Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/147/2019 z 11. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2019, sp. zn. 14Cob/147/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:1517207381.2 Krajský súd Žilina | 14Cob/147/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:1517207381.2 | 2019-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 380 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 386 CSP, § 359 CSP, § 386 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 262 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/faf04ab1-43a2-4ba9-9eab-38d921fcbda5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:1517207381.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/147/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517207381
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:1517207381.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej
veci žalobcu: ERGO Poisťovňa, a. s., so sídlom Prievozská 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012,
zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom L. XX, XXX XX G.,
proti žalovanej: Mgr. Viera Khüebachová, nar. XX. XX. XXXX, 038 41 Košťany nad Turcom 397, IČO:
43 989 241, zastúpenej zástupcom Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 628 841, v konaní o zaplatenie 9.350,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/148/2017-415 zo dňa 6. decembra 2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/148/2017-519 zo dňa 28.3.2019 a v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/148/2017-536 zo dňa 25.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/148/2017-415 zo dňa 6. decembra 2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/148/2017-519 zo dňa 28.3.2019 a v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/148/2017-536 zo dňa 25.4.2019 v napadnutom
výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 8.849,41 Eur spolu s úrokom z omeškania
v sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 8.749,41 Eur od 23.8.2015 do zaplatenia a zo sumy 100,- Eur od
23.8.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku III. o náhrade trov
prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej v podaní zo dňa 14. marca 2018 proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 18Cb/148/2017-415 zo dňa 6. decembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/148/2017-519 zo dňa 28.3.2019 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/148/2017-536 zo dňa 25.4.2019, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, o d m i
e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami uložil výrokom I. žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.849,41 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne
zo sumy 8.749,41 Eur od 23.8.2015 do zaplatenia a zo sumy 100,- Eur od 23.8.2015 do zaplatenia,
výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v
rozsahu 90 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 9.350,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 23.8.2015 do zaplatenia. V žalobe
žalobca uviedol, že dňa 21.11.2014 uzatvoril ako poisťovňa a žalovaná ako finančný sprostredkovateľ
Zmluvu o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom (ďalej len „sprostredkovateľská



zmluva“). Dňa 21.11.2014 žalobca a žalovaná podpísali Prílohu č. 1 k zmluve a dňa 18.12.2014 Dodatok
č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve, v zmysle ktorého žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.600,- Eur ako
zálohu, ktorú bola žalovaná povinná vrátiť. Žalovaná prevzala dodatok dňa 5.1.2015. Dňa 11.3.2017
prevzala žalovaná notebook HP ProBook, za ktorý jej žalobca vystavil faktúru č. 2015007 zo dňa
13.3.2015, splatnú dňa 27.3.2015, v sume 100,- Eur. Žalobca v zmysle čl. 11.3.2. sprostredkovateľskej
zmluvy vypovedal sprostredkovateľskú zmluvu listom zo dňa 27.4.2015. Súčasne jej zaslal odvolanie
poverenia výkonom činnosti manažéra obchodnej skupiny zo dňa 27.4.2015. Žalobca odoslal listiny
žalovanej dňa 27.4.2015. Žalovaná si predmetné listiny neprevzala. Žalovaná sa listom zo dňa 7.5.2015
domáhala opätovného doručenia listu (výpoveď zo dňa 27.4.2015) a oznámenia dôvodu výpovede.
Žalobca odpovedal listom zo dňa 27.5.2015. Uviedol, že v zmysle čl. 12 sprostredkovateľskej zmluvy
sa považuje písomný úkon - výpoveď, za doručený (fikcia doručenia), že v zmysle sprostredkovateľskej
zmluvy je oprávnený vypovedať zmluvu bez udania dôvodu. Predmetnú odpoveď si žalovaná prevzala
dňa 5.6.2015. V zmysle sprostredkovateľskej zmluvy žalovaná vykonávala pre žalobcu finančné
sprostredkovanie, predmetom ktorého zo strany finančného agenta (žalovanej) bolo najmä predkladanie
ponúk na uzavretie poistných zmlúv, predkladanie návrhov poistných zmlúv, uzatváranie poistných
zmlúv a výkon ďalších činností s tým súvisiacich (bod 2.3 čl. 2 sprostredkovateľskej zmluvy). Za riadne
vykonávanie finančného sprostredkovania žalovanou ako finančným agentom bol žalobca v zmysle bodu
2.4 čl. 2 sprostredkovateľskej zmluvy povinný vyplatiť žalovanej provízie v rozsahu a za podmienok
dojednaných v čl. 8 sprostredkovateľskej zmluvy a v Prílohe č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve (podľa
províznej schémy v čl. II tejto prílohy). V zmysle Prílohy č. 1 sa rozlišuje provízia vyplatená žalovanej
ako finančnému sprostredkovateľovi nasledovne: získateľská, t.j. za uzatvorenie novej poistnej zmluvy,
resp. za zvýšenie poistného na už uzatvorenej poistnej zmluve (bod 1 čl. IV.I), a následná provízia, t.j. za
starostlivosť o klienta (bod 1 čl. IV. čl. II). Podmienky vzniku nároku na tieto provízie sú upravené v bode
2. čl. IV.I prílohy (získateľská provízia) a bode 2. čl. IV.II. prílohy (následná provízia). Získateľská provízia
sa vypláca zálohovo (bod 3. čl. IV.I prílohy), pričom je vyplácaná v prvom roku trvania poistnej zmluvy v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy finančný agent (žalovaná) poistnú zmluvu uzatvorila. Jej výška je
stanovená v províznej schéme v čl. II. prílohy. Následná provízia sa vypláca podľa dohodnutej frekvencie
platby poistného na základe poistnej zmluvy (pri mesačnom poistnom období mesačne, pri štvrťročnom
poistnom období štvrťročne a pod.). Jej výška je stanovená v províznej schéme v čl. II. prílohy.
Finančný agent v zmysle čl. II prílohy - provízna schéma, ručí prijatými províziami počas určeného
časového obdobia uvedeného v spomenutej schéme (tabuľke). V prípade, že počas doby ručenia dôjde k
stornovaniu poistnej zmluvy v zmysle bodu 1. čl. V prílohy alebo k zníženiu poistného na poistnej zmluve,
resp. dôjde k stornovaniu poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za ktoré bola finančnému agentovi
vyplatená provízia, žalovanej ako finančnému agentovi zaniká nárok na takto vyplatenú províziu, resp.
jej časť, a teda žalovanej vyplatená provízia sa stane nezaslúženou. V takomto prípade v zmysle bodu
8.9 sprostredkovateľskej zmluvy a v zmysle bodu 1. čl. V. prílohy ide o stornoprovíziu. Stornoprovízia
je počas doby platnosti sprostredkovateľskej zmluvy započítavaná s bežne vyplácanými províziami
(získateľskou, ako aj následnou), na ktoré finančnému agentovi vznikol nárok. V prípade, že nie je takéto
započítanie možné (napr. z dôvodu, že finančný agent nedosahuje zisk), finančný agent je povinný vrátiť
takto vyplatené nezaslúžené provízie, resp. ich časť v zmysle bodu 7. čl. V. prílohy. V zmysle čl. IX prílohy
č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve bol finančnému agentovi vyplácaný i program finančnej podpory,
ktorý pozostáva zo štartovacieho balíčka a garantovaného príjmu. Štartovací balíček predstavuje 15
splátok vyplácaných zálohovo vo výškach upravených v tomto článku prílohy, spolu vo výške 6.500,-
Eur. Garantovaný príjem predstavuje bezúročnú pôžičku poskytnutú žalovanej žalobcom vo forme 15
splátok vo výškach upravených v prílohe, spolu vo výške 3.100,- Eur. Rovnako tak boli v prílohe upravené
podmienky, za ktorých sa žalovanej vyplatená finančná podpora stala zaslúženou (čl. IX.I). Ak sa stanú
