Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/15/2016 z 30. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. novembra 2016, sp. zn. 14S/15/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2016200134.2 Krajský súd Trnava | 14S/15/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2016200134.2 | 2016-11-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., § 74 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d38e483a-aa52-4458-8acf-3dc21ffb0a52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2016200134.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200134
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200134.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra
Bundzela, JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: SANAGRO Senica s.r.o., so sídlom Horné
Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 35 922 206, právne zastúpený: Mgr. Milan Trylč PhD., advokát, so
sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 21494818/2015 zo dňa 18.12.2015, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 04.03.2016 sa domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 21494818/2015 zo dňa 18.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Trnava číslo 1470704/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zák.
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume
25.931,20 eur daňovému subjektu DELFIN-REAL, s.r.o., Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO:
359 222 06.

2.
Správny súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava Oddiel: Sro, Vložka číslo: 17737/
T zistil, že obchodné meno obchodnej spoločnosti DELFIN-REAL, s.r.o., Horné Suroviny 1010, 905 01
Senica, IČO: 359 222 06 sa od 22.11.2016 zmenilo na SANAGRO Senica s.r.o..

3.
Žalobca v žalobe namietal, že dňa 25.09.2015 vydal Daňový úrad Trnava, pobočka Senica rozhodnutie
o vyrubení rozdielu dane číslo 1470704/2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane 25.931,20 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 a zaviazal žalobcu na zaplatenie rozdielu dane
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie DÚ“). Voči
rozhodnutiu DÚ podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie.

4.



Žalovaný dňa 18.12.2015 vydal rozhodnutie číslo 21494818/2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1470704/2015
zo dňa 25.09.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 25.913,20 eur daňovému subjektu DELFIN-REAL,
s.r.o., Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 35922206, DIČ: 2021959533, IČ DPH SK2021959533
potvrdzuje (ďalej len „rozhodnutie FRSR“).

5.
Správca dane a žalovaný majú za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom,
že sporný zdaniteľný obchod bol žalobcovi reálne dodaný I. R., keď zdaniteľný obchod bol vykonaný, o
čom sa správca dane presvedčil pri obhliadke a s touto skutočnosťou sa stotožnil.

6.
Žalobca uzavrel s obchodným partnerom I. R. podnikajúcim pod obchodným menom I. R. (identifikačné
číslo 41 404 556) zmluvu č. 02/2012 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa obchodný partner zaviazal
realizovať predmet zmluvy oproti záväzku žalobcu zaplatiť obchodnému partnerovi za vykonanie
predmetu zmluvy dohodnutú odplatu. Predmet zmluvy obchodný partner vykonal riadne a včas, na
základe čoho vystavil žalobcovi faktúru č. 12011 zo dňa 26.06.2012 na sumu 155.587,20 eur s
dátumom splatnosti 26.07.2012 (dodávateľská faktúra č. DF30120019). Suma, na ktorú bola táto faktúra
vystavená, bola žalobcom v lehote splatnosti uhradená. Súčasťou daňového spisu je zmluva č. 02/2012,
rozpočet predmetu zmluvy, preberací protokol o odovzdaní diela, prehlásenie I. R. o tom, že uzavrel
zmluvu č. 02/2012, ktorej prílohou je aj rozpočet predmetu zmluvy. Predmet zmluvy č. 02/2012 začal
realizovať bezprostredne po uzavretí zmluvy a po vykonaní a odovzdaní predmetu zmluvy vystavil
žalobcovi faktúru č. 12011 zo dňa 26.06.2012, ktorá suma bola žalobcom I. R. uhradená, čo potvrdzuje
faktúra č. 12011 zo dňa 26.06.2012 na sumu 155.587,20 eur s dátumom splatnosti 26.07.2012, ktorú
vystavil I. R. za vykonanie predmetu zmluvy žalobcovi. Faktúra č. 00122 zo dňa 25.06.2012 bola
vystavená spoločnosťou Immobuild, s.r.o. I. R. za vykonanie búracích prác v Senici - časť Horné
Suroviny.

