{"guid": "0af429bb-f329-41f8-8a07-7b8ab23930e8:a441d1ed-7583-4017-89d3-19542777147c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015201148.3", "spisova_znacka": "4S/46/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/46/2015 z 7. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. septembra 2016, sp. zn. 4S/46/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201148.3", "identifikacne_cislo": "8015201148", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Silvia Izsáková", "sudca_id": 184, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-izsakova-184", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a441d1ed-7583-4017-89d3-19542777147c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201148.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201148.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201148.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201148
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201148.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Z. G., O. XXXX/XX, XXX XX
Z. H., IČO 43 576 982, DIČ 1045623282, IČ DPH SK 104 5623282, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. septembra 2015 č. 1473951/2015 a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. septembra 2015 č. 1474058/2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1473951/2015 zo dňa 28.
septembra 2015 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 947883/2015 zo dňa 17. júna 2015, ako aj
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1474058/2015 zo dňa 28. septembra 2015
a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 948287/2015 zo dňa 17. júna 2015 podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d) Správneho súdneho poriadku.

Žalobcovi   p r i z n á v a    nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1.      Krajský súd uznesením č. 4S/46/2015 zo dňa 11. augusta 2016 spojil veci vedené na Krajskom
súde v Prešove pod spis. značkami 4S/46/2015 a 4S/47/2015 na spoločné konanie s tým, že ďalej
budú vedené pod spis. zn. 4S/46/2015, lebo z obsahu podaných žalôb vyplýva, že uvedené veci spolu
skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov (§ 65 S.s.p.)

II..

2. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad oznámením zo dňa
26.07.2013 oznámil Z.ovi G., SK-MONT výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty - I. štvrťrok až
IV. štvrťrok 2011, ktorá začne dňa 04.09.2013 o 9:30 hod. v priestoroch daňového subjektu.

3. Z daňovej kontroly na III. štvrťrok a IV. štvrťrok 2011 u daňového subjektu Z. G., SK-MONT Daňový
úrad Prešov, pobočka Poprad vypracoval protokol zo dňa 12.06.2014 č. 9712401/5/2744238/2014/
KraM, z ktorého vyplýva, že zamestnanci správcu dane k súvislosti s prebiehajúcou kontrolou zaslali
dožiadanie miestne príslušnému správcu dane daňového subjektu Ray Winstone, s.r.o. Bratislava
na preverenie skutočností vyplývajúcich z doložených dokladov a podaného daňového priznania -
preverenie dodávok montážnych prác od spoločnosti Ray Winstone, s.r.o. Z odpovede vyplýva, že
daňový subjekt Ray Winstone, s.r.o. bol registrovaný ako platiteľ dane od 01.11.2008 do 31.03.2011.



Miestnym zisťovaním na adrese sídla daňového subjektu    ul. Majerníková 19, Bratislava správca dane
zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza polyfunkčná budova a medzi názvami obchodných spoločností
sa nenachádzalo označenie daňového subjektu Ray Winstone, s.r.o. Správca dane zaslal daňovému
subjektu Ray Winstone, s.r.o. žiadosť o zapožičanie dokladov, písomnosť nebola prevzatá, vrátila sa
na Daňový úrad Bratislava s odkazom „adresát neznámy“. Správca dane zaslal predvolanie na ústne
pojednávanie splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Ray Winstone, s.r.o. Martinovi Bejdákovi, ktorý
sa na stanovený termín nedostavil ani sa neospravedlnil, ani nekontaktoval zamestnancov správcu dane
telefonicky, o čom bol spísaný úradný záznam. Nedostavil sa ani na opakované predvolanie na ústne
pojednávanie, z ktorého sa neospravedlnil.

4. Z obsahu protokolu vyplýva, že správca dane vykonáva u daňového subjektu Z. G. kontrolu dane z
príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2011. Z dôvodu reálnosti preverenia dodania služieb
sa zamestnanci správcu dane vykonávajúci kontrolu dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu Z. G.
oboznámili so spisom daňového subjektu Z. G., kontrola dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobie rok 2011 a využili zistenia a výsledky preverovaní pri kontrole DPH za zdaňovacie obdobie
I. až IV. štvrťrok 2011. O tom bol vypracovaný úradný záznam zo dňa 10.02.2014. V rámci výkonu
kontroly dane z príjmov fyzických osôb za účelom preverenia dodávok od spoločnosti Ray Winstone,
s.r.o. bolo zistené, že daňový subjekt Ray Winstonne, s.r.o. dlhodobo nespolupracuje, písomnosti v
mieste sídla nepreberá. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008-2012 nepodal.
Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za  roky 2008-2011 nepodal. Daňovému subjektu bolo na
dani z pridanej hodnoty určené posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011. Konateľka spoločnosti
sa v mieste bydliska Lipová 484/5, Hamuliakovo nezdržiava, písomnosti nepreberá a jej súčasný pobyt
správcovi dane nie je známy.

5. V protokole správca dane uvádza, že v čase realizácie montážnych prác z verejne dostupných zdrojov
mal daňový subjekt Z., SK-MONT možnosť overiť si, či dodávateľ služby spoločnosť Ray Winstone
s.r.o. bol registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodávateľovi spoločnosti Ray Winstone,
s.r.o. Bratislava bolo na dani z pridanej hodnoty určené posledné obdobie, a to I. štvrťrok 2011. Daňový
subjekt od 01.04.2011 prestal byť registrovaným platiteľom DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH
v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období III.
štvrťrok 2011 uplatnil odpočítanie dane za realizáciu montážnych prác z faktúr vystavených daňovým
subjektom Ray Winstone, s.r.o., Majerníková 19, Bratislava:

- faktúra č. 30/07/11 zo dňa 28.07.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
20 020 EUR, DPH 4 004 EUR, celková suma 24 024,00 EUR.
- faktúra č. 26/08/11 zo dňa 30.08.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
20 615 EUR, DPH 4 123 EUR, celková suma 24 738,00 EUR.
- faktúra č. 22/09/11 zo dňa 30.09.2011 realizácia montážnych a pomocných prác na VZT základ dane
19 355 EUR, DPH 3 871 EUR, celková suma 23 226,00 EUR.

Správca dane na základe zistených skutočností neuznal právo na odpočítanie dane na základe faktúr č.
30/07/11, 26/08/11, 22/09/11 vystavených spoločnosťou Ray Winstone, s.r.o., Majerníková 19, Bratislava
a konštatoval

Rozdiel dane v riadku 20 DP celkom..........................................................00,00 Eur
Rozdiel dane v riadku 21 DP................................................................11 998,00 Eur

6. V zdaňovacom období IV. štvrťrok 2011 daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane za realizáciu
montážnych prác z faktúr vystavených daňovým subjektom Ray Winstone, s.r.o., Majerníková 19,
Bratislava:

- faktúra č. 27/10/11 zo dňa 31.10.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
18 214 EUR, DPH 3 642,80 EUR, celková suma 21 856,80 EUR.
- faktúra č. 34/11/11 zo dňa 30.11.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
17 787 EUR, DPH 3557,40 EUR, celková suma 21 344,40 EUR.



7. Na základe zistených skutočností správca dane neuznal právo na odpočítanie dane na základe faktúr
č. 30/07/11, 26/08/11, 22/09/11 spoločnosťou Ray Winstone s.r.o.

Rozdiel dane v riadku 20 DP celkom............................. 00 EUR
Rozdiel dane v riadku 21 DP celkom.................... 7 200,20 EUR.

8. Správca dane vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole.

9. Daňový subjekt sa k protokolu vyjadril, o čom bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania vo
veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom dňa 08.07.2014. Následne
daňový subjekt doručil správcovi dani vyjadrenie k stanoviskám zo dňa 08.08.2014.

10. Dňa 27.11.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a
dôkazov predložených daňovým subjektom dňa 08.09.2014. Daňový subjekt opätovne doručil vyjadrenie
k stanoviskám správcu dane zo dňa 27.11.2014 a predložené dôkazy boli prerokované dňa 15.01.2015.

III.

11. Daňový úrad Prešov rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 17.06.2015 č. 948287/2015 podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej
hodnoty Z., SK-MONT rozdiel dane v sume 7 200,20 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2011.

