Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/456/2013 z 11. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. februára 2014, sp. zn. 10Co/456/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5612210210.2 Krajský súd Žilina | 10Co/456/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612210210.2 | 2014-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c7d622b-8ec0-460f-b1a4-0919802c30a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612210210.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/456/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210210
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210210.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, v zastúpení - Advokátska kancelária
Antovszká, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti odporcovi - L. V.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. B., P. XXX/X, o zaplatenie 908,08 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/289/2012-55 zo dňa
19.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v časti výroku (I) v ktorej súd prvého stupňa povolil odporcovi
splácať istinu aj úroky z omeškania v povolených splátkach vo výške 50 eur mesačne, splatných do 15
dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti sa výroku I rozsudku n e d o t ý k a .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 437,32
eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z istiny 587,32 eur od 12.9.2012 do 14.9.2012, s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne z istiny 537,32 eur od 15.9.2012 do 14.10.2012, s úrokom z omeškania 8,75
% ročne z istiny 487,32 eur od 16.10.2012 do 14.11.2012 a s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z
istiny 437,32 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne,
splatných do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody
splátok (výrok I). Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol (výrok II). Rozhodovanie o náhrade trov
konania súd vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku (výrok III).

Súd prvého stupňa konštatoval čiastočnú dôvodnosť podaného návrhu, keď vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že právny vzťah účastníkov konania je založený 15.3.2006 písomnou zmluvou o
zriadení služby povolené prečerpanie finančných prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom
účte č.XXXXXXXXXX/XXXX. Odporcovi bolo poskytnuté povolené prečerpanie účtu do výšky debetného
limitu 1062,20 eur, tieto financie od navrhovateľa prijal bez toho, aby ich v celom rozsahu vrátil, čo
medzi stranami konania nebolo sporným. Navrhovateľ preto od tejto zmluvy (jej obsah je potrebné
posudzovať ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o
úvere, ale aj podľa ustanovení spotrebiteľského práva obsiahnutých v Občianskom zákonníku, keď
odporca vstúpil do zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako nepodnikateľ) odstúpil písomnosťou z



13.1.2010, kedy bol dlh odporcu vo výške 587,32 eur. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca
počas trvania zmluvy prečerpal 588,45 eur je potom v rozpore s uvedeným listinným dôkazom a
navrhovateľovi zo žalovanej istiny 908,08 eur patrí z titulu istiny prečerpaného debetného limitu čiastka
587,32 eur, takže žaloba bola v časti rozdielu týchto súm 1,13 eur zamietnutá. Nakoľko v čase vyhlásenia
rozsudku, po podaní návrhu odporca preukázal výpismi z účtu úhradu 100 eur navrhovateľovi v
septembri a októbri 2012 a jeho tvrdenie o poukázaní sumy 50 eur v novembri 2012 trvalým príkazom
navrhovateľ nevyvrátil, súd žalobu aj o túto časť istiny zamietol. Ďalej súd zamietol návrh aj o nárok
označený ako tzv. sankčný úrok z omeškania 319,63 eur, keďže v tejto časti návrhu navrhovateľ
dôkazné bremeno neuniesol. Navrhovateľ netvrdil, kedy a akým spôsobom sa s odporcom dohodol na
zaplatení tohto nároku, v akej výške bol dohodnutý, o aký druh sankcie ide ( keď inštitút sankčného
úroku v slovenskom právnom poriadku neexistuje), kedy sa stal splatným a za aké obdobie a akým
spôsobom (matematickým postupom výpočtu) je vyčíslený, príp. pre porušenie ktorej povinnosti odporcu
je uplatnený. Na doplnenie skutkových tvrdení bol navrhovateľ vyzvaný podrobnou výzvou súdu z
5.10.2012, na ktorú reagoval všeobecným spôsobom, viac-menej citáciou zo Všeobecných obchodných
podmienok. Rovnako navrhovateľ nevyužil možnosť doplniť skutkové tvrdenia na pojednávaní, na ktoré
bol riadne a včas predvolaný. Nepredložil súdu ani dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Súd
prvého stupňa poukazuje na závery rozhodnutí súdov Najvyššieho súdu SR ( napr. 5 Cdo 294/2009,
5 Cdo 334/2009), ako aj Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 462/2010, IV. ÚS 24/2007), ktoré definujú
spravodlivý (fair) proces a jeho zásady. V posudzovanej veci okresný súd mal za to, že procesným
postupom vytvoril obidvom procesným stranám procesný priestor na uplatnenie ich práv, najmä právo
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich
vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Navrhovateľ však napriek výzve
súdu nedoplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, navyše
zastúpený osobou poznajúcou právo, dobrovoľne a bez vážneho dôvodu sa nezúčastnil súdneho
pojednávania, vystavil sa riziku neunesenia dôkazného bremena.

