{"guid": "0af132b2-f965-4839-9435-1b46cddd3b1d:a1af0229-0fd8-4b18-ac53-0ef6406844bd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2011:5011899823.1", "spisova_znacka": "7Co/308/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/308/2011 z 11. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. októbra 2011, sp. zn. 7Co/308/2011, ECLI:SK:KSZA:2011:5011899823.1", "identifikacne_cislo": "5011899823", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2011-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1af0229-0fd8-4b18-ac53-0ef6406844bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2011:5011899823.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2011:5011899823.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2011:5011899823.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/308/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011899823
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5011899823.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Kataríny Potockej, v právnej veci navrhovateľa: A. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., P. č. XXX/XX, proti odporkyni: L. T., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. C., M.
C. č. XXX, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa a
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/3/2009-460, zo dňa 30. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného otca na mal. L. a na mal. L. a o zameškanom
výživnom  m e n í   tak, že otec    j e   p o v i n n ý    platiť výživné na mal. L. vo výške 90 eur mesačne a
na mal. L. vo výške 80 eur mesačne, počnúc od 19. 11. 2009 do 31. 4. 2011 a od 1.5.2011 do budúcna
na mal. L. vo výške 50 eur mesačne a na mal. L. vo výške 50 eur mesačne, ktoré bude zasielať k rukám
matky mal. detí, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Žiaden z účastníkov   n e m á    p r á v o    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd uložil povinnosť navrhovateľovi prispievať na výživu mal. L. sumou 90 eur
mesačne a na výživu mal. L. sumou 80 eur mesačne, počnúc od 19.11.2009 do 31.4.2011 a od 1.5.2011
do budúcna je povinný prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na mal. L. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí. Na
zameškané výživné za obdobie od 19.11.2009 do 30.4.2011, ktoré u mal. L. predstavuje sumu 1.122,41
eur a u mal. L. sumu 948,74 eur, súd povolil otcovi mal. detí mesačné splátky po 100 eur u každého
dieťaťa, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným k rukám matky mal. detí pod následkom straty výhody
splátok.

Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistení, že navrhovateľ nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
ktoré by sa eventuálne dali speňažiť či už predajom, resp. nájmom. Ide o spoluvlastníctvo prevažne
s príbuznými, ktorí ich užívajú. Taktiež nie je vlastníkom osobného motorového vozidla. Počas trvania
manželstva s odporkyňou bol živnostníkom a príjem zabezpečoval z tejto činnosti. Nebol preukázaný
iný zdroj príjmu. Po zhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa boli
podmienky umožňujúce mu hradiť výživné na deti pochádzajúce z manželstva nad minimálny rozsah
stanovený v § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa daňového priznania za rok 2009 mal ročný základ
dane vo výške 1.391,76 eur, za rok 2008 bol u neho základ dane vo výške 10.018 Sk. V tom čase
bol navrhovateľ živnostníkom a od 18.2.2010 do 18.8.2010 mal pozastavenú živnosť. V tom čase
bol dobrovoľne nezamestnaný. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosť o tom, že navrhovateľ prerušil



