanú rozhodcovskú doložku. Odvolací súd má
zato, že exekučný súd vec správne právne posúdil keď uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 OZ, a teda exekučný súd
po preskúmaní dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a preto v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade
s právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol
byť spôsobilým exekučným titulom. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného
súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia
uvedené.

Podľa § 239 ods. 2, písm. a) OSP, dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd vzhľadom na dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného
súdu SR mal za preukázané, že nie je potrebné vysloviť prípustnosť dovolacích otázok uvedených
navrhovateľom v odvolaní, pretože dovolací súd by opätovne posudzoval otázky, ktoré nie sú po právnej
stránke zásadného významu. Súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia
v obdobných veciach neprípustná, krajský súd preto nepovažoval dovolacie otázky oprávneného za
otázky zásadného významu, preto ich nepripustil.



Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs
Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie
odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom
ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd,
na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje
všetkým odvolacím argumentom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.