{"guid": "0ad089fe-ced7-4d43-b2fa-a00e00bb3e43:3aff9258-5dd5-4919-a228-0d93d54c8142", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517010780.1", "spisova_znacka": "4To/89/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/89/2018 z 14. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. novembra 2018, sp. zn. 4To/89/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1517010780.1", "identifikacne_cislo": "1517010780", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eugen Palášthy", "sudca_id": 375, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eugen-palasthy-375", "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3aff9258-5dd5-4919-a228-0d93d54c8142", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517010780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1517010780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1517010780.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/89/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010780
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010780.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému Š. V. stíhaného pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/103/2017 zo dňa 28.05.2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15. 11. 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Š. V., D.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/103/2017 zo dňa 28.05.2018 bol
obžalovaný Š. V., nar. XX.XX. XXXX S. N., bytom N. - A., t.č. vo výkone trestu v inej veci v ÚVTOS
Želiezovce, uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,
ods.  2 písm. a/ Tr. zák.,  ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

„dňa 08.08.2016 v čase asi o 14:20 h v Bratislave na G.D. ulici, počas kontroly príslušníkmi PMJ KR PZ
Bratislava, po zastavení motorového vozidla zn. Škoda Felícia, EČV: N.-XXX G., z dôvodu porušenia
dopravných predpisov, nakoľko vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom, sa vo vozidle nachádzali
Š. V. a F. Z., pričom vodič vozidla, F. Z., javil známky požitia omamných a psychotropných látok a uviedol,
že v ten deň užil pervitín. Hliadka PZ si tiež všimla, že v interiéri vozidla sa nachádza množstvo injekčných
striekačiek, kedy im F. Z.Á. X., že striekačky sú použité, lebo si aplikovali spolu s obv. Š. V. v práci pervitín
a zvyšok omamných látok sa nachádza pred sedadlom spolujazdca, pod odkladacou priehradkou, ktorá
je pripevnená ploskou skrutkou a jedná sa o priestor pre poistky vozidla, tiež uviedol, že pervitín patrí
Š. V., ktorý z neho len odsypal, keď ho spolu užili. Po zákonnom poučení obaja zhodne uviedli, že vec
nevydajú a preto dňa 09.08.2016 bolo na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov
v čase o 02:45 h, pristúpené k prehliadke motorového vozidla zn. Škoda Felícia, EČV: N.-XXX G., pri
ktorej bola v priestore poistiek pod odkladacím šuflíkom pred sedadlom spolujazdca, v prístrojovej doske,
nájdená 1 ks zatavená striekačka v priesvitnom obale, ktorá bola zaslaná na skúmanie na KEU PZ v
Bratislave, kde bolo zistené, že v predloženej striekačke sa nachádzal béžový kryštalický materiál s
hmotnosťou 1366 mg s priemernou koncentráciou 69,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
951 mg absolútneho metamfetamínu, čo KEU PZ považuje za 24- 95 bežných jednorazových dávok
drogy. Metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Obvinený
Š. V. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že už bol rozsudkom OS Ba III, sp. zn. 46T/99/07, zo
dňa 29.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.02.2014, v spojení s rozsudkom KS Bratislava zo
dňa 26.02.2014, sp. zn. lTo/152/2013, odsúdený za zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák.,
na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý vykonal dňa 25.03.2014.



Za to bol odsúdený podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/,  § 38 ods. 2, ods.
7, § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 2  Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky. Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil aj ochranný dohľad po dobu jedného roka.  Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods.
4, § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd  vzhľadom na uložený súhrnný trest zároveň zrušil výrok o treste Trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/255/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorým bol obžalovanému
uložený 8-mesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 roky, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ, vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Š. V., ktoré odôvodnil jednak sám, ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje odvolateľ za nesúladný so
zákonom a nedostatočne odôvodnený a reagujúci na jeho obhajobu uplatňovanú v priebehu trestného
konania.  Uvádza, že od začiatku trestného stíhania namietal nezákonne získaný dôkaz - drogu, a
to z viacerých dôvodov. Prvostupňový súd sa však v odvolaní napadnutom rozsudku ani marginálne
nevysporiadal s niektorými, podľa jeho názoru, relevantnými obhajobnými argumentmi vo vzťahu k
nezákonnosti získaného dôkazu. Podľa neho prvostupňový súd vyhodnotil jeho obhajobu ako zjavne
účelovú, v snahe zbaviť sa za každú cenu trestnej zodpovednosti, zároveň zastávajúc názor, že jeho
obhajobné tvrdenie nekorešponduje s obsahom ďalších vo veci vykonaných dôkazov. Prvostupňový
súd totiž považoval výpovede príslušníkov hliadky PZ, svedka N. a svedka G. za vierohodné, reálne
popisujúce priebeh policajného - služobného zákroku, pričom súd nezistil žiadny dôvod, či skutočnosť,
ktoré by čo i len čiastočne tieto výpovede znevierohodňovali. Prvostupňový súd čítal napriek námietkam
ich svedecké výpovede z prípravného konania a vyhodnotil ho ako zákonný postup, pokiaľ príslušníci
policajnej hliadky prezreli auto na základe súhlasu svedka Z. ako vodiča, pri ktorej našli v skrinke na
poistky drogy (pred realizovaním príkazu na prehliadku iných priestorová pozemkov). Dňa 09. 08. 2016
bola vykonaná na základe Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov povereného príslušníka
PZ OR PZ, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie, so súhlasom prokurátora prehliadka iných
priestorov, osobného motorového vozidla (OMV) zn. Škoda Felícia, vo vlastníctve obž. V., v rámci
ktorej boli v priestore poistiek pod odkladacím šuflíkom pred sedadlom spolujazdca nájdené drogy.
Príkaz bol odôvodnený tým, že vodič uviedol, že si ráno toho dňa dali so spolujazdcom pervitín a v
interiéry vozidla sa nachádzalo množstvo injekčných striekačiek, ku ktorým sv. Z. uviedol, že sú použité
a zvyšok omamných látok sa má nachádzať pred sedadlom spolujazdca pod odkladacou priehradkou,
ktorá je pripevnená ploskou skrutkou a tento má patriť obž. V..  Zo zápisnice o prehliadke OMV
nevyplýva nájdenie množstva injekčných striekačiek, ktoré mala vidieť hliadka PMJ KR PZ Bratislava
pri kontrole OMV, ktorou skutočnosťou odôvodňovali potrebu nariadenia prehliadky OMV. Sv. Z. poprel
svoju vedomosť o droge nachádzajúcej sa v OMV v čase zastavenia hliadkou PMJ. Toto zistil až po
vybratí drogy z poistkovej skrinky nižším policajtom (sv. N.) to znamená bezprostredne po ich zastavení,
nie na základe príkazu na prehliadku, ktorú vykonávali iní príslušníci PZ. Sv. Z. uviedol, že hliadka PMJ
ich iba vyzvala vydať drogy, pokiaľ sa nejaké vo vozidle nachádzajú. Nespomínal si na poučenie podľa
konkrétneho paragrafu. Poprel, že by mala hliadka PMJ pri sebe nejaké papiere, z ktorých by ich poučili
o ich právach. Ďalej svedok popísal ako hliadka PMJ prehľadávala kufor, zadné sedadlá a na záver
na strane spolujazdca poistkovú skrinku. Podľa tvrdenia svedka nebolo do poistkovej skrinky vidieť,
nebola tam žiadna štrbina. Výpoveď obž. V. sa zhoduje s výpoveďou sv. Z..  Príkaz na prehliadku iných
priestorov a pozemkov považuje odvolateľ  za nezákonný. Jeho nariadenie nevychádza z pravdivých
skutočností a jeho odôvodenie nemá pravdivý základ. Objektívnym faktom ostáva, že vo vozidle sa
nenachádzalo množstvo injekčných striekačiek ako to hliadka PMJ zjavne nepravdivo uviedla za účelom
dosiahnutia nariadenia prehliadky, nakoľko v tom čase disponovala informáciou získanou v rozpore so
zákonom (hliadka sama prehľadala vozidlo, nepoučila osoby o možnosti dobrovoľného vydania, atď.)
a nenašla iný spôsob ako nezákonne nájdenú drogu sprocesniť. Odvolateľ preto zastáva názor, že za
dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť
spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú teda postihnuté
aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu (ide o tzv. teóriu plodov



