{"guid": "0b1eac24-7e2d-405e-a1bf-2e57253917b2:3cd57d97-fd1f-43bc-9a97-0c2a1e0dac66", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115201734.1", "spisova_znacka": "43CoKR/11/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/11/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. augusta 2016, sp. zn. 43CoKR/11/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115201734.1", "identifikacne_cislo": "6115201734", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cd57d97-fd1f-43bc-9a97-0c2a1e0dac66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115201734.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115201734.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115201734.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201734
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115201734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu M.. V. N. A.., so sídlom kancelárie 65/A, 974 01 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu
J.A.N.E.X., s. r. o., so sídlom Sokolská 62/686, 960 01 Zvolen, IČO: 36 050 342, právne zast. BAKO
JANČIAR LEVRINC - advokáti, s. r. o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842,
v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Miloš Levrinc, PhD. proti žalovanému AgrOlive, s. r. o., so
sídlom Sokolská 62/686, 960 01 Zvolen, IČO: 47 220 449, právne zast. Advokátska kancelária UHAĽ, s.
r. o., so sídlom Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v mene ktorej koná konateľ - advokát
JUDr. Maroš Uhaľ o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie 20.199,19 Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/4/2015-163 zo dňa 26. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/4/2015-163 zo dňa 26. januára 2016
potvrdzuje.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že
Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX-L zo dňa 16. 07.
2014 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným, ktorou došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z
Leasingovej zmluvy č. XXXXXX-L uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou Mercedes-
Benz financial Services Slovakia, s. r. o., Bratislava na žalovaného, je v konkurze vyhlásenom na majetok
úpadcu, vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici č. k. 2R 4/2014 voči veriteľom úpadcu neúčinná
a žalovaný je povinný do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zaplatiť sumu 20.199,19 Eur.

2. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že zákonné podmienky odporovateľnosti vyššie uvedeného právneho
úkonu v konkurze nie sú splnené, pretože odporovaný právny úkon sa netýka majetku úpadcu a ani
neukracoval uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

3. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje
odporovateľnosť právnych úkonov samostatne, pričom základná definícia je vymedzená tak, že právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporuje. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii neupravuje pojem majetok, keď ho definuje len ako majetok, ktorý podlieha konkurzu
tak, ako to vyplýva z § 67 ZoKR. V kontexte s § 63 ods. 1 ZoKR bol okresný súd toho názoru, že pre účely
konkurzného konania sa za majetok považujú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktoré možno
speňažiť, a teda tie, ktoré sú oceniteľné peniazmi.



4. Ani leasingová zmluva nie je upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky ako samostatný
zmluvný typ, preto sa jedná o zmluvu nepomenovanú, účelom ktorej je umožniť leasingovému nájomcovi
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu tým, že leasingová spoločnosť uhradí kúpnu cenu
predmetu leasingu predávajúcemu a následne po dobu trvania leasingovej zmluvy má leasingový
nájomca predmetnú vec od leasingovej spoločnosti v užívaní s tým, že po uplynutí dohodnutej doby
trvania leasingovej zmluvy a po splnení všetkých zmluvných podmienok má prednostné právo na
odkúpenie predmetu leasingovej zmluvy do svojho vlastníctva. Počas trvania leasingovej zmluvy teda
leasingový nájomca nie je vlastníkom predmetu leasingu, je len jeho držiteľom. Vlastníkom predmetu
leasingu je naďalej leasingová spoločnosť. Leasingový nájomca má preto z uzavretej leasingovej zmluvy
právo predmet leasingu po dohodnutú dobu užívať a zároveň má povinnosť platiť leasingové splátky, v
ktorých je obsiahnutá odplata za užívanie predmetu leasingu a po uplynutí dohodnutej doby má právo
predmet leasingu od vlastníka, t. j. od leasingovej spoločnosti odkúpiť do svojho vlastníctva.

5. Ak úpadca ako pôvodný leasingový nájomca dňa 16.07.2014 uzatvoril so žalovaným ako novým
nájomcom a prenajímateľom Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu,
stotožnil sa okresný súd s jeho obranou, že nešlo o právny úkon, ktorý sa týkal majetku úpadcu -
motorového vozidla, ktorý bol predmetom leasingu, keďže úpadca jeho vlastníkom nebol. Zmluvou o
postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy preto úpadca previedol na žalovaného len právo
predmet leasingu držať a užívať a po uplynutí dohodnutej doby leasingu ho nadobudnúť do svojho
vlastníctva. Týmto právnym úkonom preto došlo nielen k prevodu práv, ale aj k prevodu povinností, a to
záväzku úpadcu uhrádzať leasingové splátky podľa splátkového kalendára, avšak k zmene vlastníctva
predmetu leasingu nedošlo, a to ani vo vzťahu k žalovanému, keďže vlastníkom predmetu leasingu bol, a
aj zostal leasingový prenajímateľ, čo okresný súd zistil z technického preukazu motorového vozidla a čo
potvrdilo aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen, keď uviedol,
že v období od 19.11.2010 do 13.08.2014 bol úpadca evidovaný len ako držiteľ osobného vozidla a
vlastníkom bola spoločnosť Mercedes-Benz financial Services Slovakia, s. r. o. Keďže sa právny úkon
- Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu netýkala majetku úpadcu,
nemohlo dôjsť ani k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým k ukráteniu veriteľov niektorých prihlásených
pohľadávok.

6. Okresný súd skúmal aj tú skutočnosť, či v čase uskutočnenia tohto úkonu mal úpadca dostatok
majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov a či sa po účinnosti tohto právneho úkonu miera
uspokojenia ich pohľadávok neznížila. Dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach je na žalobcovi,
ktorý v konaní nepreukázal, že majetok úpadcu nestačil pred účinnosťou odporovanej zmluvy na
uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré mali k momentu vzniku jeho pohľadávky voči úpadcovi a
ani to, že po účinnosti odporovanej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že sa ich miera
uspokojenia znížila. V prejednávanej veci žalobca uviedol len súpis majetku konkurznej podstaty ku dňu
vyhlásenia konkurzu a sumu prihlásených pohľadávok, ktoré preukazoval súpisom majetku konkurznej
podstaty a zoznamom pohľadávok spolu so zápisnicou z konania prvej schôdze konkurzných veriteľov
úpadcu, čo na preukázanie vyššie uvedených skutočností nestačilo. Žalobca ako dôkaz označil výsluch
reštrukturalizačného správcu úpadcu a štatutárneho zástupcu úpadcu, ktorého mal súd vyzvať na
predloženie účtovníctva, súvahy a na výšku majetku mal nariadiť znalecké dokazovanie a výsluch U. M.
a M. M.. Okresný súd návrhom žalobcu na dokazovanie nevyhovel z dôvodu, že nie je povinnosťou súdu
nahrádzať zákonnú povinnosť žalobcu a z dôkazov si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové
okolnosti uplatneného nároku žalobcu, pretože takýmto postupom súdu by došlo k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov konania.

