Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/213/2014 z 9. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. februára 2016, sp. zn. 11S/213/2014, ECLI:SK:KSNR:2016:4014201191.1 Krajský súd Nitra | 11S/213/2014 | ECLI:SK:KSNR:2016:4014201191.1 | 2016-02-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/102f0731-766d-472f-8269-93520bab67c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4014201191.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/213/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201191 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014201191.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: AG STAVBET s.r.o., Odbojárov 461, Tovarníky, IČO 36 358 274, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. októbra 2014 č. 1100304/1/467587/2014, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. októbra 2014 č. 1100304/1/467587/2014 podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 410,90 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 340,90 eur a z iných trov konania v sume 70,- eur, a to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2014 č. 1100304/1/467587/2014 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 30. 05. 2014 č. 9401402/5/2348641/2014/Hus, vydané podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,70 eur. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 18. 12. 2014 žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 (zrejme nesprávne uvedený deň jeho vydania) č. 1100304/1/467587/2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že nesprávnosť tohto rozhodnutia vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného hodnotenia dôkazov, a to žalovaným, ako i správcom dane a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že správca dane vykonal u neho daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, pričom všetci dodávatelia potvrdili, že pre žalobcu vykonali práce, resp. dodávali tovar, len v prípade spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. a spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. správca dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia neuznal a dodatočným platobným výmerom zo dňa 23. 05. 2012 mu vyčíslil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,70 eur, pričom žalovaný toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 10. 09. 2012. Na základe žaloby podanej žalobcom v konaní pod sp. zn. 11S/6/2013 Krajský súd v Nitre rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 05. 2012 a vec sa vrátila do štádia vyrubovacieho konania, ktorého výsledkom je nové rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 05. 2014 a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 10. 2014. Správca dane v dôsledku tohto procesného postupu vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré však podľa názoru žalobcu neprinieslo také výsledky, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal skutočnosti požadované v ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že ako dôkaz predložil všetky listiny, ktorými disponoval a ktorými objektívne mohol disponovať. Skutočnosť, že zdaniteľné plnenie prijal tak, ako to bolo deklarované v listinách, preukazujú i iné dôkazy produkované v daňovom konaní a naopak, nič nesvedčí tomu, že by išlo o podvodné konanie, ktorého súčasťou by bola táto transakcia a dokonca, že by žalobca ako zdaniteľná osoba o tom vedel alebo mal vedieť. V ďalšej časti žaloby (týkajúcej sa spoločnosti CHOMI TO, s.r.o.) žalobca uviedol, že správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 23. 08. 2011 s výsledkom, že táto spoločnosť sa na udanej adrese už nenachádza. Toto zistenie však nie je možné použiť pre vyhodnotenie skutkového stavu a nemá žiadnu spojitosť s uskutočneným zdaniteľným plnením. K výsluchu konateľa spoločnosti Michala Chochulu, ktorý sa uskutočnil dňa 22. 09. 2011 žalobca uviedol, že jeho tvrdenia sú úplne nepravdivé, zámerne účelové a nemožno na nich postaviť záver o tom, že zo strany tejto spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému plneniu, ako to urobil správca dane a taktiež i žalovaný. Podľa predložených listinných dokladov si spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. objednala vykonanie týchto prác u spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o., a to písomnou objednávkou, ktorá práce i vykonala a fakturovala spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na výpovede Ing. O. W. a Petra Ciuprika, ktoré sú v priamom rozpore s tvrdeniami konateľa spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. Michala Chochulu a vyvracajú jeho tvrdenia. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia žalobca preukazoval i listinnými dôkazmi, ktoré v podanej žalobe označil. Vykonané práce potom spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. fakturovala žalobcovi, ktorý tieto faktúry bankovým prevodom i zaplatil. V rámci daňového konania bolo možné dať vyhotoviť grafologický posudok za účelom zistenia, či podpisy na jednotlivých dokladoch sú podpismi konateľa spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. Michala Chochulu a v tomto zostalo daňové konanie neúplné. Pokiaľ ide o spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., žalobca poukázal na námietku žalovaného v tom zmysle, že žalobca vierohodne a jednoznačne nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. dodanie stavebných prác spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o., a to s poukazom na výpoveď, resp. opakovanú výpoveď svedka Milana Valenta a výpoveď svedka Jozefa Kmeťku. Milan Valent bol prvýkrát vypočutý dňa 22. 09. 2011 (po viac ako 3 rokoch od uskutočnenia zdaniteľného plnenia) a druhýkrát bol vypočutý dňa 18. 03. 2014 (po šiestich rokoch od zdaniteľného plnenia). Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22. 09. 2011 bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené, pričom svedok Milan Valent vypovedal, že v čase jeho uskutočnenia bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Spôsob, akým táto spoločnosť zabezpečovala vykonanie prác, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia, bol výlučne v jeho právomoci. Akí pracovníci, alebo koho si spoločnosť najímala na výkon prác, žalobcu nezaujímalo, nebola to ani jeho zodpovednosť a reálne nemohol ovplyvniť vnútorné obchodné rozhodnutia tejto spoločností. Pôvodné tvrdenie svedka Milana Valenta, že on len zohnal ľudí a práce nevykonávala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. je podľa názoru žalobcu jeho účelové tvrdenie, ktoré sa nedá použiť ako relevantný dôkaz v daňovom konaní vzhľadom na jeho rozpornosť s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil (zmluva, faktúra, súpisy prác, ktoré boli odovzdané v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia) a na takejto argumentácii nemožno postaviť záver o tom, že zo strany tejto spoločnosti nedošlo k zdaniteľnému plneniu ako to urobil správca dane. Pri opätovnom výsluchu svedok Milan Valent dňa 18. 03. 2014 uviedol, že konateľom spoločnosti bol do roku 2009 a doklady už nemá, pretože tieto odovzdal a na väčšinu okolností si už nespomína, čo správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia žalobca preukazoval i predložením listinných dôkazov, ktoré v žalobe označil. V rámci zisťovania skutkového stavu správca dane vo vzťahu k zdaniteľným plneniam od spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. vykonal úkony, ktoré nesprávne skutkovo vyhodnotil. Uvedené sa týka miestneho zisťovania vykonaného dňa 23. 08. 2011 na adrese tejto spoločnosti, kedy sa tam už spoločnosť nenachádzala. Bolo však potrebné zisťovať, či sa tam spoločnosť nachádzala v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a nie, či sa tam nachádza po viac ako 3 a pol roku po uskutočnení zdaniteľného plnenia. Taktiež poukázal na výsluch A. L. ktorý potvrdil, že v roku 2008 mal so žalobcom obchodný vzťah a priebežne sledoval postup prác, nevedel však uviesť, kto práce vykonával. Výsluch súčasného konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Jozefa Kmeťka nie je možné zohľadniť v predmetnej veci, nakoľko tento sa stal konateľom až v septembri roku 2009, teda vyše roka po uskutočnení zdaniteľného plnenia. Závery správcu dane a žalovaného však nie sú ničím podložené a daňové orgány mohli k svojim záverom dospieť iba za podmienky jednostranného hodnotenia dôkazov a zohľadnenia na ťarchu žalobcu tých skutočnosti, ktoré nastali nezávisle od žalobcu a na ktoré žalobca nemal žiadny dosah. Výklad, ktorý žalovaný použil na zdôvodnenie svojho rozhodnutia a v ktorom poukázal i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9Afs 73/2008 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a naviac žalovaný si výklad týchto rozhodnutí a ich aplikáciu v predmetnej veci značne prispôsobuje. Ani jedno z týchto rozhodnutí podľa názoru žalobcu nepodporuje stanovisko žalovaného, ktoré prezentuje v napádanom rozhodnutí a žalovaný si z týchto rozsudkov vzal len jednu ich časť. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9Afs 73/2008, nie je preukázané, že označený dodávateľ službu neprijal tak, ako bola deklarovaná. K záveru o neprijatí služby nemožno prísť na základe vykonaných dôkazov, pokiaľ sú tieto dôkazy vyhodnocované objektívne a s ohľadom na časové hľadisko. O žiadnom podvodnom konaní v čase obchodného vzťahu so spoločnosťou CHOMI TO, s.r.o. a CHEROKEE, s.r.o. nebolo možné hovoriť a neboli ani náznaky takéhoto konania. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen hovorí o tom, ako sa má vykladať Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme DPH a s takýmto výkladom možno iba súhlasiť. Predmetný rozsudok hovorí aj o druhej podmienke - že táto skutočnosť (t. j. zdaniteľné plnenie) predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. V predmetnej veci však takáto situácia nebola preukázaná. Po právnej stránke žalobca v podanej žalobe poukázal na ust. § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že správca dane, ako i žalovaný svoje závery výlučne opreli iba o výsluch dodávateľov žalobcu, ktorý pritom vyhodnotili jednostranne a na ťarchu žalobcu, i keď zo zistených skutočností takýto záver nemožno vykonať. K porušeniu práv v napádanom rozhodnutí a vyhodnoteniu dôkazov žalobca uviedol, že rozpor sa týkal len zdaniteľných plnení prijatých od spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. a CHEROKEE, s.r.o., a to napriek tomu, že v priebehu konania nebolo spochybnené, že práce boli reálne vykonané. Z uvedených dôvodov potom žalobca namietal vyhodnotenie dôkazov v daňovom konaní, pokiaľ sa jednalo o dodávky poskytnuté spoločnosťou CHOMI TO, s.r.o. a CHEROKEE, s.r.o., pričom toto vyhodnotenie dôkazov bolo robené jednoznačne v neprospech žalobcu, hoci všetky dôkazy svedčia o tom, že zdaniteľné plnenie bolo vykonané a taktiež bola riadne vykonaná i platba zaň. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/ OSP. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2015, v ktorom poukázal na výsledky vykonanej daňovej kontroly u žalobcu, ktoré odôvodňovali vydanie rozhodnutia (dodatočného platobného výmeru) zo dňa 23. 05. 2012 a vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,70 eur, proti čomu sa žalobca odvolal a žalovaný toto rozhodnutie dňa 10. 09. 2012 potvrdil. Na základe žaloby podanej žalobcom sa na Krajskom súde v Nitre viedlo konanie pod sp. zn. 11S/6/2013 a súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný ako odvolací orgán zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 23. 05. 2012, ktorý potom dokazovanie doplnil, resp. vykonal ďalšie dokazovanie. Po jeho vykonaní spísal dňa 26. 05. 2014 so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli zástupcovia žalobcu oboznámení s vykonaným dokazovaním a so zisteniami správcu dane, pričom k obsahu zápisnice nemali žiadne námietky, ani návrhy. Následne správca dane po doplnení dokazovania vydal dňa 30. 05. 2014 ďalšie rozhodnutie, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,70 eur a žalovaný na základe odvolania žalobcu toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2014. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9Asf/73/2008, v ktorom sa uvádza, že ak je platiteľ v pozícii odberateľa, potom preukazuje, že zdaniteľné plnenie prijal tak, ako bolo deklarované. Ak bolo preukázané, že označený dodávateľ službu neprijal tak, ako bola deklarovaná a daňovým subjektom označený dodávateľ bol jeho bezprostredným dodávateľom je logické, že pre unesenie dôkazného bremena nepostačia formálne doklady, ale tento zjavný rozpor musí byť objektívne vyvrátený. Správca dane v súlade s ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nespolupracoval so správcom dane tak, ako mohol alebo mal (svedeckých výpovedí sa buď nezúčastnil alebo nemal na svedkov nijaké otázky). V prípade žalobcu nebolo faktické prijatie zdaniteľného plnenia od platiteľa deklarovaného na daňových dokladoch preukázané a predložené dôkazné prostriedky vyhodnotené v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi neobstáli, pričom iný dôkaz žalobca napriek svojim tvrdeniam nepredložil. Zistenie, že daňové doklady formálne z hľadiska náležitostí zodpovedajú zákonnej úprave, nie je samo osebe spôsobilé preukázať prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 5Sžf/97/2009 a sp. zn. 6Sžf/37/2011, z ktorých možno vyvodiť záver, že nepostačuje, ak si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry a predložil iba faktúru, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V posudzovanej veci bolo potrebné a podstatné preukázať, že plnenie deklarované na daňových dokladoch bolo skutočne prijaté, a to od platiteľa dane z pridanej hodnoty uvedeného na predložených dokladoch. Z priebehu vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi bolo umožnené brániť svoje práva, predkladať dôkazy navrhované k jeho tvrdeniam. Spôsob, akým správca dane vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a jeho zákonnosť má oporu v spise a je výsledkom logického uvažovania. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia od spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. na základe ktorého ustálil záver pre svoje rozhodnutie i bez grafologického skúmania podpisu Michala Chochulu (konateľa tejto spoločnosti) na dokladoch. Samotná existencia dokladov nie je dostačujúcim dôkazom o reálnej existencii dodania stavebných prác zo strany spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. Na základe vykonaného preverovania a hodnotenia dôkazov správca dane zistil, že nebolo vierohodne a jednoznačne preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. dodanie stavebných prác zo strany spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. pre žalobcu, čo vyplynulo i zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej s Michalom Chochulom, v zmysle ktorej stavebné práce nevykonávala táto spoločnosť, faktúry nevystavila a podpis na týchto faktúrach nie je podpis konateľa, pričom za túto spoločnosť nebol nikto splnomocnený na vykonávanie prác, ani na vystavenie faktúr. V tejto súvislosti žalovaný poukázal jednak na výpoveď Michala Chochulu, ako i na svedecké výpovede Ing. O. W. a Petra Ciuprika. K vykonaniu a dodaniu prác pre odberateľa A. L. - TOP REFAL žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybnili vykonanie prác pre tohto odberateľa žalobcu. Žalobca však nepreukázal v priebehu rozsiahleho dokazovania, že tieto služby pre neho vykonal dodávateľ uvedený na faktúre, a to spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. Výpoveď svedka Milana Valenta, či už v pôvodnom alebo opakovanom konaní je nedôveryhodná a daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali na rozpory vo výpovedi tohto svedka, ktorý si na niektoré skutočnosti spomínal celkom presne a na iné si nepamätal vôbec. Správca dane nespochybnil, že práce boli dodané, dokazovaním však preukázal, že tieto práce nevykonal na faktúrach uvedený dodávateľ. Tejto skutočnosti prisvedčil i sám konateľ dodávateľa Milan Valent, keď potvrdil, že práce nevykonávala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., ale ľudia, ktorých zohnal (nepamätá si, ako ich zabezpečil, nevie, aké konkrétne práce sa vykonávali na jednotlivých stavbách, ktoré boli fakturované žalobcovi), pričom to boli rôzni chlapi z pohostinstva. Z takto vykonaného dokazovania je potom preukázateľné, že práce nevykonávala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o., teda subjekt deklarovaný na dokladoch predložených k daňovej kontrole. Z výpovede Jozefa Kmeťka je celkom zrejmé, že táto osoba predstavuje, „bieleho koňa“, ktorý nejaké „papiere“ podpísal, ale žiadne účtovné, ani iné daňové dokumenty týkajúce sa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. neprevzal a o tomto daňovom subjekte ani nič nevie. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil jednostranne a na ťarchu žalobcu. Správca dane vykonal všetky úkony, ktoré vykonať mohol, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca predložil k daňovej kontrole doklady, ktorými preukazoval oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Výpoveď svedka Jozefa Kmeťka ako súčasného konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. mala vplyv na závery správcu dane v tom zmysle, že sa mu nepodarilo získať doklady od deklarovaného dodávateľa, aby mohol konfrontovať doklady predložené ku kontrole žalobcom s dokladmi založenými v evidencii spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., a tým posúdiť reálnosť tvrdení žalobcu o oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za dodané služby. Žalovaný bol toho názoru, že je zrejmý rozpor medzi tvrdeniami bývalého a súčasného konateľa spoločnosti CHEROKEE, s.r.o., ale správca dane ani žalovaný nemajú oprávnenie ani postavenie orgánu činného v trestnom konaní, aby mohli preukázať, ktorá z vypočúvaných osôb vypovedala pravdivo a ktorá klamala. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ktoré žalobca preukázal listinnými dôkazmi ako to uvádza v žalobe. Je pravdou, že žalobca predložil zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach, súpis vykonaných prác, faktúry, protokoly o vykonaných prácach, zmluvy a doklady o zaplatení. Správca dane však vzal do úvahy nielen žalobcom predložené listinné dôkazy, ale všetky zistené skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca mal sám preukázať, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu svojej hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v postavení subjektov zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 11/14-81, v ktorom tento súd posudzoval obdobný prípad, keď nebolo spochybnené vykonanie diela, ale nebolo preukázané, že dielo dodali na faktúrach uvedené subjekty. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-255/02 Halifax, v ktorom bolo definované zneužitie práva. Uviedol, že posúdil všetky okolnosti uplatnenia odpočítania dane žalobcom a predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie žalobcu viedlo k takému cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré viedli žalovaného k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie uvedenej na predloženej faktúre. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 25. 08. 2008 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008, v ktorom uviedol základ dane 10.630.195,- Sk, daň 2.019.739,- Sk, odpočítanie dane celkom 1.235.496,- Sk (19 %) a vlastnú daňovú povinnosť v sume 784.243,- Sk. Správca dane vykonal na základe žiadosti Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 28. 03. 2011 v roku 2011 a 2012 u žalobcu daňovú kontrolu (začala sa 30. 05. 2011, kedy bola s konateľmi spoločnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní), predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23. 08. 2011 bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese Obchodná 2, Topoľčany, ktorá je uvedená v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. s výsledkom, že v budove s týmto súpisným číslom majú sídlo viaceré spoločnosti, ale spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. sa tam nenachádza. Miestne zisťovanie bolo v rovnaký deň vykonané i na adrese Preseľany 127, ktorá je uvedená v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. Dňa 22. 09. 2011 boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý Michal Chochula (konateľ spoločnosti CHOMI TO, s.r.o.) a Milan Valent (bývalý konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o.). V priebehu daňovej kontroly správca dane v podaní zo dňa 11. 10. 2011 vyzval žalobcu, aby preukázal, že prijaté služby od spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. a spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. použil výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, t. j. na účely svojej ekonomickej činnosti a za tým účelom predložil okrem iného i menný zoznam pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali s uvedením, akú konkrétnu činnosť vykonávali, stavebný denník k jednotlivým stavbám, rozpis, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť CHEROKEE, s.r.o. na stavbách TOP REFAL Tovarníky, PD Šalgovce a Hospodársky dvor Jacovce a spoločnosť CHOMI TO, s.r.o. na stavbe Silážny žľab Dvorníky a aby preukázal, kto bol dodávateľom materiálu na stavebné práce, kde bol materiál uskladnený, kto zabezpečoval jeho prepravu, kto práce objednal, kontroloval, prevzal, od koho a pod. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 14. 11. 2011 a dňa 16. 11. 2011 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov žalobcu, ktorí boli oboznámení s doterajším priebehom daňovej kontroly a s vykonaným dokazovaním, ktorí poukázali na svoje písomné vyjadrenie, ktoré podali na základe výzvy správcu dane (vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2011). Dňa 20. 03. 2012 bol predvedený na pojednávanie Jozef Kmeťko (konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o.), ktorý bol vypočutý ako svedok. Dňa 18. 04. 2012 bol spísaný protokol (v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 05. 2012) o výsledku zistenia z daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt si odpočítal daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 z faktúr (nachádzajú sa v predloženom administratívnom spise) od dodávateľa CHOMI TO, s.r.o., a to z faktúry č. 21072008 s dátumom zdaniteľného obchodu 21. 07. 2008 za stavebné práce v hodnote 695.894,40 Sk - základ dane a daň z pridanej hodnoty v sume 132.220,- Sk, t. j., spolu 828.114,40 Sk a z faktúry č. 31072008 s dátumom zdaniteľného obchodu 31. 07. 2008 za stavebné práce v hodnote 141.776,- Sk - základ dane a daň z pridanej hodnoty v sume 26.938,- Sk, t. j., spolu 168.714,- Sk. Taktiež si odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúry (nachádza sa v predloženom spise) č. 30072008 od dodávateľa CHEROKEE, s.r.o. s dátumom zdaniteľného obchodu 31. 07. 2008 za stavebné práce v hodnote 401.100,- Sk - základ dane a daň z pridanej hodnoty v sume 76.209,- Sk, t. j. spolu 477.309,- Sk. Z protokolu ďalej vyplýva, že žalobca a jeho dodávatelia relevantnými a overiteľnými dôkazmi nepreukázali vznik daňovej povinnosti u dodávateľa pri dodaní služieb, v dôsledku čoho správca dane neuznal právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie júl 2008 spolu v sume 235.367,- Sk. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k protokolu a dostavil sa na jeho prerokovanie dňa 22. 05. 2012. Žalobca v podaní zo dňa 02. 05. 2012 namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôkazy, ktoré mu boli predložené a vyvodil z nich nesprávne skutkové a následne i právne závery, pokiaľ ide o dodávky stavebných prác zo strany dodávateľov, t. j. spoločnosti CHOMI TO, s.r.o. a spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. Dňa 22. 05. 2012 bol za účasti konateľov žalobcu prerokovaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 04. 2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15. 05. 2012. Následne správca dane vydal dňa 23. 05. 2012 dodatočný platobný výmer č. 9400403/5/497870, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,75 eur (235.367,- Sk). Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 10. 09. 2012 tak, že svojim rozhodnutím č. 1020504/1/1156737 napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. V predloženom administratívnom spise sa ďalej nachádzajú zápisnice o ústnych pojednávaniach (spísané dňa 18. 03. 2014), na ktorých bol ako svedok vypočutý Michal Chochula (konateľ spoločnosti CHOMI TO, s.r.o.) a Milan Valent (bývalý konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o.). V ten istý deň, t. j. 18. 03. 2014, bola spísaná i zápisnica o výsluchu Romana Chlapoviča (konateľ žalobcu) a Ing. Štefana Uhlára (konateľ žalobcu od 10. 05. 2006 do 31. 03. 2013). Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 03. 2014 bol ako svedok vypočutý Jozef Kmeťko (konateľ spoločnosti CHEROKEE, s.r.o. od 06. 11. 2009). Dňa 25. 03. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý Ing. O. W. (predseda predstavenstva RaOS, a.s. Bojničky), dňa 24. 04. 2014 bol vypočutý A. L. ako daňový subjekt (zápisnica o ústnom pojednávaní) a dňa 29. 04. 2014 bol do zápisnice o ústnom pojednávaní vypočutý Peter Ciuprik (konateľ spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o.). Dňa 26. 05. 2014 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli konatelia spoločnosti žalobcu (Roman Chlapovič a Róbert Stískal) oboznámení so zisteniami správcu dane pri preverovaní uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou CHOMI TO, s.r.o. a spoločnosťou CHEROKEE, s.r.o. v zdaňovacom období júl 2008. Následne správca dane dňa 30. 05. 2014 vydal rozhodnutie (druhé v poradí) o vyrubení rozdielu dane, na základe ktorého žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,70 eur. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 26. 06. 2014 proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2014 rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 05. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe, ako i žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádzali, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/6/2013 bolo predmetnom preskúmania skoršie rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 vydané vo vzťahu k žalobcovi a týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2008. Taktiež lustráciou v registri „S“ bolo zistené, že predchádza konanie vedené pod sp. zn. 11S/6/2013. Následne si súd pripojil tento spis a zistil, že rozsudkom zo dňa 01. 10. 2013 č. k. 11S/6/2013-51 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 (prvé v poradí) zrušené podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok sa však v predloženom administratívnom spise žalovaného nenachádza. Taktiež sa v ňom nenachádza ani rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 12. 2013 (druhé v poradí, ktorým mal žalovaný zrušiť rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 05. 2012, t. j. dodatočný platobný výmer), o existencii ktorého sa súd dozvedel z podanej žaloby zo dňa 18. 12. 2014, z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28. 05. 2015 k podanej žalobe, zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej správcom dane dňa 26. 05. 2014, ako i z rozhodnutia správcu dane zo dňa 30. 05. 2014 a zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 10. 2014. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 10. 2014 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 30. 05. 2014, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 7.812,70 eur. Podľa § 244 ods. 1, 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250 ods. 1, 4 OSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 250d ods. 1 OSP, žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 250f ods. 1, 2, 3 OSP, súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3. Podľa § 250j ods. 3 OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci vyzval účastníkov konania podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovanému bola výzva doručená dňa 06. 02. 2015 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10. 06. 