z otráveného stromu, ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia
byť vylúčené. Taktiež nemožno použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako
výsledok nezákonného postupu. Napríklad ak bola nezákonne získaná vec, ktorá je preto postihnutá
absolútnou neúčinnosťou, je touto absolútnou neúčinnosťou postihnutá aj napríklad následná výpoveď
osoby, ktorá sa v nej prizná, že takúto vec mala pri sebe). Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku na návrh prokurátora prečítal na hlavnom pojednávaní celú výpoveď sv. N. V. Z..
G. z prípravného konania, ktorí následne prehlásili, že si na predmetný zákrok bližšie nepamätajú z
dôvodu ich množstva. Tento postup odvolateľ pri oboch svedkoch namietal. Odvolateľ preto zastáva
názor, že súdom zvolený postup bol v rozpore so zákonom, nakoľko čítať výpoveď svedka alebo jej
podstatnú časť podľa § 263 ods. 1 Tr.por. je možné na hlavnom pojednávaní, len ak s tým súhlasí
prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Podľa § 263 ods. 3 Tr.por. je to
možné aj vtedy, ak bol dôkaz vykonaný zákonným spôsobom a osoba svedka zomrela, alebo sa s stala
nezvestnou, či sa dlhodobo zdržuje v cudzine, poprípade ak bez oprávnenia odoprela vypovedať. Žiadna
takáto situácia však pred súdom nenastala. Postup podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. je možné uplatniť
iba vtedy, ak sa svedok v podstatných bodoch odchýli od svojej prechádzajúcej výpovede, kedy mu je
jeho skoršia výpoveď predložená na vysvetlenie rozporov, čo spočíva v prečítaní tých častí zápisnice
(nie celá) o skoršom výsluchu, k u ktorým sa má vyslúchnutý vyjadriť a vysvetliť rozpory m e d z i svojimi
výpoveďami. Obhajkyňa poukázala ďalej na iné rozhodnutie Krajského súdu sp. zn.: 2To/70/2014 zo
dňa 03. 07. 2014, v obdobnej veci, založené do súdneho spisu so záverečnou rečou.
Podľa podaného odvolania okresný súd vyhodnotil výpovedí svedkov N. a G. tak, že títo jednoznačne
nemali rozpory vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní. Prokurátor údajné rozpory v rámci
svojho návrhu na ďalší procesný postup ani bližšie neoznačil a nešpecifikoval. Navyše neboli prečítané
časti ich skorších výpovedí s údajnými rozpormi, ale celé výpovede z prípravného konania. Ani jeden
zo svedkov však ani po prečítaní ich skorších výpovedí ich obsah nepotvrdili, iba vysvetlili dôvod
nepamätania si zákroku vzhľadom na odstup času a množstvo zákrokov.

V tejto súvislosti, dáva odvolateľ do pozornosti súdu rozhodnutie Ústavného súdu ČR, I. ÚS 520/16
zo dňa 22. 06. 2016, predložené do súdneho spisu spolu so záverečnou rečou, v zmysle ktorého je
povinnosťou všeobecných súdov skúmať vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich výpovedí a
postupovať obozretne pri hodnotení týchto výpovedí a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho
rešpektovania prezumpcie neviny.

Pri dodržaní práva na spravodlivý proces nemožno výpoveď svedka, u ktorého nemožno apriori vylúčiť
záujem na výsledku konania, vyhodnotiť ako dôveryhodnú iba z dôvodu, že svedok bol poučený o
následkoch krivej výpovede.

Odvolateľ zastáva názor, že práve svedkovia N. V. G. by mohli mať na rozdiel od sv. Z. záujem
na výsledku konania, nakoľko na ich podnet bol vydaný nezákonný príkaz na prehliadku, ktorého
odôvodnenie nemalo základ v pravdivých tvrdeniach. Podľa D. Z.D. nemá žiadny osobný záujem na
výsledku tohto konania, drogy jeho neboli a opak on ani nikdy netvrdil. Podľa neho v trestnom konaní
boli vyprodukované dve skupiny dôkazov. Výpoveď svedka Z., ktorá korešponduje s jeho výpoveďou,
nakoľko obaja zhodne tvrdia, že neboli hliadkou PMJ poučení vôbec, navyše hliadka PMJ sama
vykonala prehliadku OMV v rozpore so zákonnom, pri ktorej našla drogy, na základe ktorého poznatku
následne dosiahli nepravdivými tvrdeniami (o množstve striekačiek v OMV) nariadenie prehliadky OMV
povereným príslušníkom PZ, s cieľom oficiálne nájsť drogu zákonným spôsobom a sanovať tým svoj
nezákonný postup. Drogu, ktorá bola nájdená podľa jeho názoru na základe nezákonného príkazu na
prehliadku majúceho základ v nepravdivom tvrdení hliadky PMJ o existencii množstva striekačiek, ktoré
objektívne ani neboli nájdené, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a v nepravdivom uvedení
zdroja ich údajnej vedomosti o droge v OMV. Hliadka PMJ sa o droge dozvedela postupom v rozpore
so zákonom, čoho si bola vedomá a následne uviedla nepravdivé skutočnosti za účelom dosiahnutia
nariadenie príkazu na prehliadku. S touto jeho námietkou sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani
sa s ňou teda logicky nevysporiadal.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolateľ opakovane konštatuje nezákonne získaný dôkaz - drogu, s
poukazom na teóriu plodov z otráveného stromu a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu a aby ho  postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.



K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj prokurátor a uviedol, že pokiaľ ide o argumenty
obžalovaného Š. V., týkajúce sa údajného nezákonného postupu policajtov, a-priori je toho názoru, že sú
irelevantné, tie isté ako boli prezentované jeho obhajkyňou počas celého prípravného a najmä konania
pred súdom. Policajti z PMJ KR PZ opakovane tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
podľa prokurátora vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlili bazálny dôvod zastavenia a kontroly motorového
vozidla zn. Škoda Felícia, červenej farby, eč: N.-XXX G., ktoré viedol ako vodič svedok Z., a to porušenie
ustanovenia § 8 ods. 1 Z. č. 8/2009 Z. z., nakoľko tento nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Na
vodičovi si počas kontroly všimli, že bol taký utlmený, jeho pohyby boli nekoordinované, mal rozšírené
zrenice, teda javil známky požitia psychotropných látok a napokon aj súhlasil s prehliadkou motorového
vozidla zn. Škoda Felícia, I.: N.-XXX G..

Keďže obžalovaný odmietol vyšetrenie na detekciu omamných látok, aj pred službukonajúcim lekárom,
predviedli ho na 00 PZ Petržalka - sever a bol realizovaný v samostatnom konaní.  Prehliadka
motorového vozidla zn. Škoda Felícia, červenej farby eč: N.-XXX G. s pozitívnym výsledkom, bola
vykonaná dňa 08.08.2016 povereným príslušníkom PZ D.. O.. H. O., za prítomnosti P.. Š. V., pracovníkov
OKP Bratislava S. V. B., M. G., psovoda - D.. M. S. a nezúčastnenej osoby F. Č., na základe príkazu
povereného príslušníka PZ vydaného podľa § 101 ods. 1 Tr. por., po predchádzajúcom súhlase
prokurátora, ktorý príkaz prevzal obv. Š. V. dňa 09.08.2016, čo potvrdil svojim podpisom.

Prokuratúra taktiež poukazuje na úradný záznam vypracovaného policajtmi KR PZ PMJ Bratislava dňa
08.08.2016,  z ktorého vyplýva, že počas výkonu ich služby, v čase o 14.20 hod. vykonávali hliadkovú
činnosť na G. ulici, kedy spozorovali osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, červenej farby, eč: N.-
XXX G., pričom vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Vodič, ktorý bol pri kontrole identifikovaný
V. F. Z. im uviedol, že užil pervitín. Na otázku komu patria injekčné striekačky, ktoré boli porozhadzované
v interiéry vozidla, k veci uviedol, že striekačky boli použité, pri aplikácii drogy v práci, v Rakúsku
ako vodičom tak aj spolujazdcom obv. Š. V.. Zvyšok omamných látok sa má údajne nachádzať pred
sedadlom spolujazdca, pod odkladacou priehradkou, ktorá je pripevnená ploskou skrutkou, pričom sa
jedná o priestor pre poistky vozidla. Ihneď boli podľa § 89 ods. 1 Tr. por. na mieste vyzvaní a poučení
o tom, aby dobrovoľne vydali vec dôležitú pre trestné konanie. Hliadkou boli taktiež poučení o tom, že
vec nemusia vydať, ak by si vydaním veci spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania. Po poučení,
ktorému menovaní rozumeli, zhodne uviedli, že vec nevydajú. Hliadkou KR PZ PMJ bola vykonaná
len vizuálna kontrola motorového vozidla. Na miesto bola privolaná hliadka 00 PZ Petržalka-sever.
Svedkovia príslušníci PZ Mgr. V.. N. V. M.. G. sa pri výsluchu pred súdom na hlavnom pojednávaní
dňa 29.01.2018, t. j. 18 mesiacov po skutku nepamätali na detaily zákroku, avšak pamätali si, že išlo o
dve osoby a o prechovávanie drog. Podľa prokurátora je iluzórne domnievať sa, že by si pri množstve
takýchto zákrokov, s tak dlhým odstupom času pamätali na detaily. Ich úlohou je páchateľa vyťažiť,
pri podozrení z protiprávneho konania zadržať, predviesť na príslušné OO PZ a spísať o tom úradný
záznam, čo aj urobili.

Podľa prokurátora obvinený Š. V., je okrem týchto zákonným spôsobom získaných dôkazov
usvedčovaný aj výsluchom svedka F. Z., ktorý ako v prípravnom konaní tak aj po využití oprávnenia
uvedeného v ustanovení § 88 Tr. por. potvrdil, že ešte v Rakúsku videl, že sa v aute nachádzali drogy,
pričom sa V.  bál povedať, aby \"nebral nič so sebou\", pričom o V. je známe, že predáva drogy.

Obvinený Š. V. v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že drogy si kúpil v Rakúsku za 50,-€ od známej
osoby, ktorú nechce menovať. Vyše 30 rokov konzumuje drogy, spočiatku to bol heroín, neskôr pervitín,
ktorý si aj sám vedel pripraviť. Na hlavnom pojednávaní zopakoval, že drogy nepredával, ale ich mal pre
vlastnú potrebu. Ďalej uvádza, že obv. Š. V. pri výsluchu pred znalcom z odboru psychiatrie v prípravnom
konaní k inkriminovanému činu taktiež uviedol, že priznáva všetko ako je uvedené v spisovom materiáli,
je si všetkého plne vedomý, nehľadá žiadne výhovorky a čo uviedol vo veci týkajúceho sa trestného
činu, sa zakladá na pravde. Po prepustení z výkonu trestu by chcel v Rakúsku začať nový život.

S poukazom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol odvolanie obž. Š. V. podané jednak samostatne ako
aj prostredníctvom jeho obhajkyne M.. P. F. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol zhodné skutočnosti ako v
písomne spracovanom odvolaní. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.



Obžalovaný Š. V.  na verejnom zasadnutí krajského súdu súhlasil substitúciu za obhajkyňu M.. P.. F.,
ktorú  na základe osobne predloženého splnomocnenia zo dňa 14. 11. 2018 zastupoval obhajca  O.. L.
Y., pričom sa stotožnil  s prednesenými odvolacími námietkami obhajoby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na podrobné písomné vyjadrenie prokurátora k podanému
odvolaniu obžalovaného. Rozsudok súdu prvého stupňa považovala za správny vo všetkých jeho
výrokoch, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por..

Z dokazovania pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vyplynuli tieto skutočnosti :

Obžalovaný Š.. V.  sa k obžalobe odmietol  vyjadriť, ale vyhlásil, že je nevinný. Okresný súd zákonným
spôsobom prečítal jeho výpovede z prípravného konania. Z takto prečítaných výpovedí (viď č. l. 32-46
z  08.08.2016, 03. 03. 2017 a 10. 11. 2016), je zistiteľné, že v ten deň,  keď ho chytili policajti, tak si
bol kúpiť dva kubíky pervitínu pre seba. Nechcel sa vyjadrovať od koho si to kupoval, len to, že bolo to
mimo Bratislavy, v Rakúsku, kde v tom čase brigádnicky pracoval. Ráno prišiel k nemu  Z. a išli do práce
na zber hrozna. Nakoľko mal odobratý vodičák, tak šoféroval vozidlo Z.. Išlo o vozidlo Škoda Felícia
EČV N.-XXX G.. Po práci sa nechal Z. odviesť na dohodnuté miesto, kde si za 50,-€ kúpil od dílera hore
uvedené dva kubíky pervitínu. Od tejto osoby si už dlhodobo kupoval pervitín, asi jeden rok. Pervitín bol
zabalený v igelitovom vrecúšku, v injekčnej striekačke. Po kúpe, sa so Z. vrátil do Bratislavy. Zaparkovali
pri ul. G., kde mal v tom času chatu. Zastavila ich hliadka polície, asi okolo 14:00 hod. Po príchode
hliadky, od šoféra - Z. si vypýtali doklady, odo neho nie, to až potom na oddelení. Policajti povedali, že ide
o bežnú kontrolu. Počas tejto kontroly policajti zobrali Z. D.a krv a moč a jeho na obvodné oddelenie na
podanie vysvetlenia. Z. ako vodiča zobrali s tým, že je podozrivý z užitia omamných a psychotropných
látok. Nepýtali sa ho, či užil nejaké omamné, psychotropné látky, alkohol, nevyzvali ho fúkať. Podľa neho
policajti nemohli vidieť, že v aute sa nachádzajú drogy, lebo voľným okom to vidieť nebolo. Sáčik bol
v skrinke na poistky na strane spolujazdca, kde sedel on a drogy tam dal on. Na policajnom oddelení
sa ho pýtali, že ako sa drogy dostali do auta, on im povedal že nevie. Tvrdil, že ho policajti  nevyzvali
na vydanie drog. Policajti po ich zastavení, teda okolo 14:00 hod. začali prehľadávať motorové vozidlo
hneď. Ešte Z. im hovoril, že je protizákonné takto zasahovať do auta. Policajti, ktorí ich zastavili urobili
prehliadku vo vozidle tak, že sa svojím telom nahli dovnútra, a tak prehľadávali auto. Vyzvali aj jeho,
aby vystúpil zo sedadla spolujazdca. Vozidlo prehľadával taký menší policajt, potetovaný na krku. On
v tom čase čupel pri aute, nakoľko bolo mu zle. Ten vyšší policajt  stál vonku, pri Z. pri zadnej časti
auta. Ako tento policajt prehľadával vozidlo, tak odskrutkoval jednu maticu zo skrinky, kde sú poistky a
odtiaľ následne tie drogy vybral, čo s nimi následne urobil, to už nevie. Nikto mu predtým samozrejme
nehovoril, že drogy sa nachádzajú v aute. Nemá pocit, že išiel na istotu, skrátka prehľadával vozidlo.
Takisto policajti nevraveli, že by mali v tom čase príkaz od prokurátora na prehliadku. Následne ho z
oddelenia okolo 04:00 hod. ráno zobrali späť k autu, ktoré začali prehľadávať aj za prítomnosti psa, ktorý
tie drogy znovu našiel. Vtom čase tam „čmuchaľ už len ten pes, policajti stáli pri aute. Potom ho zobrali
naspäť na oddelenie, vypočuli ho ako svedka. Spýtali sa ho ako sa drogy dostali do auta, povedal im,
že nevie. Ďalej uviedol, že nebol poučený o tom, že bol zadržaný, iba mu povedali, že musí ísť s nimi za
účelom podania vysvetlenia. Drogu spolu so Z. užil ešte pred robotou, zo starých zásob. Z. ani nevedel,
že v aute sú drogy, ani nevedel, že ich v podstate prevážal, ani to, že on si ich kupoval v Rakúsku.
Predmetné drogy, ktoré kupoval v Rakúsku vložil do skrinky od poistiek hneď potom ako si ich kúpil. Z.
sa venoval potom len šoférovaniu a nevidel, ako tieto drogy dáva do tej skrinky.  Z. ho ináč viackrát takto
vozieval za účelom kúpy drogy, ale vozieval ho nie iba za účelom kúpy drogy, ale aj kvôli práci, čiže vždy



