{"guid": "0acd4cbe-0fcf-4b89-9b6b-87dd7dec186a:874ea02b-5ce2-4ca4-9216-8a6a95c1345d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5015200571.3", "spisova_znacka": "20S/118/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/118/2015 z 25. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2016, sp. zn. 20S/118/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200571.3", "identifikacne_cislo": "5015200571", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2016-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/874ea02b-5ce2-4ca4-9216-8a6a95c1345d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200571.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200571.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200571.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/118/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200571
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200571.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: G. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX/XX, G. M., XXX XX Q., právne zast. Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r.
o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, za
účasti účastníkov konania: 1/ Urbárska obec, pozemkové spoločenstvo Mojšová Lúčka, so sídlom Žilina
- Mojšová Lúčka, 010 01 Žilina, 2/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX/X, XXX XX Q., 3/ E. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX/X, XXX XX Q. - F., 4/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. č. XXX,
5/ Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/XX, XXX XX Q., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. OU-ZA-OVBP2-2015/009943/PAV zo dňa 20.04.2015, pomerom hlasov 2:1 takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh  z a m i e t  a .

Žalobkyni súd náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 28.05.2015 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/009943/PAV         zo dňa 20.04.2015 (ďalej
len druhostupňové rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho
orgánu, rozhodnutie žalovaného), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Mesta Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán alebo prvostupňový orgán, stavebný úrad) č.
21640/2013-1134/2015-OS-DRA zo dňa 12.01.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu), ktorým stavebný úrad nariadil žalobkyni, ako vlastníkovi stavby jej
odstránenie, a to stavbu na pozemku C-KN 520/53 v kat. úz. G. M. a súčasne uložil podmienky pre
odstránenie stavby.

Žalovaný poukázal na ust. § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1 a 2 a 7 vo väzbe na ust.      § 43 zákona č.
50/1976 Zb. a § 43a zákona č. 50/1976 Zb. na Územný plán Mesta Žilina (ďalej len ÚPN-M) schválený
Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012        zo dňa 20.02.2012, kde v zmysle jeho
regulatívov priestorového usporiadania funkčného využívania územia vymedzenom v Urbanistickom
obvode č. 8 - juhovýchod, Urbanistický okrsok č. 42 - G. M. a znakom 8.42.ZBI/02 základnú funkciu
územia tvoria jestvujúce zariadenia verejného stravovania, funkcie dopĺňajúce šport a rekreáciu, zeleň
izolačná a ekostabilizačná a prvky územného systému ekologickej stability. Doplnkovú funkciu majú
vytvárať detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná architektúra. Konštatoval, že podľa záväznej
časti ÚPN, v ktorej sú určené prípustné a neprípustné funkcie, je v tomto vymedzenom území, v ktorom je
aj umiestnená posudzovaná stavba, na plochách zelene majúcej izolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu,
prípustné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, výtvarné diela, detské ihriská a pod.,



tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Neprípustné sú uvedené iné ako
základné, doplnkové funkcie. Poukázal na to, že na strane 341 doplňujúcich tabuľkových údajov návrhu
ÚPN-M, v jeho textovej časti, sú uvedené jednotlivé biokoridory, a to konkrétne pod č. p.č.1 biokoridor
Rieka Váh, ktorý územný plán v texte definuje ako najvýznamnejší biokoridor, interkontinentálna trasa
vtáctva, šírenie panónskych druhov, prepojenie s Dunajom, a preto aj v regulatívoch a limitoch v
tomto biokoridore, ako neprípustnú uvádza výstavbu, s výnimkou dopravnej infraštruktúry. Plocha tohto
nadregionálneho biokoridoru je vyznačená aj vo výkrese schémy záväzných častí a verejnoprospešných
stavieb. Konštatoval, že nepovolená stavba žalobkyne je preukázateľne umiestnená priamo na pozemku
nachádzajúcom sa v tomto biokoridore.

Konštatoval, s poukazom na § 4 Stavebného zákona, že posudzovaná stavba, ktorá bola predmetom
aj miestneho zisťovania 16.03.2015 a 26.03.2015, je stavba rekreačného objektu na pozemku C-KN
520/53 v kat. úz. G. M. a spĺňa definíciu § 43 zákona, keď sa jedná o stavebnú konštrukciu postavenú
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu. Pod pojmom
úprava podkladu treba rozumieť všetky také úpravy podkladu, ktoré sú nevyhnutné pre umiestnenie
stavby do konkrétneho územia, t. j. zarovnanie terénu, zhutnenie a vyštrkovanie podkladu, spevnenenie
svahov a iné. Miestnymi zisťovaniami bolo zistené, že osadenie stavby si vyžadovalo zarovnanie a
zhmotnenie podkladu, na ktorý boli umiestnené betónové tvárnice, ktoré sú v súčasnosti vsadené do
rastlého terénu. Okolie stavby je taktiež zhutnené a vysypané štrkom, preto je preukázané, že sa jedná
o stavbu v zmysle § 43 zákona a tvrdenie žalobkyne, že objekt je malý a ľahko rozoberateľný vyhodnotil
za tendenčné a zavádzajúce vzhľadom na to, že sa jedná o dvojpodlažnú stavbu, ktorej pôdorysné
rozmery sú 6,2 x 4,5 m a výška stavby je cca 5,2 m, nejedná sa o malú a ľahko rozoberateľnú stavbu.
Poukázal, že v konaní podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona bolo dôkazné bremeno na žalobkyni, ktorá
bola povinná preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore
s vydaným stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami a že nepovolená stavba nie
je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii
a územnoplánovacích podkladoch ani s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov.
Charakter posudzovanej stavby nie je možné povoliť, ak je postavená na takom území alebo postavená
takým spôsobom, ktorý územný plán, z hľadiska funkčného využitia tohto územia, vylučuje.

Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu formulovala  v dvoch žalobných
bodoch.

V prvom tvrdila, že realizáciu drobnej stavby začala na základe nájomnej zmluvy z roku 2011, pričom
samotný územný plán bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012
a jeho záväzné časti boli vyhlásené VZN č. 4/2012. Pokiaľ Územný plán Mesta Žilina počíta s tým,
že v rámci stavebnej činnosti je možná údržba existujúceho objektu, ktorý v prípade žalobcu v čase
nadobudnutia účinnosti plánu už existoval, je potom samotné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia v
rozpore so zákonom. Poukázala, že stavebný úrad začal konať až 09.10.2013, kedy vydal oznámenie
o výkone štátneho stavebného dohľadu a nariadil miestne zisťovanie.

V druhom žalobnom bode tvrdila, že stavebný úrad pochybil, keď posudzovanú stavbu vyhodnotil ako
stavbu, ktorá vyžaduje stavebné povolenie. Podľa žalobkyne, zo spisového materiálu je preukázané,
že sa jedná o malý a ľahko rozoberateľný objekt, ktorý nie je pevne spojený so zemou, pretože je
uložený na betónových tvárniciach, ktoré sú voľne položené      na holom zemskom povrchu, čím
nedošlo k úprave povrchu výkopovými prácami, nie je pevne spojený so zemou a nemôže byť hodnotený
ako stavba. Táto nie je a nikdy nebola pevne spojená so zemou žiadnym spôsobom v zmysle § 43
Stavebného zákona. Tvrdila, že dodržala, v zmysle uzavretej platnej nájomnej zmluvy s vlastníkom
pozemku, všetky ustanovenia zmluvy a umiestnila na pozemku dočasnú stavbu drevený domček,
unimobunku a poľné WC, ktoré nebude spojené s povrchom zeme betónovými základmi. Stavbu využíva
výlučne na rekreačné účely, nakoľko je športovým rybárom, na uskladnenie rybárskych potrieb.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním z 08.07.2015, v ktorom zotrvával na
písomných dôvodoch napadnutého rozhodnutia a právnej kvalifikácie, ktorá bola obsiahnutá v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že pod pojmom úprava podkladu treba rozumieť všetky také úpravy
podkladu, ktoré sú nevyhnutné pre umiestnenie stavby do konkrétneho územia, a to je zarovnanie
terénu, zhutnenie a vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a iné. Konštatoval, že miestnymi



zisťovaniami bolo preukázané, že osadenie posudzovanej stavby si vyžadovalo zarovnanie a zhutnenie
podkladu, na ktorom boli umiestnené betónové tvárnice, ktoré sú v súčasnosti vsadené do rastlinného
terénu, keď aj okolie stavby je zhutnené a vysypané štrkom, čím je preukázané, že sa jedná o stavbu
v zmysle § 43 Stavebného zákona. Poukazoval na argumentáciu žalobkyne, ktorá v podanej žalobe na
strane 2 v bode II. uvádza, že „účastník konania postavil drobnú stavbu na základe Nájomnej zmluvy\" a
na strane 4 v bode III. odsek 2 žaloby, že „túto jednoduchú stavbu, ktorá nie je pevne spojená so zemou
pevným základom, využíva len na rekreačné účely, nakoľko je športovým rybárom a na uskladnenie
rybárskych potrieb\". Konštatoval, že pod pojmom rybolov, lov rýb, chytanie rýb, hovorovo rybárčenie je
charakterizovaná sústavná činnosť a aj rybárstvo, je to vlastne odchyt rýb z tečúcich vôd, jazier, umelých
nádrží, rybníkov, priehrad a morí. Pojem rybolov zahŕňa dve odlišné činnosti, a to hospodárske výlovy,
napr. len lov pomocou sietí a rekreačný a športový rybolov - lov rýb pomocou udíc s nástrahou, pretože
pod pojmom rybolov sa rozumie výlučne len činnosť spojená s odchytom rýb a nie stavebná činnosť.
Skutočnosť, že žalobkyňa je, alebo môže byť športovým alebo rekreačným rybárom, vykonávajúcim aj
individuálnu športovú rekreačnú aktivitu podľa zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v danom území, ju
neoprávňovalo zriadiť si za tým účelom stavbu, keďže na jej umiestnenie a uskutočnenie sa nepochybne
vzťahuje Stavebný zákon. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd konal aj s účastníkmi konania, ktorých do konania pribral uznesením č. k. 20S/118/2015-66 zo dňa
12.11.2015, ktorí sú podľa zistených podkladov katastra vlastníkmi pozemku, na ktorom je umiestnená
posudzovaná stavba. Pribratí účastníci sa k podanej žalobe nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobu zamietol pri aplikácii § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250j
ods. 1 O.s.p., rozhodol pomerom hlasov 2:1.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami
s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,  d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií
viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti
informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné
stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. najväčšou informačnou plochou podľa odseku 2 sa rozumie
kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu
podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.

Podľa § 54 stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.



Podľa  § 55 ods. 1 predmetného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 88a ods. 1 predmetného zákona konanie o dodatočnom povolení stavby ak stavebný úrad zistí,
že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia,
ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných
stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 predmetného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 3 predmetného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,
stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

Podľa § 88a ods. 4 predmetného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 88a ods. 5 predmetného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor
s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Žalovaný zdôvodnil napadnuté rozhodnutie jednak skutočnosťou, že posudzovaný objekt má charakter
stavby podľa § 43 Stavebného zákona a  stavba si vyžadovala vydanie stavebného povolenia.

Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dospel k rovnakému právnemu
názoru, že z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej v čase konania a rozhodovania žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu posudzovaný objekt je potrebné považovať za stavbu v zmysle
§ 43 Stavebného zákona, keď v konaní s poukazom na obsah administratívneho spisu, najmä na
fotodokumentáciu ale aj ostatnú súčasť administratívneho spisu, bolo preukázané, že posudzovaný
objekt je objekt, ktorý tvorí stavebná konštrukcia, ktorá je postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorej osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že
úpravou podkladu okrem iného je treba rozumieť aj samotné zarovnanie, zhutnenie a niekedy aj
vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a iné..  Z predloženej fotodokumentácie bolo preukázané,
že predmetná stavba pozostáva z prízemia a podkrovia, podkrovie je zastrešené dreveným sedlovým
krovom, strop nad prízemím tvoria drevené nosníky a strop nad podkladmi tvoria samostatné klieštiny,
na ktoré je uchytený podklad. Objekt bol zmontovaný z drevených sendvičových konštrukcií. Tento
záver konštatuje aj projekt stavby pre dodatočné stavebné povolenie, stručný popis stavby 03/14
vydaný Ing. C. L. autorizovaným stavebným inžinierom pre odvetvie pozemné stavby, ktorý si dala
vypracovať žalobkyňa, k podanej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Naviac v popise stavby
je konštatované, že stavba je založená na základových pätkách a že objekt stavby nie je napojený
na žiadnu z inžinierskych sietí a na kúrenie slúžia lokálne vykurovacie kachle, z ktorých sú odvedené
splodiny cez komín na strechu, ktorá je vyhotovená z plechu.

Vzhľadom aj na rozmery objektu 6,2 x 4,7, ktoré má vonkajšie rozmery, ako aj na fotodokumentáciu,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu, ktorý predložil druhostupňový správny orgán (č. l. 8 - 10
fotografie) a najmä fotografia č. 7 a 8 preukazujú tvrdenie, že osadenie samotnej stavby, ako stavebnej
konštrukcie postavenej stavebnými prácami, si vyžadovalo úpravu podkladu vzhľadom na to, že chatka



je umiestňovaná do čiastočne svahovitého terénu a až po úprave tohto podkladu bolo možné, v
upravenom teréne, umiestniť betónové tvárnice, na ktorých sa umiestňovala konštrukcia stavby a
realizovala sa potom následne stavba tak, ako bola v čase napadnutého rozhodnutia ako aj súdneho
prieskumu postavená a je zaznamenaná vo fotodokumentácii, ktorá je súčasťou administratívneho spisu
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že sa nejedná o stavbu v zmysle       § 43 zákona platného
a účinného v čase rozhodovania žalovaného a stotožnil sa  s posúdením charakteru objektu, s názorom
vyjadreným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že umiestnenie posudzovaného objektu, tak ako fyzicky
bolo zistené na mieste samom pri miestnom zisťovaní, vyžadovalo úpravu podkladu v súlade s názorom
žalovaného, naviac keď v konaní bolo preukazované dôkazom, ktorý predložila žalobkyňa ako projekt
stavby pre dodatočné stavebné povolenie 03/14, že objekt bol zmontovaný z drevených sendvičových
konštrukcií a je založený na základových pätkách, v dôsledku čoho bolo preukázané aj naplnenie ust. §
43 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (upevnenie strojnými súčiastkami o pevný základ v zemi).

Krajský súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že v konaniach podľa § 88a zákona č. 50/1976
Zb. je dôkazné bremeno na účastníkovi konania. Bolo na žalobkyni, aby preukázala skutkovým
vymedzením a dôkazmi, že posudzovaný objekt ako nepovolená stavba nie je v rozpore s cieľmi a
zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích
podkladov a s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že
posudzovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom, tak ako ho citoval a poukazoval na
jednotlivé ustanovenia v napadnutom rozhodnutí, keď podľa platného územného plánu viažucom sa k
lokalite, v ktorej je postavená posudzovaná stavba, by takáto stavba zásadne nemala byť povolená, a
to vzhľadom na územný plán z hľadiska funkčného využitia tohto územia, ktorý umiestnenie takýchto
stavieb výslovne vylučuje.

Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 až 66.

Podľa § 62 ods. 1, písm. a) Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú
ustanovenia o stavebnom povolení. Jednou z podmienok vyhovenia žiadosti o dodatočné povolenie
stavby je aj súlad s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo vydané.
V danom prípade územné rozhodnutie vydané nebolo, preto sa v konaní podľa § 88a Stavebného zákona
posudzoval aj súlad s územným plánom, ako by sa inak posudzoval aj v konaní o žiadosti o stavebné
povolenie. Dokumentácia predložená stavebníkom na účely vydania stavebného povolenia musí spĺňať
podmienky v čase jej prieskumu podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, t. j. v čase vydania správnych
rozhodnutí v inštančnom postupe. Ak v tom čase bola v rozpore s územným plánom, správne orgány
na túto skutočnosť museli prihliadnuť, čo sa udialo aj v danom prípade.

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby
a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ust. § 88a ods.
1, 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby
uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na
vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného
úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská
a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú
záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými
časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný orgán
štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu
s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných
dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. §
126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov



podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté,
kde je stavba umiestnená, či v predmetnom území je vyhlásené ochranné pásmo a pod. (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžo/248/2008 zo dňa 23. júna 2009).

Vzhľadom aj na vyjadrený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR, krajský súd poukazuje, že
pre posúdenie veci je irelevantné, kedy k postaveniu stavby došlo (žalobkyňa tvrdí v roku 2011), keď
konanie podľa § 88a Stavebného zákona, a teda aj súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou
dokumentáciou, s Územným plánom Mesta Žilina, je potrebné posudzovať s územnoplánovacou
dokumentáciou, a teda aj Územným plánom Mesta Žilina platným a účinným v čase konania o
dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby. Preto skutočnosť, že územný plán,
na ktorý odkazuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný, bol schválený Mestským zastupiteľstvom Žilina
uznesením 15/2012 zo dňa 20.02.2012 a na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č.
4/2012 nadobudol účinnosť až 10.04.2015, až po postavení stavby, nemôže mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Okrem toho súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR účelom konania         o
dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé
ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby,
keďže sa dopustil porušenia zákona. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti,
teda logicky nemôže byť v rozpore                s  územným plánom platným v čase rozhodovania o
dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v čase realizácie čiernej stavby s ním bolo alebo nebolo
v súlade.

Žalobkyňa v konaní nemala úspech, nevzniká jej právo na náhradu trov konania pri aplikácii § 250k ods.
1 O.s.p. a contrario, súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2013
zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého „V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o
náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech
celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov
konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania
úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v
konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade
trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione
materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález
Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26).\"

Je teda zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nie ďalším
účastníkom konania (pribratým a účastníkom konania), a to aj v prípade, že by mali v konaní úspech, že
by v súlade s ich tvrdením v konaní súd rozhodol, preto krajský súd nerozhodol ani o trovách konania,
ktoré vznikli pribratému účastníkovi konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom
rozhodnutí ďalej vyslovil právny názor, že „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému
žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá
O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej
strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté
účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho
pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia
a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu
ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej
právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické
predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto
procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu



bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania,
za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a
dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech
iným zákonom dovoleným spôsobom\".\"

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa  26. apríla 2016

JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:40c0dd16-b5d6-499a-80fa-aeb58af4263c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/09 z 10. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-10", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40c0dd16-b5d6-499a-80fa-aeb58af4263c"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}], "citovane_v": []}