Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/239/2014 z 15. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. apríla 2015, sp. zn. 26Sd/239/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201109.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/239/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014201109.1 | 2015-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eeb3a22-f586-41a7-9d4c-0e173457c63f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201109.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/239/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201109
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201109.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa J. Y.,
nar. XX.Y. XXXX, bytom X. XX/XX, K. R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 3.júla 2014 o odňatí invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXX X zo 17.júna 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa odňala navrhovateľovi s počiatkom od 4.augusta 2014
dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval od
26.mája 2014 pokles jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu
nepodmieňujúcom trvanie jeho invalidity. Po zániku invalidity mu nárok na invalidný dôchodok zanikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože posúdenie jeho zdravotných ťažkostí so
záverom, že došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu na úroveň, ktorá naďalej trvanie jeho invalidity
nepodmieňuje, nepovažoval za správne a zodpovedajúce stavu jeho zdravotných ťažkostí. Poukázal na
to, že vo svojom vyučenom odbore ako zootechnik sa pre nedostatok pracovných príležitostí nemôže
zamestnať a ťažšiu fyzickú prácu nie je pre svoje zdravotné ťažkosti schopný vykonávať. Zdôraznil, že
nedošlo k žiadnemu zlepšeniu jeho zdravotného stavu naopak, tento sa zhoršil.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Zdôraznil, že stále užíva analgetiká,
pretože došlo k zhoršeniu jeho bolestí i k výraznejšiemu obmedzeniu jeho pohybu. Jeho odborní
ošetrujúci lekári potvrdili, že sa zhoršil jeho zdravotný stav, doporučená mu je okrem analgetík len
operácia chrbtice. Pre tú sa zatiaľ nerozhodol, pretože pozitívny výsledok nie je zaručený a on sa jej
obáva.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to,
že dôvodom vzniku invalidity navrhovateľa boli ťažkosti spojené s úrazom chrbtice napriek tomu, že
morfologicky traumatické zmeny na osovom aparáte neboli v tom čase ani zistené. Aktuálne bol pokles
jeho pracovnej schopnosti stanovený na základe odborných lekárskych nálezov. Nemožno vychádzať
len zo subjektívnych ťažkostí poistenca ani z predpokladaných liečebných zákrokov, ktoré doposiaľ
neboli realizované.



Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa s ostatným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Dávka sa odníme odo dňa nasledujúceho
po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Z ust. § 70 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že predpokladom nároku na invalidný dôchodok je invalidita
poistenca.

Z ust. 209 ods. 1-4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovala.

Z ust. § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a
na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 23.februára 2009 žiadosťou z toho istého dňa. Posudkovým lekárom sociálneho poistenia
bol konštatovaný vznik jeho invalidity od uvedeného dňa pre ochorenie podporného a pohybového
aparátu, dorzalgie, v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. d) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti bol vyjadrený 45 %. V posudku bolo uvedené,
že navrhovateľ niekoľko rokov trpel bolesťami chrbtice bez diagnostických vyšetrení a liečby. K
výraznému zhoršeniu bolestí došlo od úrazu, ktorý utrpel v máji 2008 - pád na chrbát. Odvtedy je
v liečbe neurológa. Klinické vyšetrenia aj CT potvrdilo degeneratívne ochorenie chrbtice diskogénnej
etiológie s perzistujúcim radikulárnym syndrómom L3-4 a L5-S1, s oslabenými až vymiznutými reflexami
na dolných končinách, hypestézou a trofickými zmenami svalstva. V čase vzniku jeho invalidity



neurochirurgická liečba nebola doporučená. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 22.marca
2010 bol konštatovaný rovnaký stav s tým, že kontrolná lekárska prehliadka bola určená na marec 2014.