keď sa vracali z brigády v Rakúsku. Opakuje, ten ani nevedel, že kupuje drogy. Takisto nestretávali sa
vždy na rovnakých miestach s týmto dílerom. K užívaniu drog sa priznáva, drogy si kupoval pre vlastnú
potrebu. Závislý na drogách je od roku 1990. Najskôr to bol heroín, neskoršie pervitín. V čase, keď ho
zastavili policajti, mal zdravotné problémy s vredom, praskol mu vred na žalúdku. On si pervitín pichával,
ale vtom čase nie, lebo 30 percent krvi mal v sebe, nevedel si pichnúť. Preto pervitín fajčieval cez alobal,
a aj preto potreboval väčšie množstvo aby mu to zabralo. V roku 2013 bol liečený ambulantnou formou
na  Hraničnej v Bratislave. Vred mu liečili v Nemocnici na Antolskej ulici, meno ošetrujúceho lekára
nevedel uviesť. Suchánek podľa neho vedel, že užíva drogy. On mával svoje drogy a Z. svoje. Užíval
si pervitín 3-4 krát denne. Dával si denne po pol kubíku, pričom za jeden kubík platil 25,-€. Na drogy si
v tom čase zarobil prácou v Rakúsku. Drogy kupoval pre vlastnú potrebu, lebo je dlhodobo závislý. Je
mu ľúto tohto konania. Nevie o tom, či N. Z. vyzvaný na vydanie veci pochádzajúcej z trestnej činnosti
predtým, než ho zobrali na vyšetrenie.

Pokiaľ ide o svedka R. Z., tento bol vypočutý súdom mimo hlavného pojednávania  dňa 04. 04. 2018 (č.l.
233234), aj v prítomnosti prokurátora, obhajkyne obžalovaného  po tom, ako bol realizovaný príkaz na
obmedzenie jeho osobnej slobody a táto výpoveď následne bola prečítaná aj v prítomnosti obžalovaného
na hlavnom pojednávaní. Z tejto výpovede vyplýva, že v kritický deň išli s V. z práce v Rakúsku z
vinohradov, pričom o V. bolo všeobecne známe, že predáva drogy a to v mieste, kde býva, čo bol kúsok
od miesta, kde boli hliadkou polície zastavení a kontrolovaní. Auto šoféroval on, V. sedel na mieste
spolujazdca. Policajti vypýtali potrebné doklady a následne sa ich pýtali  na nejaké drogy. On im uviedol,
že ako osoba nemá pri sebe nič, ani v aute, avšak auto nebolo jeho, ale V. syna.  Jeden policajtov
sa opýtal, či môže spraviť kontrolu auta, s čím on ako vodič súhlasil, pričom ich oboch  vtedy policajti
prehľadali a obaja policajtom odpovedali, že nemajú pri sebe žiadne drogy. Následne jeden z policajtov
otvoril schránku s poistkami a našiel nejaké zvyšky pervitínu a keď sa ich pýtali, koho to je, odpovedal, že
jeho to nie je, pričom to isté tvrdil aj V.. V. následne povedal policajtom, že mu auto v noci niekto vykradol
a on to nenahlásil. Bola mu prečítaná aj časť výpovede z prípravného konania zo dňa 04. 09. 2017 (č.l.
104), kedy uviedol, že videl, ako V. ešte v Rakúsku sám si pichol drogu z injekčnej striekačky, preto si
myslel, že už drogy pre sebe nič nemá. Preto povedal potom policajtovi, že  tie drogy sú V.. Či sa pýtali aj
V., na to odpovedať nevedel, nakoľko jeho držali zvlášť. Nevedel odpovedať ani na otázku, či v aute boli
nájdené aj iné drogy. Policajtom sa ináč priznal, že v minulosti už bol za drogy riešený a priznal sa k ich
užitiu. Okrem tej inzulínovej striekačky u obžalovaného V. nevidel iné drogy, pričom tú striekačku ten mal
pri seba a potom ju hodil do dverí spolujazdca. Dôvod na policajnú kontrolu a ich zastavenia bol podľa
neho to, že ako vodič nemal zapnutý bezpečnostný pás, pričom policajt mu neuviedol dôvod  na kontrolu
vozidla. Do skrinky sa dostal policajt tak, že si čupol pred spolujazdcove dvere, odmontoval zarážku
a skrinku otvoril. Nespomína si, že by ho policajti poučovali podľa konkrétneho paragrafu, pričom títo
taktiež  nemali pri sebe  žiadne papiere.