živnosť v čase začiatku sezóny prác v stavebníctve a ešte bez toho, aby si na toto obdobie zabezpečil
minimálny príjem cez príslušné dávky od úradu práce. Ak sa nezaevidoval ako nezamestnaný, takým
spôsobom sa zbavil možnosti nájsť si vhodnú prácu pomocou štátu. Také konanie navrhovateľa možno
hodnotiť ako nečinnosť v súvislosti so získaním príjmu pre seba ale aj pre mal. deti. U navrhovateľa,
ako otca mal. detí, sa predpokladá vyššia miera aktivity pre získanie príjmu. Po uplynutí prerušenia
živnosti, navrhovateľ aj naďalej prevádzkoval živnosť, a to až do 15.4.2011. Samotné daňové priznanie
navrhovateľa za rok 2010 nevyjadruje objektívnu finančnú situáciu navrhovateľa, a to už aj s ohľadom
na pol ročné prerušenie živnosti v roku 2010. S ohľadom na túto skutočnosť neobstojí ani tvrdenie
navrhovateľa, že ho vydržiavala jeho priateľka, teraz už manželka, ktorá mu pomáhala splácať aj dlhy.
Preto za obdobie od 19.11.2009 do 31.4.2011 určil navrhovateľovi povinnosť prispievať na mal. L. sumou
90 eur mesačne a na mal. L. sumou 80 eur mesačne. Vzhľadom na zmenu situácie u navrhovateľa
v súvislosti s narodením syna D. (XX.X.XXXX) a zaevidovaním sa na úrade práce ako uchádzača
o zamestnanie a priznanie dávky od 1.5.2011, súd potom pre ďalšie obdobie a to od 1.5.2011 do
budúcna stanovil povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu mal. L. ako aj mal. L. po 30% zo životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tejto súvislosti súd prihliadal na rozhodnutie Úradu práce
Lučenec, ktorý posúdil navrhovateľa ako občana v hmotnej núdzi. Rozhodol aj o dlžnom výživnom od
nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku od 19.11.2009 do 30.4.2011.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ. Mal za to, že súd mu určil neprimerane
vysokú vyživovaciu povinnosť predovšetkým za obdobie od 19.11.2009 do 31.4.2011 v sume 90 eur na
mal. L. a v sume 80 eur na mal. L., a to napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku správne konštatoval,
že v priebehu roku 2009 podľa daňového priznania dosiahol daňový základ v sume 1.391,76 eur, t. j.
mesačný príjem bol vo výške 115,98 eur. Taktiež v roku 2010 jeho základ dosahoval sumu 404,55 eur.
Počas pozastavenia živnosti nemal žiadny príjem. K pozastaveniu živnosti bol donútený pre nedostatok
pracovných príležitostí súvisiacich s hospodárskou krízou, nakoľko už dlhšiu dobu nemal prácu, snažil
sa minimalizovať výdavky vynakladané v súvislosti s podnikaním v podobe odvodov, zdržiaval sa u svojej
priateľky, súčasnej manželky, v obci C. v okrese C., pokiaľ by sa zaevidoval na úrade práce, príslušným
by bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, kde by bol povinný pravidelne sa hlásiť,
na čo ale nemal dostatok finančných prostriedkov. Zo skutočnosti, že v období pozastavenia živnosti
nebol evidovaný ako nezamestnaný, však súd nemôže vyvodil záver, že si v danom období nehľadal
prácu a tým aj príjem pre mal. deti. Opak je pravdou. Mnoho času trávil pri internete, prostredníctvom
ktorého reagoval na pracovné ponuky. Taktiež nie je schopný splácať výživné v mesačných splátkach
po 100 eur. Za najzávažnejší nedostatok konania na Okresnom súde v Námestove považuje to, že mu
odňal možnosť konať pred súdom. Na nariadené pojednávania sa nemohol dostaviť pre nedostatok
finančných prostriedkov na vycestovanie. Žiadal Okresný súd v Námestove, aby mohol byť vypočutý
dožiadaným súdom. Okresný súd tak neučinil, rozhodol bez jeho účasti. Výsluch považoval za dôležitý a
žiadal oň súd. Z dôvodu, že od poslednej výpovede došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane -
uzatvoril nové manželstvo a narodil sa mu syn, zmenili sa jeho majetkové a finančné pomery. O termíne
vyhlásenia rozsudku nebol vopred vyrozumený. Má za to, že súd mu svojim postupom odňal možnosť
konať pred súdom a žiada, aby bol rozsudok okresného súdu zrušený.

Voči rozsudku podala odvolanie aj odporkyňa. A to v tej časti, pokiaľ súd od 1.5.2011 do budúcna
zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí minimálnym výživným, a to vo výške sumy 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takéto výživné nie je spôsobilé uspokojiť ani
základné nevyhnutné výdavky mal. detí. Matka poukazuje na to, že je invalidná vo výške 60%, pričom
však musí prispievať na výživné mal. detí podstatne vyššou sumou ako zdravý otec s podstatne
vyššími možnosťami a schopnosťami zárobkovej činnosti, ktorý si svojím nezodpovedným konaním
navodil situáciu, kedy musí splácať dlžoby štátnym inštitúciám, exekútorom a súkromným veriteľom.
Súd v konaní vôbec neskúmal zdroje, z ktorých navrhovateľ uhrádza splátky týchto dlžných súm a
odôvodňuje ich ďalšími a ďalšími pôžičkami. Poukazuje na to, že navrhovateľ platí služby právneho
zastúpenia vo viacerých majetkových súdnych sporoch. Je teda otázka, z akých zdrojov pochádzajú
prostriedky na úhradu týchto služieb. Má za to, že otec platobné schopnosti má, iba ich účelovo zakrýva.
Poukazuje aj na žiadosť o úhradu súdneho poplatku v splátkach. Súd vo svojom rozhodnutí opiera
svoje rozhodnutie iba o tú skutočnosť, že navrhovateľ má priznaný status človek v hmotnej núdzi.
S týmto nesúhlasí, pretože táto dočasná situácia nič nedokazuje a nevypovedá o schopnostiach a
možnostiach navrhovateľa, ako ich určuje zákon o rodine. Zákon vychádza z tzv. potencionality príjmov,
tzn. že je potrebné vychádzať z možností a zohľadniť na určenie výživného aj prípadný príjem, ktorý



otec mohol dosiahnuť. Zadlženosť otca a vedené exekučné konania spôsobené tým, že otec si neplnil
svoje povinnosti, nemôže byť použitá na ťarchu mal. detí. Počas celého sporu s navrhovateľom boli
dokázateľne zistené pracovné aktivity v oblasti stavebníctva, čo i dokladovala. Poukazuje na to, že
otec si už raz pozastavil živnosť na 6 mesiacov a zavádzal súd tvrdením, že stav trvá, i keď tomu tak
nebolo. Nakoľko táto fabulácia ohľadne živnosti bola odhalená ako nepravdivá, navrhovateľ si pre istotu
pozastavil živnostenské oprávnenie na dobu 3 rokov s tým, že sa zaregistroval na úrade práce. Má za
to, že tým sa oslobodí od stanovenia primeraného výživného. Poukazuje na to, že živnosť pozastavil
práve v ročnom období, keď je stavebná činnosť najviac žiadaná. Dáva na zváženie súdu možnosť
prenesenia súdneho konania na Okresný súd v Pezinku, nakoľko je znevýhodnená tým, že vzhľadom na
starostlivosť o mal. deti a ostatné okolnosti nemá možnosť ani len riadne nazrieť do spisu a plnohodnotne
brániť oprávnené nároky detí.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukazuje na to, že odporkyňa je invalidná z titulu
psychiatrickej choroby, obsedantno-kompulzívnej poruchy. Odporkyňa si neuvedomuje svoje myšlienky.
Stáva sa, že páli a ničí veci mal. deťom, čím zvyšuje náklady na výživné, neposkytuje im základnú
starostlivosť, čoho dôsledkom je, že syn L. prepadol a mladší syn opakuje predškolskú prípravu škôlky.
Žiada súd o vydanie relevantných dôkazov o obsedantno-kompulzívnej poruche od psychiatrickej kliniky,
kde odporkyňa bola v minulosti liečená. Poukazuje na to, že jeho dlhy a pôžičky do dnešného dňa nie
sú uhradené. V splátkovom kalendári sa vyjadruje, že jeho právna zástupkyňa mu neposkytla právnu
radu o možnosti oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko nebol schopný poplatok zaplatiť. Uvádza,
že niektoré dlhy sa týkajú pôžičiek, ktoré mal so spoludlžníčkou, matkou mal. detí. So svojou právnou
zástupkyňou ukončil zmluvu z dôvodu, že nemal na trovy právneho zastúpenia. Poukazuje na to, že
matka detí má skrytý príjem z prenajímania domu na jej adrese trvalého bydliska, ako aj z prenajímania
bytu v F.. Poukazuje tiež na to, že s deťmi sa stýka, a to vtedy keď má na to postačujúce finančné
prostriedky.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa udáva, že nesúhlasí s osočujúcimi informáciami, ktoré
šíri otec. Poukazuje, že nehnuteľnosti, o ktorých otec hovorí sú vo vlastníctve jej matky. Týmto majetkom
nedisponuje, a preto nemôže byť predmetom majúcim vplyv na určenie výšky výživného. Ďalej udáva,
že dňa 28.6.2011 sa uskutočnilo na Okresnom súde v Pezinku pojednávanie vo veci zverenia mal. detí
do starostlivosti otca iniciované na jeho žiadosť. Domnieva sa, že otec svojím podaním naplnil skutkovú
podstatu ohovárania a osočovania. Zvažuje podanie trestného oznámenia.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že trvá na svojom vyjadrení v priebehu
pojednávaní a žiada, aby otec bol povinný platiť výživné na obidve deti po 100 eur mesačne.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu
danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. zmenil v zmysle
ustanovenia § 220 O.s.p..

Námietka odporcu, že mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
je nedôvodná. Odporca bol v priebehu konania súdom vypočutý, jeho ďalší výsluch dožiadaným
súdom preto nebol potrebný. Odporca, pokiaľ na jeho strane došlo k zmene pomerov, mal možnosť
oznámiť súdu rozhodné skutočnosti a predložiť o nich dôkazy aj v písomnej forme. Odporca bol počas
prvostupňového konania právne zastúpený, svoje práva teda mohol vykonávať prostredníctvom zvolenej
právnej zástupkyne.

Okresný súd správne zistil skutkový stav veci, s ktorým sa krajský súd stotožnil a vychádzal z neho pri
rozhodovaní. Krajský súd sa však v plnom rozsahu nestotožnil s právnym posúdením veci, keď určené
výživné za obdobie od 1.5.2011 do budúcna krajský súd považuje za nedostatočné, nezodpovedajúce
potrebám mal. detí a možnostiam a schopnostiam otca. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.



Určené výživné musí zodpovedať potrebám mal. detí a zároveň možnostiam a schopnostiam rodičov.
Výživné musí v zásade pokrývať všetky potreby mal. detí, a to pravidelne sa opakujúce, ako sú
stravovanie, obliekanie, obuv, bytová potreba, hygienické potreby, záujmová činnosť, náklady na
zdravotnícku starostlivosť a pod., ale aj výdavky náhodne a nepravidelne sa vyskytujúce. Miera
uspokojovania potrieb detí je však determinovaná možnosťami a schopnosťami povinných osôb -
rodičov. V každom prípade však musia byť výživným pokryté základné a nevyhnutné potreby detí, ako
sú náklady na stravovanie,  obliekanie, obuv, školské potreby, zdravotnícku starostlivosť a hygienické
potreby ako aj potreby bývania. Pokiaľ to pomery rodičov dovoľujú, môžu byť uspokojované aj
nadštandardné, prípadne luxusné potreby detí. Základné potreby detí však musia byť výživným pokryté
v každom prípade.

Výživné v danom prípade sa určuje otcovi, keďže deti mu neboli zverené do starostlivosti. Je potrebné
však zohľadniť aj mieru vyživovacej potreby matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, ako
aj bytové potreby. V tomto prípade je potrebné konštatovať, že matka je úplne invalidná a jej jediným
príjmom je invalidný dôchodok 210 eur mesačne. Vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav, ako aj na
to, že zabezpečuje starostlivosť o mal. deti, nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si iný
zdroj príjmu. Deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť a bytovú potrebu, čím si naturálnym spôsobom
plní svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na jej obmedzené možnosti a nízky príjem nie je v jej
možnostiach uspokojovať aj ďalšie potreby mal. detí.

Práve pre obmedzenia, ktoré sú na strane matky, je potrebné, aby ďalšie potreby detí zabezpečil otec
finančným plnením. Na rozdiel od matky nemá žiadne zdravotné obmedzenia pri získavaní príjmu na
plnenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že otec má v súčasnosti tri vyživovacie povinnosti
(pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi D. z novo uzavretého manželstva, ktorú prvostupňový súd
pri rozhodovaní zohľadnil) otec je povinný vo zvýšenej miere využívať svoje možnosti a schopnosti na
získanie príjmu na účely výživného. Otec sa však k plneniu vyživovacej povinnosti stavia nezodpovedne
a robí podľa názoru krajského súdu aj účelové kroky, aby sa vyhol plateniu výživného.