7.
Žalobou napadnuté rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že žalobca údajne nepreukázal reálne
plnenie predmetu zmluvy, nakoľko I. R. uviedol, že predmet zmluvy bol realizovaný spoločnosťou
Immobuild, s.r.o., jej strojmi a strojníkmi, avšak W. N., konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o. uviedol, že
spoločnosť Immobuild, s.r.o. vykonávala pre I. R. práce a to asfaltovanie cesty, konkrétne si ich však
nepamätal a doklady doložiť nevedel.

8.
Podľa žalobcu je z rozhodnutia zrejmé, že správny orgán svoje rozhodnutie opiera len o nepriame
dôkazy, ktorých uvedenie slúži výlučne k tomu, aby mohol voči žalobcovi vydať napadnuté rozhodnutie.
Záväzok vyplývajúci pánovi I. R. z uzavretej zmluvy bol splnený. Spôsob, akým pán I. R. zabezpečil
realizáciu predmetu zmluvy, t.j., či ho vykonal sám (pričom zmluvne nebol viazaný osobným výkonom),
je pre žalobcu irelevantný. Spôsob splnenia záväzku zo strany obchodného partnera žalobcu bol výlučne
v jeho plnej kompetencii. Žalobca nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom
obchodný partner žalobcu realizoval predmet uzavretej zmluvy. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že z
právneho hľadiska bol predmet zmluvy realizovaný výlučne zmluvným partnerom žalobcu, nakoľko s
týmto bol žalobca v zmluvnom vzťahu. Ak aj zmluvný partner žalobcu zabezpečoval realizáciu predmetu
zmluvy sprostredkovane, žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, či si zmluvný partner plnil daňové
povinnosti. Rovnako tak nemôže niesť zodpovednosť za to, či si daňovú povinnosť plnil tretí subjekt,
s ktorým žalobca nemá žiadnu väzbu, resp. za to, či tretia osoba spolupracuje so správcom dane,
alebo, že si nespomína, ktoré konkrétne práce pre zmluvného partnera žalobcu vykonala. Navyše
žalobca zároveň nenesie zodpovednosť ani za prípadný nesprávny výber obchodného partnera zo
strany zmluvného partnera žalobcu. Rozhodnutie mesta Senica určujúce odstránenie stavieb (predmetu
zmluvy) do 31.12.2005 spoločnosťou Fast Trade, spol. s r.o., žiadnym spôsobom nepreukazuje to, že by
predmet zmluvy nemal byť vykonaný pánom I. R., resp. subdodávateľom. Vykonanie predmetu zmluvy



