Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/98/2019 z 17. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. októbra 2019, sp. zn. 2Cob/98/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7115235138.1 Krajský súd Košice | 2Cob/98/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7115235138.1 | 2019-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/578f6262-aca3-47bf-8d21-defa75e32244 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7115235138.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/98/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115235138
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115235138.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: PETREX CAR s.r.o.,
Vojenská 11, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 46 856 595, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr.
Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 224,70 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.3.2019, č.k.
32Cb/132/2017-155 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 224,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 5.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania.

Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti úroku
z omeškania nad 5% ročne zo sumy 224,70 eur od 5.12.2015 do zaplatenia a v časti zaplatenia sumy
vo výške 40,00 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zastavil; žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 224,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 5.12.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2015.

3. Dôvodil, že uplatnený nárok vyplýva z poistnej udalosti zo dňa 28.5.2015, kedy došlo k škodovej
udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia, EČV: V K., rok výroby:
XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej Janette U., ktorá bola v danom čase
poistencom žalovaného na základe Zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla. Škodová udalosť
bola poškodenému oznámená a ním zaevidovaná ako poistná udalosť č. 8810092310. Poškodené
motorové vozidlo bolo opravované v autoservise u žalobcu, ktorý za vykonanú opravu vyúčtoval sumu
992,40 eur. Túto sumu za opravu motorového vozidla si poškodená ako poistenec žalovaného uplatnila,
pričom žalovaný jej Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.11.2015 oznámil, že neuznáva faktúru za
poškodenie motorového vozidla v plnej výške. Bola jej priznaná suma 541,97 eur a pri dolikvidácii ešte
suma 225,73 eur. Žalovaný teda krátil uplatnené poistné plnenie o sumu 224,70 eur s argumentáciou,
že „pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady za cenu



práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál
(výška lakovacej konštanty 100%).

4. Žalovaný sa bránil tvrdením, že dôvodom nepriznania plnej sumy boli neprimerané náklady za cenu
práce a lakovací materiál.

5. Pretože žalobca písomným podaním vzal žalobu v časti uplatneného príslušenstva späť, a to pokiaľ ide
o úroky z omeškania nad 5% ročne zo sumy 224,70 eur od 5.12.2015 do zaplatenia a v časti uplatnenej
sumy vo výške 40,- eur titulom paušálnej náhrady; podľa § 144 § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP konanie
v tejto časti zastavil. Po tomto zastavení konania bola teda predmetom sporu istina 224,70 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 5.12.2015 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie sa pred samotným prejednaním veci zaoberal námietkou neexistencie aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi poškodenou a žalobcom. Dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná, pretože z uzavretej
zmluvy o postúpení časti pohľadávok je zrejmé, ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje
(určené výškou istiny) a voči akému dlžníkovi.

7. Za nesporné v konaní považoval skutočnosti:

- vznik zmluvného vzťahu medzi poškodenou a žalovaným titulom Zmluvy o havarijnom poistení, ktorej
súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP) a Zmluvné dojednania (ďalej len ZD)
- dňa 28.10.2015 vznik škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla
- skutočnosť, že táto bola riadne ohlásená u žalovaného a zaevidovaná ako poistná udalosť č.
8810092310
- oprava motorového vozidla servisom žalobcu a uplatnenie poistného plnenia

8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zameral svoje dokazovanie na odstránenie spornej
skutočnosti, ktorou je krátenie poistného plnenia a zistil následovné:

- Autoservis /žalobca/ vyúčtoval poškodenej /poistencovi žalovaného/ cenu za opravu vozidla Škoda
Fabia s EČV: KE-XXXIO vo výške 992,40 eur. Autoservis účtoval cenu práce vo výške 25,- eur bez DPH/
NH pre mechanické a lakovacie práce, lakovaciu konštantu vo výške 100% (zistenie z fa.č. 2015029)
- žalovaný dňa 19.11.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že poistenej priznal poistné plnenie
v celkovej výške 541,97 eur a túto sumu poukázal na účet žalobcu. Poškodenej nebol priznaný rozdiel
medzi fakturáciou a kalkuláciou vo výške 450,43 eur (Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.11.2015
-Výpočet výšky plnenia)
- žalovaný dňa 23.11.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že poistenej priznal doplatok
poistného plnenia v celkovej výške 225,73 eur a na základe predložených dokladov tieto poukázal
na účet žalobcu (Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.11.2015). V predmetnom oznámení v časti
vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaný uviedol, že „Doplatok PU: servis dokladoval
originalitu zakúpených náhradných dielov. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady
na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací
materiál (výška lakovacej konštanty 100%).“
- na základe kalkulácie nákladov na opravu vypracovanej žalovaným pri likvidácii poistnej udalosti dňa
3.11.2015 cez systém AUDATEX stanovil žalovaný náklady za opravu vo výške 541,97 eur (451,64
eur + 90,33 eur-DPH). Cena práce bola pre triedu 1 až 3 stanovená sumou 16,67 eur bez DPH/NH;
do kalkulácie bolo zasahované likvidátorom (zadávanie množstva časových jednotiek potrebných na
opravu). Z uvedenej kalkulácie žalovaný vychádzal pri priznaní výšky poistného plnenia.
- poškodená neporušila žiadne zo zmluvných dojednaní a doložila všetky podklady potrebné k likvidácii
poistnej udalosti (likvidačný spis vedený žalovaným)

9. Z cenníkov servisných prác doložených žalovaným mal súd za preukázané, že cena za normohodinu
za mechanické a lakovacie práce pre typ poškodeného motorového vozidla v čase poistnej udalosti a
jeho následnej opravy je od 20,- eur s DPH do 25,- eur bez DPH/NH a výška lakovacej konštanty u
obidvoch druhov motorového vozidla je od 100% do 125%.



10. Súd prvej inštancie vlastnou činnosťou (dokazovanie v obdobných veciach) ohľadom primeranosti
účtovacej ceny za práce pri oprave a výške lakovacej konštanty zistil, že cena účtovaná faktúrou nie
je cenou neobvyklou, je cenou spadajúcou do cenovej hladiny oslovených autoservisov, tak zmluvných
so žalovaným, či nezmluvných.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 442, § 788 a násl. zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky
zákonník -OZ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Vychádzal zo skutočnosti, že z cenníkov predložených žalovaným a zo zistení súdu, ktoré monitorujú
ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla bolo
preukázané, že žalobca, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval cenu za
opravu neprekračujúcu hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach
Slovenskej republiky a neprekročil autoservismi účtovanú výšku lakovacej konštanty. Dospel k záveru,
že bol dodržaný žalovaným prezentovaný a v zmluvných dojednaniach zakotvený princíp, v zmysle
ktorého sa má v nákladoch na prácu a lakovanie zohľadniť hodinová sadzba v danom regióne pre
príslušný typ a značku v opravovniach Slovenskej republike. Cena účtovaná žalobcom, je teda cenou
primeranou a žalobca nemal oprávnenie žalobcom účtovanú cenu za mechanické a lakovacie práce
krátiť. Zároveň zdôraznil aj skutočnosť, že poistenec žalovaného pri uplatnení nároku vyplývajúceho
z existencie poistného vzťahu neporušil žiadne zákonné ani zmluvné povinnosti, žalobcom vykonaná
oprava motorových vozidiel bola prevedená účelne, smerovala k odstráneniu následkov škodovej
udalosti v zmysle platných noriem a sadzobníkov cien.

13. Súd prvej inštancie nebral do úvahy žalovaným následné uvádzané krátenie z dôvodu
neprimeraného množstva práce a neprimeraných nákladov za prácu, pretože uvedené nebolo obsahom
oznámenia o poistnom plnení zasielané poškodenej. Zároveň súd zdôraznil, že je právom poisteného
vybrať si autoservis, v ktorom bude vykonaná oprava poškodeného motorového vozidla po poistnej
udalosti s tým, že žalovaným predkladaný zoznam partnerských opravovní môže mať iba odporúčací
charakter.