7. Okresný súd riešil aj otázku, ako by sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojiť v konkurze,  ak by nedošlo
k odporovanému právnemu úkonu, pričom dospel k záveru, že keďže predmet leasingu nebol ku dňu
účinnosti odporovaného právneho úkonu vo vlastníctve úpadcu, neboli by sa mohli pohľadávky veriteľov
uspokojovať v konkurze speňažením predmetu leasingu s speňažiť by sa nemohlo ani majetkové právo,
ktoré mal nájomca k prenajatej veci. Žalobca netvrdil, a ani v konaní nepreukázal, akým spôsobom
úpadca predmet leasingu využíval a aké prípadné výnosy mu užívanie tohto motorového vozidla pri
podnikaní prinášalo. Keďže sa úpadca mohol stať vlastníkom predmetu leasingu len po splnení všetkých
záväzkov, a teda najmä finančných povinností, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o finančnom leasingu č.
XXXXXX-L a keďže mal súd z vyjadrenia prenajímateľa spoločnosti Mercedes-Benz financial Services
Slovakia, s. r. o. Bratislava, ako aj z listín získaných od tejto spoločnosti preukázané, že ku dňu účinnosti



odporovaného právneho úkonu - t. j. 16.07.2014 úpadca neuhradil leasingovú splátku splatnú dňa 01.
06. 2014 a 01.07.2014, každú vo výške po 917,27 Eur a ani 2 splátky poistenia, každú vo výške po
152,93 Eur, vznikla mu povinnosť hradiť úrok z omeškania vo výške 716,40 Eur za omeškanie s úhradou
týchto splátok, pričom na splatenie leasingového vzťahu zostávalo úpadcovi uhradiť ešte 3 leasingové
splátky, každú v sume po 917,27 Eur, ako aj 3 splátky poistného a odkupný poplatok vo výške 36,- Eur.

8. Okresný súd považoval za preukázané, že vyhlásením konkurzu na majetok nájomcu leasingová
zmluva zanikla dňom, ktorý sa považuje za deň, kedy je konkurz vyhlásený, a teda aj keby nebolo
došlo k odporovanému právnemu úkonu. K zániku leasingovej zmluvy by bolo došlo dňa 14.08.2014 a
úpadca by sa nestal vlastníkom predmetu leasingu, pričom by stratil aj právo predmet leasingu držať
a užívať, na základe čoho by sa do jeho vlastníctva žiadna majetková hodnota, ktorú by bolo možné
použiť na uspokojenie veriteľov v konkurze, nedostala. Ak aj žalobca tvrdil, že v prípade predčasného
zániku Zmluvy o finančnom leasingu by mal úpadca nárok na vyrovnanie s poukazom na čl. 22 bod
22.7 Všeobecných podmienok, ktorý je podľa názoru žalobcu absolútne neplatný pre rozpor s poctivým
obchodným stykom, okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že až do okamihu riadneho ukončenia
Zmluvy o finančnom leasingu bol úpadca len v postavení nájomcu, a teda mal právo predmet nájmu
len držať a užívať. Nie je obvyklé, aby po skončení nájomnej zmluvy mal nájomca právo na vyrovnací
podiel. Tvrdenia žalobcu preto považoval za hypotetické aj v tom, že by po vyhlásení konkurzu bol býval
úpadca ochotný doplatiť leasingové splátky, pretože po vyhlásení konkurzu platia zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii stanovené pravidlá na nakladanie s majetkom úpadcu vrátane finančných prostriedkov,
a to aj pravidlá možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov, čo vyplýva z § 44 ods. 4 ZOKR.

9. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by bolo odporovaným právnym úkonom došlo k akémukoľvek
zmenšeniu majetku úpadcu, keď takýmto zmenšením majetku nie je prevod práva uzatvoriť kúpnu
zmluvu za zvýhodnenú kúpnu cenu, predpokladom čoho je splnenie všetkých záväzkov z leasingovej
zmluvy zo strany leasingového nájomcu vo vzťahu k prenajímateľovi, nedošlo podľa názoru okresného
súdu ani k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, v dôsledku čoho tak nebol splnený jeden
zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní. Pre
nesplnenie zákonného predpokladu odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu súd s poukazom
na § 57 ods. 4 ZoKR žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi.

10. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
tvrdil, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, pretože sa účastníkovi odňala možnosť
konať pred súdom a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konanie má podľa názoru žalobcu
aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe ním vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa tvrdenia
žalobcu sa domáhal v konaní odporovateľnosti zmluvy o postúpení práva a povinností zo zmluvy o
finančnom leasingu uzatvorenej dňa 16.07.2014 medzi leasingovým prenajímateľom a úpadcom ako
leasingovým nájomcom, ktorý je úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR, zvýhodňujúcim
právnym úkonom podľa § 59 ZoKR a ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60 ZoKR. Predpokladom
pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie právneho úkonu
dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku, ktoré spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok
veriteľov. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení práva a povinností z leasingovej zmluvpovažoval za
nesporné, že úpadca, a v jeho mene konateľ, previedol na nadobúdateľa - žalovaného práva a povinnosti
zo Zmluvy o finančnom leasingu, pričom na strane žalovaného podpisoval zmluvu syn konateľa
úpadcu. Tento právny úkon bol vykonaný dňa 16.07.2014 počas reštrukturalizácie dlžníka, ktorá bola
povolená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2R/4/2014 zo dňa 10.03.2014.
Veriteľský výbor dňa 27.04.2014 t. j. 7 dní po dátume, ktorý je vyznačený na napádanom právnom
úkone neschválil záverečný návrh na reštrukturalizačného plánu, čo malo za následok zastavenie
reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica dňa 07.08.2014.