Daň vyrubená podaným daňovým priznaním dňa 25.01.2012.............. 5 350,26 EUR
Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní.......................... 12 550,46 EUR
Rozdiel dane v sume.............................................................................. 7 200,20 EUR.

11. Rozdiel v sume 7 200,20 EUR uložil správca dane daňovému úradu zaplatiť do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov.

12. Výrok z rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na výsledky daňovej kontroly a poukázal na
to, že z výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Prešov určil rozdiel dane
z pridanej hodnoty v sume 7 200,20 EUR oproti sume, ktorú platiteľ dane za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťrok 2011 uplatnil podľa osobitých predpisov, nakoľko sa suma zistená po daňovej kontrole
odlišovala od  dane uvedenej v podanom daňovom priznaní. Dôvodil, že daňový subjekt v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane za realizáciu montážnych prác z faktúr vystavených
daňovým subjektom.

13. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane za realizáciu
montážnych prác z faktúr vystavených daňovým subjektom Ray Winstone, s.r.o., Majerníková 19,
Bratislava, IČO: 44244193, IČ DPH: SK2022642204:

- faktúra č. 27/10/11 zo dňa 31.10.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
18 214 EUR, DPH 3 642,80 EUR, celková suma 21 856,80 EUR.
- faktúra č. 34/11/11 zo dňa 30.11.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
17 787 EUR, DPH 3 557,40 EUR, celková suma 21 344,40 EUR.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
zo dňa 28.09.2015 č. 1474058/2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17.06.2015
č. 948287/2015 potvrdil.

15. Daňový úrad Prešov rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 17.06.2015 č. 947883/2015 podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil platiteľovi daň z pridanej hodnoty Slavomírovi Kostúrovi
SK-MONT rozdiel dane v sume 11 998,00 EUR na daň z pridanej hodnoty sa zdaňovacie obdobie III.
štvrťrok 2011.

Daň vyrobená podaným daňovým priznaním dňa 25.10.2011..............1 362,38 EUR.
Daň zistená správcom o daňovom vyrubovacom konaní.................... 13 360,38 EUR.



Rozdiel dane v sume..................................................................................11 998 EUR

a uložil mu túto sumu zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu
Prešov.

16. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt v kontrolovanom daňovom zdaňovacom
období uplatnil odpočítanie dane za realizáciu montážnych prác, z faktúr vystavených daňovým
subjektom Ray Winstone, s.r.o., Majerníková 19, Bratislava

- faktúra č. 30/07/11 zo dňa 28.07.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
20 020,- EUR, DPH 4 004,- EUR, celková suma 24 024,00 EUR,
- faktúra č. 26/08/11 zo dňa 30.08.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
20 615,- EUR, DPH 4 123,- EUR, celková suma 24 738,00 EUR,
- faktúra č. 22/09/11 zo dňa 30.09.2011, realizácia montážnych a pomocných prác na VZT, základ dane
19 355,- EUR, DPH 3 871,- EUR, celková suma 23 226,00 EUR.

17. Voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
zo dňa 28.09.2015 č. 1473951/2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17.06.2015
č. 947883/2015 potvrdil.

18. Žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach č. 1473951/2015 zo dňa 28. septembra 2015 a č.
1474058/2015 zo dňa 28. septembra 2015 zhodne poukázal na odvolacie námietky Daňového subjektu,
v ktorých namietal, že rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 947883/2015 zo dňa 17. júna 2015 a č.
948287/2015 zo dňa 17. júna 2015 považuje za vecne nesprávne, nezákonné a trpiace nasledovnými
procesnými vadami: správca dane nesprávne právne posúdil vec, keď ignoroval právnu doktrínu
acte éclairé. Napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné, pretože správca dane neuviedol, ako sa
vysporiadal s ďalšími rozhodnutiami súdneho dvora, ktoré daňový subjekt vo svojich podaniach uviedol.

19. Žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí konštatoval, že preskúmal odvolaniami napadnuté
rozhodnutia správcu dane a zistil tento skutkový stav:

20. Daňový úrad Prešov začal dňa 04. 09. 2013 u daňového subjektu Z., O. XXXX/XX, Z. daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2011 (oznámenie č. 9712401/5/
3579554/2013/KraM zo dňa 26.07. 2013).

21. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom
priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2011 uplatnil odpočítanie dane z faktúr
vyhotovených dodávateľom Ray Winstone, s.r.o., Majemíkova 19, 841 05 Bratislava za realizáciu
montážnych a pomocných prác na VZT.

22. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov správca dane zaslal dožiadanie
č. 9712401/5/4597040/2013/KraM zo dňa 10.10.2013. Miestne príslušný Daňový úrad Bratislava
v čiastočnej odpovedi č. 9104407/5/5284233/2013/Achb zo dňa 26.11.2013 a v odpovedi č.
9104407/5/48839/2014/Achb zo dňa 07.01.2014 uviedol, že daňový subjekt Ray Winstone, s.r.o. bol
registrovaný ako platiteľ dane pod IC DPH SK2022642204 od 01.11.2008 do 31.03.2011. Pri miestnom
zisťovaní vykonanom dňa 22. 10. 2013 zistil, že na adrese sídla uvedeného daňového subjektu
Majemíkova 19, Bratislava sa nachádza polyfunkčná budova. Na priečelí budovy, na informačných
paneloch s názvami spoločností nebolo označenie daňového subjektu.

23. Daňový úrad Bratislava zaslal daňovému subjektu Ray Winstone, s.r.o. žiadosť o zapožičanie
dokladov č. 9104407/5/4771694/2013/Achb zo dňa 23.10.2013. Táto zásielka nebola prevzatá a dňa
30.10.2013 sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Dňa 23.10.2013 bolo
zaslané splnomocnenému zástupcovi Ray Winstone, s.r.o. Martinovi Bejdákovi, Ústredie 203, Oravská
Lesná predvolanie č. 9104407/5/4772685/2013/ Achb na ústne pojednávanie na termín dňa 18.11.2013.
V uvedený deň Martin Bejdák na Daňový úrad Bratislava neprišiel, neospravedlnil sa, ani nekontaktoval
správcu dane (úradný záznam č. 9104407/5/5264584/2013/Achb zo dňa 25.11.2013). Následne dňa
25.11.2013 mu bolo zaslané opakované predvolanie č. 9104407/5/5264767/2013/Achb na termín dňa
19.12.2013. V uvedený deň Martin Bejdák na Daňový úrad Bratislava neprišiel, ani sa neospravedlnil



(úradný záznam č. 9104407/5/5657047/2013/Achb zo dňa 19.12.2013). Správca dane konštatoval, že
daňový subjekt Ray Winstone, s.r.o. je nekontaktný.

24. Správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu Z. vo veci daňovej kontroly dane z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 a využil zistenia a výsledky preverovaní z
uvedenej kontroly (úradný záznam č. 9712401/5/524164/2014/KraM zo dňa 10.02.2014). V rámci
výkonu kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 bolo zaslané dožiadanie
č. 9712401/5/2476120/2013/Fed zo dňa 05.06.2013 z dôvodu preverenia dodávok od spoločnosti
Ray Winstone, s.r.o. V odpovedi č. 9103404/5/3124132/2013/Zru zo dňa 28.06.2013 Daňový
úrad Bratislava uviedol, že dňa 26.06.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie (úradný záznam č.
9103404/5/3085229/2013 zo dňa 26.06.2013) na adrese sídla daňového subjektu Ray Winstone,
s.r.o., Majemíkova 19, Bratislava. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že na adrese sídla uvedenej
spoločnosti sa nachádza obytný dom, na zvončekoch sa obchodné meno uvedeného daňového subjektu
nenachádzalo. Na poštových schránkach označenie daňového subjektu nebolo možné zistiť, pretože v
čase výkonu miestneho zisťovania bol vchod domu uzamknutý.