zaslúženými, finančný agent ich nemusí vrátiť. Ak nedošlo k naplneniu týchto podmienok, finančný agent
(žalovaná) bol povinný ich vrátiť (ich časť), resp. ak je možné, sú započítané voči tzv. kaučnému kontu
(čl. VIII. prílohy). Kaučné konto predstavuje účet zriadený finančnému agentovi za účelom krytia jeho
výkyvov v príjmoch spôsobených práve stornoprovíziami, resp. nezaslúžením štartovacieho balíčka. V
zmysle prílohy č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve vyplatil žalobca žalovanej ako manažérovi obchodnej
skupiny Banská Bystrica (32002):
- štartovací balík MOS, v mesiaci január 2015 splátku vo výške 800,- Eur (za december 2014), február
2015 splátku vo výške 500,- Eur (za január 2015), marec 2015 splátku vo výške 500,- Eur (za
február 2015), apríl 2015 splátku vo výške 500,- Eur (za marec 2015), tzn. spolu 2.300,- Eur;
- garantovaný príjem, v mesiaci január 2015 suma 300,- Eur (za december 2014), v mesiaci február
2015 suma 300,- Eur (za január 2015), v mesiaci marec 2015 suma 300,- Eur (za február



2015). Spolu 900,- Eur. V zmysle prílohy č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve vyplatil žalobca žalovanej
ako manažérovi obchodnej skupiny Martin (32000):
- štartovací balík MOS, v mesiaci január 2015 splátku vo výške 800,- Eur (za december 2014), február
2015 splátku vo výške 500,- Eur (za január 2015), marec 2015 splátku vo výške 500,- Eur (za
február 2015), apríl 2015 splátku vo výške 500,- Eur (za marec 2015), tzn. spolu 2.300,- Eur;
- garantovaný príjem, v mesiaci február 2015 suma 300,- Eur (za január 2015), v mesiaci marec
2015 suma 300,- Eur (za február 2015), v mesiaci apríl 2015 suma 300,- Eur (za marec 2015), spolu
900,- Eur. Za trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou uzatvorila žalovaná o.i. poistné
zmluvy č.: 330049, 330050, 330053, 330056, 560064, 700169, 720016, 720027, 330046, 330061
a 700167. Za uzavretie uvedených poistných zmlúv vyplatil žalobca žalovanej provízie. Výška týchto
provízií odzrkadľuje činnosť žalovanej ako finančného agenta, tzn. provízie za uzavreté poistné zmluvy,
štartovací balíček, garantovaný príjem, prípadne stornoprovízie, príspevok do kaučného konta a pod.
Reálne boli tieto finančné prostriedky pripísané na účet žalovanej až mesiac neskôr (tak, ako to
bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovanou). Vyššie uvedené poistné zmluvy zanikli, o čom pripája
žalobca dôkaz. Vzhľadom na to, že poistné zmluvy netrvali stanovenú dobu (v zmysle čl. II prílohy č.
1 k sprostredkovateľskej zmluve), žalobcovi vznikol nárok na vrátenie provízií, resp. ich častí, ktoré
žalovanej za tieto poistné zmluvy vyplatil, z dôvodu, že žalobca vyplatil žalovanej provízie v takej výške,
aká by bola zaslúžená pre žalovanú, keby poistná zmluva trvala stanovené obdobie. Keďže k naplneniu
tejto podmienky nedošlo, žalovaná bola povinná vrátiť tieto provízie, resp. ich časti, nakoľko sa stali
nezaslúženými, resp. žalobca bol oprávnený si svoje nároky voči žalovanej započítať. Za obdobie
od 21.11.2014 do 30.6.2015 (trvanie zmluvného vzťahu) vznikol žalovanej dlh voči žalobcovi ku dňu
24.7.2015 vo výške 8.821,20 Eur. Táto suma pozostávala z nevrátenej zálohy 1.600,- Eur (na základe
dodatku č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve), ktorú bola žalovaná povinná vrátiť v zmysle dodatku;
nezaslúžený štartovací balíček v celkovej výške 4.600,- Eur; nezaslúžený garantovaný príjem v celkovej
výške 1.800,- Eur; nezaplatená faktúra za notebook vo výške 100,- Eur a stornoprovízia za poistnú
zmluvu č. 330061 vo výške 721,20 Eur. Na splnenie tohto dlhu bola žalovaná vyzvaná listom zo dňa
24.7.2015, ktorý prevzala 7.8.2015. Podľa listu mala zaplatiť dlh do 22.8.2015, čo sa nestalo. Od
odoslania žiadosti o zaplatenie dlhu vzrástol dlh žalovanej o sumu 529,22 Eur, ktorá pozostáva zo
stornoprovízií za poistné zmluvy č. 330049 vo výške 43,28 Eur; č. 330050 vo výške 216,34 Eur; č.