2015, pričom ani jeden z nich sa v súdom určenej lehote k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadril. Následne súd, skúmajúc žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 10. 2014 je nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný nepredložil úplný spis týkajúci sa predmetnej veci, a preto bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol rozsudkom, ktorý dňa 10. 02. 2016 verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 3 OSP a v pomere hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Základným predpokladom pre realizáciu preskúmavacej právomoci súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP je úplné poznanie a vyhodnotenie všetkých podkladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal jednak zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa vo všeobecnosti rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (prvá veta judikátu zverejneného pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku NS SR zo dňa 17. 10. 1997 sp. zn. 4 Sž 40/97 a ktorý je aktuálny aj v súčasnosti), aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu, ktorý je povinný súdu predložiť žalovaný, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací orgán. Vo všeobecnosti sa teda spisom rozumie súbor všetkých písomností zhromaždených správnym orgánom a vzťahujúcich sa k tej istej veci. Ide najmä o podania, vyjadrenia účastníkov konania, zápisnice z ústneho pojednávania, rozhodnutia, doklady o doručení písomností a podobne. Písomnosti sa do spisu zakladajú v takom poradí, v akom za sebou časovo nasledujú a takto (v tomto slede) sa i žurnalizujú. V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci súd postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vo výzve zo dňa 02. 02. 2015 vyzval žalovaného, aby súdu predložil administratívny spis súvisiaci s vecou spolu so spisom správcu dane ako prvostupňového daňového orgánu, pričom žalovaného vo výzve zo dňa 02. 02. 2015 zároveň poučil, čo treba rozumieť pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu (žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí). Výzva na predloženie spisu bola žalovanému doručená dňa 06. 02. 2015 a dňa 03. 06. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28. 05. 2015 v predmetnej veci, ako i administratívny spis k žalobe sp. zn. 11S/213/2014, ktorý žalovaný považoval za prílohu k žalobe a ktorý rozčlenil na tri časti (A - doklady, B - doklady, C - doklady) s tým, že číselné označenie prílohy je uvedené v pravom hornom rohu prvej strany každej prílohy. Po oboznámení sa s predloženými listinami súd dospel k záveru, že mu nebol predložený úplný administratívny spis žalovaného, nakoľko jednotlivé listiny boli ľubovoľne označené číslom bez časovej súvislosti a následnosti (nadväznosti) ich vzniku, resp. ich vytvorenia alebo doručenia a absolútne na seba nenadväzujú, v dôsledku čoho nie je možné vytvoriť si ani obraz a úsudok o postupnosti vykonaných úkonov a priebehu konania. Tiež je potrebné uviesť, že predložený administratívny spis nie je tvorený zväzkom listín, keďže každá listina sa v ňom nachádzala osobitne, bez toho, aby boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom riadne zažurnalizované a očíslované v poradí, v akom vznikli, resp. boli správcom dane vytvorené alebo jemu doručené. Naviac podľa zistenia krajského súdu sa v spise nenachádzajú ani všetky listiny, ktoré tvorili podklad správneho rozhodnutia a na ktoré sa žalobca v podanej žalobe, ale i správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvolávajú a z ktorých vychádzali pri svojom rozhodovaní. Jedná sa konkrétne o rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 01. 10. 2013 č. k. 11S/6/2013-51, ktorým bolo podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP zrušené prechádzajúce (prvé rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci) právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 č. 1020504/1/1156737/2012 z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a v ktorom súd vyslovil i svoj právny názor na obsah a rozsah ďalšieho dokazovania, ktorým bol žalovaný viazaný. Taktiež sa v predloženom administratívnom spise nenachádza ani rozhodnutie žalovaného (druhé v poradí), ktorým následne (po zrušení svojho rozhodnutia súdom) zrušil prechádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 05. 2012 (dodatočný platobný výmer). Obsah predloženého administratívneho spisu potom nezodpovedá skutočnosti a reálnemu stavu administratívneho konania, nakoľko právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2012 č. 1020504/1/1156737/2012 bolo súdom zrušené a podľa údajov žalobcu, ako i žalovaného bol následne žalovaným zrušený i dodatočný platobný výmer zo dňa 23. 05. 2012. K uvedenému považuje krajský súd za potrebné doplniť, že pokiaľ súčasťou administratívneho spisu žalovaného nie je rozhodnutie, ktorým boli predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov zrušené, nemôže súd preskúmať správnosť postupu žalovaného a tiež prvostupňového správneho orgánu, najmä nemôže preskúmať, či rešpektovali právny názor súdu vyslovený v jeho predchádzajúcom rozsudku na obsah a rozsah vykonaného dokazovania, resp. rozsah jeho doplnenia. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že žalobca podal na tunajší súd samostatné žaloby, o ktorých sa koná pod sp. zn. 11S/209/2014 (zdaňovacie obdobie február 2008), sp. zn. 11S/210/2014 (zdaňovacie obdobie apríl 2008), sp. zn. 11S/211/2014 (zdaňovacie obdobie máj 2008), sp. zn. 11S/212/2014 (zdaňovacie obdobie jún 2008), sp. zn. 11S/213/2014 (zdaňovacie obdobie júl 2008), sp. zn. 11S/214/2014 (zdaňovacie obdobie august 2008) a sp. zn. 11S/215/2014 (zdaňovacie obdobie september 2008), pričom sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného, ktoré boli vo vzťahu k nemu vydané za jednotlivé vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a týkajú sa vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za tieto zdaňovacie obdobia. Jedná sa teda o rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe jednej daňovej kontroly a rovnakých dôkazov. Súd je toho názoru, že povinnosťou žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu bolo súdu v jednom konaní predložiť originál úplného a žurnalizovaného administratívneho spisu vrátane dokladov o doručení rozhodnutí a v ostatných prípadoch by bolo možné akceptovať i predloženie fotokópie listín (okrem rozhodnutí a dokladov o ich doručení) opatrených pečiatkou „súhlasí s originálom“, dátumom a podpisom zodpovedného zamestnanca. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovaného tak dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu úplný administratívny spis aj napriek tomu, že na jeho predloženie bol riadne písomne vyzvaný. V dôsledku nepredloženia úplného administratívneho spisu týkajúceho sa predmetnej veci (vyrubenia dane z riadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008), súd nemohol náležite preskúmať, či daňové orgány pri riešení konkrétnych žalobou vymedzených otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a či rešpektovali názor súdu vyjadrený v jeho predchádzajúcom rozsudku, nakoľko mu chýbali základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci a nemohol posúdiť, či rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu zodpovedá obsahu úplného spisu a či je dostačujúce pre posúdenie veci. Nakoľko teda zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu súdom požadovaného úplného administratívneho spisu, nezostávalo súdu nič iné ako postupovať podľa ust. § 250j ods. 3 OSP, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to pre nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 10. 2014 spôsobenú práve žalovaným, ktorý predložil neúplný administratívny spis, v ktorom sa nenachádzajú vyššie uvedené rozhodnutia (rozsudok súdu a rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer zo dňa 23. 05. 2012). Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaný znemožnil súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako i postup, ktorý mu predchádzal. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 10. 2014 č. 1100304/1/467587/2014 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 OSP pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovaného z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného skompletizovať a riadne zažurnalizovať administratívny spis (v časovej následnosti vzniku, resp. vytvorenia alebo doručenia jednotlivých listín), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 30. 05. 2014, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu v podanej žalobe. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania po zaokrúhlení v sume 410,90 eur (trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 56,816 eur + súdny poplatok v sume 70,- eur). Suma 284,08 eur pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 268,- eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd) po 134,- eur, a to podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 4, veta prvá, vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a zo sumy paušálnych náhrad 16,08 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2014. Právny zástupca žalobcu je ako daňový subjekt registrovaný pre daň z pridanej hodnoty pod IČ DPH SK 2022737211 a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa ust. § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (ust. § 250ja ods. 1 OSP a contrario).