Svedkovia  V. N. V. M. G., ako príslušníci policajnej hliadky, ktorí auto so šoférom F. Z. a spolujazdcom
- obžalovaným zastavili,  po vznesení obvinenia v prípravnom konaní zhodne uviedli, že dôvodom na
zastavenie predmetného auta bol fakt, že vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom, pričom pri
samotnej kontrole vodič javil známky požitia omamných látok a bol vyzvaný podrobiť sa detekcii na
drogy, čo odmietol. Tento sa však im priznal, že v ten deň spoločne so spolujazdcom - obžalovaným,
užili omamné látky a zvyšok majú vo vozidle a to v prednej časti auta pred miestom spolujazdca v
poistkovej skrinke pod miestom na odkladanie. Obe osoby v aute následne vyzvali na dobrovoľné
vydanie vecí - drog podľa § 89 Tr.por., následne ich poučili o svojich právach a obmedzili na osobnej
slobode a predviedli ich na oddelenie. Pokiaľ ide o prehliadku vozidla, tak túto robili len vizuálnu,
lebo skrinka v ktorej boli drogy, bola pootvorená. Na hlavnom pojednávaní obaja títo svedkovia k
predmetnému policajnému zákroku uviedli skutočnosti objasňujúce jeho priebeh len v hrubých rysoch,
bez konkrétnejších vyjadrení, preto boli prečítané ich výpovede z prípravného konania. Na dôvod týchto
rozporov vo výpovediach obaja príslušníci PZ SR uviedli, že ide o odstup času a množstvo podobných
zákrokov.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom prečítal aj znalecké posudky jednak z odboru
psychiatrie ako aj KEÚ PZ Bratislava. Vzhľadom na  závislosť Š. V. na omamných a psychotropných
látkach bol v prípravnom konaní pribratý do konania znalec z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria
MUDr. O. Š., ktorý vo svojom znaleckom posudku (č.l. 145-153) skonštatoval, že tento  je závislý na
omamných, psychotropných a návykových látkach, s preferenciou pervitínu, pričom množstvo ktoré



užíva, nemá vplyv na jeho konanie. Vzhľadom na túto závislosť, znalec navrhol uložiť obvinenému Š. V.
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Z ďalších vykonaných listinných dôkazov treba poukázať na zápisnicu o vykonaní prehliadky iných
priestorov (č.l. 136-137) a z nej urobenú fotodokumentáciu (č.l. 138-141). Zo znaleckých posudkov
KEÚ PZ Bratislava (č.l. 155-157 zo dňa 29. 09. 2016, č.l. 158-160 zo dňa 06. 09. 2016), jednak
z odboru  prírodovedného skúmania  a kriminalistických analýz, resp. kriminalistickej toxikológie a
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy o.i. vyplýva, že v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom o
rozmere cca 7,2 cm x 4 cm v ktorom sa nachádzala zrezaná plastová injekčná striekačka sa nachádzal
béžový kryštalický materiál bez viditeľných prímesí s hmotnosťou 1366 mg, d koncentrácii 69,6 %,
ktoré obsahovalo 951 mg absolútneho metamfetamínu, čo KEÚ P PZ Bratislava považuje za 24-95
bežných jednotlivých dávok. Na steroch rúk obv. Š. V. a F. Z.D. bola zistená prítomnosť stôp pervitínu.
Podľa prečítaného  záznamu Oddelenia služobnej kynológie KR PZ zo dňa 09. 08. 2016  (č.l. 166) pri
vykonaní kontroly a prehliadky motorového vozidla na G. X., pri Autoškole O. v Bratislave psovod aj
v prítomnosti vyšetrovateľa vykonal vizuálnu kontrolu a následne aj so služobným psom, pričom pes
so svojím správaním v prednej časti vozidla, kde sa nachádzajú poistky na strane spolujazdca označil
naučeným spôsobom zatavenú injekčnú striekačku s obsahom neznámej  bielej kryštalickej  látky. Tento
pozitívny nález bol zdokumentovaný a zaistený.

Pokiaľ ide o výrok o vine, tak odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi  napadnutého rozsudku okresného
súdu a taktiež poukazuje aj na písomné vyjadrenie prokurátora  k podanému odvolaniu. Krajský súd
zastáva názor, že príslušníci PZ postupovali v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. a vyzvaným
osobám poskytli poučenie o prípade, v ktorom môžu vydanie veci odmietnuť. Zo služobného úradného
záznamu (č.l. 162 a násl.) vyplýva, že potom, ako hliadka videla, že vodič auta Škoda Felícia červenej
farby, EČV: BL XXX KG nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čím porušil ustanovenie § 8 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z., dopustil sa priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ cit. zákona. Následne aj
v zmysle  § 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore sa rozhodli vozidlo zastaviť a zistili, že v
motorovom vozidla sa nachádzajú dvaja muži. Po zistení ich totožnosti jeden z týchto mužov javil známky
použitia omamných a psychotropných látok, mal rozšírené  očné zrenice, pôsobil utlmene, pohyboval sa
nekoordinovane. Napokon sa im priznal, že v ten deň  užil pervitín. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil
vyšetreniu na detekciu omamných látok, čo odmietol a vlastnoručne podpísal poučenie (Viď. zápisnica o
zadržaní obv. Š.. V.  dňa 08. 08. 2016 na č.l. 27-28). Hliadka PZ  si všimla v interiéri auta porozhadzované
injekčné striekačky, pričom vodič im povedal, že sú použité, aplikovali spolu s V.  pervitín a zvyšok
omamných látok sa mal nachádzať pred sedadlom spolujazdca  pod odkladacou priehradkou, ktorá
bola pripevnená ploskou skrutkou. Vyzvané osoby podľa úradného záznamu, t. j. svedok F.. Z. ako
aj obžalovaný Š.. V.  boli osobitne poučení a vyzvaní, aby vec dobrovoľne vydali podľa § 89 ods. 1
zákona č. 301/2005 Z.z. a taktiež boli poučení o tom, že vec nemusia vydať, ak by si vydaním spôsobili
nebezpečenstvo trestného stíhania. Veci napokon ani  nevydali, vozidlo však  zaistili, privolali hliadku
OO PZ Bratislava V- Sever na zabezpečenie vozidla a obaja  muži, už ako podozriví  boli eskortovaní
na príslušné policajné oddelenie.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ aj  krajský súd konštatuje, že zákrok bol vykonaný v
súlade s procesným predpisom a to podľa § 89 ods. 1 Tr. por., keďže  na mieste boli vyzvaní a poučení
o tom, aby dobrovoľne vydali vec dôležitú pre trestné konanie. Hliadkou boli taktiež poučení o tom, že
vec nemusia vydať, ak by si vydaním veci spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania. Po poučení,
ktorému menovaní rozumeli, zhodne uviedli, že vec nevydajú. Hliadkou KR PZ PMJ bola vykonaná len
vizuálna kontrola motorového vozidla.