11. Bezodplatné právne úkony sú právnymi úkonmi, ktorými sa znižuje uspokojenie z hodnoty majetku
osoby, ktorá prevedie majetok úpadcu alebo jeho časť na inú osobu. Medzi žalobcom a žalovaným



bolo sporné, či právo užívať predmet leasingu a právo na jeho odkúpenie je majetkom dlžníka a
či stratou tohto majetku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Podľa názoru žalobcu
okresný súd nesprávne argumentuje v odôvodnení rozhodnutia, že nešlo o právny úkon týkajúci sa
majetku úpadcu, pretože prevod práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu v sebe inkorporuje
aj majetok, ktorý sa dá vyčísliť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 25CoKR 2/14 a 25CoKR 5/2014, ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.
zn. 26Cbi 15/2009, z ktorých vyplýva, že právo nájmu, a rovnako aj právo na odkúpenie vecí má
majetkovú hodnotu, ktorá sa dá vyčísliť. Pri stanovení hodnoty takéhoto majetku je potrebné podľa
žalobcu vykonať ocenenie majetkového práva ku dňu uzatvorenia - účinnosti Zmluvy o postúpení práv a
povinností, a to s prihliadnutím na hodnotu obdobného motorového vozidla na trhu ojazdených vozidiel
a s prihliadnutím na zostávajúci počet splátok a ich výšku, ktoré treba odpočítať, ako výšku záväzkov
neuhradených úpadcom. Z odpovede Mercedes-Benz ako leasingového prenajímateľa na žiadosť súdu
vyplýva, že leasingový vzťah bol v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení práv a povinností dňa 16.
07. 2014 tesne pred ukončením a zostávalo zaplatiť už len 3 splátky spolu so splátkami poistenia a s
odkupným poplatkom vo výške cca 3.000,- Eur. Je z nich tiež zrejmé, že predbežná kúpna cena predmetu
leasingu Mercedes-Benz, Viano 2,2 CDi 4M rok výroby 2010 predstavovala sumu 52.754,95 Eur, pričom
predbežná leasingová cena zodpovedala sume 59.523,95 Eur. Hodnota nepriameho predmetu leasingu
tak predstavovala v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu sumu cca 30.000,- Eur. Z vyššie
uvedených súm je podľa tvrdenia žalobcu nesporné, že napádanou zmluvou sa majetok úpadcu znížil
minimálne o uplatnenú sumu 20.199,19 Eur, ktorá zohľadňuje aj vyššie uvedené záväzky úpadcu voči
leasingovej spoločnosti, ktoré si táto spoločnosť do reštrukturalizácie neprihlásila. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob 216/2012 zo dňa 06. 12.
2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že prihláškou si má veriteľ prihlásiť všetky pohľadávky vrátane
tých, ktoré sa stanu splatnými až po povolení reštrukturalizácie.

12. Žalobca preto dôvodne navrhol okresnému súdu vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie
doteraz uvedenej majetkovej hodnoty v čase podpísania Zmluvy o postúpení práv a povinností, ktoré
okresný súd nevykonal a nevykonal ani ďalšie dôkazy, ktorými by sa preukázala hodnota obdobného
motorového vozidla na trhu, v dôsledku čoho nemohol okresný súd zistiť skutkový stav správne.
Nevypočul ani hlavných aktérov napádanej zmluvy O.. U. M., M. M., správkyňu konkurznej podstaty a
reštrukturalizačného správcu L.. U. G., pričom právny zástupca žalovaného v konaní predložil pochybnú
kópiu súhlasu na postúpenie leasingu č. zmluvy XXXXXX pe osobný automobil Mercedes-Benz Viano
zo dňa 22. 07. 2014 datovanú po vykonaní napádanej zmluvy, z ktorej má vyplývať, že súhlas udelil
reštrukturalizačný správca L.. G.. Jeho výsluch v konaní by tak bol objasnil, či takýto dodatočný súhlas
udelil, pretože z neho nevyplýva, že by ho bol udelil na vykonanie bezodplatného právneho úkonu.
Navyše podľa ust. § 114 ods. 2 ZoKR sú právne úkony, ktoré boli urobené počas reštrukturalizácie
dlžníkom bez súhlasu reštrukturalizačného správcu neúčinné.

13. Okresný súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď argumentuje v odôvodnení, že
žalobca nesprávne tvrdil a poukazoval na hodnotu majetku úpadcu a sumy pohľadávok veriteľov,
ktoré by sa mali z tohto majetku uspokojovať po vyhlásení konkurzu, a teda že neuniesol dôkazné
bremeno, pretože žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na hodnotu
majetku dlžníka ku dňu účinnosti napádanej zmluvy a rovnako k tomuto časovému okamihu aj na
sumu pohľadávok veriteľov. Ozrejmil tiež, že výška pohľadávok veriteľov niekoľko násobne prevyšovala
hodnotu majetku, z ktorého by sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojovať (strana 8 zápisnice z
pojednávania dňa 06.11.2015). Tvrdená výška pohľadávok cca 860.000,- Eur a tvrdená hodnota majetku
cca 150.000,- Eur je toho dôkazom. Keďže žalobca nemal k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu,
ktoré úpadca v rozpore so zákonom nepredložil, navrhol z tohto dôvodu výsluch zodpovedného konateľa
úpadcu O.. U. M. s uložením mu povinnosti predložiť kompletné účtovníctvo za účelom vykonania
znaleckého ohodnotenia výšky majetku a stanovenia výšky záväzkov k uvádzanému rozhodnému
okamihu. Rovnako označil ako podporné dôkazy aj prihlášky veriteľov, ktoré žiadal vykonať. Zo zoznamu
pohľadávok veriteľov, ktorý bol pripojený k žalobe je pritom zrejmý nielen veriteľ, právny dôvod, ale aj
dátum vzniku jednotlivých neuhradených pohľadávok veriteľov úpadcu, z ktorého je možné ustáliť výšku
pohľadávok veriteľov k rozhodnému časovému okamihu. Zo strany žalobcu tak bolo preukázané, že
majetok dlžníka pred účinnosťou napádanej zmluvy nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí
mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich
uspokojenia.



14. Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou okresného súdu o tom, že vzhľadom na čl. 20 bod 1,
písm.f/ Všeobecných podmienok finančného leasingu č. XXXXX je prenajímateľ oprávnený vypovedať
leasingovú zmluvu, ak sa nájomca dostane do omeškania, pretože leasingový prenajímateľ výpoveď z
leasingovej zmluvy nepodal a ani realizovať nemohol, pretože bola povolená reštrukturalizácia, preto by
bola podľa § 114 ZoKR výpoveď zo strany prenajímateľa neúčinná. Prenajímateľ výpoveď nerealizoval
pred začatím reštrukturalizácie a po jej povolení už výpoveď realizovať účinne nemohol. Navyše si
prenajímateľ do reštrukturalizácie neprihlásil všetky svoje splatné, ale aj nesplatné pohľadávky. Žalobca
naďalej považoval dojednanie o predčasnom zániku - ukončení leasingovej zmluvy vyhlásením konkurzu
na majetok nájomcu za dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom, ktoré zákon obchádza a prieči sa
dobrým mravom a je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navyše, ak by aj k takémuto
zániku platne došlo, nájomca by mal v takom prípade právo na kladné vyporiadanie zo sumy predaného
predmetu leasingu, po odpočítaní záväzkov prenajímateľa podľa čl. 22.13 Všeobecných podmienok
finančného leasingu (VPFL). Rovnako považoval za neplatné aj dojednanie uvedené v bode 22.7 VPFL.
Vyhlásením konkurzu tesne pred dokončením leasingu by došlo inak k situácii, že prenajímateľ by
neoprávnene získal z predaja predmetu leasingu - v prejednávanej veci je možné predpokladať cenu
30.000,- Eur, po odpočítaní záväzkov nájomcu (cca 6.000,- Eur), najviac 24.000,- Eur, čo by mohlo
zodpovedať jeho bezdôvodnému obohateniu.

15. Nesprávne, a v rozpore s účelom, ktorý sleduje ZoKR sú aj tie úvahy súdu, že v prípade, ak by k
prevodu práv a povinností napádanej zmluvy nedošlo, nemôže žalobca nadobudnúť predmet leasingu
doplatením leasingových splátok pre rozpor s § 44 ods.4 ZoKR, pretože si žalobca ako prenajímateľ
žiadne pohľadávky do konkurzu neprihlásil. Bolo by zrejme v rozpore s účelom ZoKR, ak by nebolo
možné získať pre uspokojenie veriteľov do podstaty úpadcu majetok v hodnote cca 30.000,- Eur zo
strany správcu.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, poukázal na § 100 ZoKR, podľa ktorého sú z uspokojenia
vylúčené trovy konania priznané súdnym rozhodnutím, preto mal súd správne rozhodnúť, že náhradu
trov konania nepriznáva. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.04.2016.
Uviedol v ňom, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, preto ho navrhol potvrdiť.
Poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici a na jeho rozhodnutia sp.zn.
25CoKR/5/2014 a 25CoKR/2/2014, ktoré okresný súd správne na prejednávanú vec aplikoval. Žalovaný
sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní o tom, že zo zoznamu pohľadávok veriteľov, ktorý bol
pripojený k žalobe je zrejmý nielen veriteľ, právny dôvod, ale aj dátum vzniku jednotlivých neuhradených
pohľadávok veriteľov úpadcu, pretože len samotné predloženie zoznamu pohľadávok veriteľov ešte
neznamená splnenie dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Z predloženého
zoznamu pohľadávok nie je možné vyčítať, čo má tento dôkazný prostriedok objasniť, preto žalobca musí
označiť konkrétne skutočnosti z predložených dôkazov a tie zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť v tej
časti, ktoré sú pre prejednávanú vec relevantné. Súd nie je povinný bez bližšieho označenia vyhľadávať
dôkazy z dôkazných prostriedkov a nie je ani oprávnený na to, aby posudzoval z predloženého
zoznamu výšku pohľadávok k navrhovateľom neurčenému časovému okamihu. Takúto povinnosť mal
žalobca, ktorý neuviedol konkrétne pohľadávky, ktoré považoval pre odporovateľnosť právneho úkonu
za podstatné, čím nesplnil dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a nepreukázal, že majetok dlžníka pred
účinnosťou spornej zmluvy nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu
pohľadávky voči dlžníkovi a že po účinnosti spornej zmluvy došlo ku kráteniu ich uspokojenia, resp. že aj
keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera
ich uspokojenia ešte znížila. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, výšku
ktorých vyčíslil na sumu 89,50 Eur.

18. Po doručení vyjadrenia žalovaného sa k nemu žalobca vyjadril podaním doručeným krajskému súdu
dňa 06.06.2016 a označil ho za tendenčné. Žalobca v návrhu, ale aj na pojednávaní poukazoval na
hodnotu majetku dlžníka ku dňu účinnosti napádanej zmluvy, ako aj na sumu pohľadávok veriteľov, ktorí
by sa z tohto majetku dlžníka mohli uspokojovať a ozrejmil, že výška pohľadávok veriteľov k tomuto
rozhodnému okamihu niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu majetku, z ktorého by sa mohli pohľadávky
veriteľov uspokojovať, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 06.11.2015. Na
úspešnosť žaloby pritom stačí, ak v dôsledku odporovateľného právneho úkonu došlo k ukráteniu