Predmetom konania bol aj nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne z istiny
588,45 eur od 26.1.2010 do zaplatenia. Odporca je v omeškaní s úhradou svojho záväzku vzhľadom
na odstúpenie od zmluvy navrhovateľom písomnosťou z 13.1.2010, účinnosť tohto právneho úkonu
navrhovateľom tvrdená a preukázaná nebola. Za týchto okolností je pri určení splatnosti celého záväzku
odporcu potrebné postupovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Čas splnenia nebol dohodnutý
ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, odporca ako dlžník bol povinný splniť
dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie navrhovateľ ako veriteľ požiadal. Odporca nepoprel, že ho
navrhovateľ požiadal o splnenie záväzku výzvou z 31.8.2012, odporca mohol splniť záväzok 11.9.2012
kedy sa stal splatný a v omeškaní je od nasledujúceho dňa, 12.09.2012, od ktorého navrhovateľovi patrí
úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako je úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania, čo je úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a.; pri rozhodovaní o
úroku z omeškania súd prihliadal aj na čiastočné plnenie záväzku odporcom po začatí súdneho konania.
Súd poukázal na to, že návrh bol podaný 21.9.2012, odporca už 14.9.2012 poukázal splátku 50 eur
reagujúc na pokus o zmier z 31.08.2012. Návrh z uvedených dôvodov bol zamietnutý aj prevyšujúcej v
časti navrhovateľom žiadaného úroku z omeškania.

Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu odporcu, súd mu umožnil splácanie dlžnej čiastky v splátkach
pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ a to do výroku II
(zamietnutia návrhu ) a do časti výroku (I), v ktorej súd prvého stupňa odporcovi povolil istinu i úroky
z omeškania splácať v splátkach v sume 50 eur mesačne. Odvolateľ prioritne zvýraznil obsahové
znenie ustanovení všeobecných obchodných podmienok, s ktorými odporca pri uzatvorení zmluvy
prejavil súhlas. Vedel aj o svojej povinnosti platiť sankcie v prípade podstatného porušenia zmluvných
povinností. Odporca sa zaviazal všeobecné obchodné podmienky dodržiavať, tie sú neoddeliteľnou
súčasťou predmetnej zmluvy, potvrdil, že sa s nimi riadne oboznámil a prejavil súhlas byť nimi viazaný.

Odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky a to tým, že jeho účet dosiahol debetný
zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle článku III. bod 23 VOP. Odvolateľ
v podrobnostiach citoval obsahové znenie článku III. bodu 23 všeobecných obchodných podmienok, v
osobitostiach zvýraznil, že podľa označeného ustanovenia, ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný



(záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/
nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne
účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa článku I.
bodu 7 VOP sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením
ustanovenia zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok zo strany klienta. V zmysle článku
19. Podmienok zriadenia a vedenia služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“ nevysporiadaný
debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať sankčným poplatkom ako
pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Podľa časti Depozitné produkty - povolené
prečerpanie na osobnom účte bodu 1.D.5. Sadzobníka poplatkov navrhovateľa platného v čase uzavretia
zmluvy, sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte je vo výške 20% ročne,
pričom odvolateľ zvýraznil, že si príslušný sankčný úrok z omeškania uplatňoval z vyčíslenej istiny za
obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania žalobného návrhu v prebiehajúcom konaní.

Odvolateľ považoval záver súdu týkajúci sa určenia plnenia v splátkach za zjavne znevýhodňujúce jeho
postavenie. Pri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky je časový
horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý. Zhoršuje aj samotné postavenie odporcu, keďže platením
dlžnej sumy v nízkych splátkach a teda v dôsledku neúmerne dlhého časového obdobia až do úplného
splatenia istiny v splátkach, neustále rastú úroky z omeškania, čím sa samotná výška pohľadávky taktiež
zvyšuje. Súčasne mal odvolateľ za to, že zistenie majetkových pomerov odporcu bolo zo strany súdu
nedostatočné, neodôvodňovalo určiť plnenie v splátkach, resp. plnenie v nepomerne nízkych splátkach
v porovnaní s výškou pohľadávky.