Pokiaľ obžalovaný Š.. V. v odvolaní opakovane namietal, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so
zákonom o policajnom zbore pri vykonávaní služobného zákroku, tak je potrebné uviesť, že príslušníci
PZ postupovali pri získavaní dôkazu podľa Trestného poriadku (§ 89 ods. 1 Tr. por.) a nie podľa zákona
o policajnom zbore. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by príslušníci PZ vykonávali služobný zákrok
podľa zákona o policajnom zbore, respektíve, že by zabezpečovali dôkaz podľa zákona o policajnom
zbore. Krajský súd opakuje, že služobný zákrok polície bol legitímny a dôkazy boli do trestného konania
zabezpečené postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. , preto sú odvolacie námietky obžalovaného ohľadne
nezákonného postupu príslušníkov PZ pri zabezpečovaní dôkazu nedôvodné.



Podľa názoru odvolacieho súdu je z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybné, že k
zabezpečeniu dôkazu (striekačky) do trestného konania došlo zákonným postupom podľa§ 89 ods. 1
Tr. por. a nie postupom podľa zákona o policajnom zbore. Napokon, obžalovaný Š.. V. ako aj svedok Z.
v súvislosti s injekčnými striekačkami priznali, že to patrilo v podstate im a predtým si užili previtín.

Pokiaľ ide o podozrenie z možného spáchania trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov PZ na vyzvanie
obžalovaného na vydanie veci tak zo svedeckej výpovede príslušníka PZ svedka O.. V.. N. V. M.. G.
vyplýva, že vozidlo kontrolovali z dôvodu, že vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom, pričom
následne u vodiča nadobudli podozrenie z užívania omamných a psychotropných látok, čo sa  napokon
aj potvrdilo. Následne sa rozhodli toto podozrenie preveriť najskôr miernejšou formou (výzvou osádky na
vystúpenie z vozidla) a následne aj postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. Podozrenie o páchaní trestného
činu sa následne potvrdilo, nakoľko v aute  sa našla  striekačka s obsahom neznámej kryštalickej látky,
ktoru bol pervitín.

Príslušníci PZ postupovali zjavne v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako nadobudli podozrenie o
možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia nadobudli zákonným
spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Námietky obžalovaného uvedené v odvolaní, že
príslušník PZ nemohol vidieť, že majú v aute drogy sú neopodstatnené, pretože v danej trestnej veci nie
je sporné, že v motorovom vozidle sa striekačka skutočne nachádzala  a nie je sporné ani to, že to patrilo
obžalovanému. Z tohto pohľadu je bez právneho významu, či členovia hliadky PZ videli striekačku či
drogy, nakoľko podstatným je tu len tá skutočnosť, že to čo videl vzbudilo v ňom podozrenie, že dochádza
k páchaniu trestného činu a preto bolo nutné toto podozrenie preveriť a prípadne vec dôležitú pre trestné
konanie zaistiť, čo sa napokon aj stalo. Nie je žiadny dôvod spochybňovať výpovede svedkov  N. Č. G.
nakoľko sa potvrdilo, že svedok pojal podozrenie zo spáchania trestného činu dôvodne.

Obžalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na výpovede príslušníkov PZ, ktoré boli vykonané v
prípravnom konaní a poukazoval na rozpory medzi výpoveďami z prípravného konania a na hlavnom
pojednávaní. V tomto smere odvolací súd pripomína, títo dvaja svedkovia k predmetnému policajnému
zákroku uviedli skutočnosti objasňujúce jeho priebeh len v hrubých rysoch, bez konkrétnejších vyjadrení,
preto boli prečítané ich výpovede z prípravného konania. Na dôvod týchto rozporov vo výpovediach
obaja príslušníci PZ SR uviedli, že ide o odstup času a množstvo podobných zákrokov.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pri ustaľovaní skutkového stavu veci, t. j. pri svojom
rozhodovaní, správne vychádzal ohľadne svedeckých výpovedí uvedených svedkov a pokiaľ obžalovaný
v odvolaní opakovane hodnotil výpovede príslušníkov PZ za tendenčné, nedôveryhodné a podobne,
tak krajský súd pripomína, že samotné rozdielne hodnotenie dôkazov obhajobou a súdom automaticky
neznamená porušenie zásady volného donotenia dôkazov, zásady in dubio pro reo, prípadne ďalších
zásad spojených so spravodlivým procesom (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
3Tdo/27/2016 zo dňa 17.02.2016).

Odvolací krajský súd teda nezistil v postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zadržaní
obžalovaného a pri zaistení dotknutej omamnej látky, ktorú obžalovaný prechovával v predmetnom
motorovom vozidle, žiadne také porušenie zákonných ustanovení, ktoré by mali za následok možnosť
konštatovania nezákonnosti získania dôkazov, resp. porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom.
V tomto ohľade boli odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotené za nedôvodné.

Zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu do
nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, ako to namietal obžalovaný. Ústava Slovenskej republiky
nezaručuje ochranu nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje
ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Podľa ustálenej súdnej praxe pod
neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave,
nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody
alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa (nález
Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 13/2000-85). Z dôvodov podrobne vyššie rozvedených bol podľa
odvolacieho súdu postup príslušníkov Policajného zboru v prejednávanej veci v súlade so zákonom a z
hľadiska materiálneho a formálneho zodpovedal stavu veci a zákonu.