niektorých veriteľov, ktorých v návrhu žalobca konkretizuje. Medzi nimi uvádza Poľnonákup Galanta a.s.,
JUMBO Mojmírovce spol. s r.o., TK TRANS Tokarczyk Agatai, Poľnohospodárske družstvo „POKROK“.
Čo sa týka hodnoty majetku žalobca tvrdil, že odporca vlastnil pred vykonaním odporovateľného
právneho úkonu iba majetok, ktorý bol aj neskôr zapísaný do konkurznej podstaty, a to komoditu
kukurica o hodnote 23.971,40 Eur, kukuricu v sume 15.385,95 Eur, potravinársku pšenicu v sume
242,15 Eur, nákladné motorové vozidlo Volvo v sume 70.000,- Eur, príves náves Legras walking flor
FMA v sume 40.000,- Eur. Žalobca výlučne z dôvodu, že nemal k dispozícii kompletné účtovníctvo
úpadcu, ktoré mu úpadca nepredložil v zákonom stanovenej lehote, za účelom preukázania týchto
tvrdení navrhol vykonať dôkazy v takom rozsahu, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa
06.11.2015 a 26.01.2016 a ako ďalšie dôkazy navrhol výsluch žalobcu, reštrukturalizačného správcu L..
U. G., konateľa žalovaného, prihlášky veriteľov, ktoré okresný súd nevykonal. Od žalobcu nie je možné
spravodlivo požadovať predloženie dôkazov, ktoré k dispozícii nemá, preto podľa názoru žalobcu dospel
okresný súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval,
že žalobca poukazoval iba na hodnotu majetku úpadcu a výšku pohľadávok veriteľov po vyhlásení
konkurzu. Napriek ďalším návrhom žalobcu na ustanovenie znalca za účelom vypracovania znaleckého
posudku na stanovenie hodnoty leasingu ku dňu nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení
práv a povinností súd takéto dokazovanie nevykonal a nevykonal ani žalobcom predložené dôkazy
preukazujúce hodnotu obdobného motorového vozidla na trhu, na ktorú žalobca poukázal na vyššie
uvedených pojednávaniach.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Zo spisového  materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je určenie, že Zmluva o postúpení
práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX-L zo dňa 16.07.2014 uzatvorená medzi
úpadcom a žalovaným, ktorou došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy č.
XXXXX-L uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou Mercedes-Benz Financial Services
Slovakia s.r.o. Bratislava na žalovaného je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu voči veriteľom
úpadcu neúčinná a žalovaný je povinný do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zaplatiť sumu
20.199,19 Eur.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom leasingovej zmluvy bol finančný leasing na
predmet leasingu, ktorým bolo vozidlo typ Viano 2,2 CDI 4M, rok výroby 2010 výrobcu Mercedes-Benz za
predbežnú kúpnu cenu 52.754,95 Eur. Úpadca ako nájomca sa zaviazal zaplatiť leasingovej spoločnosti
48 leasingových splátok vo výške po 909,62 Eur mesačne s tým, že po uplynutí dohodnutej doby leasingu
mal právo nadobudnúť ho do svojho vlastníctva za podmienok uvedených v leasingovej zmluve, pričom
odkupná cena s DPH bola dohodnutá vo výške 35,70 Eur.

22. Leasingová zmluva bola uzavretá dňa 16.11.2010 a jej prílohou bol Prehľad predbežných
leasingových splátok a Všeobecné podmienky finančného leasingu, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu na čl. 105-117 spisu. V bode 21.1 písm. f/ Všeobecných podmienok leasingu bol upravený
predčasný zánik leasingovej z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok nájomcu, pričom k zániku
leasingovej zmluvy v takom prípade dochádza dňom, ktorý sa v zmysle príslušných právnych predpisov
považuje za deň, kedy je konkurz vyhlásený. Úpadca platil mesačné leasingové splátky od 15.11.2010,
aj keď nie vždy pravidelne až do splatnosti splátky splatnej dňa 01.06.2014, ktorú vo výške 917,27 Eur
nezaplatil a nezaplatil ani ďalšiu splátku splatnú 01.07.2014 v rovnakej výške, vrátane dvoch splátok
poistenia, každú vo výške po 152,93 Eur a úroky z omeškania vo výške 716,46 Eur. Úpadca okrem týchto
dvoch nezaplatených splátok mal do konca dohodnutého obdobia zaplatiť ešte ďalšie tri splátky spolu s
poistným a dohodnutým odkupným poplatkom pre prípad, že by sa rozhodol predmet leasingu odkúpiť
vo výške 36,- Eur. Z prehľadu obratov na zmluve č. XXXXXX, ktorá je súčasťou spisového materiálu
vyplýva, že úpadca platil splátky leasingu v omeškaní už od začiatku financovania, preto si aj leasingová
spoločnosť tak, ako to vyplýva z jej podania na čl. 102 spisu uplatnila v reštrukturalizácii pôvodne začatej
na majetok úpadcu splátku splatnú už 01.02.2014 vo výške 917,36 Eur a splátku poistenia vo výške
152,93 Eur, ktoré boli po splatnosti už ku dňu povolenia reštrukturalizácie.



23. Žalobca v konaní poukázal na tú skutočnosť, že Zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy
o finančnom leasingu č. XXXXXX-L uzatvorili strany sporu dňa 16.07.2014 ako osoby blízke, pretože
za pôvodného nájomcu spoločnosť J.A.N.E.X. s.r.o. podpísal zmluvu O.. U. M. a za budúceho nájomcu
AgrOlive s.r.o. ju podpísal M. M.. Úpadca touto zmluvou postúpil žalovanému všetky súčasné, ako
aj budúce práva nájomcu z leasingovej zmluvy a žalovaný ako budúci nájomca prevzal od úpadcu
ako pôvodného nájomcu všetky súčasné, ako aj budúce povinnosti nájomcu z leasingovej zmluvy.
Postúpením práv a povinností vstúpil budúci nájomca tak, ako to vyplýva z bodu 3.2 tejto zmluvy
na miesto pôvodného nájomcu - úpadcu z leasingovej zmluvy, s čím prenajímateľ leasingu súhlasil.
Žalovaný ako budúci  nájomca v tejto zmluve prehlásil, že ešte pred jej podpisom mu bola predložená
leasingová zmluva so všetkými prílohami, na ktoré odkazuje a že sú mu známe všetky práva a povinnosti
z nej vyplývajúce. Úpadca a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť prenajímateľovi
poplatok za postúpenie vo výške 398,33 Eur s DPH, pričom postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o
finančnom leasingu sa vykonalo medzi stranami sporu bezodplatne (bod 4.3. zmluvy), keďže do 30 dní
od uzatvorenia Zmluvy o postúpení práv a povinností nedošlo k dohode zmluvných strán o odplate a
zmluvné strany sa nedohodli inak.

24. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo vydané dňa 07.08.2014 a v Obchodnom
vestníku č. 155/2014 bolo zverejnené dňa 13.08.2014, kedy by bolo došlo k predčasnému zániku
leasingovej zmluvy. Žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení práv a
povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu uzatvorenej dňa 16.07.2014 podal žalobca podľa § 57 ods.2
zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) včas.