25. Ďalej Daňový úrad Bratislava v odpovedi na dožiadanie uviedol, že daňový subjekt Ray Winstone,
s.r.o. so správcom dane dlhodobo nespolupracuje, písomnosti v mieste sídla nepreberú, daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012 nepodal, daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za roky 2008, 2009, 2010 a 2011 nepodal. Daňovému subjektu bolo
na dani z pridanej hodnoty určené posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011. Konateľka uvedeného
daňového subjektu Silvia Dianová sa v mieste bydliska Lipová 484/5, 900 43 Hamuliakovo nezdržiava,
písomnosti nepreberú a jej súčasný pobyt správcovi dane nie je známy.

26. Správca dane konštatoval, že v čase realizácie montážnych prác si kontrolovaný daňový subjekt
mal možnosť overiť na internetovej stránke FR SR, či dodávateľ služby, daňový subjekt Ray Winstone,
s.r.o. bol registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynulo,
že dodávateľ Ray Winstone, s.r.o. od 01.04.2011 prestal byť platiteľom DPH. Pre splnenie zákonných
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane však nepostačuje iba predloženie dokladov, ale
doklady musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý
fakturoval tieto plnenia (§ 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

27. So zistenými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z prebiehajúcej daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2011 bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený
pri ústnom pojednávaní, z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
9712401/5/1320319/2014/KraM zo dňa 03.04.2014.

28. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. a IV. štvrťrok 2011 č. 9712401/4/2744238/2014/KraM zo dňa
12.06.2014, ktorý bol spolu s výzvou č. 9712401/5/2744834/2014/KraM zo dňa 12.06.2014 na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 23.06.2014.

29. K protokolu sa daňový subjekt písomne vyjadril v lehote určenej správcom dane vo výzve dňa
08.07.2014 podaním č. 6/17281494/2014. Dňa 08.08.2014 správca dane vykonal ústne pojednávanie
za účelom prerokovania jeho pripomienok a dôkazov k protokolu, z ktorého vyhotovil zápisnicu o
ústnom pojednávaní č. 9712401/5/3792236/2014/KraM zo dňa 08.08.2014. Dňa 08.09.2014 daňový
subjekt doručil vyjadrenie k stanoviskám správcu dane, ktoré prezentoval na ústnom pojednávaní dňa
08.08.2014 (elektronické podanie č. 6/19331868/2014).

30. V rámci vyrubovacieho konania správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane Ray
Winstone, s.r.o. „dožiadanie - doplnenie č. 97144011/5/4902059/2014/KraM zo dňa 04.11.2014 z dôvodu
návrhu daňového subjektu vo vyjadrení k protokolu, aby bol preskúmaný celý proces zrušenia registrácie
platiteľa Ray Winstone, s.r.o. Daňový úrad Bratislava v odpovedi č. 9104407/5/5051852/2014/Achb zo
dňa 13.11.2014 oznámil, že správca dane rozhodnutím č. 603/230/2054/11/Scha zo dňa 12.01.2011 v
zmysle § 81 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu Ray



Winstone, s.r.o. posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011. Súčasťou odpovede boli kópie dokladov
preukazujúcich dodržanie zákonného procesu pri zrušení registrácie platiteľa Ray Winstone, s.r.o.

31. Dňa 26.11.2014 správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu Z. vo veci kontroly dane
z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 (úradný záznam č. 9714401/5/5195509/2014/KraM zo dňa
26.11.2014) a zistil, že preverovaním Kriminálneho úradu finančnej správy nebol zistený súčasný pobyt
spoločníka spoločnosti Ray Winstone, s.r.o. Martina Bejdáka, ani konateľky Silvie Dianovej. Bolo zistené,
že na adrese Majemíkova 19, Bratislava uvedená spoločnosť nesídli.

32. Pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom dňa 08.09.2014 správca dane prerokoval
pri ústnom pojednávaní dňa 27.11.2014, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
9714401/5/5215979/2014/KraM.

33. Daňový subjekt doručil dňa 15.01.2015 správcovi dane vyjadrenie k stanoviskám správcu dane,
ktoré prezentoval na ústnom pojednávaní dňa 27.11.2014. Dňa 30.01.2015 správca dane vykonal
ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom dňa
15.01.2015, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9714401/5/229392/2015/KraM.

34. Na základe námietok a návrhov daňového subjektu správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie III. a IV.
štvrťrok 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty.

35. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly
zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr vyhotovených dodávateľom, ktorý v tom
čase už nebol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Miestne príslušným správcom dane mu bolo určené posledné zdaňovacie
obdobie I. štvrťrok 2011, a to z dôvodov, že so správcom dane dlhodobo nekomunikuje, písomnosti v
mieste sídla nepreberú, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby ani k dani z pridanej hodnoty za
roky 2008, 2009, 2010 a 2011 nepodal, a pri miestnom zisťovaní v mieste sídla zapísaného v Obchodnom
registri SR bolo zistené, že na uvedenej adrese sa jeho obchodné meno nenachádza.

34. Z príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane musí daňový subjekt splniť vecné (§ 49 ods. 1 a 2 citovaného
zákona) i formálne (§51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona) podmienky.

35. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode došlo k
vzniku daňovej povinnosti.

36. Dodávateľ v čase, keď sa zdaniteľný obchod mal realizovať, nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty,
preto dňom dodania služby nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa §19 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, ale podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona mu vznikla povinnosť zaplatiť
daň, ktorú vo faktúrach uviedol.

37. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane, a to, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr i napriek tomu, že pri týchto
zdaniteľných obchodoch nevznikla daňová povinnosť.

38. Ďalšou vecnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je možnosť odpočítať daň iba za dodanie tovaru alebo
služieb od platiteľa dane. Spoločnosť Ray Winstone, s.r.o. v čase, v ktorom sa mal realizovať zdaniteľný
obchod, platiteľom dane z pridanej hodnoty nebola.

39. Okrem toho, že pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch nedošlo k vzniku daňovej povinnosti,
neboli predložené ani relevantné dôkazy o tom, že dodanie služieb uvedené na faktúrach uskutočnil
daňový subjekt Ray Wistone, s.r.o.



4 0. Daňový subjekt namietal, že rozhodnutie správcu dane považuje za vecne nesprávne, nezákonné s
procesnými vadami, pretože vec bola z jeho strany nesprávne právne posúdená ignorovaním rozhodnutí
Európskeho súdneho dvora a Smernice č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

41. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. správcom dane, že
v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka, preto0že dodávateľ služieb nebol v čase dodania
služieb platiteľom dane podľa § 4 citovaného zákona, a poukazuje na ustanovenia článkov 167 a 168
Smernice č. 2006/112/ES.

42. Žalovaný uviedol, že uvedený názor daňového subjektu nemôže akceptovať, pretože podľa článku
167 Smernice 2006/1Í2/ES právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti
s daňou, ktorá je odpočítateľná (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), a v
danom prípade vznikla dodávateľovi povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol vo faktúrach podľa § 69 ods.
5 citovaného zákona, a tá nie je odpočítateľná.

43. Účel prijatých zdaniteľných transakcií (článok 168 Smernice č. 2006/112/ES, resp. § 49 ods. 2
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) sa pri kontrole oprávnenosti uplatnenia
odpočítania dane posudzuje iba v prípade ich poskytnutia platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože
pri poskytnutí zdaniteľných obchodov zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej
hodnoty, uplatnenie odpočítania dane nie je možné. Dodávateľ Ray Wistone, s.r.o. v čase deklarovaného
zdaniteľného obchodu nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa správca dane z pohľadu, či
prijaté zdaniteľné transakcie boli použité na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nevyjadroval.

44. Neakceptoval tvrdenie daňového subjektu, že jedinou podmienkou na priznanie práva na odpočítanie
dane je disponovanie faktúrou, ktorá je v súlade s článkami 220 až 236, resp. 238, 239 a 240 Smernice
č. 2006/112/ES.

45. Toto tvrdenie daňového subjektu vyvracia napríklad splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení
článkov 167 a 168 Smernice č. 2006/112/ES, čo sa týka právnej úpravy EÚ, resp. splnenie zákonných
podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov podľa vnútroštátnej právnej úpravy.

46. Ďalej poukázal na to, že podľa článku 226 Smernice č. 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté
osobitné ustanovenia uvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovené podľa článkov 220 až 221 musia
obsahovať okrem iného i identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty a spoločnosti Ray Winstone,
s.r.o. toto číslo bolo zrušením registrácie odobraté.

47. K záverom rozhodnutia C-453/00 vo veci Kuhne fe Héitz NV, na ktoré daňový subjekt poukazuje,
odvolací orgán uviedol, že právny názor správcu dane vyslovený v napadnutom rozhodnutí, podobne
ako odvolacieho orgánu v rozhodnutí o odvolaní nemožno považovať za porušenie záväznosti
rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov je povinnosťou daňových orgánov pri správe daní postupovať podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, medzi ktoré patrí aj právo únie.

48. Skutočnosť, či dodávateľ tovaru, resp. služby je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty,
má každý daňový subjekt možnosť overiť z verejne dostupnej internetovej stránky Finančného
riaditeľstva SR. Zo strany daňových subjektov ide o možnosť, nie povinnosť, no zároveň musia mať na
zreteli, že doklady vyhotovené daňovým subjektom, ktorý nie je registrovaným platiteľom dane z pridanej
hodnoty, nie sú hodnoverné. Zároveň upozornil na výlučnú dôkaznú povinnosť daňového subjektu, ktorý
právo na odpočítanie dane uplatňuje (§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov).

49. K odvolacej námietke v súvislosti s registráciou platiteľa dane z pridanej hodnoty s prihliadnutím
na závery rozhodnutia vo veci C-324/11 B. zo dňa 06.09.2012, v ktorom súdny dvor rozhodol, že
prípadné nesplnenie povinnosti zo strany poskytovateľa služieb, ktoré spočíva v neoznámení začiatku
jeho zdaniteľnej činnosti, nemôže spochybniť právo na odpočítanie dane pre príjemcu poskytovaných
služieb a že príjemca má právo na odpočítanie dane napriek tomu, že poskytovateľ týchto služieb je
zdaniteľnou osobou, ktorá nie je zapísaná v registri osôb povinných platiť daň z pridanej hodnoty, pokiaľ
faktúry týkajúce sa poskytnutých služieb obsahujú všetky náležitosti, uviedol, že uvedené závery na



tento prípad nie je možné aplikovať, pretože v danom prípade je nesporné, že spoločnosť Ray Winstone,
s.r.o. nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť, nepodávala dlhšiu dobu daňové priznania na dani z
príjmov ani na dani z pridanej hodnoty a pobyt jej štatutárnych zástupcov nie je známy. Faktúry boli
vyhotovené v čase, keď už nebola platiteľom dane, pretože miestne príslušný správca dane z úradnej
moci ukončil jej registráciu.

50. V danom prípade zo strany správcu dane jednoznačne a nespochybniteľné preukázané porušenie
zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov pri uplatnení práva na odpočítanie dane daňovým subjektom Z.,
O.  XXXX/XX, Z. z faktúr č. 27/10/11 zo dňa 31.10.2011 ač. 34/11/11 zo dňa 30.11.2011 vyhotovených
spoločnosťou Ray Winstone, s.r.o., Majemíkova 19, Bratislava.

IV.

51. Žalobca sa žalobami zo dňa 19.10.2015 domáha zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 29.09.2015
č. 1474058/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 17.06.2015 č. 948287/2015 a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.09.2015 č. 1473951/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu
Prešov zo dňa 17.06.2015 č. 947883/2015.

52. V žalobách totožne namietal, že rozhodnutia žalovaného považuje za vecne nesprávne, nezákonné
a trpiace nasledovnými vadami.

53. Finančné riaditeľstvo nesprávne právne posúdilo vec a odmietlo aplikovať výklad Smernice
2006/112/ES nastolený Súdnym dvorom Európskej únie. Rozhodnutie vykazuje známky arbitrárnosti a je
ako také nepreskúmateľné, pretože Finančné riaditeľstvo sa nevysporiadalo so všetkými skutočnosťami
uvádzanými v odvolaní Slavomíra Kostúra, pričom tieto mali podstatný charakter. Najmä sa Finančné
riaditeľstvo nevysporiadalo s výkladom Súdneho dvora Európskej únie k Smernici č. 2012/112 o DPH,
ktorý vyslovil v prípadoch C-324/11 B.; C-80/11 Mahagében a Dávid; a C-78/12 - „Evita-K“ EOOD proti
Direktor na Direkcija.

54. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným poukázal na to, že Daňový úrad
Prešov a následne aj žalovaný priamo nespochybnili nereálnosť vykonávania ekonomickej činnosti
dodávateľa a vychádzali výlučne z premisy, že zánikom registrácie spoločnosti Ray Winstonne, s.r.o.,
ako platiteľa DPH zaniklo právo Slavomíra Kostúra uplatňovať si z dodaní uskutočnených týmto
subjektom vstupnú DPH.

55. Vytýkal žalovanému, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH úplne ignoroval ustanovenia
Smernice č. 2006/112/ES a relevantné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie a sústredil sa výlučne
na znenie zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pričom jeho výklad podriadil iba jeho vnútorným potrebám
a neaplikoval eurokonformný výklad práva.

56. V súvislosti s prípadom Zubaj C/A Daňové riaditeľstvo SR, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojich
rozhodnutiach zdôraznil, že toto rozhodnutie bolo vydané v roku 2010, teda ešte pred vydaním novej v
tejto veci rozhodnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a už Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí 3Sžf/53/2010 vyslovil názor, že môže dôjsť k zmene nastaveného až sankčného
režimu pod vplyvom novej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Od spomínaného rozhodnutia
Zubaj c/a Daňové riaditeľstvo vydal Súdny dvor Európskej únie nasledovné rozhodnutia, ktoré pristupujú
k výkladu smernice o DPH úplne odlišným spôsobom:

- Rozhodnutie vo veci C-80/11 Mahagében a Dávid
- Rozhodnutie vo veci C-324/11 B..
- Rozhodnutie vo veci C-78/12 - „Evita-K“ EOOD proti Direktor na Direkcija
- Rozhodnutie vo veci č. C-438/09 - W..

57. Zároveň uviedol, že Najvyšší súd vo veci Zubaj c/a Daňové riaditeľstvo použil rozhodnutie č. 342-87
Génius Holding BV s tým, že žiadne iné relevantné rozhodnutie v tejto veci nenašiel, aj keď v danom
čase už existovalo rozhodnutie vo veci W..



58. Poukázal na to, že vplyvom judikatúry SDEÚ došlo k odklonu dovtedy uplatňovaného výkladu
Smernice č. 2006/112/EHS, a teda je nutné túto zmenu reflektovať aj vo vnútroštátnych rozhodnutiach,
či už správnych orgánov alebo súdov.

59. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - ignorovaniu rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie
a ním určovaného výkladu poukázal na to, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzal z toho,
že dodávateľ Ray Winstone v čase obchodu nebol platiteľom DPH, a preto dňom dodania služby
nedošlo k vzniku daňovej povinnosti, resp. o strany žalobcu bola uplatnená vstupná DPH od osoby,
ktorá nebola platcom DPH z dôvodu odobratia jej registrácie ako platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Finančné riaditeľstvo neakceptuje názor žalobcu, že jediným dokladom na priznanie práva na odpočet
DPH je disponovanie faktúrou, ktorá je v súlade s článkami 220 až 236 Smernice 2006/112/ES. Finančné
riaditeľstvo prezumuje nedôveryhodnosť dokumentov vydaných neregistrovaným platiteľom DPH a
prenáša dôkaznú povinnosť na žalobcu. Finančné riaditeľstvo odmietlo aplikovať prípad C-324/11 B., z
dôvodu finančným riaditeľstvom naznačovaného diametrálne rozdielneho skutkového stavu.