14. Na základe uvedeného preto žalobe vyhovel, a to aj pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo - úroky z
omeškania, o ktorých rozhodol v súlade s § 517 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z..

15. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal právo na ich plnú úhradu,
pretože v časti uplatnenej istiny mal vo veci plný úspech.

16. Proti rozsudku - jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalovaný - z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Aj keď odvolateľ napáda rozsudok ako celok, z obsahu jeho odvolania je
zrejmé, že ním nenapáda I. výrok rozsudku, t.j. výrok, kde bolo konanie v časti zastavené.

17. Namieta, že:

- žalobca nie je v spore aktívne legitimovaným, pretože Zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne
neplatná. Dôvodí, že žalovaná na preukázanie tvrdenej skutočnosti navrhovala vykonanie dôkazu, a to
výsluchu právneho predchodcu žalobcu, najmä k tomu, či právny predchodca podpísal uvedenú zmluvu,
aká bola jeho skutočná vôľa (vzhľadom na zjavnú obsahovú zmätočnosť dotknutého právneho úkonu),
k okolnostiam, dôvodom a spôsobu vykonania opravy motorového vozidla a likvidácii poistnej udalosti.
Tvrdí, že bez vykonania výsluchu postupcu aktívna legitimácia žalobcu nie je preukázaná.
- žalovaná poistnú udalosť likvidovala riadne a s maximálnou odbornou starostlivosťou, pričom
poskytla poistné plnenie v plnom rozsahu v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcim
Všeobecným poistným podmienkam a Zmluvným dojednaniam (žalovaná poistné plnenie nekrátila, ale
priznala primerané náklady na opravu dotknutého motorového vozidla).
- suma priznaného poistného plnenia vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.11.2015 a z
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.11.2015. Dôvod nepriznania sumy 224,70 eur je vymedzený v
oznámeniach o poistnom plnení a táto pozostáva z neprimeraných nákladov na práce v sume 158,97 eur
a nepriznaných nákladoch za lakovací materiál v sume 68,70 eur. Keďže žalovaná priznala sumu o 2,97
eur (množstvo práce) viac ako si fakturoval žalobca, suma nepriznaného plnenia predstavuje 224,70 eur.
- zdôraznil, že sa nestotožňuje so záverom súdu, podľa ktorého žalobcom fakturovaná cena práce
25,- eur/NH bez DPH spadá do cenovej hladiny oslovených autoservisov, keďže z vykonaného dopytu



vyplýva, že priemerná cena práce v danom čase k motorovému vozidlu Škoda Fabia v roku 2008
predstavuje 19,34 eur bez DPH.
- konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca fakturoval lakovaciu konštantu 100%, nemá
záver vo vykonanom dokazovaní, pretože zo žalobcom vystavenej faktúry č. 2015029 takáto
skutočnosť nevyplýva a na pojednávaní konanom dňa 5.3.2019 bolo právnou zástupkyňou žalobcu len
konštatované, že hranicu 120% lakovacia konštanta neprekračuje.
- žalobca uplatnené náklady na cenu práce a množstvo práce nepreukázal, pretože nepreukázal, že sú
primerané obvyklej cene a množstve práce v regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla,
teda neuniesol ohľadne tohto svojho tvrdenia dôkazné bremeno.

18. V ďalšom odvolateľ namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia, pretože nespĺňa zákonné
požiadavky ustanovené v § 220 ods. 2 CSP. Odvolateľ napáda aj výrok o nároku na náhradu trov konania,
pretože súd prvej inštancie nepostupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne,
nakoľko pri rozhodovaní nezohľadnil príslušenstvo pozostávajúce z paušálnej náhrady.

19. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, resp. ho zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie a na ďalšie konanie.

20. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, argumentujúc, že:

- neboli v prejednávanej veci naplnené podmienky pre krátenie poistného plnenia v zmysle ust. § 799
ods. 1-3 OZ
- neexistuje žiadny zákonný dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
- súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy
- žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, pretože predložil súdu
faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, kategorizáciu motorových vozidiel a cenníky iných
autoopravovní
- správny je aj výrok o náhrade trov konania, pretože pri hodnotení miery úspechu je potrebné vychádzať
z istiny sporu nie z príslušenstva

21. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu opakuje skutočnosti uvádzané už
v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvoné.

23. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému



skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

26. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

27. O odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. e) možno konať vtedy, ak súd zamietol návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.10.2019 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 215/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

29. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad
uvedených v § 191 CSP.

30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného navyše udáva:

31. K namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky:



32. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu
škody poškodenej (poistenkyni žalovaného), keď ku vzniku poistnej udalosti (28.10.2015) vznikla
škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením
následkov dopravnej nehody patril poškodenej voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenou
a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z havarijného poistenia
motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená
(§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do
pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do
fa.č. 2015029 vystavenej na sumu 992,42 eur.

33. Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

35. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia
ustanovenia § 40 OZ a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl.
OZ.

36. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek určitá pohľadávka ak je nepochybné z akého vzťahu
vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvu o postúpení uzatvorila poškodená ako
pôvodný veriteľ so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa.
Postúpená pohľadávka bola v postúpení jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v jej bode 1.2.
Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom
postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).

37. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie
platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.

38. Ustanovenie § 35 OZ vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že východiskom
pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Ak je jeho slovné vyjadrenie (ako prejav vôle) nejakým
spôsobom nepresné alebo rozporné, potom je potrebné pri jeho výklade aplikovať výkladové pomôcky
ustanovené v OZ.

39. Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú
nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je
daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nie
je žiadny dôvod vykonávať dokazovanie výsluchom postupcu.

40. Žalobca preukázal existenciu poistného vzťahu žalovaného a poškodenej, vznik poistnej udalosti,
splnenie povinností na ohlásenie poistnej udalosti riadne a včas, ako aj predloženie dokladov
dokumentujúcich rozsah škody vzniknutej na motorovom vozidle, ktoré vyplývali z opravy poškodenej
veci uvedením do pôvodného stavu. Žalobca v konaní tvrdil a preukázal, že z titulu uzavretej zmluvy
o havarijnom poistení jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo na poistné plnenie, ktorého rozsah
dokumentoval hodnotou nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu podľa faktúry opravcu, ktorá
pohľadávka bola predmetom postúpenia. Žalovaného preto zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že
povinnosť na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi v požadovanom rozsahu nepatrí. Pokiaľ žalovaný
mienil plniť z poistnej zmluvy menej, než bola preukázaná škoda na motorovom vozidle, bol povinný
dôvod tohto postupu tvrdiť a aj preukázať. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti totiž zaťažuje
tú stranu sporu, ktorá z existencie tvrdenej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Odvolací
súd má za to, že žalobca preukázal, že ním uplatnené náklady na cenu a množstvo práce sú primerané



cene a množstve práce v regióne pre príslušný tip a značku motorového vozidla, preto rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

41. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

42. Odvolateľ vidí jeho nesprávnosť v tom, že súd nezohľadnil pri určení pomeru úspechu žalobcu
neúspech v uplatnenej časti príslušenstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ úroky z omeškania nie sú
samostatne uplatneným predmetom konania, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov vychádza
len z uplatnenej istiny; preto neúspech (resp. späťvzatie) časti uplatneného úroku z omeškania (ako
príslušenstva uplatnenej pohľadávky) na určenie miery úspechu strany sporu v konaní nemá vplyv.

43. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 3í6 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).