330053 vo výške 43,75 Eur; č. 330056 vo výške 57,70 Eur; č. 560064 vo výške 19,55 Eur; č. 700169
vo výške 2,64 Eur; č. 7200169 vo výške 25,57 Eur; č. 720027 vo výške 6,24 Eur; č. 330046 vo výške
64,11 Eur; č. 700167 vo výške 50,04 Eur. Nesplnením svojho dlhu riadne a včas sa žalovaná dostala do
omeškania a v súlade s ust. § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), v znení
platnom v čase omeškania, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 9.350,42 Eur
od 23.8.2015 (t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti určenej výzvou zo dňa 24.7.2015) do zaplatenia.

2. Žalovaná v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že nespochybňuje
uzatvorenie Zmluvy o finančnom sprostredkovaní dňa 21.11.2014, Prílohy č. 1 zo dňa 21.11.2014 a
dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2014 medzi žalobcom a žalovanou. Uviedla, že nie dňa 11.3.2017, ale
dňa 11.3.2015 prevzala od žalobcu notebook HP ProBook 6540b v hodnote 100,- Eur, že faktúra č.
2015007 jej nikdy nebola doručená, od žalobcu žiadala mailom č. účtu, na ktoré by mohla plniť, žalobca
jej toto neoznámil. Poprela tvrdenie žalobcu o tom, že jej bola doručená výpoveď zo zmluvy zo dňa
27.4.2015 a odvolanie poverenia výkonom činnosti manažéra obchodnej skupiny zo dňa 27.4.2015, na
čo bol žalobca upozornený listom zo dňa 17.8.2015. Žalovaná sa v čase od 29.4.2015 do 1.5.2015
zdržiavala mimo miesta svojho trvalého pobytu u rodinných známych, o čom žiadala vykonať dôkaz
výsluchom svedkov, ktorých v odpore označila. Žalovaná sa dozvedela dňa 27.4.2015 o úmysle žalobcu
ukončiť sprostredkovateľskú zmluvu na osobnom stretnutí v Banskej Bystrici. Po návrate domov dňa
2.5.2015 v poštovej schránke našla oznámenie o uložení zásielky zo dňa 29.4.2015. Keď si prišla
písomnosť vyzdvihnúť, oznámili jej, že zásielka bola vrátená adresátovi, nakoľko lehota na vyzdvihnutie
zásielky bola žalobcom určená v trvaní dvoch kalendárnych dní. Žalovaná preto požiadala žalobcu o
opakované doručenie výpovede listom zo dňa 7.5.2015, čomu žalobca nevyhovel. Poukázala na to,
že žalobca nepreukázal zaplatenie sumy na účet žalovanej. Zúčtovanie predložené žalobcom podľa
žalovanej nemá nijakú dôkaznú hodnotu, je to len zachytenie tvrdenia žalobcu v písomnej podobe vo
forme tabuľky, nejde o dôkaz. Žalobca nijako nepreukázal ukončenie sprostredkovateľskej zmluvy so
žalovanou, nakoľko výpoveď zo dňa 27.4.2015 žalovanej nebola nikdy doručená. Poukázala na
dojednanie čl. 11.3.2, a čl. 12.2.1., že tam uvedený postup žalobca pri doručovaní zásielky nedodržal,
nakoľko nechal zásielku uložiť na pošte len po dobu dvoch dní. Z kópie poštovej doručenky zásielky
US55068395SK je zrejmé, že deň uloženia zásielky bol viackrát opravovaný. Nie je zrejmé, či je pôvodná



prvá číslica 1, 3 alebo 4., preto žiadala, aby súd na tento dôkaz neprihliadal. K fikcii doručenia
uviedla, že je fyzickou osobou, pre ktoré platia pri doručovaní osobitné zásady, analogicky § 45 ods.
1 OZ o účinkoch prejavu vôle voči neprítomnej osobe. Žalovaná sa nezdržiavala na adrese svojho
trvalého pobytu, preto sa výpoveď zaslaná žalobcom nemohla dostať do sféry jej dispozície a nemožno
ju považovať za doručenú, a teda za platnú. Uviedla rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo
dňa 28.1.2011, NS ČR sp. zn. 26Cdo 2988/2011 zo dňa 13.11.2012. Žaloba je podaná predčasne,
lebo žalobca riadne neukončil sprostredkovateľskú zmluvu a nevykonal riadne vyúčtovanie provízií za
obdobie od 1.6.2015 do zániku zmluvy. Jedinou osobou, ktorá môže takéto vyúčtovanie vykonať, je
práve žalobca, keďže žalovaná od 1.6.2015 nedisponuje nijakými informáciami o obchodnej skupine
alebo o stave obchodov, ktoré boli sprostredkované prostredníctvom žalovanej a finančných agentov
patriacich do jej obchodnej skupiny. Ak by súd vyhodnotil, že sprostredkovateľská zmluva bola skončená
výpoveďou zo dňa 27.4.2015, v súvislosti s nárokom žalobcu vo výške 4.600,- Eur ako štartovací balíček,
odkazom na čl. IX. bod 2 písm. a/ prílohy a čl. IX. I. bod 1 a 2 prílohy žalovaná uviedla, že štartovací
balík je peňažným plnením, ktoré je priebežne vyplácané počas 15-tich mesiacov finančnému agentovi
za podmienky splnenia kritérií uvedených v čl. IX.I. bod 2 prílohy, tj., ide o podmienené plnenie v zmysle
ust. § 36 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zo znenia prílohy nie je úplne zrejmé, či sú podmienky
podľa čl. IX.I. bod 2 prílohy podmienkami odkladacími a teda, či od ich splnenia závisí vznik nároku
na zaplatenie, resp. ponechanie si štartovacieho balíka, alebo o podmienky rozväzovacie, pri splnení
ktorých zanikne nárok na štartovací balíček, ktorý už bol daný. S ohľadom na ust. § 36 ods. 5 OZ možno
usudzovať, že podmienky nároku na štartovací balíček sú podmienkami odkladacími. V súlade s § 36
ods. 3 OZ platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne
zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Žalobca ukončil zmluvný vzťah výpoveďou po necelých
šiestich mesiacoch spolupráce so žalovanou. Dôvody ukončenia neboli na strane žalovanej, keďže
dôvodom ukončenia sprostredkovateľskej zmluvy nebol nedostatočný výkon žalovanej ani iný z viac
ako desiatich výslovne vymienených dôvodov na ukončenie sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle čl. 11
sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobca tak zámerne spôsobil zmarenie splnenia odkladacích podmienok
na vznik nároku na ponechanie si štartovacieho balíka. Žalovaná v dôsledku konania žalobcu nemala
možnosť splniť žalobcom určené podmienky na vznik zaslúženosti štartovacieho balíka napriek tomu,
že mala záujem u žalobcu zotrvať. Nárok na štartovací balíček vo výške 4.600,- Eur sa tak stal nárokom
nepodmieneným, t.j. žalovaná nemá povinnosť štartovací balíček vrátiť žalobcovi a nárok žalobcu je v
časti o zaplatenie 4.600,- Eur z titulu nároku na vrátenie štartovacieho balíka neoprávnený. K nároku na
zaplatenie sumy 100,- Eur ako kúpnej ceny za notebook uviedla, že fa č. 2015007 nebola žalovanej nikdy
doručená napriek tomu, že je pevne spojená s potvrdením o prevzatí tovaru zo dňa 11.3.2015. Faktúra je
zo dňa 13.3.2015, preto je zrejmé, že nemohla byť odovzdaná žalovanej spoločne s tovarom. Žalovaná
žiadala od žalobcu oznámenie čísla účtu, na ktorý by mohla plniť svoj záväzok, toto jej však nikdy
nebolo oznámené. Neoznámením čísla účtu sa žalobca ako veriteľ dostal do omeškania podľa § 522 OZ.
Omeškanie žalobcu potom bráni, aby sa do omeškania dostala žalovaná ako dlžník v súlade s § 520 OZ.