25. Žalobca na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že v čase uskutočnenia odporujúceho právneho
úkonu dňa 16.07.2014 existovali splatné pohľadávky veriteľov, ktoré si s príslušenstvom prihlásili do
konkurzného konania, uviedol ako príklad 4 z nich, a to Poľnonákup Galanta a.s., Jumbo Mojmírovce
spol. s r.o. , TK TRANS Tokarczyk Agata i Jaroslaw - spolka jawna a Poľnohospodárske družstvo
„Pokrok“. Do konkurzu si prihlásili pohľadávky veritelia celkom v sume 860.653,38 Eur, pričom hodnota
majetku úpadcu zodpovedala v čase vyhlásenia konkurzu sume 169.604,32 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu
preto právny úkon, neúčinnosti ktorého sa domáha, ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods.4 ZoKR a vzhľadom k tomu, že bol vykonaný bezodplatne
a medzi spriaznenými osobami, pričom úpadca na jeho základe nezískal za prevádzané majetkové
právo žiadne protiplnenie, čím neodôvodnene zvýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, keď umožnil
žalovanému nadobudnúť majetkové právo bez primeranej protihodnoty, je aj úkonom bez primeraného
protiplnenia. K ukráteniu veriteľov s poukazom na § 60 ods.1 ZoKR tak došlo tým, že sa majetok úpadcu
znížil minimálne o hodnotu 20.199,19 Eur, ktorú motorové vozidlo prevedené na žalovaného v čase
uskutočnenia odporovaného právneho úkonu malo na trhu ojazdených áut, a to po odpočítaní troch
mesačných splátok vo výške 2.751,81 Eur, ktoré zostávalo úpadcovi zaplatiť do času, kedy by bolo
bývalo motorové vozidlo na neho za odplatný poplatok vo forme kúpnej ceny prevedené.

26. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Podľa § 57 ods.4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu
16.07.2014 odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len s
prihliadnutím na dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní dopĺňa na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia nasledujúce skutočnosti.

30. K tvrdeniu žalobcu, že okresný súd nesprávne argumentoval v odôvodnení rozhodnutia, že Zmluva o
postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX-L zo dňa 16. 07. 2014 uzavretá



medzi úpadcom a žalovaným, ktorou došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z Leasingovej
zmluvy č. XXXXXX-L uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou Mercedes-Benz financial
Services Slovakia, s. r. o., Bratislava nie je právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu - motorového vozidla,
ktorý bol predmetom leasingu, keďže úpadca jeho vlastníkom nebol a mal len právo predmet leasingu
držať a užívať, pretože prevod práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu v sebe inkorporuje
majetok, ktorý sa dá vyčísliť odvolací súd uvádza, že právne úkony, ktorými dlžník previedol svoju vec,
právo nebo inú majetkovú hodnotu na iného ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa len vtedy, ak
vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, aj keď
nebyť týchto úkonov, bol by sa mohol z majetku dlžníka uspokojiť aspoň sčasti. K ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa preto nemôže dôjsť, ak sa majetok dlžníka, nemohol zmenšiť. Právny
úkon - Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu sa majetku úpadcu
netýkala, pretože úpadca ako leasingový nájomca nebol počas trvania leasingovej zmluvy vlastníkom
predmetu leasingu, len jeho držiteľom, keďže vlastníkom predmetu leasingu bola výlučne leasingová
spoločnosť. Leasingový nájomca mal preto z uzavretej leasingovej zmluvy len právo predmet leasingu
po dohodnutú dobu užívať a  povinnosť platiť leasingové splátky  a po uplynutí dohodnutej doby mal
právo predmet leasingu od vlastníka t. j. od leasingovej spoločnosti odkúpiť do svojho vlastníctva.

31. Ak predmet leasingu nebol ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu vo vlastníctve úpadcu,
nemohol sa pred a ani po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka speňažiť. Nie je preto možné prihliadnuť
na tvrdenie žalovaného v odvolaní, že by sa speňažením predmetu leasingu v konkurze, pokiaľ by nebolo
bývalo prevedené právo nájmu z leasingovej zmluvy na žalovaného, boli mohli uspokojiť pohľadávky
veriteľov. Rovnako neprichádza do úvahy ani speňaženie iných majetkových práv, ktoré úpadcovi, ale
len ako nájomcovi k prenajatej veci podľa leasingovej zmluvy, patrili. Každý vlastník je oprávnený s
predmetom svojho vlastníctva práva nakladať a rozhodnúť o tom, či vlastnícke právo prevedie na iného
za odplatu alebo bezodplatne.

32. K argumentom okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dopĺňa odvolací súd, že
k uzatvoreniu Zmluvy o prevode práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu došlo za situácie,
kedy existovalo reálne nebezpečenstvo, že leasingová spoločnosť úpadcovi predmet leasingu odoberie,
vyhlási predčasnú splatnosť a od leasingovej zmluvy odstúpi, pretože úpadca meškal s úhradou
leasingových splátok. Ak by bolo k takejto situácii došlo, veritelia dlžníka by z predmetu leasingu -
motorového vozidla nemali žiaden prospech napriek tomu, že väčšia časť leasingových splátok bola
úpadcom podľa splátkového kalendára leasingovej spoločnosti zaplatená. Pre skončenie leasingového
vzťahu však nie je počet leasingových splátok, ktoré bolo potrebné doplatiť, relevantný. Relevantné je len
omeškanie s úhradou leasingových splátok a následky, ktoré takéto omeškanie leasingového nájomcu
s úhradou splátok vo vzťahu k leasingovej spoločnosti spôsobí.

33. Žalobca sa postúpením práv a povinností z leasingovej zmluvy vzdal svojích práv leasingového
nájomcu z leasingové smlouvy v prospech žalovaného, ktorému tak poskytol plnenie, a to práva a
povinností z leasingovej zmluvy.Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu
uzatvorenej dňa 16.07.2014 medzi leasingovým prenajímateľom a úpadcom ako leasingovým nájomcom
nebola úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR. Prevedením týchto práv a povinností
nezískal žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu žiadne také plnenie, z ktorého by inak mohli  čokoľvek
získať veritelia dlžníka, preto títo ani nemohli ani nič stratiť. Žalovaný pritom za prevod práv a povinností
z leasingových zmlúv zaplatil. Žalovaný teda prevodom leasingovej zmluvy nebol vo vzťahu k veriteľom
dlžníka zvýhodnený, pretože získal predovšetkým právo nájmu, a nie vlastnícke právo, ktoré vo vzťahu
k motorovému vozidlu nemal dovtedy ani dlžník - úpadca, keďže výlučným vlastníkom motorového
vozidla bola od začiatku leasingová spoločnosť. Po prevzatí práv a povinností musel žalovaný za nájom
motorového vozidla doplatiť zameškané leasingové splátky vrátane poistného a platiť zvyšné splátky, v
dôsledku čoho nemohol žiadnu výhodu získať.