60. V súvislosti so vznikom daňovej povinnosti pri dodaní služieb od spoločnosti Ray Winston namietal,
že žalovaný nesprávne podmieňuje možnosť vzniku daňovej povinnosti zo strany dodávateľa služieb
na existenciu jeho registrácie v registri platcov DPH a odvoláva sa pritom na ustanovenia zákona č.
222/2004 Z.z. o DPH. Takýto výklad považuje za nesprávny, pretože priamo neguje práva poskytované
smernicou a je v rozpore s výkladom Súdneho dvora Európskej únie. Záver žalovaného, že dodávateľ
v čase, keď zdaniteľný obchod mal realizovať nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto dňom
dodania služby nedošlo k vzniku daňovej povinnosti... a že z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt
nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a to, že si uplatnil
odpočítanie dane z faktúr i napriek tomu, že pri týchto zdaniteľných obchodoch nevznikla daňová
povinnosť je v rozpore s ustanoveniami Smernice 2006/112/ES, konkrétne s čl. 62, 63 a 167, ktoré znejú
nasledovne:

Článok 62 Smernice 2006/112/ES
2 „daňová povinnosť\" vzniká, keď sa správca dane stane v danom momente oprávneným podľa zákona
požadovať daň od osoby povinnej túto daň zaplatiť, odhliadnuc od toho, že čas platby sa môže odložiť

Článok 63
Zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru alebo poskytnutím služby.

Článok 167
Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je
odpočítateľná.

Článok l68
Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má
právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná
zaplatiť, tieto sumy:

a) DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za
služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou

61. Za nesprávny výklad žalovaného považuje, ak svojim výkladom vytvára stav, kedy až moment
registrácie zakladá vznik daňovej povinnosti, pretože takýto výklad nemá oporu ani v § 19 ods. 2 Zákona
o DPH, ani v Smernici 2006/112/ES. Pretože takýto výklad pripúšťa stav, že, vyhýbaním sa registrácií ako
platiteľa DPH nebude osoba vykonávať zdaniteľné obchody, neprihliadajúc pri tom na ich ekonomickú
povahu alebo objem vykonaných transakcií. Z ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o DPH a čl. 62, 63 a 167
Smernice vyplýva, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služieb. Otázka spornosti dodania služieb
však nebola riešená, aj keď k nespochybniteľnému vzniku daňovej povinnosti došlo dňom dodania služby
tak, ako je uvedené na faktúre.

62. Ďalej vytýkal žalovanému, že nesprávne podmieňuje možnosť uplatniť si vstupnú DPH od dodávateľa
na nutnosť existencie jeho registrácie v registri platcov DPH, ak sa odvoláva výlučne na ustanovenia



zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Takýmto výkladom neguje žalovaný  práva poskytované smernicou a
je v rozpore s výkladom Súdneho dvora Európskej únie.

63. Poukázal na to, že čl. 167 a 168 Smernice 2006/112/ES majú priamy účinok, lebo ide o presné
a konkrétne definovanie práva zdaniteľnej osoby. Ustanovenia Európskeho práva sa musia uplatniť
priamo bez možnosti ich modifikácie akýmkoľvek vnútroštátnym predpisom, ak im vnútroštátny predpis
odporuje, je nutné takýto vnútroštátny predpis ignorovať a aplikovať ustanovenia právneho predpisu
EÚ. Priamy účinok je priznávaný najmä rozhodnutiam, ale v zmysle rozhodnutia ESD (teraz SDEÚ) je
možné priamy účinok v niektorých prípadoch priznať aj smerniciam. V tomto prípade smernica priamo
uvádza právo na odpočet DPH a zároveň definuje aj podmienky, ktoré musia byť splnené na uplatnenie
tohto práva. Neumožňuje členským štátom žiadnu modifikáciu týchto podmienok, a to najmä z dôvodu
zachovania daňovej neutrality ako základného kameňa princípu dane z pridanej hodnoty.

64. V tejto súvislosti poukázal na čl. 178 Smernice, v ktorom sa uvádza, že zdaniteľná osoba musí spĺňať
tieto podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane:

a) pre odpočítanie dane uvedené v čl. 168 písm. a), tykajúce sa dodania tovaru a poskytovania služieb,
musí mať faktúru vyhotovenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240.
Z tohto článku vyplýva, že jedinou podmienkou na priznanie práva na odpočítanie DPH je disponovanie
faktúrou, ktorá je v súlade s čl. 220 až 236 smernice, resp. 238, 239 a 240. Smernica neuvádza žiadne iné
dodatočné podmienky, ktoré musia byť splnené na uplatnenie práva na odpočet DPH a ani neumožňuje
členským štátom stanovovať ďalšie dodatočné podmienky.

65. V tejto súvislosti poukázal na bod 32. prípadu C- 34/11 B., kde SDEÚ vyslovil nasledovnú tézu:

- Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že prípadné nesplnenie povinnosti zo strany poskytovateľa
služieb, ktoré spočíva v neoznámení začiatku jeho zdaniteľnej činnosti, nemôže spochybniť právo na
odpočítanie dane pre príjemcu poskytovaných služieb, pokiaľ ide o za ne zaplatenú DPH. Z toho
vyplýva, že príjemca má právo na odpočítanie dane napriek tomu, že poskytovateľ týchto služieb je
zdaniteľnou osobou, ktorá nie je zapísaná v registri osôb povinných platiť DPH, pokiaľ faktúry týkajúce
sa poskytnutých služieb obsahujú všetky údaje požadované článkom 226 Smernice 2006/112, najmä
také, ktoré sú potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedené faktúry vystavila, a povahy uvedených
služieb [pozri rozsudok z 22. decembra 2010, W., C-438/09, Zb. s. 1-14009, body 33,36 a 38).

66. Ďalej poukázal na judikát SDEÚ vo veci C-438/09 W., kde judikoval:

- Článok 18 ods. 1 písm. a) a článok 22 ods. 3 písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.
mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov tykajúcich sa daní z obratu - spoločný
systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady
2006/18/ES zo 14. februára 2006, sa majú vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba má právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty odvedenej za služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou,
ktorá nie je zapísaná v registri osôb povinných platiť daň z pridanej hodnoty, pokiaľ príslušné faktúry
obsahujú všetky údaje požadované uvedeným článkom 22 ods. 3 písm. b), a to najmä údaje potrebné
na identifikáciu osoby, ktorá uvedené faktúry vystavila, a povahy poskytnutých služieb.
- Článok 17 ods. 6 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/18, sa má vykladať
vtom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty zaplatenej zdaniteľnou osobou inej zdaniteľnej osobe, ktorá poskytla služby, ak
posledná uvedená osoba nie je zapísaná v registri osôb povinných platiť túto daň.

67. Zdôraznil, že podmienka existencie registrácie osoby v osobitnom registri členského štátu teda
nemôže negovať princíp daňovej neutrality DPH, a teda daňový úrad nemôže zamietnuť takýto odpočet
DPH. Žalovaný prevzal tézu Daňového úradu, podľa ktorej zánikom registrácie pre DPH prestáva
byť zdaniteľná osoba platiteľom DPH a prechádza do režimu neplatiča DPH natrvalo. Takýto výklad
však zjavne neobstojí. Zákon o DPH síce pozná zrušenie registrácie pre DPH podľa § 81 zákona č.
222/2004 Z.z., avšak účelom tohto ustanovenia je vyňať osoby, ktoré nespĺňajú podmienky registrácie
už z vykonanej registrácie
z dôvodu, že ich ekonomická aktivita je veľmi nízka, resp. žiadna. Toto však nebol prípad spoločnosti Ray
Winston, s.r.o. Z ustanovení Zákona o DPH však nevyplýva, že prípadné zrušenie registrácie je trvalé



a zdaniteľná osoba je naveky vyňatá z režimu DPH. Opätovným splnením podmienok pre registráciu
DPH je zdaniteľná osoba povinná sa pre DPH registrovať a stať sa znovu registrovaným platiteľom.
Spoločnosť Ray Winston, s.r.o. už len dodávaním tovarov voči daňovému subjektu SK MONT Z. za
obdobie III. až IV. štvrťrok 2011 splnila podmienku obratu vo výške 49 790,- EUR za posledných 12
kalendárnych mesiacov, a teda, aj keď došlo k zrušeniu registrácie pre DPH pre spoločnosť Ray Winston,
s.r.o. dosiahla spoločnosť znovu obrat, pre ktorý bola povinnou osobou pre registráciu pre DPH podľa § 4
ods. 1 Zákona o DPH. Nesplnenie registračnej povinnosti spoločnosti Ray Winston, s.r.o. nemôže podľa
ustálenej judikatúry SDEÚ byť dôvodom pre zamietnutie odpočtu DPH. V tejto súvislosti poukázal na
ustanovenie §4 ods. 4 zákona o DPH, z ktorého je zrejmé, že splnením obratovej podmienky (§ 38 ods.
1) sa dodávateľ časti stavby ex lege stáva platiteľom dane. Následná registračná procedúra zo strany
daňového úradu je len technickou záležitosťou, ktorá nemá vplyv na vznik postavenia platiteľa dane.