Poukázala na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Cdo 337/2012, v zmysle ktorého platí, že oznámenie čísla
účtu v peňažnom ústave, na ktorý má byť platba poukázaná, predstavuje veriteľovu súčinnosť potrebnú
k tomu, aby dlžník riadne splnil svoj dlh. Neoznámením čísla účtu žalobca nesplnil svoju povinnosť
poskytnúť žalovanej riadne súčinnosť so splnením dlhu. Žalovaná sa tak nemohla dostať do omeškania
s úhradou sumy 100,- Eur, preto žalobcovi nepatrí úrok z omeškania od 23.8.2015 do zaplatenia. K
nároku na vrátenie stornoprovízie vo výške 1.250,42 Eur v dôsledku ukončenia poistných zmlúv zo strany
poistníkov, vedených žalobcom pod č. 330061, 330049, 330052, 330053, 330056, 560064, 700169,
7200169, 720027, 330046 a 700167, uviedla, že žalovaná sprostredkovala výlučne uzatvorenie zmlúv č.
700169, 720016, 33006 (správne zrejme malo byť 330061), ostatné zmluvy uzatvorili jednotliví finanční
agenti tvoriaci obchodnú skupinu žalovanej. Uvedené je významné s ohľadom na skutočnosť, že v
zmysle čl. V. bodu 6 prílohy platí, že ak dôjde k stornu PZ pred uplynutím obdobia, za ktoré bola
vyplatená získateľská provízia pro-rata alebo následná provízia, má poisťovňa nárok na stornoprovíziu
vo výške zodpovedajúcej alikvotnej časti z tejto provízie. Stornoprovízia je teda vrátenie alikvotnej časti
získateľskej provízie alebo následnej provízie, ktorá bola vyplatená finančnému agentovi v súvislosti
s poistnou zmluvou, ktorá bola predčasne ukončená. Odkazom na čl. IV.I. bod 1 a IV.II. bod 1 a 2
uviedla, že príloha riadne definuje tak následnú, ako aj sprostredkovateľskú províziu, ktoré prináležia
finančným agentom, ktorí uzatvorili poistnú zmluvu, alebo do poistného kmeňa ktorých je poistná
zmluva zaradená, tj. získateľská provízia a následná provízia zo zmlúv č. 330049, 330050, 330053,
330056, 560064, 720027, 330046 a 700167 patrili jednotlivým finančným agentom. Žalovanej patril
výlučne nárok na superprovíziu, ktorá je upravená v čl. III. bod 19 prílohy, v zmysle ktorého platí, že
superprovízia je odmena za riadenie OS a má na ňu nárok finančný agent na pozícii MOS. Základom



pre výpočet superprovízie MOS je súčet získateľských a následných provízii, vyplatených všetkým
finančným agentom v OS finančného agenta, vrátane samotného finančného agenta. Superprovíziu
tak nemožno stotožňovať s následnou províziou alebo získateľskou províziou, a to aj s ohľadom na
jej systematické zaradenie v úplne inom článku prílohy. Stornoprovízia, teda nárok na vrátenie už
vyplatených provízii, sa však v súlade s vyššie citovaným čl. V. bod 6 prílohy vzťahuje len na už
vyplatené získateľské a následné provízie, t.j. nie na superprovízie. Z uvedeného dôvodu je nárok
žalobcu na vrátenie provízií vyplatených žalovanej v súvislosti so zmluvami č. 330049, 330050, 330053,
330056, 560064, 720027, 330046 a 700167 vo výške 501,01 Eur neoprávnený, nakoľko nemá oporu v
sprostredkovateľskej zmluve, dodatku, ani prílohe. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca (poisťovňa) a
žalovaná (finančný agent) uzatvorili dňa 21.11.2014 Zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ust. § 642 a
nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“). Okresný súd tento vzťah vyhodnotil ako obchodno-
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Zhodnými vyjadreniami strán
sporu bolo preukázané, že žalobca počas trvania zmluvy vyplatil žalovanej finančné príspevky, a to
štartovací balík spolu vo výške 4.600,- Eur, garantovaný príjem spolu vo výške 1.800,- Eur, za zmluvy