34. Je treba poukázať aj na to, že v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode práv a povinností zo zmluvy o
finančnom leasingu neexistovala iná možnosť, len tá, že leasingovú zmluvu prevezme niekto iný alebo
leasing skončí v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti pre omeškanie dlžníka s úhradou spplátok a
leasingová spoločnosť úpadcovi motorové vozidlo  odoberie. S takýmto postupom súhlasila aj leasingová
spoločnosť, ktorá potvrdila, že úpadca -dlžník bol v omeškaní s úhradou leasingových splátok pravidelne
a jeho schopnosť splácať podľa splátkového kalendára bola spochybnená. Dlžník sa z uvedených



dôvodov nemohol podľa názoru odvolacieho súdu svojim konaním ohľadom prevodu leasingovej
zmluvy dopustiť ukrátenia uspokojenia svojich veriteľov, pretože pokiaľ by k takémuto prevodu nedošlo,
veriteľom by žiaden majetkový efekt k uspokojeniu ich pohľadávok z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok dlžníka, a tým okamihom aj vznikom dôvodu pre vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky
z leasingovej zmluvy, nevznikol, a to bez ohľadu na to, že žalobca považoval dojednania o zániku
leasingového vzťahu vo Všeobecných podmienkach poskytnutia leasingu za neplatné pre rozpor s
dobrými mravmi..

35. Zmluva o postúpení práva a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu nie je z uvedených dôvodov
ani zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ZoKR a ani ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60
ZoKR tak, ako to žalobca tvrdil. Právny úkon ukrátenia veriteľov by mohol prichádzať do úvahy v situácii,
ak by sa bol dlžník po ukončení leasingovej zmluvy a po uzatvorení kúpnej zmluvy stal vlastníkom
predtým prenajatého motorového vozidla a s týmto by akýkoľvek spôsobom nakladal už ako so svojim
vlastníctvom, k čomu však nedošlo. Vyhlásením konkurzu leasingová zmluva tak, ako to bolo medzi
zmluvnými stranami dohodnuté platne zanikla, preto k žiadnemu  zväčšeniu majetku dlžníka o motorové
vozidlo nikdy nedošlo. Tvrdenie žalobcu, že by bol úpadca omeškané a zvyšné splátka doplatil na
takomto skutkovom stave nemôže nič zmeniť, pretože dispozícia s motorovým vozidlom bola výlučne
na jeho vlastníkovi a na jeho rozhodnutí, na ktorom dlžník -úpadca nemohol nič zmeniť. Trhovú cenu
takéhoto prenajatého vozidla určuje jeho technicky stav a dopyt v reálnom čase a na konkrétnom mieste,
preto tvrdenia žalobcu o ním zistenej trhovej cene, ktorú mohlo motorové vozidlo v čase uskutočnenie
zmeny leasingového nájomcu mať nie sú  v prejednávanej veci relevantné.

36. Ďalším podstatným tvrdením žalobcu v odvolaní bolo, že majetok dlžníka pred nadobudnutím
účinnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu nestačil na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu voči dlžníkovi pohľadávky a po účinnosti ktorej
došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Žalobca však ním tvrdený nedostatok majetku v čase uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu preukazoval len prihláškami veriteľov a zoznamom pohľadávok veriteľov
s odôvodnením, že nemal k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu, na predloženie ktorého mohol
okresný súd úpadcu vyzvať, prípadne vypočuť zodpovedného konateľa úpadcu a následne vykonať
znalecké ohodnotenie výšky majetku a záväzkov, čo okresný súd napriek návrhu žlaobcu neurobil. Aj
keď právo nájmu spolu s  právom na odkúpenie veci môže mať za určitých okolností určitú majetkovú
hodnotu, bol správca ako žalobca tak, ako to správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj
okresný súd, povinný toto svoje tvrdenie už pri podaní žaloby preukázať, a nielen ho prezentovať. Jeho
tvrdenie, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať predloženie dôkazov, ktoré k dispozícii nemá,
má za následok nezvládnutie dôkazného bremena na jeho tvrdenia, dôsledkom čoho je jeho neúspech
v súdnom konaní. Okresný súd na základe ním vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, keď konštatoval, že žalobca poukazoval iba na hodnotu majetku úpadcu a výšku pohľadávok
veriteľov po vyhlásení konkurzu, pričom vychádzal len z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a
z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu, čo samo o sebe na preukázanie jeho tvrdení o
neúčinnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy nestačí.

37. Ak v konaní správca tvrdil, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím
spornej zmluvy a jej účinnosťou, mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej
zmluvy a  sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, inak
nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný, keďže predpokladom odporovateľnosti je  podľa
§ 57 ods. 4 ZoKR zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Správca však žiadne  zmenšenie
hodnoty majetku dlžníka, ku ktorému malo dôjsť po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka,
ktorým by sa bolo ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov nepreukázal, pritom je dôkazné bremeno o
týchto skutočnostiach na správcovi. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd nie je povinný
bez bližšieho označenia vyhľadávať dôkazy z dôkazných prostriedkov a nie je ani oprávnený na to, aby
posudzoval z predloženého zoznamu výšku pohľadávok. Nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované
stranou sporu, ale len tie, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci podstatné.

38. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení práva a povinností a z tvrdení žalobcu je nesporné, že úpadca a
v jeho mene konateľ previedol na nadobúdateľa - žalovaného práva a povinnosti zo zmluvy o finančnom
leasingu, pričom na strane žalovaného podpisoval zmluvu syn konateľa úpadcu, a teda osoby blízke.
Táto skutočnosť a ani to, že tento právny úkon bol vykonaný dňa 16.07.2014 počas reštrukturalizácie
dlžníka, ktorá bola povolená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2R/4/2014



zo dňa 10.03.2014 nič nemení na tom, že sa jedná o platný právny úkon, na ktorý dal reštrukturalizačný
správca súhlas, inak by sa nemohol žalobca pri neplatnosti právneho úkonu domáhať jeho neúčinnosti.

