Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/68/2018 z 9. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. júna 2019, sp. zn. 23Sa/68/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200539.4 Krajský súd Nitra | 23Sa/68/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200539.4 | 2019-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/351b7c08-5827-468b-a6be-a82d278c8418 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200539.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200539
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200539.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Q. M., bytom S.
Y. XXX, M., zastúpený Mgr. Marianom Bafrncom, advokátom, so sídlom Vráble, Levická 598, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 05. 2018 č.s.: 8641/2018-301, č.k.: PV 301/00075/2017/
R, č.z.: 42289/2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.s.:
8641/2018-301, č.k.: PV 301/00075/2017/R, č.z.: 42289/2018 zo dňa 25. 05. 2018 a zrušuje platobný
výmer č. PV 301/00075/2017 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín zo dňa
28. 03. 2017 vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobcovi Zdravotná poisťovňa
Dôvera a.s. so sídlom Einsteinova 25, Bratislava vydala výkaz nedoplatkov č. 1701276831 zo dňa 05.
02. 2017, ktorý bol vydaný podľa § 17a zákona č. 580/2004 Z.z., na základe ktorého bol žalobca povinný
zaplatiť Zdravotnej poisťovni Dôvera dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné
na verejné zdravotné poistenie za obdobie február 2016 do december 2016 v sume 646,16 eur a
poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur, v celkovej sume 656,16 eur.

2. Keďže pracovný pomer medzi žalobcom a zamestnávateľom nebol žiadnym spôsobom ku dňu
vydania a doručenia výkazu nedoplatkov žalobcovi ukončený ani zo strany zamestnávateľa ani zo strany
žalobcu a tento pracovný pomer trval naďalej, žalobca voči výkazu nedoplatkov podal námietky.

3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 28. 03. 2017 platobný výmer č. k. PV 301/00075/2017, ktorým
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie
od februára 2016 do decembra 2016 v sume 646,16 eur. Ako dôvod zamietnutia námietok žalobcu
voči výkazu prvostupňový správny orgán uviedol, že tieto námietky nemajú vplyv na výšku uplatnenej
pohľadávky, pretože žiaden zamestnávateľ žalobcu nevykazuje vo výkazoch preddavkov na poistné na
verejné zdravotné poistenie a neexistuje vymeriavací základe na určenie poistného na verejné zdravotné
poistenie z príjmov zo závislej činnosti, a preto žalobca nie je považovaný za zamestnanca. Poukázal
na skutočnosť, že zamestnávateľ ukončil svoju činnosť k 03. 02. 2015 a nie je možné evidovať pracovný
pomer neskôr, nakoľko žalobca nemohol mať príjem v zaniknutej firme.



4. Proti platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal tú skutočnosť, že i keď jeho
zamestnávateľ Veronika Kruželová - Kružel IČO: 44920849 ukončila svoju činnosť k 03. 02. 2015, tento
zánik spoločnosti samé o sebe nespôsobuje zánik existujúcich pomerov, pretože žalobca ešte 04. 11.
2011 podal na Okresnom súde v Trnave žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa a tento rozhodol rozsudkom sp.zn. 17Cpr/1/2011-150 zo dňa 17.
10. 2014 tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 15. 08. 2011 je neplatné a pracovný
pomer trvá. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoPr/3/2015,
10CoPr/4/2015 zo dňa 26. 08. 2015. Z predmetného platobného výmeru vyplýva, že zdravotná
poisťovňa, rovnako ani úrad ako prvostupňový správny orgán sa nezaoberali otázkou trvania pracovného
pomeru. Prihliadli len na skutočnosť, že zamestnávateľ k vyššie uvedenému dňu ukončil svoju činnosť
a žalobca má za to, že úrad nevydal platobný výmer na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci keďže pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom trvá naďalej.

Zdravotná poisťovňa vo svojom stanovisku k odvolaniu zo dňa 27. 04. 2017 uviedla, že platiteľ poistného
sa odvoláva na platnosť a trvanie pracovného pomeru z ustanovení § 10b ods. 1 písm. a/ zákona č.
580/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ nemal poistenec pravidelný príjem, čo je prípad žalobcu, nie je možné
ho považovať za zamestnanca. Pokiaľ však bude za preukázané, že platiteľ poistného aj po ukončení
živnosti zamestnávateľa poberal príjem, bude možné opraviť ukončenie pracovného pomeru.