potvrdil nielen pán I. R., ale aj vtedajší konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o. pán W. N.. Skutočnosť,
že si pán W. N. nevedel spomenúť na konkrétne práce, ktoré pre pána I. R. vykonal, neodôvodňuje
nesplnenie predmetu zmluvy, ak výslovne potvrdil, že má vedomosť o tom, že práce boli vykonané.
Žalobcovi nie je zrejmé, čím nevykonanie predmetu zmluvy zmluvným partnerom žalobcu pánom I. R.
správny orgán zdôvodňuje, keď I. R. dodanie údajne sporného obchodu výslovne potvrdil. Zároveň tak
ani konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o.. pán W. N., ktorá mala podľa tvrdenia I. R. predmet zmluvy
subdodávateľsky vykonať (žalobca nevie verifikovať, či predmet zmluvy vykonal priamo I. R., alebo bol
tento dodaný prostredníctvom subdodávky), nespochybnil a nevyvrátil dodanie predmetu zmluvy, resp.
dodanie predmetu zmluvy rovnako potvrdzuje. Rovnako tak nemožno odôvodniť nevykonanie predmetu
zmluvy len tým, že pán I. R. alebo pán W. N., konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o., nevie uviesť mená
svedkov, ktorí práce vykonávali, alebo uviesť identifikačné údaje strojov, ktorými sa práce vykonávali.
Žalobca sa domnieva, že pán I. R. alebo W. N. s týmito informáciami disponujú. Dôvod, pre ktorý
však tieto informácie jeden z nich neuviedol, žalobcovi nie je známy. Nemožno vylúčiť, že spoločnosť
Immobuild, s.r.o. realizovala predmet zmluvy prostredníctvom fyzických osôb, s ktorými nemusela mať
uzavreté pracovné zmluvy, čím by sa spoločnosť Immobuild, s.r.o. vyhla plneniu povinností voči štátu,
ktoré by jej ako zamestnávateľovi vznikli. Túto skutočnosť (vykonanie prác „robotníkmi bez pracovnej
zmluvy“) potvrdil W. N. správcovi dane dňa 05.12.2014. Z informácií dostupných z OR SR vyplýva, že
pán W. N. bol konateľom spoločnosti Immobuild, s.r.o. v období od 05.10.2011 do 24.08.2012, a preto
jeho vyjadrenie, že spoločnosť Immobuild, s.r.o. dňa 02.06.2012 predal novému majiteľovi a konateľovi
D. N. nie je pravdivé. Spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti Immobuild, s.r.o. sa stala dňa
25.08.2012 pani C. S.. Teda pánovi W. N. zaniklo oprávnenie konať v mene tejto spoločnosti až dňa
24.08.2012 a nie dňa 02.06.2012 ako je ním tvrdené. Žalobca nemá vedomosť o tom, či pán W. N.
disponuje účtovníctvom spoločnosti Immobuild, s.r.o.. Z informácií dostupných z OR SR vyplýva, že dňa
24.08.2012 pánovi W. N. zanikla funkcia konateľa spoločnosti a dňom 25.08.2012 sa novou konateľkou
tejto spoločnosti stala pani C. S., pričom bežnou praxou pri zmene v osobe konateľa je odovzdanie
kompletného účtovníctva novému konateľovi. Žalobca sa nevie vyjadriť k tvrdeniam novej konateľky
tejto spoločnosti pani C. S.. Stavom tejto spoločnosti nemožno odôvodniť napadnuté rozhodnutie a
pripisovať ho na ťarchu žalobcovi.

9.
K tvrdeniu správneho orgánu o tom, že možno mať pochybnosti o dodaní údajne sporného zdaniteľného
obchodu I. R., nakoľko v preberacom protokole o odovzdaní diela nie je uvedený dodatok označujúci
prokúru riaditeľa žalobcu, rozpočet k predmetu diela je zo dňa 10.07.2012, žalobca uviedol, že tieto
tvrdenia správneho orgánu žiadnym spôsobom nepotvrdzujú to, že by údajne sporný zdaniteľný obchod
nemal byť dodaný I. R.. Tieto tvrdenia nie sú ani spôsobilé k tejto skutočnosti niečo vypovedať. Žalobca
uviedol, že podmienky a obsah právneho vzťahu musí byť jasný výlučne zmluvným stranám, keď pre
žalobcu a pre jeho zmluvného partnera bol predmet zmluvy a podmienky jeho vykonania špecifikovaný
bez akýchkoľvek pochybností a zmluvné strany si svoje zmluvné povinnosti splnili riadne. Rovnako tak
ani nepredloženie dokladov o odovzdaní odpadov nie je spôsobilé preukázať, že dielo nevykonal I. R.
alebo že jeho vykonanie nezabezpečil prostredníctvom tretej osoby.

10.
Správny orgán porušil podľa názoru žalobcu základné zásady správneho konania, keď jednostranným
spôsobom vyhodnotil dôkazy výlučne v neprospech žalobcu. Týmto podľa názoru žalobcu nezákonným
postupom a následným nezákonným rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Napadnuté
rozhodnutie je tak zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

11.
Ak by aj nemal byť predmet zmluvy vykonaný priamo I. R., ale bol by realizovaný prostredníctvom tretieho
subjektu, tak je žalobca presvedčený o tom, že I. R. bol oprávnený mu za predmet zmluvy fakturovať,
keďže predmet zmluvy nebol povinný vykonať bez subdodávky a vykonanie predmetu zmluvy I. R. pre
žalobcu zabezpečil. Žalobca ako daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno v správnom konaní.
Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností,
ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú
núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt



štandardne archivovať a v prípade potreby predložiť správnemu orgánu a ktorými má preukazovať svoje
tvrdenia. Nedostatky u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov zistené správnym orgánom nemožno
pričítať žalobcovi, ak tento za tieto nemôže niesť zodpovednosť, čo nepochybne správny orgán v
napadnutom rozhodnutí urobil a to na ťarchu žalobcu. Rovnako tak po žalobcovi nemôže správny
orgán požadovať predloženie dôkazov o skutočnostiach, ktoré sa žalobcu netýkajú a nastali u cudzieho
subjektu. Správny orgán zároveň nemôže vykladať dôkazy výlučne v neprospech žalobcu. Správny
orgán má povinnosť vysporiadať sa s protichodnými dôkazmi zrozumiteľne a dostatočne a uvedené
uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca ďalej uvádza, že má vedomosť o tom, že správny orgán vydal
voči I. R. rozhodnutie (žalobca toto nevie bližšie špecifikovať), ktorým zaviazal I. R. na zaplatenie dane z
tohto zdaniteľného obchodu, t.j. nie je vylúčené, že v tomto čase existujú dve rozhodnutia na zaplatenie
totožnej dane z pridanej hodnoty. Na zaplatenie totožnej dane mal I. R. so správnym orgánom uzavrieť
dohodu o splátkovom kalendári, ktorú I. R. plní. Ak sú informácie žalobcu pravdivé, tak je zrejmé, že
správny orgán totožný zdaniteľný obchod zdanil dvakrát. Duplicitné zdanenie je zakázané (judikatúra k
zákazu dvojitého zdanenia je známa, z tohto dôvodu ju nie je potrebné uvádzať). K tomuto tvrdeniu nie
je v možnostiach žalobcu predložiť súdu relevantný listinný dôkaz. Takýto je pre žalobcu nedostupným.

12.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia
Finančného riaditeľstva SR č. 21494818/2015 zo dňa 18.12.2015 a podľa úvahy súdu aj zrušenia
Rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 1470704/2015 zo dňa 25.09.2015 a vrátenia
veci na ďalšie konanie, nakoľko je podľa názoru žalobcu dostatočne preukázané, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádza správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

13.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2016 uviedol, že námietka žalobcu, že listinné dôkazy predložené
žalobcom dostatočným spôsobom preukazujú, že predmet zmluvy bol reálne I. R. vykonaný, je
nesprávna a nedôvodná. Daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie jún 2012 bolo zistené, že žalobca
si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie DPH
20% vo výške 25.931,20 eura na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa. I. R., s dátumom dodania
26.06.2012 (ďalej len „sporná faktúra“), ktorej predmetom zdaniteľného obchodu na faktúre uvedenom
mali byť búracie práce v zmysle zmluvy, bližšie na faktúre neoznačenej (ďalej len „sporný zdaniteľný
obchod“) a na základe žalobcom predloženej zmluvy o dielo č. 02/2012 zo dňa 23.04.2012 (ďalej len
„zmluva o dielo“) uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a I. R. ako zhotoviteľom. Žalobca
mal byť pri podpise zmluvy o dielo zastúpený Ing. N. U., ktorý bol v období od 24.03.2009 do 09.04.2014
prokuristom žalobcu a podľa výpisu z obchodného registra SR sa pri vykonávaní písomných úkonov mal
podpisovať tak, že k obchodnému menu spoločnosti, za ktorú koná, pripojí dodatok označujúci prokúru
a svoj podpis.

14.
Podľa čl. II bod 2.3.1. predmetom zmluvy malo byť „búranie prevádzkového areálu, Suroviny, Senica“ a
to realizácia búracích prác, materiálov a zariadení v rozsahu podľa rozpočtu, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tejto zmluvy. Priložené rozpočty k zmluve o dielo, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o dielo, sú však zo dňa 10.07.2012, t.j. z obdobia, keď už malo byť dielo podľa spornej faktúry zhotovené.
Podľa čl. VI bod 6.1 zmluvné strany sa dohodli pri plnení zmluvy dodržať nasledovné lehoty plnenia
zmluvy a to podľa bodu 6.1.1. realizácia stavebných prác, montážnych prác, dodávok stavebných
materiálov a zariadení podľa odsek 3.1 zmluvy v lehote zahájenie realizácie 04/2012 a ukončenie
realizácie 30.06.2012. Podľa čl. VIII. bod 8.3.1 zhotoviteľ je povinný viesť dokumentáciu vedenia
odstránenia stavby podľa § 46d stavebného zákona a § 28 vyhlášky 453/2000 Z.z. prostredníctvom
stavbyvedúceho alebo ním poverenou osobou. Podľa čl. IX. bod 9.3 zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný
ku dňu preberacieho konania predložiť doklad o odovzdaní stavebných a demolačných odpadov osobám
oprávneným nakladať s odpadmi podľa zákona NS SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších



predpisov. Podľa čl. XIV. zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Preberací protokol o prevzatí a odovzdaní
diela predložený žalobcom je zo dňa 18.06.2012 a odvoláva sa na zmluvu o dielo, bližšie neoznačenú
ani číslom ani dátumom uzavretia.

15.
Zmluvu o dielo zo dňa 23.04.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť rozpočty, na ktoré sa
zmluva o dielo odvoláva, a ktoré sú vypracované až dňa 10.07.2012, teda až po uskutočnení sporného
zdaniteľného obchodu (dátum dodania podľa spornej faktúry 26.06.2012, podľa preberacieho protokolu
18.06.2012), a ktorej bod 6.1.1 čl. VI. pojednáva o realizácii stavebných prác, montážnych prác, dodávok
stavebných materiálov a zariadení, keď podľa článku II. bod 2.3. zmluvy o dielo malo byť predmetom
zmluvy búranie prevádzkového areálu Suroviny Senica (teda búracie práce a demontáž) a z priložených
rozpočtov nevyplýva, že by sa mali uskutočniť stavebné či montážne práce ani to, že by sa mal
dodávať stavebný materiál, navyše ktorá pri podpise za objednávateľa (žalobcu) nemá uvedený dodatok
označujúci prokúru podľa výpisu z obchodného registra SR, nemožno považovať za doklad, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného zdaniteľného obchodu I. R.. Rovnako podpis osoby
za objednávateľa v preberacom protokole o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 18.06.2012 (ďalej len
„preberací protokol“) neobsahuje dodatok označujúci prokúru.

16.
Svedok N. U. mal vedomosť o zbúraní častí objektov na Dolných Surovinách v roku 2005 a o búracích
prácach, ktoré sa mali pre daňový subjekt vykonať v roku 2012 iba uviedol, že sa ponúkol ich zabezpečiť
I. R., avšak nevedel, kto ich mal za I. R. fyzicky vykonať.

17.
Vzhľadom k tomu, že bezprostredný dodávateľ I. R. sám potvrdil, že sporný zdaniteľný obchod
nevykonal, že mať byť vykonaný subdodávateľom, spoločnosťou Immobuild, s.r.o., jej strojníkmi a
strojmi, a že celý rozsah prác zadal W. N., keď podľa čl. VIII. bod 8.3.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ
je povinný viesť dokumentáciu vedenia odstránenia stavby podľa § 46d stavebného a § 28 vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. prostredníctvom stavbyvedúceho alebo ním poverenou osobou a podľa čl. IX bod
9.3 zmluvy o dielo zhotoviteľ bol povinný ku dňu preberacieho konania predložiť doklad o odovzdaní
stavebných a demolačných odpadov osobám oprávneným nakladať s odpadmi podľa zákona NS SR
č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, avšak zhotoviteľ I. R. nevedel na akej
skládke mala byť suť uskladnená, k predloženiu požadovaného dokladu o zaplatení poplatku za uloženie
sute na skládku sa nevyjadril, doklad o odovzdaní stavebných a demolačných odpadov osobám
oprávneným nakladať s odpadmi nepredložil, nemožno považovať jeho výpoveď za postačujúcu vo
vzťahu k preukázaniu dodania sporného zdaniteľného obchodu I. R.. Pán I. R. do zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 9212401/5/1689243/2013 zo dňa 02.05.2013 ako i do zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 9212401/5/437043/2015 zo dňa 27.02.2015 k spornej faktúre uviedol, že celý rozsah prác pre žalobcu
zadal W. N., že práce podľa zmluvy mala vykonať spoločnosť Immobuild, s.r.o.. Potvrdil, že práce podľa
zmluvy mali byť vykonané subdodávateľom na Surovinách, pričom nevedel, či to boli Horné alebo Dolné
Suroviny.

18.
Svedok W. N., vtedajší konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o. síce tvrdil, že pre I. R. asfaltoval cestu
a vykonal iné práce, ktoré si však nepamätal a boli iba v hodnote okolo 50.000,00 eur, čo je však
v rozpore s pravidlami logického myslenia, že by si nepamätal vykonanie sporného zdaniteľného
obchodu vzhľadom na jeho povahu a rozsah, ak by ho bol skutočne vykonal, keďže na asfaltovanie
cesty si spomenul. Doklady mal pán W. N. podľa svojho vlastného vyjadrenia odovzdať novému
majiteľovi a napriek tomu, že novému majiteľovi tieto doklady odovzdal, nevedel kto ním bol, keď
podľa výpovede zo dňa 01.07.2013 mala byť novou konateľkou C. S., ktorá bola podľa výpisu z
obchodného registra SR konateľkou spoločnosti Immobuild, s.r.o. od 20.08.2012, ktorá však žiadne
doklady neprevzala a za spoločnosť Immobuild, s.r.o. žiadnu činnosť nevykonávala. Ani výpoveďou W.
N. sa reálne dodanie sporného zdaniteľného obchodu I. R. nepreukázalo. W. N. nevedel doložiť žiadne



doklady a dôkazy preukazujúce uskutočnenie prác a nevedel ani to, či bola DPH z faktúry č. 00122,
predloženej mu k nahliadnutiu, odvedená. Navyše z údajov u miestne príslušného správcu dane vyplýva,
že spoločnosť Immobuild, s.r.o. DPH faktúry č. 00122 s dátumom dodania 25.06.2012, predloženej I.
R., ktorej predmetom zdaniteľného obchodu mali byť búracie práce v Senici - časť Horné Suroviny v
daňovom priznaní k DPH za jún 2012 nepriznala a neuhradila, zásielky a výzvy zasielané na adresu
sídla spoločnosti Immobuild, s.r.o. sa vracajú s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Uvedená
skutočnosť nebola pripočítaná na ťarchu žalobcu, bolo však na žalobcovi, aby preukázal reálne dodanie
sporného zdaniteľného obchodu I. R..

19.
Správca dane nespochybnil samotné vykonanie sporného zdaniteľného obchodu, ale skutočnosť, že
mal byť sporný zdaniteľný obchod dodaný I. R. a vykonané miestne zisťovanie tieto pochybnosti
neodstránilo. Správca dane nie je povinný napovedať žalobcovi, akým spôsobom má okrem daňových
dokladov, v danom prípade navyše neúplných, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov
dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na žalobcovi, aby predložil
dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Keďže vykonaným dokazovaním vznikli správcovi dane pochybnosti
o dodaní sporného zdaniteľného obchodu I. R., bolo na žalobcovi tieto pochybnosti odstrániť. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako i z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozporná zmluva čo
do predmetu zhotovenia, s rozpočtom, ktorý mal byť jej neoddeliteľnou súčasťou vypracovaným až po
zhotovení diela a rovnako preberací protokol bez absentujúcich dokladov navyše zo dňa 18.06.2012,
tieto pochybnosti neodstránili, napriek skutočnosti, že žalobcovi bola predmetná zmluva o dielo jasná i
s jej rozporným predmetom a bez jej neoddeliteľných súčastí.

20.
Článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH stanovuje, že DPH platí každá
osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do zákona o DPH, konkrétne do
ustanovenia § 69 ods. 5, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade
o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň a podľa ust. § 71 ods. 6, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom
doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť
túto vyššiu sumu dane. I. R. vystavil odberateľskú faktúru, predmetom ktorej mali byť búracie práce a v
zmysle § 69 ods. 5 a § 71 ods. 6 zákona o DPH bol povinný DPH uvedenú na tejto faktúre odviesť do
Štátneho rozpočtu SR aj napriek tomu, že zamestnanci správcu dane neuznali reálnosť dodania búracích
prác I. R.. Žalovaný v súvislosti s uvedeným považuje námietku žalobcu, že existujú dve rozhodnutia na
zaplatenie totožnej dane z pridanej hodnoty za nedôvodnú.

21.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29.06.2016 č. k. 14 S/15/2016-46 rozhodol tak, že odložil
vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného číslo 21494818/2015 zo dňa 18.12. decembra 2015 až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14 S/15/2016.

22.
Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.12.2016, na ktorom právny zástupca žalobcu
uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých dôvodov, ktoré uviedli v žalobe. Namieta porušenie
a obmedzenie procesných práv žalobcu, v priebehu konania bolo jasne preukázané, že I. R. vykonal
búracie práce. Správny orgán sám skonštatoval, že tieto boli vykonané, avšak spochybnil, že bol
vykonaný práve týmto subjektom. Pán M. R. je živnostník, podnikajúci na základe živnostenského
oprávnenia a má vedomosť o tom, že mu správca dane uložil doplatiť DPH za rovnaký predmet zmluvy,
ktorý je predmetom tohto konania, pričom DPH spláca v splátkach. Žalobca namieta, že u M. R. správca
dane uznal zdaniteľný obchod a žalobcovi napriek tomu nedovolil odpočítať si z tohto obchodu DPH.
Žalobca je toho názoru, že procesné práva neboli zo strany správcu dane a žalovaného dodržané, keďže
on vyčerpal celú dôkaznú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon a už nebolo v jeho možnosti predkladať
ďalšie dôkazy.

23.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pán M. R. netvrdil, že by on vykonal búracie práce pre žalobcu,
ale tvrdil, že tieto búracie práce vykonávala spoločnosť IMOBILD, s.r.o., avšak táto spoločnosť toto
nepotvrdila, keď konateľ tejto spoločnosti prehlásil, že vykonávali pre M. R. len asfaltárske práce. Pokiaľ
ide o tvrdenia právneho zástupcu žalobcu ohľadom uloženia povinnosti doplatiť DPH zo strany M. R.,



žalovaný uviedol, že pán. M. R. uviedol DPH na faktúre, správca dane mu ju nepredpísal. Žalovaný
uviedol, že žalobcovi nebolo priznané odpočítanie DPH, bolo mu len uložené zaplatiť rozdiel DPH.

24.
Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to
za podmienok stanovených v SSP.
Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

25.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.

Podľa § 3 daňového poriadku
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 daňového poriadku
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom
konaní neprihliada.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku



Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 daňového poriadku
(1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím
orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú
pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho
neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.

(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje
za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak
napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu.

Podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2
písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26.

Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Trnava číslo
1470704/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 25.931,20 eur daňovému
subjektu DELFIN-REAL, s.r.o., Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO: 359 22206 a rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu
žalobných dôvodov.

27.
Súd mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že žalobca
v konaní nepredložil relevantný dôkaz o tom, že predmet zmluvy o dielo - búranie prevádzkového
areálu „Suroviny Senica“ bol vykonaný I. R. ako dodávateľom, ako to tvrdil žalobca, čím nebola splnená
podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods.1 zákona o DPH. I. R. sám potvrdil, že sporný zdaniteľný
obchod nevykonal, že mať byť vykonaný subdodávateľom, spoločnosťou Immobuild, s.r.o., avšak ani
konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o. nepotvrdil, že vykonal predmet zmluvy v zmysle zmluvy o dielo.

28.



Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade,
ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len
formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia súm uvedených na faktúrach, nie sú
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť, práve naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

29.
Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že spôsob, akým pán I. R. zabezpečil realizáciu
predmetu zmluvy, teda či ho vykonal sám alebo prostredníctvom subdodávateľa je irelevantný, keď v tejto
súvislosti sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že predmet zmluvy
bol dodaný I. R. ako dodávateľom, keď v danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V súvislosti s touto
námietkou dáva súd do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia daňového poriadku, je
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu
preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.
Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať pravdivosť, že predmet zmluvy bol skutočne dodaný I. R..
Nebolo povinnosťou správcu dane ani žalovaného preukazovať daňovému subjektu, že predmet zmluvy
bol dodaný inou osobou ako bol deklarovaný na faktúre.

30.
Svedok W. N., vtedajší konateľ spoločnosti Immobuild, s.r.o. síce tvrdil, že pre I. R. asfaltoval cestu a
vykonal iné práce, ktoré si však nepamätal, avšak túto výpoveď nebolo možné považovať za dôkaz
na preukázanie tvrdenia o vykonaní predmetu zmluvy o dielo, pretože svedok nevedel uviesť žiadne
informácie ohľadne údajne vykonaného predmetu zmluvy a ani neboli predložené žiadne doklady na
preukázanie takýchto tvrdení, keď napríklad podľa čl. VIII. bod 8.3.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ bol povinný
viesť dokumentáciu vedenia odstránenia stavby podľa § 46d stavebného a § 28 vyhlášky č. 453/2000
Z.z. prostredníctvom stavbyvedúceho alebo ním poverenou osobou a podľa čl. IX bod 9.3 zmluvy o
dielo zhotoviteľ bol povinný ku dňu preberacieho konania predložiť doklad o odovzdaní stavebných a
demolačných odpadov osobám oprávneným nakladať s odpadmi podľa zákona NS SR č. 223/2001 Z.z.
o odpadoch v znení neskorších predpisov, avšak žiadne z takýchto dokladov neboli v konaní predložené.

31.
Správny súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že priložené
rozpočty k zmluve o dielo zo dňa 23.4.2012, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo, sú
zo dňa 10.07.2012, t.j. z obdobia, keď už malo byť dielo zhotovené, ako to vyplýva z čl. VI bod 6.1.1.,
v zmysle ktorého realizácia diela mala byť ukončená 30.06.2012, na ktorých rozpočtoch vôbec nie je
uvedený zhotoviteľ ani objednávateľ a ani nie je špecifikovaný predmet diela, čo oprávnene vzbudzuje
pochybnosti o dodaní údajne sporného zdaniteľného obchodu I. R..

32.
Na materiálnej základni nebolo dostatočne preukázané, že predmet zmluvy o dielo bol vykonaný I.
R. ani spoločnosťou Immobuild, s.r.o. Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,
vykonávajú finančné orgány samostatne. Daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a
overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a robia tak v daňovom konaní, v ktorom
sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný na riadnom plnení daňovej
povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu. Daňový subjekt
okrem tvrdenia, že predmet zmluvy vykonal I. R., prípadne spoločnosť Immobuild, s.r.o., nijakým iným
relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, keď z daňového poriadku jasne vyplýva, že je to
práve daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona



o DPH a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností (len
na základe predložených listinných dokladov, ako to očakával daňový subjekt), nemohol mu uznať
odpočítanie dane tak, ako si uplatnil. Tvrdenia žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie
dane len na základe predložených listinných dokladov (faktúry) sú nesprávne, keď práve on ako daňový
subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu
podstatu veci, že predmet zmluvy bol vykonaný I. R..

33.
Správny súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že možno
mať pochybnosti o dodaní údajne sporného zdaniteľného obchodu I. R. a to na základe skutočnosti, že
na zmluve o dielo a ani v preberacom protokole o odovzdaní diela nie je uvedený dodatok označujúci
prokúru, pretože neuvedenie dodatku označujúceho prokúru, nemá za následok neplatnosť právneho
úkonu vykonaného v mene spoločnosti, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, kto a v mene
koho právny úkon vykonal. Avšak táto skutočnosť vzhľadom na vyššie uvedené nemohla ovplyvniť
posúdenie danej veci.

34.
Podľa názoru súdu, skutočný stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočet dane z pridanej hodnoty je vychádzať nielen z
daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad,
bol dostatočne preukázaný, v napadnutých rozhodnutiach náležite odôvodnený a právny predchodca
žalobcu mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko.

35.
Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom
požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického
uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

36.
Súd v konaní správcu dane ani žalovaného nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Súd považoval námietky žalobcu
uvedené v odvolaní za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

37.
Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal
procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zistený skutkový stav bol dostačujúci
pre posúdenie veci.

38.
Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu zamietol postupom v zmysle ust. podľa § 190 SSP.

39.
Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, si náhradu trov konania neuplatnil a
ani mu žiadne nevznikli.

40.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP).



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.