Vykonaná bola 26.marca 2014, kedy posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v
Lučenci vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z neurologických vyšetrení z
októbra 2011 a z marca 2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie
podporného a pohybového aparátu, stav po úraze chrbtice so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol.
4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že navrhovateľ v roku 2008 utrpel
úraz chrbtice pri páde, v roku 2008 absolvoval neurologické kontroly, neskôr až v roku 2011 pri bolestiach.
Od roku 2011 nevyžadoval kontroly na neurologickej ambulancii, nebol hospitalizovaný, zdravotný stav
bol ustálený. Neurologickú kontrolu absolvoval až pred podnetom na kontrolnú lekársku prehliadku,
pričom v odbornom náleze nie sú konštatované závažné funkčné postihnutia. Z uvedeného vyvodil, že sa
jeho zdravotný stav jednoznačne zlepšil, nevyžaduje trvalú liečbu, preto znížil percentuálne vyjadrenie
jeho zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku invalidity na súčasných 20 % s tým,
že môže vykonávať prácu zootechnika bez dvíhania ťažkých bremien. Uvedené posúdenie zdravotného
stavu navrhovateľa, ktoré sa nezmenilo ani po podaní odvolania navrhovateľom, bolo podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jeho
invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 25.mája 2014 vychádzal okrem vlastného
klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a
z doplneného neurologického vyšetrenia zo septembra 2014 a z MR LS chrbtice zo septembra 2014.
Konštatoval tak ako prvoposudzovateľ zánik invalidity navrhovateľa dňom 26.mája 2014, s aktuálnym
poklesom jeho pracovnej schopnosti na úrovni 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na
rozdiel od prvoposudzovateľa označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím so zaradením pod
kapitolu XV., pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol,
že dôvodom uznania invalidity navrhovateľa v roku 2009 boli ťažkosti spojené s úrazom chrbtice
napriek tomu, že neboli preukázané morfologicky traumatické zmeny na osovom aparáte a ďalšia
nepravidelná ambulantná liečba bola simplexná, konzervatívna. Aktuálne vykonané MR vyšetrenie
driekovej chrbtice potvrdilo degeneratívne zmeny s miernym ústupom veľkosti hernie disku v L5-
S1. Klinickým, neurologickým ako aj vlastným vyšetrením považoval za preukázané mierne funkčné
postihnutie, intermitentne aj s prejavmi nervového a svalového dráždenia, avšak bez obmedzenia
pohybu v postihnutom úseku. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ nemá ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré
by mali posudkový význam a môže vykonávať všetky doteraz vykonávané zamestnania.

Z vyššie cit. zákonného ust. § 112 vyplýva, že predpokladom zmeny výšky priznanej dôchodkovej dávky
je zmena v rozhodujúcich skutočnostiach, tj. tých, ktoré nárok na dôchodkovú dávku, resp. jej výšku
ovplyvňujú. Predpokladom zníženia sumy invalidného dôchodku je taká objektívne zistená pozitívna
zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá sa prejaví v znížení percentuálnej miery jeho zníženej
pracovnej schopnosti do takej miery, že už invaliditu nepodmieňuje. Odňatie dôchodkovej dávky je
významný zásah do sociálneho statusu poistenca, preto musí byť podložené a odôvodnené nesporných
zistením zlepšenia zdravotného stavu.

Preskúmaním krajský súd zistil, že u navrhovateľa bolo v roku 2009 v čase vzniku jeho invalidity
konštatované, že dolné končatiny sú bez edémov, spazmus PVS v LS oblasti, Thomayer ku
kolenám, Lasseque vľavo 60°, vpravo pri doťahovaní, naznačená hypotrofia stehna a lýtka -1,5 cm,
chôdza antalgická. V súčasnosti z odborných lekárskych nálezov vyplýva záver, že navrhovateľ trpí
degeneratívnym ochorením chrbtice diskogénnej etiológie s perzistujúcim radikulárnym syndrómom
L3-4, L5-S1, reflexy L2-S2 sú nevýbavné, zistený bol redukovaný vibrocit na dolných končatinách,
generalizovaná senzitívna polyneuropatia. LS úsek zaostáva o 1. Reflexy C5-6 sú nízke, symetrické,
Lasseque 80°.



Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol posudok posudkového lekára pobočky
Sociálnej poisťovne z 26.mája 2014, v ktorom bolo uvedené, že od roku 2008 do roku 2011
navrhovateľ nevyžadoval kontroly na neurologickej ambulancii, nebol hospitalizovaný, že v poslednom
neurologickom vyšetrení z marca 2014 neboli konštatované závažné funkčné postihnutia.