68. Za nesprávny považuje vyslovený názor žalovaného a prenášanie dôkazného bremena na jeho
plecia za neprimerane zaťažujúce, v priamom rozpore s koncepciou Smernice o DPH. V tejto súvislosti
poukázal na vec  C-80/11 Mahagében a Dávid SDEÚ, body 61 až 65, v ktorých tento uvádza:

69. V zásade totiž prináleží daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú
na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa
dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov.

70. Z toho vyplýva, že daňový orgán v rozpore s uvedenými ustanoveniami preniesol svoju vlastnú úlohu
kontroly na zdaniteľnú osobu, keď jej pod hrozbou zamietnutia nároku na odpočet dane uložil povinnosti
uvedené v bode 61 tohto rozhodnutia.

71. Argumentoval tým, že k odobratiu registrácie platcu DPH spoločnosti Ray Winston, s.r.o. došlo počas
obchodnej spolupráce s ním. Za iné obdobia mu boli nároky na odpočet DPH v plnej miere uznané,
a preto nemal dôvod predpokladať, že môže dôjsť k zrušeniu registrácie na strane spoločnosti Ray
Winston, s.r.o.. Žiadne zákonné ustanovenie mu nedáva oprávnenie skúmať „reputáciu dodávateľa“ na
príslušnom daňovom úrade a nevie teda predvídať možnosť rozhodnutia o zrušení registrácie DPH.
Samotný správca dane pri uplatnení DPH na vstupe je jeho strany túto vstupnú DPH od spoločnosti
Ray Winston, s.r.o. akceptoval. Až dodatočne so značným odstupom času prišiel na to, že došlo k
zrušeniu registrácie. Ak teda samotný štát, ktorý disponuje omnoho väčším personálnym aparátom
a informačnými systémami nevie zistiť, že uplatňovaná DPH na vstupe je uplatňovaná od subjektu,
ktorému bola zrušená registrácia, a preto ju považuje za nedôvodnú je neprimerané, aby zistenie
tejto skutočnosti pod hrozbou sankcie zamietnutia odpočtu, požadoval od daňovníka. Z praxe sú
známe skutočnosti, kedy informačné systémy prevádzkované štátom, a to aj pre oblasť daní boli buď
nespoľahlivé, nedostupné alebo vykazovali zjavné vady.

72. Poukázal na podobnosť jeho prípadu s prípadom C-324/11 B. SDEÚ, na ktorý reagoval aj žalovaný,
ktorý však konštatoval, že závery z prípadu B. nie je možné vtiahnuť na daný prípad. Z dôvodu, že
spoločnosť Ray Winston, s.r.o. nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť a faktúry boli vyhotovené v
čase, keď už nebola platiteľom dane. Podobnosť medzi uvedenými prípadmi je zjavná, lebo

- Z. ako vykonávateľ stavebných prác zaradil do svojho účtovníctva faktúry, za práce vykonávané
subdodávateľom, ktorým bola spoločnosť Ray Winston, s.r.o.
-  Spoločnosť Ray Winston, s.r.o. si neplnila svoje povinnosti, a preto jej príslušný daňový úrad odobral
registráciu platiteľa DPH, čo viedlo k strate postavenia platiteľa DPH
-  Daňový orgán konštatoval nedoplatok DPH na ťarchu pána Kostúra za rok 2011 z dôvodu, že nebolo
možné odpočítať daň uvedenú na faktúrach vyhotovených spoločnosťou Ray Winston, s.r.o., lebo už
nebola registrovaným platiteľom dane, čiže po tomto dátume nemohla vystavovať platné faktúry.
- V odvolacom konaní zastával nadriadený daňový úrad predovšetkým názor, že v čase vydania
predmetných faktúr Ray Winston nemala postavenie zdaniteľnej osoby, a preto už nemala právo daň
fakturovať.

73. Vzhľadom na takmer skutkovú totožnosť oboch prípadov závery Súdneho dvora Európskej únie
možno v plnej miere aplikovať aj na tento prípad, čo znamená, že daňový úrad nemôže zamietnuť právo
na odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou Ray Winston, s.r.o. len z dôvodu, že tejto spoločnosti
bolo odňaté registračné číslo platiteľa DPH.



74. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutí žalovaného z dôvodu, že sa dostatočne
nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a z rozhodnutí nie je zrejmé, z akých dôkazov správny
orgán vychádzal, akým úvahami sa riadil a ako sa vyrovnal s jeho argumentmi. Nie je z nich zrejmé, ako
sa žalovaný vysporiadal s výkladom smernice, ktorý presadzuje Súdny dvor Európskej únie, resp. s jeho
rozhodnutiami, ktoré predkladal žalobca v celom priebehu doterajšieho konania. Za situácie, kedy názory
žalovaného sú v priamom rozpore s už uvádzanými rozhodnutiami je takéto odôvodnenie esenciálnou
náležitosťou  rozhodnutia. Rozpor názoru žalovaného s rozhodnutiami SDEÚ je zjavný, keď vyslovil asi
nasledovný záver:

- Vecnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je možnosť odpočítať daň iba za
dodanie tovaru alebo služieb od platiteľa dane. Spoločnosť Ray Winston, s.r.o. v čase v ktorom sa mal
realizovať zdaniteľný obchod platiteľom DPH nebola. Skutočnosť, či dodávateľ tovaru resp. služby je
registrovaným platiteľom DPH má každý daňový subjekt možnosť overiť z verejne dostupnej internetovej
stránky FR SR. Zo strany daňových subjektov ide o možnosť nie povinnosť, no zároveň musia mať na
zreteli, že doklady vyhotovené daňovým subjektom, ktorý nie je registrovaný pre DPH nie sú hodnoverné.

Takéto stanovisko je v priamom rozpore s rozhodnutím SDEÚ, ktorý uviedol:

- Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že daňová správa nemôže od platiteľa dane uplatňujúceho
si právo na odpočítanie DPH všeobecne požadovať, aby preveril, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva, mala postavenie
zdaniteľnej osoby, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať
daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečil, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe
nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, alebo aby v tejto súvislosti disponoval takýmito
dokumentmi (pozri rozsudky Mahagében a Dávid, už citovaný, bod 61, ako aj LVK - 56, už citovaný,
bod 61).

75. Rozhodnutia žalovaného vykazujú prvky svojvôle so snahou chrániť výlučne záujmy štátu, resp.
štátny rozpočet ako prvky odôvodneného rozhodnutia. Postup žalovaného považuje za postup v rozpore
so zásadou právneho štátu, keď z jeho nie je možné vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval pre rozhodnutie
za dôležité, resp. ako sa vysporiadal s jednotlivými námietkami, dôkazmi a ako zistené skutočnosti
subsumoval pod príslušné právne normy. Uviedol argumentáciu uvádzanú v odvolacom konaní voči
rozhodnutiam žalovaného, kde namietal, že

- Aj keď SDEÚ vykladá právo pre daný konkrétny prípad, zaviedol vo svojom rozhodnutí Da Costa
C-30/62. „de facto“ záväznosť jeho rozhodnutí, keď národným súdom umožnil aby vykladali právo únie a
rozhodovali v súlade s jeho rozhodovacou praxou. Znamená to, že ak je určitý prípad skutkovo zhodný,
resp. veľmi podobný, nie je národný súd, resp. tribunál, proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať
odvolanie, povinný sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s otázkou výkladu úniového práva, ale môže
vec sám meritórne rozhodnúť. Súdom, resp. správnym orgánom je tak umožnené „skratkou“ získať a
aplikovať názor súdneho dvora na danú problematiku a nemusí dôjsť k vyčerpaniu všetkých opravných
položiek, resp. k súdnemu konaniu, aby súd mohol predložiť otázku súdnemu dvoru, na ktorú SDEÚ už
niekoľkokrát odpovedal.

