{"guid": "0b134867-db20-4100-b365-8f04b8d1bc7e:e24b816c-0fb5-4494-9679-20db5c6040f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6611214449.1", "spisova_znacka": "16Co/28/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/28/2013 z 13. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. februára 2013, sp. zn. 16Co/28/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6611214449.1", "identifikacne_cislo": "6611214449", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2013-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24b816c-0fb5-4494-9679-20db5c6040f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6611214449.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6611214449.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6611214449.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611214449
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6611214449.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu C. T. narodeného XX. XX.
XXXX, bytom B. č. XXX, občana SR, zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom, advokátska
kancelária Lučenec, Rázusova 47/4825, proti žalovanému E. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom A.,
J. 1, občana SR, zastúpeného JUDr. Petrom Mihályom, advokátom, advokátska kancelária Lučenec,
Jókaiho 121/16, o ochrane osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
21C/7/2012-120 zo dňa 8. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 90 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd návrh zamietol z toho dôvodu, že žalobcovi nebola spôsobená ujma v tak značnej miere,
ako to predpokladá zákon v ust. § 13 ods. 2 OZ, ktorá by zakladala právo na priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Podľa názoru okresného súdu aj samotné prejednanie veci malo byť pre žalovaného
dostatočne vážnou výstrahou pred pokračovaním v protiprávnom konaní voči žalobcovi, nakoľko v
zásade iba osobitné okolnosti tohto konkrétneho prípadu a nízka miera reálneho zásahu do práv žalobcu
malo za následok neúspech žalobcu v tomto spore. Súd mal za to, že napísanie a odoslanie listu trom
konkrétnym osobám žalovaným je v konaní nesporné, nie je spochybňovaný obsah tohto listu, alebo
pravosť autorstva žalovaného. Pri rozhodovaní vychádzal iba z objektívne preukázaných následkov,
ktoré by navyše museli byť presne špecifického druhu (značné zníženie dôstojnosti alebo vážnosti
fyzickej osoby). Z výpovedí svedkov, ktorým predmetné listy boli zaslané, však naopak vyplýva, že títo
svoj názor na vzťahy sporových strán majú už dlhodobo vytvorený a čo sa týka zaslaného listu, považujú
ho v zásade za súčasť sporu medzi žalovaným a žalobcom, ktorý sa ich netýka. Zo strany žalobcu sa
necítia byť poškodení tak, ako by v zmysle obsahu listu mali byť, ak by tento bol pravdivým opisom
situácie. Naopak, výslovne sa vyjadrili, že listu neprikladali žiaden zásadný význam, ich vzťah k žalobcovi
a vnímanie jeho osoby sa po prečítaní listu nijakým spôsobom nezmenili. Súd súhlasí s názorom žalobcu,
že zo strany žalovaného tu išlo minimálne o pokus o naštrbenie korektných vzťahov medzi adresátmi listu
a žalobcom, na druhej strane však z vykonaného dokazovania vyplýva, že k dosiahnutiu zamýšľaného
cieľa nedošlo. Súd, teda, dospel k záveru, že napísaním a zaslaním listu žalovaného trom osobám,
ktorého obsah bol preukázateľne hrubo urážlivý, síce došlo k porušeniu práv žalobcu, avšak nebola mu
spôsobená ujma v intenciách ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nedošlo k zníženiu jeho
dôstojnosti v značnej miere alebo jeho vážnosti v spoločnosti, ako to predpokladá uvedené ustanovenie.



O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol okresný súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a
žalobcovi priznal len také trovy prvostupňového konania, ktoré mu zo spisu vyplývajú vzhľadom k tomu,
že si náhradu trov konania nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia (§
151 ods. 1 a 2 O. s. p.).

