{"guid": "0af4bdd6-00d0-43f9-b76d-d4c3e06ca89b:9ee86b6d-d06a-4e8a-880e-941965df7149", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7815208625.1", "spisova_znacka": "3Co/685/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/685/2015 z 14. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. decembra 2016, sp. zn. 3Co/685/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7815208625.1", "identifikacne_cislo": "7815208625", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Natália Čekanová", "sudca_id": 328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-cekanova-328", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ee86b6d-d06a-4e8a-880e-941965df7149", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815208625.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7815208625.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7815208625.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/685/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208625
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815208625.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom
Bratislava, Tallerova 4, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so
sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanému U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. N. XXX, o
zaplatenie 327,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 23.9.2015
č.k. 10C/276/2015-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo výrokoch o určenie
neplatnosti zmluvných podmienkach z dôvodu neprijateľnosti a vo výroku o trovách konania.

Odmieta odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23.9.2015 zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi 200,00 eur istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,75% od 31.3.2013 do
zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 4,29 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 17,58 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Ďalšími výrokmi určil zmluvnú
podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s
tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 5 a v článku 4 bod 1 v znení doslovne uvedenom
vo výroku rozsudku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Ďalej určil zmluvnú podmienku uvedenú
v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uvedenú v článku 2 ods. 7 zo dňa 27.2.2013 „Celkové
náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným
pevnou sumou 62,21 eur“ za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 327,21 eur s príslušenstvom.
Rozhodnutie vo veci odôvodnil tým, že dňa 27.2.2013 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb. Táto zmluva bola uzavretá na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov. V zmysle čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť
žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška bola určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a
oznámená žalovanému ako spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru na užívateľskom
účte klienta a pred uzavretím zmluvy. Podľa čl. IV bod 3 rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom
bezúročný. Z čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovaného so splátkami



úveru je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním,
ktoré sú podrobne vyrátané a vyčíslené v zmluve. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
27.2.2013 súd zistil, že bola uzavretá na základe rámcovej zmluvy a žiadosti žalovaného a jej predmetom
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200,00
eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet
žalovaného v deň uzatvorenia zmluvy a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v
celkovej výške 262,21 eur bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Podľa zmluvy bola splatnosť úveru
dňa 30.3.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali
ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške neuvedenej a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
vyjadrený pevnou sumou 62,21 eur. Podľa upomienky zo dňa 4.4.2013 žalobca žalovaného upozornil,
že jeho pôžička je po splatnosti, čím porušil zmluvu a preto mu žalobca vyúčtoval administratívne
náklady vymáhania vo výške 15,00 eur. Z urgencie nezaplatenej pohľadávky zo dňa 8.4.2013 vyplýva,
že žalovaný nezaplatil svoj záväzok, preto sa dlžná čiastka zvyšuje o administratívne náklady spojené
s konaním vymáhania vo výške 10,00 eur. Z upozornenia na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa
15.4.2013 vyplýva, že žalobca evidoval dlh žalovaného ako neuhradený, preto mu vyúčtoval ďalšie
administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 eur. Z poslednej výzvy zo dňa
22.4.2013 vyplýva, že žalobca vyúčtoval ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania
vo výške 30,00 eur a žalovaného vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 322,20 eur v lehote do 3 dní. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie poskytnutého úveru 200,00
eur. Tento nárok odôvodnil podľa § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) a uviedol, že došlo k
uzatvoreniu bezúročnej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 200,00 eur a žalovaný tieto prostriedky nevrátil. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil podľa §
517 ods. 2 OZ a priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 9,75% od 31.3.2013 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti
žalobcu, ktorý má postavenie tzv. iného veriteľa podľa ust. § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských
úveroch.

3. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru 62,21 eur a zaplatenie sumy
65,00 eur titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu
za nedôvodný. Vzťah a nároky uplatnené žalobcom posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré upravujú
spotrebiteľské zmluvy. Súd prvej inštancie považuje za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
čl. IV bod 1 a čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy zo dňa 27.2.2013 a rovnako aj zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. 2 ods. 7 zmluvy zo dňa 27.2.2013. O týchto podmienkach v zmysle § 153 ods. 4
O.s.p. uviedol, že sú neprijateľné a zároveň na ich základe nepriznal žalobcovi požadované plnenie
poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených nákladov spojených
s vymáhaním omeškaných splátok úveru. Všetky tieto podmienky považuje za neprijateľné pre rozpor
s ust. § 53 OZ, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluvným podmienkam uvedeným v čl. IV bod
1 rámcovej zmluvy a čl. 2 ods. 7 zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 53 ods. 1
OZ sa zákaz neprijateľných podmienok nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, avšak v prejednávanej veci to nie je splnené, pretože poplatok
za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ a teda nie je určený určito, jasne a
zrozumiteľne. V čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta, pričom v zmysle čl. 2 ods. 7
zmluvy poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady spotrebiteľa a je aj vyjadrený pevnou sumou
vo výške 62,21 eur. Z ustanovenia rámcovej zmluvy a zmluvy však nie je zrejmé, aká časť poplatku
patrí za spracovanie žiadosti, aká za poskytnutie úveru, keďže poplatok zahŕňa obe uvedené položky. Z
uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytnutej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite.
Uvedené zmluvné podmienky navýšenia boli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej
činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, v ktorých žalobca vystupuje a uplatňuje si právo na zaplatenie
poplatku za poskytnutie úveru. Ide o formulárové zmluvy, do ktorých sa dopisujú údaje. Poukazuje na
ust. § 657 a 658 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov. V rámcovej zmluve aj v zmluve sa však výslovne uvádza, že úver
je bezúročný. Účastníci si nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku
za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Poukazuje ďalej na



ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení od 1.9.2014, z ktorého vyplýva, že ak zmluva
neobsahuje úrokovú sadzbu, považuje sa pôžička za bezúročnú a bez poplatkov a to napriek tvrdeniu
žalobcu, že úver je bezúročný s tým, že sa dojedná poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou
sumou. Súd má za to, že tento poplatok za poskytnutie úveru nie je ničím iným ako úrokom vyjadreným
za určité obdobie bez toho, aby úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných
prostriedkov. Takéto zmluvné dojednanie vnáša do právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu na
úkor spotrebiteľa. Pokiaľ sa týka zmluvnej podmienky uvedenej v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy, ktorá
sa týka nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, resp. upomienkami aj túto vyhlásil
súd prvej inštancie za neprijateľnú, pretože dospel k záveru, že nebola individuálne dojednaná. Ide o
dojednanie výlučne v prospech žalobcu, pričom žalovaný nemal možnosť ho ovplyvniť. Náklady spojené
s vymáhaním dlžnej sumy určené v čl. IV bod 5 zmluvy predstavujú podľa názoru súdu ďalšie skryté
poplatky a ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V ďalšej časti uvádza, že výška žalobcom
uplatnených nákladov za upomienky predstavuje od 5 do 15% sumy skutočne poskytnutej pôžičky a
žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom jeho náklady spočívajú. Výrok o trovách konania odôvodnil súd
prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v pomeru 61% v celku
a žalovaný bol úspešný na 39% v pomeru k celku. Preto má žalobca právo na 22% náhradu trov konania,
ktorú súd prvej inštancie priznal.

4. Proti všetkým výrokom rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
327,21 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, resp. aby rozhodnutie zrušil  a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolateľ uvádza, že vzťah medzi sporovými stranami je potrebné posudzovať podľa Obchodného
zákonníka, a to podľa ust. § 497 a nasl. OZ, teda podľa ustanovení o zmluve o úvere. Strany
úverovej zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a namiesto úroku zaplatení
jednorazovú odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru, pretože podľa § 497 OZ je možné sa od
ustanovení odchýliť a je možné dojednať nielen úroky, ale tiež odplatu. Argumentuje pritom ust. §
263 Obchodného zákonníka a ust. § 499 Obchodného zákonníka. Odvolateľ ďalej uvádza, že suma
37,33 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, resp. odplatu, pričom sa nejedná o úroky, ale
o jednorazovú odplatu. Žalovaný si výšku úveru a výšku odplatu zvolil sám, pričom výška odplaty
bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od zvolenej výšky úveru a doby splatnosti. K názoru súdu
prvej inštancie o nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednania poplatku za poskytnutie úveru
poukazuje na rozhodnutia niektorých okresných súdov. Poukazuje na ust. § 53 ods. 11 OZ, podľa ktorého
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy. Súd prvej inštancie nevyhodnotil zmluvu ako celok a neskúmal okolnosti uzavretia zmluvy. Išlo
o zmluvu uzatvorenú na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a všetky podmienky si žalovaný
určil sám, preto boli individuálne dojednané. Nemá sa preto jednať o neprijateľnú podmienku. Podľa
zmluvy odplata je závislá na výške úveru, od doby splatnosti, ktorú si určí sám spotrebiteľ a preto je vždy
individuálne dojednaná. Vo vzťahu ku zmluvnej podmienke uvedenej v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy
odvolateľ uvádza, že  sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezaoberal ustanoveniami Obchodného
zákonníka o náhrade škody. K žalobnému návrhu boli pripojené pripomienky, ktoré boli žalovanému
odoslané. S výškou nákladov bol žalovaný oboznámený v rámcovej zmluve pred jej uzavretím a jej
podpisom vyjadril s týmito nákladmi súhlas a preto žalobca nepristupoval k individuálnemu dojednávaniu
odlišnej výšky nákladov, tieto podľa názoru žalobcu nie sú v rozpore s ustanoveniami na ochranu
spotrebiteľa a nejde o neprijateľnú podmienku. Žiadne zákonné ustanovenia neurčuje, že skutočné
náklady musia byť v zmluve špecifikované položkovito. Uvádza, že ide o štandardnú výšku nákladov v
odbornej praxi, čomu prikladá štatistiku bankových poplatkov za zasielanie upomienok, ktoré ani banky
bližšie nešpecifikujú. Náklady žalobcu sú pritom nižšie ako poplatky za upomienky v bankách. Výška
nákladov sa v závislosti od výšky pohľadávky nemení. Súd si osvojil právny názor, že každá podmienka,
ktorá nebola dojednaná individuálne je podmienkou neprijateľnou, musí však ísť o značnú nerovnováhu,
ktorá vysvetlená nie je.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods.



2 prvá veta). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti
a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

8. Keďže v konaní nebol daný dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, prejednal odvolací súd odvolanie bez pojednávania, v rozsahu uvedenom v § 379 a v § 380 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je čiastočne neprípustné a v merite veci nedôvodné.

9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podmienky subjektívnej prípustnosti odvolania boli podobne upravené aj ust. § 201 O.s.p. Žalobca podal
odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, teda vrátane výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené.
Ide o výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,00 eur s príslušenstvom.
Týmto výrokom žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma, preto na podanie odvolania proti tomuto
výroku odvolateľ nie je subjektívne procesne legitimovaný. Odvolací súd preto odmietol jeho odvolanie
v tejto časti podľa § 386 písm. b/ CSP.

10.  Odvolací súd meritórne preskúmaval odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie určil zmluvné podmienky uvedené v čl. IV
bod 1, čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a čl. 2
ods. 7 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti. Preskúmaval
takisto aj súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie
v rozsahu dostačujúcom pre zistenie skutkového stavu veci, na takto zistený skutkový stav aplikoval
relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k
takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o určení zmluvných podmienok za neplatné
z dôvodu ich neprijateľnosti, je vecne správne. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov
rozhodnutia v tejto časti, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu v stručnosti uvádza:

13. Odvolateľ namieta, že na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktoré upravujú náležitosti a obsah zmluvy o úvere. Tento názor odvolateľa  však nie je
správny. Súd prvej inštancie v konaní nepochybne zistil, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver. Žalobca je dodávateľom a žalovaný spotrebiteľom, preto sa na obsah spotrebiteľského
úveru použijú predovšetkým ustanovenia osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Keďže žalovaný je
spotrebiteľom, použijú sa na posúdenie všeobecných náležitostí a obsahu vzťahu medzi sporovými
stranami ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v súlade s ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od
1.5.2014. Týmto dňom bola v uvedenom ustanovení doplnená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014  bez
prechodných ustanovení. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy, založené
pred týmto dňom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 a
s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

14. Pokiaľ sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie sa podrobne a dôkladne
zaoberal obsahom zmluvného ustanovenia, ktoré má povahu neprijateľnú vo vzťahu k určeniu odplaty
za poskytnutý úver paušálnou sumou. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie
v tom, že ak v zmluve je uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný, poplatok za poskytnutie úveru
skutočne predstavuje v skrytej forme odplatu, ktorú je možné dojednať pri pôžičke iba vo forme úrokov.
Ide o zavádzajúcu praktiku zo strany poskytovateľa spotrebného úveru, ktorá má u spotrebiteľa privodiť
presvedčenie o tom, že ide o výhodný zmluvný vzťah.

15. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poplatky za
upomienku predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky súd



nemôže priznať plnenie a zároveň je jeho povinnosťou vysloviť neprijateľnosť podmienky vo výroku
rozsudku, čo súd prvej inštancie správne urobil.

16. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o výrokoch o určení neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu
neprijateľnosti za vecne správne, preto potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj
súvisiaci výrok o trovách konania.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobca v
odvolacom konaní úspešný nebol, plný úspech mal žalovaný, ktorému však trovy odvolacieho konania
nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/276/2015", "guid": "db701cea-ae32-435c-a3c2-3e4e3c564252:4f25f5f3-abcf-44c2-a22c-81352008a8ea", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}], "citovane_v": []}