76. Upriamil pozornosť súdu na rozhodnutie C-453/00 vo veci K?hne & Heitz NV, kde SDEÚ konštatoval
povinnosť aplikovať právo únie ako aj záväznosť výkladu zo strany SDEÚ s citáciou z tohto rozhodnutia.
Z tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutia SDEÚ majú podstatný a záväzný vplyv na výsledok konania.
Preto odmietol tvrdenie žalovaného a správcu dane, že nemajú vplyv na výsledok zistení v kontrole.
Na podporu jeho tvrdení poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý má jediný
oprávnenie podávať záväzné výklady práva Európskej únie, pričom jeho výklad je záväzný nielen pre
účastníkov rozhodnutia, ale aj pre všetky ostatné subjekty.

77. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie č. C-78/12 - „Evita-K“ EOOD proti Direktor na Direkcija.

78. Ďalej upozornil na to, že Súdny dvor Európskej únie opakovane potvrdil jeho právny názor na spôsob
výkladu Smernice 2006/112/ES o DPH, keď v bode 42 rozhodnutia č. C-78/12 uviedol:



- Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že daňová správa nemôže od platiteľa dane uplatňujúceho
si právo na odpočítanie DPH všeobecne požadovať, aby preveril, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva, mala postavenie
zdaniteľnej osoby, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať
daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečil, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe
nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, alebo aby v tejto súvislosti disponoval takýmito
dokumentmi (pozri rozsudky Mahagében a Dávid, už citovaný, bod 61, ako aj LVK - 56, už citovaný,
bod 61).

a konkrétne na slovné spojenie „...daňová správa nemôže požadovať od platiteľ dane..., aby preveril, že
osoba ktorá vystavila faktúru... mala postavenie zdaniteľnej osoby...“ Toto konštatovanie je v priamom
rozpore s konštatovaním správcu dane a žalovaného, ktorý  uviedol: „Skutočnosť, či dodávateľ tovaru,
resp. služby je registrovaným platiteľom DPH si daňový subjekt Z. SK-MONT mal možnosť overiť z
verejne dostupných zdrojov (internetová stránka FR SR)“.

79. Za jediný eufórokonformný výklad zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH je, že nárok na odpočet
DPH zo strany Slavomíra Kostúra - SK-MONT vznikol momentom, keď mu bola za práce vykonané
pre neho vystavená faktúra obsahujúca potrebné náležitosti. Judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie nespochybniteľne podporuje jeho stanovisko v tom, že postavenie zdaniteľnej osoby nadobudla
spoločnosť Ray Winston, s.r.o. splnením skutkových podmienok a nie je viazaná na registračnú
povinnosť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie - C-324A1 B.).

80. Ďalej namietal, že možnosť overenia registrácie pre DPH, deklarovaná žalovaným nezakladá
zákonnú povinnosť, a teda takéto neoverenie, nemôže zabrániť daňovému subjektu v práve uplatniť si
odpočet zaplatenej dane na vstupe a poukázal na rozhodnutie SDEÚ vo veci C-80/11 Mahagében a
Dávid, kedy SDEÚ v bode 66 vyslovil:

- Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a) a článok 273 Smernice 2006/112 sa majú vykladať
vtom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet
dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na
tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej
osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť
podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba
nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky
boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane
upravené v Smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá
by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného
vystaviteľa faktúry.

81. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že neubezpečenie sa o tom, že určitá osoba spĺňa postavenie
zdaniteľnej osoby, alebo neexistencia iných dokumentov ako faktúry nemôže viesť k odmietnutiu
priznania nároku na odpočet DPH na vstupe. Akýkoľvek iný prístup by bol v rozpore so zásadou daňovej
neutrality, ktorá má absolútnu prednosť, pretože právo na odpočet DPH je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené a akékoľvek potrestanie osoby, ktorej nebola
náležíte preukázaná účasť na daňovom podvode, vo forme zamietnutia odpočtu DPH je v nezlučiteľné
s pravidlami odpočítavania DPH.

82. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Trval na tom, že
v danom prípade bol postup daňových orgánov v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.
Pri posudzovaní uplatneného práva na odpočítanie dane žalobcom vychádzali daňové orgány z
dôkazov získaných v rámci kontrolnej činnosti a predložených kontrolovaným daňovým subjektom.
Hlavným dôvodom, pre ktorý nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane bola skutočnosť,
že u dodávateľa (spoločnosť Ray Winstone, s.r.o.) nebolo možné preveriť deklarované zdaniteľné
obchody, pretože nemal reálne sídlo, so správcom dane vôbec nekomunikuje, za roky 2008 až 2011
nepodával daňové priznania na dani z príjmov právnických osôb ani na dani z pridanej hodnoty,
splnomocnený zástupca ani konateľ sa v mieste bydliska dlhodobo nezdržiavajú a k 31.03.2011 mal
ukončenú registráciu na dani z pridanej hodnoty. Podľa jeho názoru išlo o veľmi vážne nedostatky na
strane dodávateľa zistené správcom dane, ktoré počas celého konania neboli odstránené a žalobca



ich vyhodnotil ako prenášanie dôkaznej povinnosti na neho. Žalovaný nepodmienil možnosť vzniku
daňovej povinnosti zo strany dodávateľa služieb iba na existenciu jeho registrácie v registri platiteľov
dane z pridanej hodnoty, ako sa žalobca snaží navodiť. Nedostatky zistené na strane dodávateľa
služieb boli dôsledkom i toho, že sa nedali bez výhrad akceptovať závery rozsudkov, na ktoré žalobca
poukázal, pretože neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o tom, že dodanie služieb uvedené
na faktúrach uskutočnil daňový subjekt Ray Winstone, s.r.o. Faktúra môže byť jediným dokladom na
priznanie práva na odpočítanie dane, musí však byť v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov a v súlade so Smernicou č. 2006/112/ES. Poukázal na závery rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-34/11 Gäbor Tóth, bod 32, podľa ktorého prípadné nesplnenie povinnosti zo
strany poskytovateľa služieb, ktoré spočíva v neoznámení začiatku jeho zdaniteľnej činnosti nemôže
spochybniť právo na odpočítanie dane pre príjemcu poskytovaných služieb, pokiaľ ide o zaplatenú
daň z pridanej hodnoty, pritom u poskytovateľa služieb nešlo o neoznámenie začiatku jeho zdaniteľnej
činnosti, ale v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov mu bola z úradnej moci zrušená registrácia
pre daň z pridanej hodnoty, pretože dlhodobo nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť a nepodával
daňové priznania. Podobne i v prípade aplikácie záverov vo veci C-438/09 W., podľa ktorých sa
nevyžaduje, aby pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty bola osoba poskytujúca službu zapísaná v
príslušnom registri, avšak príslušné faktúry musia obsahovať všetky údaje požadované článkom 22 ods.
3 písm. b), a to najmä údaje potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedené faktúry vyhotovila, podľa
žalovaného doklady vyhotovené daňovým subjektom, ktorý dlhodobo nevykazuje žiadnu ekonomickú
činnosť, nepodáva daňové priznania a nespolupracuje s miestne príslušným správcom dane nemôžu
vzbudzovať dôveryhodnosť, preto správca dane oprávnene spochybnil dodanie deklarovaných služieb.
Za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu, že nemôže byť neprimerane zaťažovaný požiadavkou
na získanie informácií, ktoré by mal získať daňový orgán, pretože okrem faktúr žalobca nepredložil
žiadne relevantné doklady o skutočnej realizácii deklarovaného zdaniteľného obchodu. Odmietol
námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia vykazujú prvky svojvôle so snahou chrániť výlučne záujmy
štátu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie dane musí si byť vedomý, že je povinný
predložiť relevantné doklady, na základe ktorých si toto právo uplatnil, za účelom preukázania splnenia
zákonom stanovených podmienok podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, resp. právnych noriem Európskej únie a príslušných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. K takýmto
povinnostiam patrí aj postavenie osoby, ktorá poskytuje fakturované služby, a to, či je registrovaná v
príslušnom registri alebo bola z neho vymazaná. V danom prípade žalobca mal možnosť overiť vo
verejne prístupnom registri, či jeho dodávateľ je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Názor
žalobcu, že existencia registrácie pre daň z pridanej hodnoty na strane dodávateľa nie je podmienkou
možnosti uplatňovania si odpočítania dane z pridanej hodnoty je pre neho neakceptovateľná, pretože
taký daňový subjekt nemôže vyhotoviť faktúru so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje platná právna
úprava dane z pridanej hodnoty. Na predloženie ďalších relevantných dokladov o skutočnej realizácii
deklarovaného zdaniteľného obchodu nemohla byť nad rámec záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ
vo veci C-80/11 Mahagében a Dávid, resp. vo veci C-78/12 „Evita-K“ EOOD proti Direktor na Direkcija.