sprostredkované žalovanou získateľskú, prípadne následnú províziu a superprovíziu ako odmenu za
riadenie, vypočítanú podľa čl. III. ods. 19 Prílohy č. 1. Zhodnými vyjadreniami bolo tiež preukázané,
že poistné zmluvy, ktoré sprostredkovala žalovaná (č. 700169, 720016 a 330061), boli ukončené pred
uplynutím dojednanej poistnej doby. Podľa čl. V./1 Prílohy č. 1 je storno poistnej zmluvy akékoľvek
ukončenie poistenia pred uplynutím dojednanej poistnej doby. Získateľská provízia je upravená ako
odmena finančného agenta za uzatvorenie novej poistnej zmluvy, následná provízia je odmena za
starostlivosť finančného agenta o klienta poisťovne a stornoprovízia predstavuje vrátenie alikvotnej
časti získateľskej alebo následnej provízie, ktorá bola vyplatená finančnému agentovi v súvislosti s
poistnou zmluvou, ktorá bola predčasne ukončená. Okresný súd vychádzajúc z týchto zmluvných
dojednaní dospel k záveru, že pokiaľ ide o nárok, ktorý žalobca uplatnil ako stornoprovíziu vo vzťahu
k žalovanej, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie alikvotnej časti získateľskej, prípadne následnej
provízie za uzatvorenie PZ č. 700169, nárok na vrátenie stornoprovízie 2,64 Eur pri zmluve č. 720016,
nárok na vrátenie stornoprovízie v rozsahu 25,57 Eur a pri zmluve č. 330061 nárok na vrátenie
stornoprovízie vo výške 721,20 Eur, spolu nárok na stornoprovíziu predstavuje 749,41 Eur. Okresný
súd vo zvyšku nárok uplatnený ako stornoprovízie zamietol ako nedôvodný, nakoľko medzi stranami
sporu bolo nesporné, že žalovanej bola vyplatená vo vzťahu k poistným zmluvám č. 330061, 330049,
330052, 330053, 330056, 560064, 700169, 7200169, 720027, 330046 a 700167 superprovízia v
zmysle dojednania čl. III./19 Prílohy č. 1, ktorá provízia je odmenou za riadenie obchodnej skupiny,
na ktorú má nárok finančný agent na pozícii manažéra obchodnej skupiny. Žalovaná bola zaradená
na pozíciu manažéra obchodnej skupiny a vznikol jej nárok na superprovíziu, pričom okresný súd sa
stotožnil s argumentáciou, že stornoprovízia sa nevzťahuje na superprovíziu v zmysle tohto zmluvného
dojednania, nakoľko táto je odmenou za riadenie obchodnej skupiny, a teda nejde o získateľskú,
prípadne následnú províziu. Superprovízia je odmenou za riadenie obchodnej skupiny, a teda sa nejedná
o odmenu ani za uzatvorenie novej poistnej zmluvy, ani o odmenu za starostlivosť finančného agenta
o klienta poisťovne. Nárok žalobcu na stornoprovíziu vo vzťahu k vyplatenej superprovízii nemal oporu
v zmluvnom dojednaní a neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že základom pre výpočet superprovízie je
súčet získateľských a následných provízií, ktoré boli vyplatené všetkým finančným agentom v obchodnej
skupine žalovanej. Z dojednania čl. V, ktoré upravuje stornoprovíziu, ani zo žiadnych iných zmluvných
dojednaní nevyplýva, že nárok na stornoprovíziu sa okrem získateľskej a následnej provízie vzťahuje aj
na superprovíziu ako odmenu za riadenie obchodnej skupiny.

4. Listom žalobcu zo dňa 27.4.2015 (č.l. 51) mal okresný súd preukázané, že došlo k ukončeniu zmluvy
medzi žalobcom a žalovanou výpoveďou v zmysle dojednania čl. 11/11.3.2 bez uvedenia dôvodu. V
tomto zmluvnom dojednaní bola dohodnutá výpovedná lehota 1 mesiac s písomnou formou výpovede.
Písomnú formu preukazuje list žalobcu zo dňa 27.4.2015 (č.l. 51). Medzi stranami sporu bolo sporné
doručenie výpovede žalovanej. Okresný súd pri vyhodnotení tejto otázky vychádzal z dojednania čl.