Proti rozsudku okresného súdu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal v zákonnej
15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) žalobca. Podľa jeho názoru okresný súd vec
nesprávne právne posúdil, na daný prípad neaplikoval podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Konanie žalovaného, rovnako protiprávnosť jeho konania, bola daná tým, že list napísal, adresoval,
doručil trom osobám, čím hrubo zasiahol do psychickej integrity žalobcu, práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, občianskej cti a súkromia, keď ho pred tretími osobami označil napr. pojmami ako „zlodej
- špinavá sviňa“, „prašivec z Cinobane“, „nenažranec T.“, „sprostý vagabund, ktorý pytliačil na nás
všetkých“, „sprostý zlodej, ktorý vás  okradol, oklamal a okráda ďalej“. V závere listu žalovaný vyzval
adresátov, aby si utvorili obraz u akého spoľahlivého „podnikateľa“ pracujú. Týmto konaním zasiahol do
práv chránených tak Ústavou SR, ako aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Povesť súkromnej osoby je drahocenná zložka osobnosti jednotlivca a mala by byť starostlivo
chránená pred neprimeranými zásahmi, obzvlášť v prípade, ak pochádzajú od inej súkromnej osoby
konajúcej vo vlastnom záujme. Žalovaný list adresoval trom subjektom, ktorí pre žalobcu vykonávajú,
resp. vykonávali pracovnú činnosť v snahe znížiť, narušiť dobrú povesť, poškodiť dobré meno žalobcu
u týchto osôb. Všetci traja adresáti obdržali list od žalovaného s difamujúcimi informáciami na osobu
žalobcu. Neobstojí ani argumentácia súdu ohľadom toho, že žalobca musel preukázať, že mu konaním
žalovaného vznikla škoda v podobe značného zníženia dôstojnosti alebo vážnosti. V prípadoch, kedy
preukázateľne došlo k ohrozeniu či porušeniu práv, v zmysle § 11 má poškodená strana, t. j. žalobca,
právo na primeranú satisfakciu. Jedinou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je, že nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 39Cdo 2005/2003, v zmysle ktorého o zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti
v spoločnosti v značnej miere ide, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnej sfére fyzická osoba vzhľadom
na povahu, intenzitu, trvanie, opakovanie, širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a
prežíva ako závažnú, pričom žalobca spôsobenú ujmu pociťuje ako závažnú. Žalovaný svoje správanie
neospravedlnil, neoľutoval. Vzhľadom k tomu, že pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli
splnené všetky zákonné predpoklady, žalobca sa domáhal oprávnene satisfakcie v primeranej výške
1.500 €. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako  vecne správny podľa ust. § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p.,  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne
právne závery, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, ktoré správne aj vyložil, a teda, vec
správne právne posúdil.



Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci niet pochybností o tom, že konaním žalovaného
došlo k zásahu do osobnej integrity žalobcu napísaním listu adresovaného trom osobám, ktoré v
súčasnosti pracujú ako živnostníci pre žalobcu, v ktorom liste žalovaný použil hrubé, klamlivé, urážlivé
a dehonestujúce výroky znižujúce jeho osobnú dôstojnosť a dobrú povesť.

Okresný súd však riadne a dostatočne odôvodnil z akého dôvodu nebolo možné návrhu žalobcu v
súdenej veci vyhovieť.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1, 2 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo v
značnej miere k zníženiu dôstojnosti žalobcu alebo jeho vážnosti v spoločnosti z dôvodov uvedených
v odôvodnení rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v ďalšom len na ne
poukazuje. Znovuuvedenie týchto dôvodov by bolo v podstate len opakovaním tých istých dôvodov, ktoré
aplikoval v súdenej veci okresný súd. Odvolací súd len dodáva k veci, že pokiaľ žalobca poukázal v
odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 39Cdo 2005/2003, pri posudzovaní miery závažnosti
zásahu treba prihliadnuť nielen na povahu a intenzitu, ale aj trvanie, opakovanie a širší okruh pôsobenia
nepriaznivého stavu. Pritom neoprávnený zásah už v súčasnosti netrvá, nedošlo k jeho opakovaniu a
nedošlo k pôsobeniu nepriaznivého následku v širšom okruhu osôb. Z uvedených dôvodov krajský súd
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania. Aj v
tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku.

V odvolacom konaní ani žalobca a ani žalovaný si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/7/2012", "guid": "f7ea0f22-6118-4c64-bbd7-d86d54ea0bc5:0d900ab8-439b-47d6-8b08-20e5a555b050", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c5b03d7c-6378-4840-897a-2048b8c11de9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.348.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.348.2015.1"}]}