39. Odkaz žalobcu v odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR 2/14 a
25CoKR 5/2014, ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26Cbi 15/2009, z ktorých vyplýva,
že právo nájmu, a rovnako aj právo na odkúpenie vecí má majetkovú hodnotu, ktorá sa dá vyčísliť by
mal v prejednávanej veci relevanciu vtedy, keď by bolo preukázané, že Zmluva o postúpení práva a
povinností zo zmluvy o finančnom leasingu je právnym úkonom, ktorý podľa § 57 ods. 4 ZoKR ukrátil
pohľadávku, čo i len jedného konkurzného veriteľa a zároveň by bol úkonom, na základe ktorého by bolo
nevyhnutné určiť, aká výška majetku sa musí do konkurnej podstaty vydať.

40. Aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob 216/2012 zo dňa 06. 12. 2012 nie
je na prejednávanú vec aplikovateľné, pretože riešilo inú situáciu, a to či má  leasingová spoločnosť
zachované práva na uplatnenie si ešte nesplatných leasingových splátok, ktoré sa stanú splatnými až
po povolení reštrukturalizácie kedykoľvek.

41. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní o tom, že dojednanie o predčasnom zániku - ukončení leasingovej
zmluvy vyhlásením konkurzu na majetok nájomcu je dojednaním neplatným pre rozpor so zákonom,
ktoré zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom a je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku nemá na prejednávanú vec podstatnejší vplyv, pretože k zániku leasingovej zmluvy nedošlo
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Naopak, leasingová zmluva uzavretá medzi leasingovým
nájomcom trvala až do jej zániku, ku ktorému zrejme došlo splnením záväzkov žalovaného ako nového
nájomcu namiesto úpadcu, ktorý  v konečnom dôsledku splnil vo vzťahu k leasingovému prenajímateľovi
povinnosti z tej istej leasingovej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou bol aj žalobca.

42. Právna úprava obsiahnutá v § 57 a nasl. ZoKR o neúčinnosti právnych úkonov dlžníka má ochrániť
veriteľov dlžníka pred znížením jeho majetku tak, aby bolo možné v rámci konkurzného konania
preveriť dlžníkove právne úkony urobené počas úpadku, prípadne ktoré k jeho úpadku viedli. Žalobcovi
sa v konaní nepodarilo preukázať, že by bolo odporovaným právnym úkonom došlo k akémukoľvek
zmenšeniu majetku úpadcu, a preto nemohlo dôjsť ani k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Neboli tak splnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní
upravené v § 57 ods. 4 ZoKR, v dôsledku čoho nebol dôvod na doplnenie dokazovania v rozsahu, v
akom ho žalobca v konaní pred okresným súdom navrhoval.

43. V konaní tak bolo preukázané len to, že sa dlžník vzdal práva doplatiť leasingové splátky podľa
leasingovej zmluvy a nevykonal také úkony, na základe ktorých by sa bol stal vlastníkom dovtedy
prenajatého motorového vozidla, aj to len za podmienky, že by s ním bol chcel leasingový prenajímateľ
uzatvoriť kúpnu zmluvu, keďže v konaní nebolo spochybnené, že žalobca už bol ako dlžník v čase
uzatvorenia Zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy v omeškaní s úhradou splátok
a neplatil ani úroky z omeškania a poistné tak, ako sa zaviazal.

44. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nesprávnom rozhodnutí okresného súdu o trovách konania z dôvodu
ich vylúčenia z uspokojenia s poukazom na § 100 ZoKR s návrhom, že správne malo byť o nich
rozhodnuté tak, že ich náhrada nemala byť priznaná žiadnemu z účastníkov konania odvolací súd
uvádza, že súd rozhoduje o trovách konania na princípe úspechu a neúspechu strán sporu vo vzťahu
k celému predmetu konania, preto žalobcom uvádzaný dôvod nemá na procesné rozhodovanie súdu
o náhrade trov konania, keďže nebol v konaní úspešný, žiaden vplyv. Rozhodnutie okresného súdu
o trovách konania postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré bolo účinné do 30.06.2015, bolo preto
správne.

45. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.

47. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251
Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.



48. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/4/2015", "guid": "02c7a249-0fa0-426b-8dae-aa4638f5c741:d0ffdd40-40c7-4b05-b269-75e3e47dfce0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "34db23e0-1b38-4d53-9dc3-303d74db4b0c:7575fa93-be9b-4afb-9e71-ad8601a14eb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113896785.1", "spisova_znacka": "25CoKR/5/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2014 z 4. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113896785.1"}, {"guid": "ee1bd94b-09e7-4206-ba41-205261553273:f8834f3a-81d6-433e-83a5-2b6b380f0156", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113222700.1", "spisova_znacka": "25CoKR/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/2/2014 z 30. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113222700.1"}, {"guid": "492caabe-a4f5-43a2-ace4-8c4909b18f7a:108d7a6b-0fc0-4e2d-9ffb-1e467d20cfb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111230128.1", "spisova_znacka": "43Cob/216/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/216/2012 z 18. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111230128.1"}, {"guid": "02c7a249-0fa0-426b-8dae-aa4638f5c741:d0ffdd40-40c7-4b05-b269-75e3e47dfce0", "ecli": null, "spisova_znacka": "64Cb/4/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/4/2015 z 9. 12. 2016", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/02c7a249-0fa0-426b-8dae-aa4638f5c741:d0ffdd40-40c7-4b05-b269-75e3e47dfce0"}, {"guid": "b34b003f-b1a1-4f7f-8524-40faef942032:3a2c9f5a-5177-4617-8ed6-4c4ecc47e472", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cbi/15/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/15/2009 z 30. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2012-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b34b003f-b1a1-4f7f-8524-40faef942032:3a2c9f5a-5177-4617-8ed6-4c4ecc47e472"}], "citovane_v": [{"guid": "1728fc45-7cce-4d32-9c66-97386b7ed51f:3ad38330-ec54-4a10-a2f6-af2d3bb151c6", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1121206999.5", "spisova_znacka": "B1-36Cbi/27/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. B1-36Cbi/27/2021 z 16. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1121206999.5"}]}