Žalobca - platiteľ poistného, sa k predmetnému stanovisku vyjadril listom zo dňa 25. 05. 2017, v ktorom
uviedol, že zdravotná poisťovňa uviedla nesprávny výklad ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004
Z.z., keď platiteľa poistného nepovažuje za zamestnanca aj napriek tomu, že jeho pracovný pomer trvá,
avšak bez svojej viny sa ocitol v takom postavení, kedy mu zamestnávateľ úmyselne neposkytuje prácu
ani mzdu. Má za to, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy zamestnanec nevykonáva
zárobkovú činnosť a nemá ani nárok na príjem z jej vykonávania, napriek tomu, že jeho pracovný
pomer zamestnávateľovi trvá, ide o obdobie, keď zamestnanec nevykonáva prácu z dôvodu, že mu bolo
poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy, alebo z dôvodu neospravedlnenej absencie a za toto
obdobie mu nie je vyplácaný žiaden príjem. Platiteľ poistného z dôvodu trvania pracovného pomeru u
zamestnávateľa nemôže byť ani zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy by platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie bol štát.
Platiteľ poistného taktiež nedostáva mzdu, keďže zamestnávateľ mu prácu neprideľuje, hoci ho na
prideľovanie práce vyzval listom zo dňa 12. 12. 2016 a zároveň mu úmyselne neposkytuje náhradu
mzdy a tak nemá ani finančné prostriedky na platenie poistného. Výklad tohto ustanovenia sa snaží
poisťovňa prezentovať tak, aby znamenal, že zakaždým, keď ktorýkoľvek zamestnávateľ nevyplatí
svojmu zamestnancovi mzdu, je tento zamestnanec povinný ísť do príslušnej poisťovne a prihlásiť sa
ako samoplatiteľ a odviesť za seba preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie, čo je absurdné.

5. Poradná komisia predsedu úradu prerokovala predmetné odvolanie platiteľa poistného na svojom
zasadnutí dňa 18. 05. 2018. Podstatou odvolania žalobcu je, že platiteľ poistného sa považuje za
zamestnanca, nakoľko jeho pracovný pomer trvá až do 13. 06. 2017 vo firme Veronika Kruželová -
Kružel. Zo živnostenského registra však vyplýva, že podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť
vo všetkých predmetoch ku dňu 03. 02. 2015. Žalovaný správny orgán požiadal listom zo dňa 24.
10. 2017 sociálnu poisťovňu, ktorá listom zo dňa 15. 11. 2017 potvrdila, že dňa 18. 07. 2017 vydala
rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa Veronika Kruželová zaniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom
13. 06. 2017. Zamestnávateľ zamestnanca s poistenia neodhlásil zaslaním Registračného listu fyzickej
osoby - odhláška, povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ zamestnávateľ do vydania rozhodnutia
nesplnil. Dňa 26. 06. 2017 doručil žalobca do Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava oznámenie o
skončení pracovného pomeru, v ktorom uviedol, že ku dňu 13. 06. 2017 skončil pracovný pomer so
zamestnávateľom, pretože tento po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o tom, že
pracovný pomer trvá neskončil žiadnym spôsobom pracovný pomer, ani mu neprideľoval prácu, ani mu
neplatil náhradu mzdy. Keďže sa mu zásielka o skončení pracovného pomeru vrátila ako nedoručená
dňa 13. 06. 2017, považuje tento deň za deň skončenia pracovného pomeru. Ďalej sociálna poisťovňa
potvrdila, že žalobca bol vedený v registri poistencov ako zamestnanec v pracovnom pomere od 16.
05. 2011 do 13. 06. 2017 u zamestnávateľa Veronika Kruželová - Vera.

6. Žalovaný správny orgán poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č.
580/2004 Z.z., ktorý určuje, kto je považovaný za zamestnanca. V priebehu správneho konania nebolo



preukázané, že v období od 08. 02. 2016 do 31. 12. 2016 platiteľ poistného, teda žalobca vykonával
zárobkovú činnosť a mal nárok na príjem za vykonanú prácu. Zamestnávateľ odhlásil platiteľa poistného
dňom 15. 08. 2011 na základe odhlášky, a tiež nezasielal zdravotnej poisťovni mesačné výkazy za
zamestnanca. Žalovaný správny orgán má za to, že pre účely zákona č. 580/2004 Z.z. sa platiteľ
poistného nepovažuje za zamestnanca, nakoľko nepoberá príjem zo závislej činnosti podľa § 10b ods. 1
písm. a/ a ods. 2 a 3 citovaného zákona. Podľa žalovaného pracovný pomer je možné akceptovať do 03.
02. 2015, kedy podnikateľský subjekt skončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch konania.