Z obsahu zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu krajský
súd zistil, že od vzniku invalidity, tj. od februára 2009 vyžadoval zdravotný stav navrhovateľa odbornú
intervenciu vo väčšom rozsahu, než to uviedol posudkový lekár, celkom v rokoch 2009-2014 11krát.
Jeho záver o tom, že zdravotný stav navrhovateľa nevyžadoval intenzívnejšiu liečbu, z čoho vyvodil
zlepšenie, ustálenie jeho zdravotného stavu, nepovažoval krajský súd za nesporný, z ktorého bez
ďalších súvislostí by bolo možné vyvodiť zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa zvlášť, ak jeho liečba
spočívala najmä v užívaní analgetík. Konštatovanie zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľa malo
byť v zmysle posudkových a zákonných kritérií ozrejmené najmä z hľadiska pretrvávania funkčného
postihnutia pohybovo oporného aparátu a jeho rozsahu s následným porovnaním tohto stavu v čase
vzniku jeho invalidity. Len z takého vyhodnotenia aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa,
funkčného postihnutia jeho pohybovo oporného aparátu, by bolo možné vyvodiť, či došlo k zlepšeniu jeho
zdravotného stavu a či uvedené možno konštatovať až na úroveň zániku jeho invalidity. Uvedené nebolo
v posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia dostatočne
ozrejmené, jeho posudok nebol dostatočným podkladom pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia, pretože neobsahoval potrebné medicínske zhodnotenie aktuálnych zdravotných ťažkostí
navrhovateľa z hľadiska poruchy funkcie.

Na základe uvedeného považoval krajský súd za nepreskúmateľné rozhodnutie, v ktorom odporkyňa bez
uvedenia konkrétnych skutkových zistení ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa a ich medicínskeho
vyhodnotenia konštatovala jednoznačný záver o 20 % poklese jeho pracovnej schopnosti s tým, že
rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa nebolo ani posudkovými lekármi označené totožne.
Pre rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku je podstatná vedomosť o stave ochorení poistenca
a ich vplyve na jeho pracovnú schopnosť. Uvedené zistenia, týkajúce sa charakteru, rozsahu a
závažnosti zdravotných ťažkostí s vyhodnoteným vplyvom na jeho pracovnú schopnosť musia vyplývať
z odborných posudkových záverov tak, aby rozhodnutie odporkyne bolo s poukazom na pripojený
posudok posudkového lekára spôsobilým predmetom preskúmania pre krajský súd a dostatočným
zdrojom informácií pre účastníka, aby mohol posúdiť jeho správnosť a prípadne sa domáhať nápravy
prostredníctvom argumentačne podloženého opravného prostriedku. Z obsahu posudku posudkového
lekára nevyplynulo dostatočné medicínske vyhodnotenie a zdôvodnenie posudkového záveru o zlepšení
zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska porovnania funkčných prejavov jeho zdravotného postihnutia
v čase vzniku jeho invalidity a v súčasnosti. Bez uvedeného však nie je možné preskúmať, či bol
naplnený zákonný predpoklad pre odňatie invalidného dôchodku, tj. či došlo k takému zlepšeniu
zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý odôvodňoval zánik jeho invalidity.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať a opätovne vo veci rozhodnúť pri dodržaní
zásad administratívneho konania, čl. 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102. Rozhodnutie je potrebné skutkovo a právne
zdôvodniť tak, ako to Sociálnej poisťovni ukladá zákonné ust. § 209 ods. 4 zákon o sociálnom poistení,
aby neboli pochybnosti o úplnom a správnom zistení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa a
o ich správnom medicínskom vyhodnotení vo vzťahu k určeniu percentuálnej miery jeho zníženej
pracovnej schopnosti. Podrobné, logické, presvedčivé a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami
realizované vyhodnotenie aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa musí byť obsahom posudku
posudkového lekára, na základe ktorého bude vydané rozhodnutie.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek tomu, že bol v konaní úspešný,
pretože si žiadne trovy neuplatnil rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods.
2 O.s.p.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči
výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne,
v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je
potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.