Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/58/2011 z 24. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. októbra 2011, sp. zn. 6CoP/58/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3611201901.1
Krajský súd Trenčín | 6CoP/58/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3611201901.1 | 2011-10-24 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d381d996-0336-4c85-a5ea-ad79c8da980d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3611201901.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/58/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611201901
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3611201901.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov: matky H. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. č. XXX a otca R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., D. XXX/XX, t.č. v C. W., o
návrhu matky na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. júna 2011, č. k. 3P/31/2011-24, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      z r u š u j e     v časti určenia výživného zo strany otca, ako aj vo výroku
o zročnom výživnom  a vec      v r a c i a    okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. júna 2011, č. k. 3P/31/2011-24, bolo rozhodnuté
tak, že súd zveruje maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej X. sumou 35 eur
mesačne vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.04.2011.
Zároveň bolo rozhodnuté, že zročné výživné za čas od 01.04.2011 do 23.06.2011 v sume 54 eur,  súd
povoľuje otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že matka maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX sa podaným
návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a zaviazania otca platiť výživné
v sume 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2011 s odôvodnením, že maloletá sa narodila z jej
vzťahu s R. X., ktorý otcovstvo dobrovoľne uznal. Od 3 mesiacov narodenia maloletej je otec umiestnený
v ÚVTOS W., odkiaľ jej posielajú výživné na dieťa v rôznych sumách. Maloletá navštevuje MŠ na K. ul.
v R.. Chce si uplatniť dotáciu od štátu a preto si musí uplatniť všetky zákonné nároky a to je i určenie
výživného na dieťa. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadala svojmu návrhu vyhovieť.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletá pochádza zo vzťahu H. T. a R. X., ktorý
otcovstvo dobrovoľne uznal. Zo správy ÚVTOS W. zistil, že otec maloletej nastúpil výkon väzby dňa
12.10.2006 v ÚVV Q. a momentálne sa odo dňa 11.08.2009 nachádza vo výkone trestu v ich ústave
s predpokladaným koncom trestu 9.10.2016. Otec v ich ústave pracuje a poberá mzdu, ktorá podľa
rozúčtovania pracovných odmien za posledných šesť mesiacov predstavovala sumy od 118,92 eur do
139,34 eur netto. Vyživovacia povinnosť sa mu zráža z pracovnej odmeny a to na R. T., nar. 2005 a X.
T., nar. XXXX. Z výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu W. súd zistil, že
súhlasí so zverením mal. X. do starostlivosti matky, nesúhlasí však s návrhom v časti výživného. Takouto
sumou nie je schopný prispievať na výživu maloletej. Je ochotný prispievať výživným v minimálnej
výške, t.j. 25,38 eur. Vo výkone trestu je od októbra 2006 a bude ho vykonávať do februára 2016.
Pracovne je zaradený, pracuje v kuchyni, dosahuje odmenu cca 120 eur mesačne. Z toho mu však
zostane iba 15 eur. Zvyšok mu strháva ústav na úhradu pohľadávok spojených s výkonom trestu a



výživného. Pred nástupom trestu bol nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR R.. Poberal sociálnu dávku
v sume cca 1.200,- Sk. Okrem príjmu z pracovnej odmeny vo výkone trestu iný príjem nemá. Nevlastní
ani žiaden majetok vyššej hodnoty. Nemá žiadne dlhy. Spláca len vyššie spomenuté trovy trestného
konania. Okrem maloletej X. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to voči maloletému R. T., nar. 2005.
K maloletému R. mu bolo určené výživné súdom v sume minimálnej výšky výživného. Toto výživné
si plní, hoci nie v plnej výške, záleží to od výšky sumy, ktorú mu ústav strhne z pracovnej odmeny.
Na maloletú X. prispieva dobrovoľne sumou, akú mu strhne ústav. Obyčajne je to suma okolo 37 eur,
ktorú rozdelí ústav na polovicu pre maloletého R. a maloletú X.. S maloletou X. sa snažil kontaktovať,
telefonoval jej a písal, avšak odkedy sa matka s dieťaťom odsťahovala, už s ňou nie je v kontakte. Y.
o dieťati má len prostredníctvom svojej matky. Otec zároveň súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Z výsluchu matky okresný súd okrem iného zistil, že od troch mesiacov veku
dieťaťa je otec vo výkone trestu odňatia slobody. Maloletá navštevuje MŠ v R. a chce si uplatniť dotáciu
zo štátu, preto si musí uplatniť všetky zákonné nároky, t.j. i určenie výživného na dieťa. Ona býva
v súčasnosti v spoločnej domácnosti s priateľom od októbra 2010 v               5-izbovom byte
v R.. Na víkendy chodí k rodičom do Y.. Jej priateľ dosahuje príjem asi 700 eur mesačne. Ona je
momentálne nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Momentálne je bez
príjmu a vyživovaciu povinnosť má iba voči maloletej X.. Od 9.6.2011 ukončila pracovný pomer z dôvodu,
že bolo málo práce. Dosahovala príjem 250 eur mesačne.  Z podanej správy ÚPSVaR R. okresný súd
zistil, že matka platí za vodu 64,10 eur štvrťročne, za odvoz komunálneho odpadu 30,- eur ročne, za el.
energiu 72,66 eur mesačne. Za materskú školu platí matka 33 eur mesačne, poistku na dieťa 9,99 eur
mesačne, spláca pôžičky v sumách 28,50 eur mesačne a 21 eur týždenne. Otec maloletej prispieva na
výživu pravidelne, výška výživného je rozdielna, závisí od dosiahnutej mzdy vo výkone trestu.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukázal na znenie 36 ods.1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods.1, 2 a
§ 75 ods.1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh matky bol
podaný dôvodne. Rodičia maloletého dieťaťa spolu trvale nežijú, otec je vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Preto zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri určovaní výšky výživného otcovi
maloletej súd prihliadal na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a najmä povinného
otca, ako aj oprávnene záujmy a potreby maloletého dieťaťa. Otec maloletej je vo výkone trestu pracovne
zaradený, avšak jeho zárobkové pomery neumožňujú plniť vyživovaciu povinnosť v takej sume ako
navrhovala matka. Preto okresný súd určil otcovi výživné v sume 35 eur mesačne s účinnosťou od
01.04.2011, pričom takáto výška výživného je odôvodnená vzhľadom na vek maloletej, jej odôvodnené
potreby a celkové náklady potrebné na jej zaopatrenie, ako aj zárobkové a majetkové pomery otca.

O zročnom výživnom okresný súd rozhodol tak, že zročné  výživné za čas od 01.04.2011 do 23.06.2011
v sume 54 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že si je vedomý svojho otcovstva,
nenamieta voči zvýšeniu výživného, iba žiada súd o odloženie splátok dlžnej čiastky na dobu po výkone
jeho trestu. Poukázal na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Z celkového zárobku mu útvar strháva
55 % na náklady výkonu trestu a zvyšných   45 % rozdeľuje na úhradu určeného výživného, ako aj na
pohľadávky vzniknuté v súvislosti s odsúdením. Pomer rozúčtovania pracovnej odmeny je stanovený
zákonom a preto podľa jeho názoru nie je reálne, aby aj v prípade jeho záujmu mohol prispievať na
určené výživné a zároveň splácať dlžné výživné.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil odvolanie otca prešetriť a na
základe toho rozhodnúť. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský  súd, ako  súd odvolací,  vec preskúmal podľa  § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že odvolanie otca nesmerovalo
voči výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že zverenie dieťaťa
do osobnej starostlivosti spočíva na samostatnom skutkovom základe, odvolací súd skúmal výroky
rozsudku okresného súdu, týkajúce sa vyživovacej povinnosti voči maloletej (viď aj Z I, str. 434). Na
základe preskúmania výrokov o výživnom odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu



v časti určenia výživného zo strany otca, ako aj vo výroku o zročnom výživnom je potrebné podľa § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní
návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti a určenie výživného sa nedostatočne
vysporiadal s okolnosťami, podstatnými pre určenie výšky výživného z jeho strany.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd na základe vykonaného dokazovania zistil
že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho príjem za posledných šesť mesiacov predstavoval
mesačné sumy od 118,92 eur do 193,34 eur, z ktorých mu k jeho rukám zostane iba 15 eur. Okresný
súd ďalej konštatoval, že otec je nemajetný a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi
R., narodenému v roku XXXX, voči ktorému mu bola súdom určená vyživovacia povinnosť vo výške
minimálnej sumy výživného. Na základe výsluchu otca mal okresný súd preukázané, že z pracovnej
odmeny otcovi zráža ústav na výživné pre jeho dve deti sumu okolo 37 eur, ktorú sumu rozdelí na
polovicu pre maloletú X. a maloletého R..

S poukazom na uvedené skutkové zistenia okresného súdu a na jeho záver, podľa ktorého prihliadol
na pomery oboch rodičov, keď zárobkové pomery otca vo výkone trestu neumožňujú určiť výživné v
sume požadovanej matkou, ale len vo výške 35 eur mesačne, odvolací súd dospel k záveru, že takto
odôvodnené určenie výšky výživného zo strany otca okresným súdom je nepreskúmateľné. Vychádzajúc
zo skutkových zistení okresného súdu je zrejmé, že otcovi po všetkých zrážkach z príjmu vo výkone
trestu odňatia slobody má zostať na platenie výživného a na jeho osobnú potrebu celková suma 52 eur
(37 eur zrážaných ústavom na výživné pre deti a 15 eur na osobnú potrebu). Ak by mal otec zo sumy 52
eur prispievať na výživné svojmu synovi R. sumu v minimálnej výške výživného podľa Zákona o rodine
(v čase rozhodovania okresného súdu táto suma predstavovala 25,38 eur), zostala by mu suma 26,62
eur, ktorá suma nepokrýva ani rozsudkom okresného súdu určenú sumu výživného na maloletú X. vo
výške 35,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva, k akým konkrétnym záverom dospel
okresný súd ohľadne nevyhnutných výdavkov otca, ktoré musí vynaložiť zo svojho príjmu vo výkone
trestu odňatia slobody (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) a v prípade, že zrážky z prímu otca vo výkone trestu
považoval okresný súd za nevyhnutné, nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s vyššie uvedeným deficitom
medzi príjmami a nevyhnutnými výdavkami z hľadiska možností a schopností otca v rámci výkonu trestu
(§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) pri určení výšky výživného na maloletú v sume 35,- eur mesačne.

Za nepreskúmateľný považuje odvolací súd aj skutkový záver okresného súdu o výške zročného
výživného za obdobie od 1.4.2011 do 23.6.2011 v sume 54 eur. Z odôvodnia rozsudku nie je zrejmé, akú
konkrétnu sumu mal otec podľa názoru okresného sudu zaplatiť v uvedenom období a akú konkrétnu
sumu skutočne už zaplatil. Z výroku rozsudku by sa síce dala ustáliť suma, ktorú mal otec zaplatiť, avšak
pre absenciu výšky sumy, ktorú otec skutočne v tomto období zaplatil a ktorá jednoznačne a nepochybne
nevyplýva ani zo spisového materiálu, nie je možné posúdiť správnosť okresným súdom ustáleného
dlhu na výživnom aj za predpokladu, že by bol správny výrok o určení výšky výživného na maloletú vo
výške 35 eur mesačne.

Odvolací súd v tejto súvislosti musí poukázať na to, že z hľadiska aplikácie ustanovení, citovaných
v odôvodnení rozsudku okresného súdu, je v danom prípade bez konkrétnej kvantifikácie pomerov
otca v zmysle vyššie uvedeného nepreskúmateľné, aké úvahy viedli okresný súd k určeniu konkrétnej
výšky výživného na maloletú a k určeniu výšky dlhu na zročnom výživnom. Preto odvolací sú dospel
k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení
§ 157 ods. 2 O. s. p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
V súvislosti s týmto záverom odvolací  súd poukazuje aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie
a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci,
rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie
rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému



právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu v zmysle vyššie uvedeného doplniť dokazovanie za účelom
posúdenia pomerov účastníkov podľa § 62 Zákona o rodine, vrátane reálnych schopností a možností
otca dosahovať príjem v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody  a znovu vo veci rozhodnúť s
náležitým odôvodnením rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é   .