7. Žalovaný správny orgán mal za preukázané, že platiteľ poistného bol vyzvaný zdravotnou poisťovňou,
aby nahlásil u platiteľa poistného pokiaľ tento nemal zamestnávateľa, nebol poistencom štátu a nebol
SZČO, mal sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako osoba uvedená v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č.
580/2004 Z.z., ktorá má povinnosť uhrádzať preddavky na poistné, na verejné zdravotné poistenie sama
za seba. Zároveň bol poučený, že v prípade, že neoznámi platiteľa poistného od 08. 02. 2016 v zmysle
§ 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa ho zaeviduje ako osobu, ktorá si poistné za
uvedené obdobie zaplatí sama a môže mu by vyčíslený preddavok na poistné z priemernej mesačnej
mzdy. Keďže platiteľ poistného si nesplnil oznamovaciu povinnosť do 8 dní, odo dňa doručenia výzvy,
považuje sa od 08. 02. 2016 za platiteľa poistného, a táto skutočnosť mu bola oznámená písomným
upovedomením zo dňa 05. 12. 2016 a zároveň mu bola oznámená aj dlžná suma poistného v čiastke
586,10 eur.

II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu dňa 30. 07. 2018 a domáhal sa zrušenia rozhodnutia
žalovaného z 25. 05. 2018 ako aj prvostupňového správneho orgánu, pretože nebol zistený riadne
skutkový stav veci, v nadväznosti na to vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Odôvodnenie
je nedostatočné a nezrozumiteľné a z toho dôvodu aj nepreskúmateľné. Podľa názoru žalobcu
platiteľom preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie za sporné obdobie má byť jeho
zamestnávateľ, pretože pracovný pomer naďalej trval, pretože rozsudkom Okresného súdu v Trnave
č. 17Cpr/1/2011-150 zo dňa 17. 10. 2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. 10Cpr/3/2015 zo dňa 26. 08. 2015, ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné ku dňu 15. 08. 2011 a pracovný pomer trvá ďalej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08. 02.
2016. Pracovný pomer zo strany zamestnávateľa nebol ukončený žiadnym spôsobom ku dňu vydania
a doručenie výkazu nedoplatkov. Platiteľom preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie mal
byť v spornom období od februára 2016 do decembra 2016 jeho zamestnávateľ. Žalovaný nezistil riadne
skutkový stav veci a pri rozhodovaní vychádzal len z evidencie vedenej v zdravotnej poisťovni Dôvera.
Žalobca uviedol, že počas obdobia keď prebiehal súdny spor o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, bol evidovaný na úrade práce, avšak po predložení
rozsudkov bol z úradu vyradený. Keďže správne orgány si riadne nezistili skutkový stav veci, v dôsledku
čoho nesprávne právne vec posúdili, sú rozhodnutia nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
Preto ich žiadal zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 10. 2018 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Poukázal na
to, že tvrdenie žalobcu, že platiteľom preddavkov na poistné a verejné zdravotné poistenie od februára
2016 do decembra 2016 je jeho zamestnávateľ a že v tomto období bol jeho zamestnávateľom stále
Veronika Kruželová a pracovný pomer mu v tomto období nezanikol, správny orgán opätovne poukazuje
na ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z., ktorý určuje, kto je považovaný za zamestnanca.
V priebehu správneho konania sa nepreukázalo, že v spornom období platiteľ poistného vykonával
zárobkovú činnosť a mal nárok na príjem z pracovnej činnosti a na základe toho mu nevznikol nárok
na príjem u zamestnávateľa. Zamestnávateľ odhlásil platiteľa poistného zo zdravotného poistenia dňom
15. 08. 2011 na základe odhlášky.

Sociálna poisťovňa síce potvrdila, že platiteľovi poistného zaniklo povinné nemocenské poistenie,
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 13. 06. 2017, a tiež že
zamestnanecký pomer platiteľa poistného trvalo od 16. 05. 2011 do 13. 06. 2017, avšak žalovaný
má za to, že pre účely zákona č. 580/2004 Z.z. sa platiteľ poistného nepovažuje za zamestnanca,
nakoľko nepoberal príjem zo závislej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 citovaného



zákona žalovaný konštatoval, že pracovný pomer žalobcu je možné akceptovať do 03. 02. 2015,
kedy podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. Teda
po ukončení podnikateľskej činnosti, resp. zániku živnostenského oprávnenia nemôže takáto osoba
- zamestnávateľ, legálne zamestnávať zamestnancov a odvádzať za nich tzv. preddavky na poistné
na verejné zdravotné poistenia do príslušnej zdravotnej poisťovne v zmysle zákona č. 580/2004
Z.z. Vzhľadom na charakter činnosti, na ktorú mal žalobca uzatvorený pracovný pomer, pričom
zamestnávateľovi na predmetnú činnosť živnostenské oprávnenie zaniklo dňom 21. 07. 2012 žalovaný
má za to, že aj toto potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nebol považovaný za zamestnanca v spornom
období v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z.

IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

9. Žalobca v podaní zo dňa 07. 12. 2018 podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Poukázal na
to, že zákonník práce nepozná ukončenie pracovného pomeru z dôvodu zániku živnostenského
oprávnenia. Keďže žalobca bol stále aj v spornom období od 08. 02. 2016 do 31. 12. 2016 na základe
neplatne ukončeného pracovného pomeru zamestnancom, povinnosť platiť preddavok na poistné má za
zamestnanca jeho zamestnávateľ podľa § 16 ods. 4 zákona, preto mal zamestnávateľ opätovne nahlásiť
zamestnanca so sociálnej poisťovne za obdobie, počas ktorého bol s ním neplatne končený pracovný
pomer. Zamestnanec nemôže byť postihovaný iba preto, že si zamestnávateľ nesplnil svoje povinnosti
vyplývajúce z právnych predpisov. Ďalej poukázal na to, že žalovaný bez akejkoľvek opory právnych
predpisov považuje ukončenie živnostenského podnikania za skončenie pracovného pomeru.

10. Čo sa týka evidencie žalobcu uchádzača o zamestnanie v spornom období od 08. 02. 2016 do 31.
12. 2016, nie je pravdou, že by mohol byť zaevidovaný, pretože po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musel úrad práce žalobcu vyradiť
z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách
v zamestnanosti a nemohol ho zaradiť do evidencie, nakoľko bol považovaný za zamestnanca. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rozhodnutí nesprávne posúdil skutkový stav a vyvodil aj nesprávny
právny záver. Žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10. 06. 2018 uviedol, že trvá na podanej
žalobe, ako aj na dôvodoch, ktoré v nej uviedol. Žiada rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, pretože žalobca sa zamestnať nemohol, keďže bolo rozhodnuté
súdom, že pracovný pomer trvá naďalej a zamestnávateľ si svoje zákonné povinnosti neplnil. Žalobca
sa po okamžitom skončení pracovného pomeru zaevidoval na úrade práce a keďže spor trval tri roky
a následne po právoplatnosti rozsudku bol dňom 07. 02. 2016 vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

12. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia
k žalobe ako aj dôvodov uvedených v rozhodnutí. Žalobca sa nepovažuje za zamestnanca, pretože
nepoberá príjem zo zamestnania. Poukázala na to, že súd rozhodol o návrhu o náhrade škody z
neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Žiadala žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny
súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.s.: 8641/2018-301, č.k.: PV 301/00075/2017/R,
č.z.: 42289/2018 zo dňa 25. 05. 2018, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná,
nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a správne právne zdôvodnenie, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. §
191 ods. 1, písm. c/ a e/ SSP a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.



14. Podľa § 11 ods. 3 zákona, zamestnancom je na účely tohto zákona, fyzická osoba, ktorá vykonáva
zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 2 písm. a/, zamestnávateľom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá je povinná
poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a/ ak
ma na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý
pobyt.

Podľa § 16 ods. 6 preddavok na poistné z príjmu podľa ods. 2 písm. a/ vypočítava a odvádza za
zamestnanca zamestnávateľ.

Podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v
obdobných pracovných vzťahoch.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnávateľ je
povinný prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky
na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi
kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Žalobca v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 16. 05. 2011 mal uzatvorený pracovný pomer so
zamestnávateľom fyzickou osobou Veronikou Kruželovou, ktorá podnikala pod obchodným menom
Veronika Kruželová - Kružel. Zamestnávateľ so žalobcom skončil pracovný pomer okamžitým skončením
pracovného pomeru ku dňu 15. 08. 2011 žalobca podal žalobu na Okresný súd v Trnave o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rozsudok Okresného súdu v Trnave č. 17Cpr
1/2011-150 zo dňa 17. 10. 2014 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Copr 3/2015
zo dňa 26. 08. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 08. 02. 2016 určil, že pracovný pomer uzatvorený
žalobcom so zamestnávateľom trvá naďalej.

Zdravotná poisťovňa Dôvera vydala voči žalobcovi výkaz nedoplatkov č. 1701276831 zo dňa 05. 02.
2017, v zmysle ktorého bol žalobca povinný zaplatiť dlžné poistné z neodvedeného preddavku na poistné
na verejné zdravotné poistenie za obdobie február 2016 až december 2016 v sume 646,16 euro.

Pracovný pomer medzi žalobcom a zamestnávateľom nebol žiadnym spôsobom ukončený ani zo
strany žalobcu ani zo strany zamestnávateľa. Žalobca podal námietky voči výkazu nedoplatkov, tieto
námietky prvostupňový správny orgán žalovaného neuznal a vydal platobný výmer 28. 03. 2017 č. PV
301/00075/2017 poukázal na skutočnosť, že zamestnávateľ ukončil svoju činnosť k 03. 02. 2015, a preto
nie je možné, aby žalobca mal pracovný pomer a príjem v zaniknutej firme.

Žalobca proti platobnému výmeru podal odvolanie s vyjadrením k stanovisku zdravotnej poisťovne a
žalovaný správny orgán prvostupňové správne rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Žalovaný ani prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní sa nezaoberali otázkou trvania
pracovného pomeru žalobcu. Poukazovali vo svojich rozhodnutiach iba na tú skutočnosť, že
zamestnávateľ žalobcu dňa 03. 02. 2015 ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Tak ako žalobca aj správny
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo 210/2006 zo dňa 27. 11. 2007, podľa
ktorého zrušenie zamestnávateľa nie je právnou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe spôsobovala zánik
existujúcich pracovných pomerov. Pracovné pomery treba skončiť do dňa zrušenia zamestnávateľského
subjektu. Pokiaľ zamestnávateľ zrušuje svoju činnosť, má tento povinnosť aj riadne ukončiť pracovný
pomer v zmysle zákonníka práce. Rozhodnutia súdu o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo neplatné, boli zamestnávateľovi ako účastníkovi konania doručené, a tento mal v zmysle zákonníka
práce ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Keďže pracovný pomer trval právne naďalej rovnako
zamestnávateľovi trvali aj povinnosti s tým súvisiace, teda prihlásiť žalobcu na zdravotné poistenie a
pravidelne za neho platiť aj preddavky na poistné na zdravotné poistenie, až kým nedôjde k ukončeniu
pracovného pomeru.



Mylné a nesprávne je konštatovanie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, že pracovný
pomer žalobcu sa ukončil ešte v r. 2015, keď jeho zamestnávateľ ukončil podnikateľskú činnosť. O
trvaní pracovného pomeru rozhodol právoplatným rozhodnutím Krajský súd v Trnave, ktorý potvrdil
rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 15. 08.
2011 je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej. Táto skutočnosť je pre daný právny vzťah rozhodujúca.
I keď zamestnávateľ žalobcovi nevyplácal náhradu mzdy, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonom
stanovenú povinnosť zamestnávateľovi platiť preddavok na poistné za zamestnanca.

Prvostupňový správny orgán ako i žalovaný nezistili riadne skutkový stav veci a nebral do úvahy
dôkazy, ktoré predložil žalobca. Pri svojom rozhodnutí poukazovali iba na dôkazy, ktoré boli predložené
Zdravotnou poisťovňou Dôvera. Za obdobie, ktoré požaduje Zdravotná poisťovňa Dôvera výkazom
nedoplatkov zaplatenie poistného od žalobcu od februára 2016 do decembra 2016 žalobca nemal
žiadnym spôsobom ukončený pracovný pomer, tento trval naďalej. S touto skutočnosťou sa žalovaný
ani prvostupňový správny orgán riadne nezaoberal.

Vzhľadom na tieto závažné nedostatky správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.
1 písm. e/, pretože správny orgán prvostupňový i žalovaný nezistili riadne skutočný stav veci a z toho
dôvodu takéto dokazovanie nie je dostačujúce pre riadne posúdenie veci.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.



15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 05. 2018, ktorým žalovaný,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.s.: 8641/2018-301, č.k.: PV
301/00075/2017/R, č.z.: 42289/2018 zo dňa 28. 03. 2017, ktorým bol žalobca povinný zaplatiť Zdravotnej
poisťovni Dôvera preddavky na poistné, na verejné zdravotné poistenie za obdobie február až december
2016 v sume 646,16 eur.

16. Odvolaní správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku, preskúma napadnuté rozhodnutie
v celkom rozsahu, ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni a podľa
ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolaní orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

17. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a vyporiada so skutočnosťou kedy sa skončil pracovný
pomer žalobcu podľa právoplatného rozhodnutia súdu a nie odhlásenia žalobcu zamestnávateľom.
Je potrebné aby sa správny orgán vo svojom rozhodnutí vyporiadal s námietkami žalovaného ako aj
dôkazmi, ktoré predložil, pretože v preskúmavanom rozhodnutí táto skutočnosť absentuje.

18. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.