V.

83. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

84. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

85. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v žnem neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



86. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo naj úplnej
šie a nie j e pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

87. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

88. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.

89. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

90. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

91. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

92. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov každá osoba, ktorá uvedie
vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

VI.

93. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné podľa § 2 S.s.p. ods. 1 a 2.

94. Predmetom preskúmania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj rozhodnutie a
postup správcu dane, ktoré predchádzali ich vydaniu a ktorými žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2011
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok“).

95. Úlohou správneho súdu je podľa Správneho súdneho poriadku preskúmať, či si správne orgány
zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či bol vo veci dostatočne zistený
skutočný stav veci, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.

96. Správny súd v tomto prípade posudzoval, či rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu
žalobných dôvodov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a žalobou napadnuté
rozhodnutia boli vydané v súlade s daňovým poriadkom, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení,  s právom EÚ a judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

97. Podstatnou námietkou žalobcu bolo, že rozhodnutia a postup daňových orgánov v predmetnej veci
sú v rozpore so Smernicou 2006/112/ES a rozhodnutiami SDEÚ, ich výklad ustanovenia § 19 ods. 2
Zákona o DPH a ďalších nie je eurokonformný. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutia
SDEÚ a porušenia konkrétnych článkov citovanej Smernice EÚ.

98. Správny súd zistil, že daňové orgány nepostupovali pri svojom rozhodovaní v súlade so Smernicou
2006/112/ES a judikatúrou SDEÚ napriek tomu, že žalobca počas konania a v odvolaniach proti
rozhodnutiam správcu dane na tieto skutočnosti poukazoval.



99. Predovšetkým sa správny súd nestotožňuje s názorom žalovaného ani prvostupňového správneho
orgánu, že žalobca ako daňový subjekt nesplnil základnú podmienku pre odpočítanie dane podľa § 49
ods. 1 Zákona o DPH, pretože pri vyššie uvedených obchodoch nedošlo k vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

100.      Bolo povinnosťou daňových orgánov daný prípad posudzovať podľa. prípadu C- 34/11 B.,
kde SDEÚ vyslovil,  že prípadné nesplnenie povinnosti zo strany poskytovateľa služieb, ktoré spočíva
v neoznámení začiatku jeho zdaniteľnej činnosti, nemôže spochybniť právo na odpočítanie dane pre
príjemcu poskytovaných služieb, pokiaľ ide o za ne zaplatenú DPH. Z toho vyplýva, že príjemca má
právo na odpočítanie dane napriek tomu, že poskytovateľ týchto služieb je zdaniteľnou osobou, ktorá
nie je zapísaná v registri osôb povinných platiť DPH, pokiaľ faktúry týkajúce sa poskytnutých služieb
obsahujú všetky údaje požadované článkom 226 Smernice 2006/112, najmä také, ktoré sú potrebné
na identifikáciu osoby, ktorá uvedené faktúry vystavila, a povahy uvedených služieb, ako aj podľa
judikátu SDEÚ vo veci C-438/09 W., kde judikoval, že čl 18 ods. 1 písm. a) a článok 22 ods. 3 písm.
b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských
štátov tykajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej
stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/18/ES zo 14. februára 2006, sa majú vykladať
v tom zmysle, že zdaniteľná osoba má právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty odvedenej za
služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, ktorá nie je zapísaná v registri osôb povinných platiť daň
z pridanej hodnoty, pokiaľ príslušné faktúry obsahujú všetky údaje požadované uvedeným článkom 22
ods. 3 písm. b), a to najmä údaje potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedené faktúry vystavila, a
povahy poskytnutých služieb.

101. Správny súd je tiež toho názoru, že podmienka existencie registrácie osoby v osobitnom registri
členského štátu  nemôže negovať princíp daňovej neutrality DPH.

102. Za nesprávny považuje správny súd v tomto prípade prenášanie dôkazného bremena žalobcu
v priamom rozpore s koncepciou Smernice o DPH. (vec  C-80/11 Mahagében a Dávid SDEÚ), lebo
prináleží daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie
nezákonností a daňových podvodov na DPH a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto
nezákonností a daňových podvodov.

103. Z toho vyplýva, že daňový orgán v rozpore s uvedenými ustanoveniami preniesol svoju vlastnú
úlohu kontroly na zdaniteľnú osobu, keď jej pod hrozbou zamietnutia nároku na odpočet dane uložil
povinnosti uvedené v bode 61 tohto rozhodnutia.

104. Správny súd konštatuje, že daňové orgány nepostupovali v súlade so Smernicou 2006/112/ES pri
posudzovaní žalobcu ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 178, teda či žalobca disponoval faktúrou, ktorá je
v súlade s čl. 220-236 Smernice a ďalších.

105. Ďalej, že Smernica neuvádza žiadne iné dodatočné podmienky, ktoré musia byť splnené na
uplatnenie práva na odpočet DPH, ani neumožňuje členským štátom stanovovať ďalšie dodatočné
podmienky. Aj súd je toho názoru, že daný prípad bolo potrebné posudzovať podľa rozhodnutia
SDEÚC34/2011 B. a C-438/09 W., lebo zrušenie registrácie spoločnosti Ray Winstone, s.r.o. ako
dodávateľa žalobcu k 31.03.2011 nemôže mať za následok zánik nároku na odpočítanie dane u žalobcu.
Je nesporné, že k zrušeniu registrácie spoločnosti Ray Winstone, s.r.o. ako platcu DPH došlo počas
spolupráce so žalobcom a za iné obdobia mu boli nároky na odpočet DPH v plnej miere uznané.
Žalobca preto nemal dôvod predpokladať, že môže dôjsť k zrušeniu registrácie na strane spoločnosti
Ray Winstone, s.r.o.. Možno súhlasiť so žalobcom, že aj správca dane vstupnú DPH od spoločnosti Ray
Winstone, s.r.o. akceptoval a až postupom času prišiel na to, že došlo k zrušeniu registrácie, teda ani
on sám napriek informačným systémom, ktorými  disponuje nezistil, že uplatňovaná DPH na vstupe je
uplatňovaná od subjektu, v ktorom bola zrušená registrácia. Žalobca si uplatnil odpočet DPH z faktúr
za obdobie III. a IV. štvrťrok 2011, ktoré sa ničím nelíšili od predchádzajúcich faktúr od spoločnosti
Ray Winstone, s.r.o. . Bolo preto povinnosťou daňových orgánov skúmať splnenie podmienok pre
odpočet dane žalobcom, teda či došlo k dodaniu služieb spoločnosťou Ray Winstone, s.r.o. žalobcovi
ako odberateľovi a či faktúry boli vyhotovené v súlade s čl. 220-236 Smernice.



106. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
ktoré sú vyššie citované a aj Smernicou 2006/112/ES, a preto konštatuje, že zo strany daňových orgánov
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

107. Zároveň súd konštatuje, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú
nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Správne orgány nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a
odklon od judikatúry Súdneho dvora EÚ.

108. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 2 písm. c),
d) S.s.p.

109.    V ďalšom konaní bude povinnosťou daňových orgánov postupovať v zmysle vyššie uvedeného,
teda aplikovať judikatúru SDEÚ na daný prípad.

VII.

110. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

VIII.

111. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
podľa § 175 ods. 1 S.s.p.

112. O výške náhrady trov konania podľa § 175 ods. 2 S.s.p. rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1  S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}