V minulosti bol otec živnostníkom a podnikal v oblasti stavebných prác. I z tohto titulu dosahoval
pravidelný príjem (pričom krajský súd dáva do pozornosti otca, že určujúcim pre určenie výživného, nie
je sám o sebe základ dane) napriek tomu živnostenské podnikanie prerušil práve v období, keď je na
trhu dopyt po stavebných prácach (jar, leto), pričom k tomuto došlo práve v čase rozhodovania o určení
výživného. Neskôr si živnosť obnovil, zamlčiac túto rozhodnú skutočnosť súdu pri určovaní výživného.
Počas tohto obdobia sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, ani si nenašiel vhodné zamestnanie.
Takýto postup otca sa javí krajskému súdu účelový, v snahe vyhnúť sa určeniu zodpovedajúceho
výživného. Je zrejmé, že otec takýmto postupom nedosiahol príjem, ktorý by zodpovedal jeho
možnostiam a schopnostiam. Pri normálnom behu živnostenského podnikania by otec mal možnosť
dosiahnuť príjem.

Vzhľadom na vyššie popísané správanie sa otca, po zohľadnení obmedzených možností a schopností
na strane matky, potom vychádzajúc zo základných potrieb detí L. a L. je dôvodné, aby otcovi za obdobie
od 19.11.2009, t.j. od právoplatnosti rozvodového rozsudku do 31.4.2011 bolo určené výživné, tak ako
ho určil prvostupňový súd na mal. L. sumou 90 eur mesačne a na mal. L. sumou 80 eur mesačne.

Hoci od 1.5.2011 je otec evidovaný ako nezamestnaný a živnostenské podnikanie prerušil na dobu 3
rokov, krajský súd sa domnieva, že otec dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na získanie
príjmu. Je v jeho možnostiach a schopnostiach získať príjem minimálne vo výške minimálne mzdy, z
ktorého by bol schopný prispievať na výživu L. a L. sumou po 50 eur mesačne za súčasnej vyživovacej
povinnosti k synovi D..

Vzhľadom na to, že otec má tri vyživovacie povinnosti, vyžaduje sa od neho väčšia miera úsilia pri získaní
príjmu, ako by to bolo v prípade, keby nemal vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na takýto stav možno
od otca oprávnene žiadať, aby vykonával akúkoľvek prácu aj za minimálnu mzdu, aby zabezpečil zdroj
príjmu aspoň na uspokojenie základných potrieb mal. detí.



Minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa by
vzhľadom na obmedzené možnosti matky nebolo spôsobilé zabezpečiť ani základné a nevyhnutné
potreby mal. detí. Krajský súd preto aj s prihliadnutím na predchádzajúce sa správanie otca, ktoré
smeruje k vyhnutiu sa plateniu primeraného výživného, zohľadniac potreby mal. detí a obmedzené
možnosti matky, určil otcovi od 1.5.2011 do budúcna povinnosť prispievať na výživu mal. L. a L. sumou
po 50 eur mesačne.

Navrhovateľ nepožiadal o plnenie výživného v splátkach. Vzhľadom na nízky príjem matky a skutočnosť,
že doposiaľ výživné, ktoré je potrebné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb mal. detí, nebolo
uhradené, súd nepovolil otcovi dlh, ktorý vznikol na výživnom do 19.11.2009 splácať. Povinnosťou otca
bude výživné zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/3/2009", "guid": "2af7cef3-650b-4803-a3a9-c14a3533f798:ccfeff94-daea-4be5-aebf-67bb8fa2d187", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "11c7e0bd-6f1b-4196-878e-7dde6fcce094:fc21ff0a-0c18-4eea-9c92-3b7b053ce829", "ecli": "ECLI:SK:OSPK:2025:1725200609.1", "spisova_znacka": "45Pc/4/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 45Pc/4/2025 z 20. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2025-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPK:2025:1725200609.1"}]}