Vytýkal rozhodnutiu i nesprávne právne posúdenie a jeho nepresvedčivosť. Z týchto dôvodov sa
domáhal zmeny napadnutého rozsudku, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň trovy odvolacieho konania, ktoré v odvolaní aj vyšpecifikoval.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2
a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch (výrok I, čo do časti
výroku o povolení splácať istinu i úroky z omeškania v splátkach a do výroku II zamietnutia návrhu vo
zvyšku) potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. a nedotýkal sa výroku I. rozsudku v časti, v ktorej odporcu
súd zaviazal nahradiť navrhovateľovi istinu i úroky z omeškania, keďže táto časť výroku I odvolaním
napadnutá nebola.

Prioritne vyhodnotil odvolací súd odvolanie navrhovateľa za neopodstatnené. Ním vznesené otázky v
odvolaní boli súdom prvého stupňa podrobne a dôsledne riešené. K hodnoteniu nároku navrhovateľa
okresný súd zaujal konkrétne a podrobné vecné stanovisko či už z pohľadu skutkového ako aj z
pohľadu právneho, v dôvodoch svojho rozhodnutia dal účastníkom konania relevantné a vyčerpávajúce
odpovede na podstatné skutkové otázky a v súvislosti s právnym posúdením uvádza i príslušné
hmotnoprávne ustanovenia tak Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj súvisiace
ustanovenia zákona špeciálneho právneho predpisu Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch...

Je nesporné, že v posudzovanej veci ide o sporové konanie. V sporovom konaní je významné
jednoznačné vymedzenie žalobného návrhu vo vzťahu k uplatňovanému nároku, v sporovom konaní je
povinnosťou navrhovateľa vyšpecifikovať nárok tak, aby bol nezameniteľný, aby bol individualizovaný.
Povinnosťou súdu v sporovom konaní nie je hádať, prípadne nahradzovať skutkové okolnosti, ktoré
navrhovateľ chcel, resp. mienil uviesť. Ak by súd tak postupoval a dopĺňal v sporovom konaní sám z
vlastnej iniciatívy tie skutkové okolnosti, ktoré navrhovateľom v návrhu na začatie konania pri vymedzení
nároku ani tvrdené neboli, bola by porušená zásada tzv. fair procesu, čím by bolo zasiahnuté do
procesu spravodlivého súdneho konania. Účastníkmi sporového konania totiž sú dve procesné sporné
strany, ktoré obidve majú rovnaké procesné práva medzi ktoré patrí právo tvrdiť rozhodujúce skutočnosti



vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k
právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. V procese vedeného konania súd prvého stupňa pre obidve
procesné strany vytvoril dostatočný procesný priestor na príslušné argumentácie, navrhovateľ napriek
výzve súdu nedoplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia preukazujúce dôvodnosť nároku na uplatňovaný
sankčný úrok, čo nakoniec v posudzovanej veci vyústilo do jeho rizika neunesenia dôkazného bremena
o tomto tvrdenom nároku.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti povolenia odporcovi splácať istinu i úroky z omeškania v
splátkach po 50 eur mesačne ako je zrejmé aj z rozsahu vykonaného dokazovania, ale aj z postojov
odporcu v konaní má svoje opodstatnenie. Navrhovateľ poukazuje v odvolaní, že rozhodnutie súdu v tejto
časti znevýhodňuje jeho postavenie, s týmto odvolacím argumentom sa však krajský súd nestotožnil.
Postoj a správanie sa odporcu v priebehu konania, ale aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa svedčí o
správnosti takéhoto rozhodnutia, pretože v spise sa nachádzajú listiny preukazujúce to, že odporca s
plnou rešpektáciou rozhodnutia súdu prvého stupňa pristupoval k splácaniu istiny, ako i príslušenstva v
povolených splátkach. Vzhľadom aj na výšku dlžnej istiny ako i úroky z omeškania z jednotlivých istín
povolenie splátok nevymyká z rámca spravodlivého usporiadania veci medzi účastníkmi konania.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa krajský súd v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil,
zvýrazňuje, že bol viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že navrhovateľ v odvolacom konaní si uplatnil procesné úkony
- čiastočné späťvzatie návrhu (podaniami zo dňa 7.1.2013 - č.l. 72, zo dňa 18.1.2013 - č.l. 74 spisu).
S uvedenými podaniami navrhovateľa sa však krajský súd procesne nezaoberal, keďže boli dôsledkom
splácania priznanej istiny a úrokov z omeškania v povolených splátkach, navyše časť výroku rozsudku (I)
čo do priznania istiny i s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania odvolaním navrhovateľa napadnutá nebola,
z týchto dôvodov procesné úkony navrhovateľa - čiastočné späťvzatia návrhu odvolací súd hodnotil za
neúčinné.

Okresný súd rozhodovanie o trovách prvostupňového konania vyhradil na samostatné rozhodnutie, preto
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .