{"guid": "0af4993d-f70d-4d17-b9a1-025bce26632e:e4e21208-34fe-4c22-ade5-af2ba0421a88", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2313208550.4", "spisova_znacka": "24Co/10/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/10/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. decembra 2017, sp. zn. 24Co/10/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2313208550.4", "identifikacne_cislo": "2313208550", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4e21208-34fe-4c22-ade5-af2ba0421a88", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208550.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208550.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208550.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208550
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208550.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanej: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 238,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 25C/81/2013-120 zo dňa 10.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej  p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania      m e n í  tak, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

III. Žalovaná  m á   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom  I.  žalobu zamietol a výrokom  II. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 18.03.2013, doručenou tunajšiemu súdu
dňa 28.03.2013, si  ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej
republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil
voči žalovanému istinu 238,- Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania s odôvodnením, že
nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa  18.12.2009 a zaviazal sa zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, pričom na ňu doposiaľ nič nezaplatil.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že v tejto veci sú splnené podmienky pre aplikáciu Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Vo veci tak, že nariadil pojednávanie v súlade s článkom 5 ods. 1  citovaného nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007, nakoľko to považoval za potrebné.

4. Na  pojednávanie konané dňa 10.10.2016 sa právny zástupca žalobcu nedostavil, svoju neprítomnosť
ospravedlnil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so zmenkou, úplný výpisom z
Obchodného registra, so spisom tunajšieho súdu č.k. 13Er/191/2011. Súd prvej inštancie doručoval



žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom „C“ na odpoveď, ale tento
súdu odpoveď nedoručil. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle s čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, len na základe predložených
listinných dôkazov. Oboznámil sa s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn. 13Er/191/2011, a to najmä so
zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou, rozhodcovským rozsudkom,
uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako
i s ďalším obsahom spisového materiálu.

6. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne aplikáciou ust. Čl. 2 ods. 1, Čl. 3 ods. 1, Čl. 5 ods.
1, 2, 3, 4, Čl. 7 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, žalovaný vystavil dňa 18.12.2009 v Dunajskej
Strede zmenku na zmenkovú sumu 238,- Eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu: 238,- Eur a zmenkový
úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia: 19.05.2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Dňa 18.12.2009 uzatvoril žalovaný ako dlžník a spoločnosť  POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
veriteľ aj zmluvu o úvere č. 206400084. Zmluva bola uzavretá na formulári veriteľa s predtlačeným
textom, do ktoré sa dopisovalo číslo zmluvy, osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru a
poplatku, spôsob splatnosti, dátum uzavretia a dátum prevzatia peňažnej hotovosti. Súčasťou zmluvy
boli predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 14 obsahovali dohodu o vyplnení
zmenky. Žalovanému bol úver poskytnutý v deň uzavretia zmluvy. Veriteľ si práva z predmetnej úverovej
zmluvy uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý jeho návrhu rozsudkom
sp. zn. SR 09513/10 z 19.10.2010 v celom rozsahu právoplatne vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 238,- Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 238,- Eur od
19.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 238,- Eur od 02.08.2010
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalovaný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, a preto
navrhol veriteľ spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho exekútora vykonať proti nemu exekúciu
na vymoženie priznanej istiny s príslušenstvom na základe predmetného exekučného titulu, ku ktorému
doložil predmetnú zmluvu a zmenku. Dňa 25.02.2011 požiadal súdny exekútor Okresný súd Galanta o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Galanta uznesením č.k. 13Er/191/2011-32 z
28.06.2011, právoplatným 09.08.2011, žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uznesením Okresného
súdu Galanta č.k. 13Er/191/2011-42 z 18.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 29.11.2011. Veriteľ následne indosoval zmenku na žalobcu.

8. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v
predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj
nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu
vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ, nakoľko zo
samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená so žalovaným v rámci jeho podnikateľskej činnosti,
keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO žalovaného, ale sú v nej uvedené iba údaje
žalovaného ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, mal súd za preukázané, že žalovaný mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej
bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

9. Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, súd v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky
náležitosti zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti
zmenky uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona.



10. Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub žalovaného zaplatiť určitú peňažnú sumu a je
v nej uvedený údaj o zročnosti, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť,
vrátane dátumu, miesta vystavenia zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka
spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového
zákona. Z rubovej strany zmenky bolo nesporne preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom
od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

11. Súd mal za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
(rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.03.2013, Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky,
súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného (vzhľadom
k tomu súd nariadil pojednávanie). Podľa ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka
aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na
požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v
prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ čo spôsobuje, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda  spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého
úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške
0,25% denne, čo je 91,25% ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov,
čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39  a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve
zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny
predchodca žalobcu a žalovaný ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka teda
nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i
plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom.

12. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa.

13. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná
zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2, ako je uvedené vyššie, teda sa
poskytnutý úver na základe tejto zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda žalovanému vznikla povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru.
Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške
0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v uvedenej výške súd považuje za rozporné so
zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.

14. Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a
nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez
zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod sp. zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť
právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so
zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.04.2013 pod č.
2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva



Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné
pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných
na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú
a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na
nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.

15. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože
presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. §
39 OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

16. Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.02.2014 vo
veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej
veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských  zmluvách, ale zo znenia jej článku 9
jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia
vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa
zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

17. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle,
že im odporuje právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

18. Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou
spotrebiteľ. Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba
odmietnuť poskytnúť právnu ochranu lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto zmeniek,
či ich nadobudol od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti je
poskytovanie úverov/pôžičiek (zneužitie práva § 17 zmenkového a šekového  zákona, neprípustný výkon
práva).

19. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z komentára k zákonu zmenkovému a šekovému od Doc.
Kotáska (Wolters Kluwer, 2012).

20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodol, že žalobu zamietol  a o trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal, hoci bol
plne úspešný, pretože si náhradu trov konania pred súdom neuplatnil, súdny poplatok neplatil.

21. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancii podal písomne žalobca prostredníctvom jeho
splnomocnenca z dôvodu, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); b) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku - súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil starne, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). K odvolaniu pripojil
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia



uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie i oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120
Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd prvej inštancie mohol a
mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázal charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolávala. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná
o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd prvej inštancie teda túto ochranu žalovanej prakticky
nanútil, bez jej vôle. Uvedené správanie súdu prvej inštancie je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu pre neho nesporných skutočností. Súd prvej
inštancie za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila
zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou,
že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd prvej inštancie tieto údajne nesporné fakty
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať
za nesporné. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd prvej inštancie mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej inštancie dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone
č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd prvej inštancie však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd
prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, súd prvej inštancie porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd
prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Tiež poukázal  na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních
rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004), podľa ktorého: „Směnečný závazek je přitom zcela samostatný
a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku.“ Vzhľadom na to, že Najvyšší
súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní,
je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom



rozsahu dôvodný. Tvrdí, že pôvod informácie súdu prvej inštancie o existencii pripomienky európskej
komisie k veci C-558/13 je pochybný. Súd prvej inštancie odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a
predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Súčasne, ak súd prvej
inštancie mienil predmetné pripomienky európskej komisie použiť v tomto konaní, mohol tak spraviť
len vtedy, ak by tieto pripomienky vykonal ako dôkaz, a to vzhľadom na to, že tieto pripomienky nie
sú okolnosťami, ktoré nie je potrebné v súdnom konaní dokazovať podľa ust. § 121 Občianskeho
súdneho poriadku. Súd prvej inštancie však uvedenú pripomienku ako dôkaz nevykonal. K samotnému
obsahu pripomienky európskej komisie k veci C-558/13 je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov
jedného z účastníkov prejudiciálneho konania. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z
účastníkov prejudiciálneho konania a nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné.
Taký postup predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje
pripomienky aj ostatní účastníci konania, medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia
boli práve opačné ako pripomienka európskej komisie. V tejto súvislosti poukazuje na fakt, že súd prvej
inštancie si osvojil pripomienky európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa vôbec
nezaoberal inými vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo
dňa 06.05.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej
úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Ohľadne uvádzaného rozhodnutia
NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanie
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky tak, ako je to
vo vyššie uvedenej veci. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona zmenkového a šekového. Na
základe tohto nie je možno v tomto prípade vzhliadať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007. V
odôvodnení súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju
povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca k tomuto uvádza, že
v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohlo
týkať prejednávanej veci. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov európskej únie -
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než konajúci súd prvej inštancie v tomto konaní aplikuje. Súdny dvor
v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom prípade na preukázanie na preukázanie postavenia
spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ
je fyzickou osobou“. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu prvej
inštancie o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť
používaná. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia
spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“,
resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Potom odvolateľ poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

22. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

23. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v



ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1  Civilného sporového poriadku a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku.

25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

26. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

28. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo zmluvy
o úvere. Obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola i dohoda o vyplnení zmenky. K
žalobe bola doložená  zmenka, z ktorej zmenky si žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci.

35. Z pripojenej zmenky súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dňa 18.12.2009 vystavila vlastnú zmenku,
obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. sumu 238,- Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 19.05.2010. Uvedená
zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa
a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto
zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli
rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis,
pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine
uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

36. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie,
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na
úvahu súdu. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že vo veci je nutné nariadiť pojednávanie, pričom
uvedené nariadenie nebráni uskutočneniu pojednávania, nie je možné postup súdu prvej inštancie
vyhodnotiť ako priečiaci sa platným procesným predpisom. Z Civilného sporového poriadku explicitne
nevyplývala povinnosť súdu nariadiť pojednávanie formou uznesenia.

37. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v čl. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší
prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať
postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako
aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom
sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle čl. 12 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ
ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z
odôvodnenia čl. 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

38. V odvolaní odvolateľ poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní oboznámením sa s úverovou zmluvou,



exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.
Preto aj poukazuje, že podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie (aktuálne § 185
Civilného sporového poriadku) v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Ak v tej súvislosti preto žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci.

39. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy
prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany (dôraz na dispozitívnosť a
kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky
vydávali exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup
by bol v príkrom rozpore so statusovým  zákonom sudcov, s § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o
sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je zakotvené právo aj
povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo.
Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je
vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z
hodnotových základov spoločnosti.

40. V prípade Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je to jednoduchý odkaz na
spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly. Nebolo by možné
považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý
sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v
procese podľa tohto nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením žalobe a bol oprávnený aj
na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

41. Odvolací súd v konaní nezistil, že by pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu
podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pri posudzovaní procesných otázok
v priebehu konania. Od 01.07.2016 účinný Civilný sporový poriadok v spotrebiteľských sporoch totiž
umožňuje v zmysle ustanovenia § 295 súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci s tým, že súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký dôkaz. Toto
ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli strany za účelom zistenia
skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore, keď takýto postup je odôvodnený
zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov.  Ide
vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, ktorej stranou je spotrebiteľ. Tento
postup je možné využiť vtedy, keď vykonanie nenavrhnutých dôkazov je nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným  do spisu bez návrhu strán podľa
ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre
zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky
podľa Čl. 9 Civilného sporového poriadku.

42. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavila žalovaná zmenku, na líci
ktorej sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, pretože vznikli pochybnosti,
či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.



43. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré
sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
Simmeathal II, z 29.03.1978, 106/77, pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd
je v medziach svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z
tohto právneho systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru Európskeho súdneho dvora by účinnosť
komunitárneho práva bola „oslabená\", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať
komunitárne právo v súlade s rozhodnutím, či ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto
kontexte je potom možné považovať vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú
úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu Spoločenstva.

44. Súd prvej inštancie konal v súlade so Spoločným stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať
všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy
osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo
najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok
stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

45. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Európsky súdny
dvor vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-243/08 Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08 VB Pénzűgyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo
(C-618/10 Banco Espanol de Crédito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
alimine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné
procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

46. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oboznámením
mimo iného i s exekučným spisom tamojšieho súdu sp. zn. 13Er/191/2011 súd prvej inštancie neporušil
koncentračnú zásadu, ani rovnosť strán. Vychádzajúc pritom z judikatúry Európskeho súdneho dvora,



ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej
vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a
túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok
(porov. C-240 až C-244/98). Európsky súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách indikatívnym spôsobom vypočítava,
čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných
zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu
a pod.).

47. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový nevyplýva zákaz skúmania
kauzálnych námietok ex offo. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd
žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič
nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Európsky súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na
ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne
pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o.
c/a Korčkovská, bod 50, 51). Proces Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nie je vylúčený
z pôsobnosti judikátov Európskeho súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

48. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo
neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva natoľko
právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej.
Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj
na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o
zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

49. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu
o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

50. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 09513/10  zo dňa 19.10.2010, avšak všeobecný súd exekúciu vedenú na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 13Er/191/2011 nepovolil, resp. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného
úveru) na žalobcu CD Consulting, s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na
súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so
zákonom sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár



zo zmenky, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Plnenie v uvedenej výške
správne súd prvej inštancie považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú
a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov (strán) v
neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je
potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje
aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku dňa 06.05.2008 pod sp. zn.
4Obo/161/2007.

51. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj so
skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy.

52. Zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než je prípustné, pretože daný
spotrebiteľský úver treba považovať v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov pre absenciu podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Takýto zmenkový úrok je
v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že bol úrok vo výške 0,25% denne
na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

53. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku prijať, ani zmenku vyplniť. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo
na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne
domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dopadajú na neho dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať
s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým
úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri
žalobách, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

54. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka (strany), ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(strán);
porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

55. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol
vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo veci samej potvrdil.

56. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku vo veci samej žalobu zamietol (v celom
rozsahu) a zásadne tak žalovanej vznikol nárok na tzv. plnú náhradu trov vzniknutých v tomto konaní
pred súdom prvej inštancie.



57. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

60. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že
žalovaná, ktorá bola v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešnou stranou, má nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade
trov konania vecne zdôvodnil tak, že plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
jej žiadne trovy konania nevznikli. Úprava náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku účinnom
od 1.7.2016 upustila od doterajšej koncepcie v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016
uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne
súd prvej inštancie aj bez návrhu, a to sudca v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie a o konkrétnej výške
náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Ustanovenie § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku sú kogentné
a nepripúšťajú výnimky. Súd prvej inštancie sa dôsledne týmto zákonným ustanovením pri rozhodovaní
o náhrade trov konania neriadil, keď žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne
nevznikli. V prejednávanej veci bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v závislom výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutý) v zmysle ustanovenia §
388 Civilného sporového poriadku zmenil spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1,  § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/81/2013", "guid": "75e31a18-df77-4995-8da8-c21055648bd8:1776a736-f418-4076-a444-92c785532c3d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}, {"guid": "5e4c3d50-3c04-4d2d-ac19-205749626fa6:a916cdf1-6435-4b27-acab-c2bef295a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/191/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 13Er/191/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5e4c3d50-3c04-4d2d-ac19-205749626fa6:a916cdf1-6435-4b27-acab-c2bef295a0ea"}], "citovane_v": []}