Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/332/2011 z 23. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. novembra 2011, sp. zn. 19CoE/332/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3805201569.1
Krajský súd Trenčín | 19CoE/332/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3805201569.1 | 2011-11-23 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64cee4a2-b9c3-4b2b-b6f5-6561ea7790f2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3805201569.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/332/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805201569
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3805201569.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava, zastúpeného JUDr. Q. Q., advokátom so sídlom V. XX, O. proti povinnému V. B.,
bytom T. XXX/X, V., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. februára 2011, č.k. 15Er/164/2005-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného  súdu     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie
odôvodnil konštatovaním, že v danom prípade sa exekúcia vykonáva na podklade notárskej zápisnice
č. N 3224/2004, NZ 75983/2004 zo dňa 16.10.2004, podľa ktorej prítomný účastník Mgr. I. S., advokát,
L. X, O., vyhlásil za osobu povinnú na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o úvere zo
06.05.2004, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 256,26 eur (7.720,- Sk), z toho úver a
poplatok predstavujú 150,04 eur (4.520,- Sk) a zvyšok príslušenstvo (úrok z omeškania vo výške 0,25
% denne, poplatok z úveru, trovy právneho zastúpenia a trovy za spísanie notárskej zápisnice), ktorý v
celosti splatí najneskôr do 25.10.2004. Povinný ďalej prostredníctvom horeuvedeného splnomocneného
zástupcu vyhlásil takýmto spôsobom aj súhlas s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., v prípade neuhradenia dlhu do lehoty splatnosti. K notárskej
zápisnici je pripojená aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk) s príslušným poplatkom, ktorý
sa zaviazal povinný splácať v splátkach. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie povinného udelené
advokátovi Mgr. I. S. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene
uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp.
zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu a jeho príslušenstva. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
15.03.2005 podal na základe plnomocenstva zo dňa 02.01.2004 JUDr. Q. Q., advokát, V. XX, O.. Súd
mal však z iných exekučných spisov vedených na tamojšom súde v obdobných veciach preukázané,
že v čase krátko predchádzajúcom uzatvoreniu zmluvy o úvere a udeleniu splnomocnenia na uznanie
dlhu osobou povinného dané Mgr. I. S. dňa 06.05.2004, bol Mgr. I. S. zároveň splnomocneným JUDr. Q.
Q. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom
spoločnosti, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi na
základe plnej moci zo dňa 02.01.2003. Podľa súdu došlo v tomto prípade k rozporu s ustanovením § 16
písm. a) zákona č. 132/1990 Z.z., resp. s ustanovením § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z.. Zmluva o
úvere bola uzavretá  06.05.2004 a v ten istý deň udelil povinný aj splnomocnenie advokátovi Mgr. I. S.,
ktorý zastupoval oprávneného na základe splnomocnenia zo dňa 02.01.2003 až do 31.10.2003, kedy
nadobudla účinnosť výpoveď uvedeného plnomocenstva. Notárska zápisnica bola spísaná 16.10.2004.
Z časového hľadiska a v súlade s ust. § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. bolo preto povinnosťou
Mgr. I. S. odmietnuť poskytnutie právnych služieb povinnému a neprijať splnomocnenie povinného na
úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s jej vykonateľnosťou.



Takáto plná moc a úkony uskutočnené na základe tohto splnomocnenia sú v rozpore aj s ustanovením §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Uznanie dlhu
ako aj vyhlásenie o exekučnom titule vo forme notárskej zápisnice je jednostranný právny úkon, ktorým
z hľadiska hmotno-právneho povinná osoba uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a z
hľadiska procesného vyhlasuje za splnenia ďalších podmienok, že súhlasí, aby sa notárska zápisnica
stala exekučným titulom. Vyslovil názor, že takýto prejav vôle je v rozpore so záujmami zastúpeného a to
povinného, keďže Mgr. I. S. dlhodobo a opakovane poskytoval oprávnenému právne služby vo veciach
súvisiacich s vecou povinného.  Ide tak o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto
zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné. Notárska zápisnica je tak nespôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného
vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy vzhľadom na to, že zastupovala v relatívne krátkom čase pred týmto
úkonom dlhodobo v obdobných veciach aj osobu oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpeného,
t.j. povinného. V súvislosti so splnomocnením obsiahnutým v Zmluve  poukázal na konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých veciach oprávneného rozhodol zhodne tak,
že splnomocnenie tvoriace súčasť zmlúv o úvere je neplatným právnym úkonom a poukázal na to, že v
prípade tohto splnomocnenia ide o obchádzanie zákona. Z neplatného úkonu alebo z úkonu, ktorým je
obchádzaný zákon pritom nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú práva a povinnosti.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie
okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu predovšetkým vyčítal, že posudzoval vec, o
ktorej už právoplatne rozhodol, keď na základe predmetnej notárskej zápisnice vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na tú skutočnosť, že povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Svojím nekonaním vyjadril súhlas
s udeleným plnomocenstvom v celom rozsahu. Jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako
spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho
právneho záväzku. V prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide v praxi o uznanie dlhu, resp. o
uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto hoci notárska zápisnica  podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda
na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.  Rozdiel medzi uznaním
dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa §
41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým
nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme,
teda vo forme notárskej zápisnice, okrem toho notárska  zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa názoru oprávneného boli obidve náležitosti
splnené, navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny
záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a
exekúciou. Úplne stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojím obsahom a uvedením
právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, a teda nie je potrebné, aby záväzok bol v tejto
zápisnici aj súčasne dojednaný. Môže ísť aj o záväzok, ktorý bol uzavretý už skôr a teraz sa stáva
iba exekučne vymáhateľným bez predchádzajúceho súdneho konania. Vyslovil názor, že pokiaľ sa
zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne
tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým
mimosúdnym spôsobom, a teda účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil,
aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec  z hľadiska hmotného práva preskúmaval
v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal
exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone
výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že  uznesenie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Z ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nepochybne vyplývajú skutočnosti tvrdené oprávneným
v jeho odvolaní a to, že exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet



a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. V každom prípade
vyplýva povinnosť z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Úprava však žiadnym spôsobom nevylučuje tú skutočnosť, že pokiaľ súd počas
vykonávania exekúcie zistí niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku, exekúciu zastaví. Ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku totiž umožňuje zastaviť
exekúciu ako na návrh, tak aj bez návrhu.

Oprávnený vo svojom odvolaní  zdôrazňuje náležitosti notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon,
ale úkon vo forme notárskej zápisnice a okrem toho táto notárska zápisnica musí obsahovať výslovný
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Okresný súd sa v súvislosti so skúmaním
otázky ďalšej prípustnosti exekúcie a dôvodu na jej zastavenie, práve zaoberal zistením platnosti
výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou bol  v danej veci uskutočnený prostredníctvom Mgr. I. S., advokáta, ktorý
opakovane poskytoval právne služby oprávnenému práve vo veciach súvisiacich s vecou povinného.
V dôsledku toho okresný súd správne opodstatnene konštatoval, že ide o nespôsobilé zastúpenie a
právne úkony urobené takýmto zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Za povinného tak jeho vôľu a súhlas s vykonateľnosťou
uskutočnil subjekt, ktorého záujmy, vzhľadom na to, že zastupoval v krátkom čase pred týmto úkonom
dlhodobo v obdobných veciach oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. povinného,
správne potom okresný súd konštatoval práve nenaplnenie ďalšej podmienky vykonateľnosti notárskej
zápisnice, a to výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.

Túto okolnosť preto okresný súd opodstatnene považoval za dôvod neprípustnosti exekúcie a jej
zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne, v celom rozsahu, potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .