{"guid": "0acc5c49-d389-4c6d-bf9c-6e97890e9667:93bc80ce-d6cd-4d70-b2df-bcc6ffb15b40", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200138.1", "spisova_znacka": "4Sd/4/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Sd/4/2014 z 27. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. apríla 2014, sp. zn. 4Sd/4/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200138.1", "identifikacne_cislo": "7014200138", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93bc80ce-d6cd-4d70-b2df-bcc6ffb15b40", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200138.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200138.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sd/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200138
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200138.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa B.. H. Y.
I. A. F. K. , R. H. L., O. Č..XXX/XX, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8,
Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.01.2014 č. XXX XXX XXXX a   v r a c i a  ho odporkyni
na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 13.01.2014 podľa § 67 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť
navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok zo dňa 07.11.2013.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa konštatovala, že navrhovateľovi podľa potvrdenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 6540302360401 zo dňa 14.10.2013 bol priznaný
výsluhový príspevok od 01.01.1998 podľa  ustanovenia § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých
služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, pričom podľa ustanovenia § 89 ods.3
zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok  s účinnosťou od
01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia §  125 ods.13 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov  a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa
od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok.  Ďalej uviedla, že navrhovateľ získal dobu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, t.j. najmenej 20 rokov služby
v I. a II. kategórii funkcií, a preto dôchodkový vek v súlade s § 274 zákona o sociálnom poistení za
použitia ustanovenia § 132 ods.1 písm.b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahne
dovŕšením 57 rokov veku, t.j. 12.09.2015. Po odcitovaní ustanovenia § 255 ods.5 a § 274 ods.2 zákona
o sociálnom poistení odporkyňa uviedla, že ustanovenie § 274 ods.2 zákona o sociálnom poistení sa
nevzťahuje na určenie  sumy predčasného starobného dôchodku a navrhovateľ získal obdobie výkonu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto nie je možné dobu služby získanú
v I. a II. kategórii funkcií hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy.
Preto pre nárok a určenie sumy predčasného starobného dôchodku bolo zhodnotené navrhovateľovi
obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané zo všeobecného systému sociálneho
poistenia. Ku dňu 07.11.2013, od ktorého navrhovateľ žiada priznať predčasný starobný dôchodok,
navrhovateľ získal 3769 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 10 rokov a 119 dní, preto  nesplnil
zákonnú podmienku priznania predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods.1 zákona o sociálnom
poistení.



Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 30.01.2014 (napadnuté rozhodnutie odporkyne
navrhovateľ prevzal 20.01.2014 a opravný prostriedok podal osobne na Krajskom súde v Košiciach
dňa 30.01.2014) sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne. V opravnom prostriedku
uviedol, že  zamietavé stanovisko odporkyne k jeho žiadosti o priznanie predčasného starobného
dôchodku nerešpektuje zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu SR, poľa ktorého výsluhový
príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. a je naďalej
výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok  sa podľa zákona č.
114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje, a to najmä na účely trvania nároku na
dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu. Tento právny
názor bol zaujatý vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. 9So/131/2011, 9So/112/2009,
9So/214/2008,7So/125/2009, a ďalších). Odporkyni vytýkal, že pri zdôvodnení zamietnutia žiadosti o
priznanie predčasného starobného dôchodku sa dôsledne nevyporiadala s aplikáciou § 67 ods.1 zákona
o sociálnom poistení v súvislosti s výkonom zamestnania I. a II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií) a
dôsledkami skutočností, že doba služby v I. a II. kategórii  funkcií, za ktorú mu bol priznaný výsluhový
príspevok podľa § 33 ods.1 písm.c/ zákona č. 76/1959 Zb. je obdobím dôchodkového poistenia, pretože
táto doba služby nezaložila (nemohla založiť) nárok na priznanie výsluhového dôchodku podľa § 39
zákona č. 328/2002 Z.z. Vylúčenie doby trvania služobného pomeru vojaka pre nárok na predčasný
starobný dôchodok odporkyňa oprela o ustanovenie § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení, pričom
nezohľadnila, že vojenskú službu navrhovateľ nevykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Keďže nevykonával službu vojaka v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a výsluhový príspevok sa za výsluhový
dôchodok iba považuje, názor odporkyne, že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom
nárok  na výsluhový dôchodok, nie je správny. Z toho dôvodu je nesprávny jej záver, že obdobie výkonu
služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia (§ 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z.).
S prihliadnutím na  tieto skutočnosti je navrhovateľ toho názoru, že odporkyňa pre určenie potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok mu mala
započítať celú dobu vojenskej služby, t.j. 20 rokov 4 mesiace a 2 dni a ďalšie obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu 10 rokov a 119 dní, spolu 30 rokov 4 mesiace a 121 dní, a to v súlade so
zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu SR.

Navrhovateľ nesúhlasil s právnym názorom odporkyne, podľa ktorého  priznaniu predčasného
starobného dôchodku navrhovateľovi bráni ustanovenie § 274 ods.2 zákona o sociálnom poistení,
pretože sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku. V tomto smere poukázal na
právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku č. 9So/148/2011 z 22.08.2012, podľa ktorého nárok na
dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená podľa predpisov účinných do 31.12.2003
sa netýka predčasného starobného dôchodku, keďže taký druh dôchodkovej dávky predpisy účinné do
31.12.2003 neupravovali, a to bez ohľadu na to, že dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona č.
461/2003 Z.z. sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. Podľa navrhovateľa je
teda nesporné, že právne predpisy, čo sa týka nároku na predčasný starobný dôchodok osôb, ktoré
získali určité obdobie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, neobsahujú žiadne obmedzenie  aplikáciou
§ 274 ods.2 zákona o sociálnom poistení v takom zmysle ako ho prezentuje odporkyňa v rozhodnutí.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2014 zotrvala na dôvodoch opravným prostriedkom
napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že vzhľadom na ustanovenie § 255 ods.5  a § 274 ods.2
zákona o sociálnom poistení bolo navrhovateľovi pre nárok a určenie sumy predčasného starobného
dôchodku zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané len zo
všeobecného systému sociálneho poistenia. Ku dňu 07.11.2013, od ktorého navrhovateľ žiada o
priznanie predčasného starobného dôchodku, získal navrhovateľ 3769 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t.j. 10 rokov a 119 dní. Pretože nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia vo
všeobecnom systému v rozsahu 15 rokov, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Pretože ustanovenie § 274 ods.2 zákona
o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku a navrhovateľ
získal  obdobie  výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné
dobu služby získanú v I. a II. kategórii funkcií hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok a
určenie jeho sumy v súlade s § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s
dávkovým spisom odporkyne  dospel k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný.



Z dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 07.11.2013  žiadal
priznať predčasný starobný dôchodok od 07.11.2013. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia v Bratislave č. 65403023604001/2-VÚSZ/DO2 zo dňa 27.01.1998 bol navrhovateľovi
podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. priznaný od 01.01.1998 výsluhový príspevok. Podľa potvrdenia
Vojenského útvaru 6335 v Prešove zo dňa 30.12.1997 mal navrhovateľ vykázanú dobu služby v I. a II.
kategórii funkcií v rozsahu 21 rokov 3 mesiace a 19 dní.  Mimo doby služby v I. a II. kategórii funkcií
navrhovateľ  ku dňu 07.11.2013 získal  3769 dní obdobia dôchodkového poistenia,  t.j. 10 rokov a 119 dní.

Podľa § 67 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný
starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 15
rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného
dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 274 ods.1,2 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2013. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods.1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa prepdisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak  prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Ústavný súd SR v náleze č. II. ÚS 48/97 zo dňa 07.01.1998 vyslovil, že neoddeliteľnou  súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného podľa článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva
okrem iného v tom, že všetky subjekty práva  môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány
budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká
odpoveď,  teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by
v rozpore s princípom právnej istoty, ak súdy v obdobných veciach by rozhodovali odlišne. V praxi to
predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou  judikatúrou. Ústavný
súd SR ( IV.ÚS 192/06) vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle
článku 1 ods.1 Ústavy SR a mohol by tým porušiť aj právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods.1 Ústavy SR v prípade, ak by riešil  právnu otázku (tú istú alebo analogickú, ktorá už
bola právoplatne vyriešená odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími
súdnymi rozhodnutiami.

Zamietnutie žiadosti navrhovateľa o priznanie predčasného starobného dôchodku odporkyňa zdôvodnila
ustanovením § 255 ods.2, keď tvrdila, že navrhovateľ získal obdobie výkonu služby I. a II. kategórii funkcií
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto nie je možné túto dobu služby získanú
v I. a II. kategórii funkcií hodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy.

Je nesporné, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.,
ale výsluhový príspevok podľa § 33 ods.1 písm.c/ zákona č. 76/1959 Zb. K tejto otázke sa opakovane
jednoznačne vyjadril Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach:
„Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.; je
naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na
dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu“ - rozsudok
č.k. 9So/131/2011 zo dňa 22.08.2012.

Obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd SR  aj vo svojich rozsudkoch č. 9So/112/2009 zo dňa
30.06.2010, č. 9So/59/2012 zo dňa 25.04.2012, č. 9So/159/2011 zo dňa 31.10.2012 a v ďalších.



Zamietnutie žiadosti navrhovateľa o priznanie predčasného starobného dôchodku odporkyňa ďalej
zdôvodnila tým, že ustanovenie § 274 ods.2 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie
sumy predčasného starobného dôchodku.  Toto ustanovenie upravuje princíp výhodnosti vo vzťahu
k niektorým dávkam dôchodkového zabezpečenia (starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok
a invalidný dôchodok), v zmysle ktorej suma týchto dôchodkových dávok, na ktorých vznikol nárok
podľa ods.1 § 274 zákona o sociálnom poistení, t.j. so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa prepdisov účinných
do 31.12.2003. Právne predpisy účinné pred 01.01.2004 nepoznali dôchodkovú dávku „predčasný
starobný dôchodok“, a preto nemohli určiť ani  spôsob výpočtu tejto dôchodkovej dávky. Poistencovi pred
01.01.2004 nemohol vzniknúť nárok  na predčasný starobný dôchodok, preto takýto nárok nevznikol ani
poistencovi, ktorý získal určitý počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. a alebo II. pracovnej kategórie.
S prihliadnutím na to, preto nemožno hovoriť ani o zachovaní nárokov, keďže tieto pred 01.01.2004
nemohli vzniknúť. Ak teda poistenec požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku, suma
predčasného starobného dôchodku  sa môže vypočítať iba podľa zákona o sociálnom poistení.

K otázke započítania doby zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórii (služby I. alebo II. kategórie
funkcií) sa Najvyšší súd SR taktiež opakovanie už vyjadril. Napr. v rozsudku č.k. 9So/59/2011 z
25.04.2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Na účely stanovenia výšky predčasného starobného dôchodku je
potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu
(§ 111 zákona č. 100/1970 Zb.)“.

Krajský súd v konaní nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od právnych názorov, ktoré
zaujal Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach k aplikácii ustanovení § 67 ods.1, § 274 ods.1,2 a §
255 ods.5 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na dávku dôchodkového  zabezpečenia,
ktorú si uplatnil aj navrhovateľ. preto akceptujúc už uvedené právne názory Najvyššieho súdu SR dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nezákonné.

V ďalšom  konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) do doby poistenia
navrhovateľovi započíta aj dobu služby v I. a II. kategórii funkcií, vypočíta teoretickú výšku dôchodku,
ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový
dôchodok, za ktorý sa považuje výsluhový príspevok, má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik
nároku na predčasný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia charakter
dávky v starobe,  odporkyňa bude postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 416/1991 Zb.). Starobný dôchodok navrhovateľa bude krátiť,
a to primerane k počtu skončených rokov doby služby vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového
dôchodku (výsluhového príspevku).

Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne  podľa § 250q ods.2 O.s.p.  zrušil
a vrátil ho odporkyni ďalšie konanie.

Úspešnému navrhovateľovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 za použitia §
250d  ods.2 O.s.p. Navrhovateľ do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil
a ani zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku  jeho trovy nevyplývajú, preto krajský súd  navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods.1 ods.1,2 za použitia § 246c ods.1 a § 250l ods.2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "11b36354-b168-45f1-a575-d611882ef544:de08fd5f-c719-4947-af66-4eee9c533942", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200224.1", "spisova_znacka": "9So/148/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/148/2011 z 21. 8. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-08-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200224.1"}], "citovane_v": []}