Odvolací súd preto konštatuje, že z vykonaného dokazovania mimo akékoľvek rozumné pochybnosti
vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, t. j., že určitá osoba zadovážil pre seba, resp. prechovával
po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, pričom už bol pre takýto trestný čin odsúdený,  čo napĺňa znaky
objektívnej stránky trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,ods. 2 písm. a/
Tr. zák..
Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či tento skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu spáchal obžalovaný, tak krajský súd v tomto smere nemá žiadne dôvodné pochybnosti.
Skutočnosť, že skutok spáchal obžalovaný vyplýva z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Krajský súd hodnotiac takto uvedený dôkazový materiál v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. konštatuje, okresný
súd správne dospel k záveru, že obžalovaný  S. V. svojim úmyselným konaním, teda tým, že prechovával
po akúkoľvek domu pervitín, množstvo ktorého zodpovedá 24 až 95 jednotlivým dávkam, pričom už bol
za taký istý trestný čin odsúdený, naplnil všetky zákonné znaky žalovaného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods.  2 písm. a/ Tr. zák. zákona po stránke objektívnej. Po stránke
subjektívnej konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona, lebo chcel spôsobom v ňom
uvedeným porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený.
Podľa § 172 ods. 1  Tr. zák. kto neoprávnene
písm. a/ vyrobí,
písm. b/dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
písm. c/ kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
písm. d/ prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1
písm. a/ a už bol za taký čin odsúdený,
písm. b/ pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
písm. c/ závažnejším spôsobom konania,
písm. d/na chránenej osobe, alebo
písm. e/ vo väčšom rozsahu.

K uloženému trestu odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá
je určená trestnou sadzbou ustanovenou Trestným zákonom pri jednotlivých skutkových podstatách
trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia
rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu
zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi
možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom
podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri
sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v
osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť trest odňatia slobody.

V osobe obžalovaného Š. V. ide o 52 ročného rozvedeného muža, ktorý bol doposiaľ 17- krát súdne
trestaný, najmä pre trestné činy krádeže podľa § 247 Tr. zákona; resp. pre drogovú trestnú činnosť podľa



§ 171, § 172 Tr. zák.).  Psychotropné látky začal užívať zhruba pred 30-timi rokmi (vnútrožilná aplikácia
heroínu, neskoršie  heroín aj fajčil), pervitín  neskoršie začal variť z rôznych psychiatrických liekov, za čo
bol aj odsúdený. Podľa znaleckého posudku z odboru psychiatrie je obžalovaný jednoznačne závislý na
omamných, psychotropných a návykových látkach s preferenciou pervitínu a znalec mu navrhol uložiť
ochranné liečenie ústavnou formou. Inkriminovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr, ako
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/255/2016 zo dňa 28.10.2016
(právoplatný toho istého dňa) pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák., v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia. V tomto trestnom rozkaze mu bol taktiež uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 roky. Taktiež treba zdôrazniť, že obžalovaný Š.. V.
teraz súdenej trestnej činnosti sa dopustil  opakovane, nakoľko pre obdobnú drogovú trestnú činnosť
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. už bol odsúdený rozsudkom  Okresného súdu Bratislava III,
sp.zn.  46T/99/2007 zo dňa 29. 10. 2014 v spojitosti aj s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn.
1To/152/2013 zo dňa 26.02.2014 na súhrnný trest odňatia slobody (vo vzťahu k trestnému rozkazu
Okresného súdu Bratislava III, sp.zn.2T/118/2007 zo dňa 27.07.2007 taktiež pre drogovú trestnú činnosť
podľa § 172 ods. 1Tr.zák., kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky), vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov, na výkon  ktorého
bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest si obžalovaný aj vykonal 25.
03. 2014.

Odvolací krajský súd uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu správne zistil u obžalovaného v
odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s uloženým trestu relevantné skutočnosti, ktoré zobral
do úvahy pri ukladaní trestu, pričom správne zistil u obžalovaného dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm.
h/ , písm. m/  Tr. zák. -  bol v tomto konaní odsúdený za dva trestné činy k súhrnnému trestu odňatia
slobody, pričom už bol pre nespočetné trestné činy v minulosti odsúdený, aj vo výkone trestu odňatia
slobody. Okresný súd pritom správne aplikoval aj ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., (i keď tu
prevažuje pomer priťažujúcich okolností, resp. došlo tu o opätovné spáchanie zločinu),  podľa ktorého
nedošlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko obžalovanému bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody a súčasné použitie ustanovení odsekov 4 až 6  § 38 Tr. zák. by
bolo pre neho neprimerane prísne.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.  ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.



Odvolací súd, v zhode s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa o treste  považoval uložený súhrnný
trest odňatia slobody  vo výmere 12 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za zákonný, správny a primeraný. Taktiež
vo vzťahu k uloženému súhrnnému trestu aj dĺžku uloženého trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák.  v trvaní 4 rokov považuje odvolací súd  za správnu a zákonnú.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok prvostupňového súdu, v ktorom uložil obžalovanému Š.. V.
podľa § 76 ods. 1,  § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad, resp. podľa § 73 ods. 2 písm.
d/, ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na dlhodobú chorobnú závislosť obžalovaného na drogách,
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd zistil, že podané odvolanie obžalovaného je nedôvodné,
preto rozhodol tak,  že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/103/2017", "guid": "623b3c34-aa1c-4626-ba81-83a6943e5092:aa887bee-746c-4da6-ba5a-3c2150fbe69c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "20827d84-5b3c-4c26-9f8d-4f39a1940976:6813e8ed-d94d-4a7d-9829-991038d7a499", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5813010373.1", "spisova_znacka": "2To/70/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/70/2014 z 26. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5813010373.1"}], "citovane_v": []}