12/12.2.1 v spojení s ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného zmluvného dojednania
bude považovaný písomný úkon za doručený druhej zo zmluvných strán, ak je doručený na príslušnú
adresu dňom doručenia na túto adresu a prevzatia zásielky adresátom; v prípade nezastihnutia adresáta
dňom skutočného prevzatia zásielky, najneskôr však tretím dňom po doručení zásielky a následnom
uložení na pošte (aj bez skutočného prevzatia). Podľa doručenky na č.l. 53 zásielka bola uložená na
pošte dňa 4.5.2015 a v zmysle dojednania čl. 12./12.2.1 sa tretím dňom po uložení zásielky táto zásielka



považuje za doručenú aj bez skutočného prevzatia, t.j. dňom 7.5.2015. Ku dňu uloženia zásielky podľa
doručenky okresný súd uviedol, že tento deň je zrejmý ako štvorka, t.j. 4.5.2015. Žalovaná nepreukázala,
že číslo 4 na doručenke z iného čísla na štvorku prepísal žalobca. Bolo preto dôvodné vychádzať z
údajov ako vyplývali z doručenky, že zásielka bola na pošte uložená dňa 4.5.2015 po opakovanom
doručovaní žalovanej dňa 30.4.2015. Okresný súd uviedol, že deň 29.4.2015 pripadol na stredu,
30.4.2015 bol štvrtok, 4.5.2015 bol pondelok. Zásielka sa v zmysle čl. 12.2.1 považuje za doručenú
dňom 7.5.2015. Okresný súd sa nestotožnil s výkladom tohto zmluvného dojednania žalovanou stranou.
Text dojednania, že písomný úkon je doručený na adresu najneskôr tretím dňom po doručení zásielky
a následnom uložení na pošte, nemožno vykladať tak, že bola dohodnutá úložná doba 3 dni, ale že
tretím dňom sa považuje zásielka za doručenú. Z doručenky založenej na č.l. 53 spisu mal okresný súd
preukázané, že žalovanej bolo oznámené uloženie tejto zásielky, čo v konaní nebolo sporné. Uloženie
výpovede na pošte s oznámením o uložení do poštovej schránky žalovanej potvrdila aj sama žalovaná.
Žalovaná tak získala konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, ktorá bola obsiahnutá
v tejto zásielke. Žalovaná nepopierala, že táto zásielka nebola doručovaná na adresu, ako to vyplýva
z dojednania v zmysle čl. 12/12.1.1.

5. Okresný súd ďalej uviedol, že pri preukázaní doručenia výpovede žalovanej dňa 7.5.2015 začala
výpovedná lehota plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená, t.j. 1.6.2015, a uplynula dňa 30.6.2015. Zmluvný vzťah pritom vznikol dňa 21.11.2014, čo je
rozhodné pri posudzovaní dôvodnosti nároku na vrátenie štartovacieho balíka pre manažéra obchodnej
skupiny. Štartovací balíček bol vyplatený v zmysle zmluvných dojednaní a v prípade jeho zaslúženia,
resp. splnenia poisťovňou stanovených podmienok, ho finančný agent nemusí vrátiť. Podľa čl. IX./I./2
písm. a) je štartovací balík zaslúžený, ak má finančný agent platnú zmluvu s poisťovňou minimálne 39
mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka na pozícii manažéra obchodnej skupiny. S
ohľadom na zánik zmluvy v júni 2015, v trvaní necelých 8 mesiacov, tak nebola splnená táto podmienka,
a preto v zmysle dojednania čl. IX./I. ods. 2 písm. a) musí žalovaná túto finančnú podporu - štartovací
balík vrátiť v rozsahu, v akom bol poskytnutý, t.j. 4.600,- Eur. V tejto časti tak okresný súd nárok žalobcu
vyhodnotil ako dôvodný.

6. K otázke garantovaného príjmu vo výške 1.800,- Eur okresný súd uviedol, že žalovaná je tento povinná
vrátiť žalobcovi v zmysle dojednania čl. IX. ods. 2 písm. b) Prílohy č. 1, keďže tento bol poskytnutý
ako bezúročná pôžička žalovanej na kariérnom stupni manažéra obchodnej skupiny. Finančný agent je
povinný garantovaný príjem poisťovni vrátiť v prípade, že s ním bude ukončená zmluva pred uplynutím
24. mesiaca od zaradenia finančného agenta na kariérny stupeň manažéra obchodnej skupiny. Okresný
súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej o aplikácii ust. § 36 ods. 3 a 4 OZ. Zmluvné strany
dohodli podmienky, kedy je štartovací balík MOS zaslúžený, keď jeho zaslúženosť urobili závislou aj od
trvania zmluvy, a to minimálne 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka. V konaní
bolo preukázané, že zmluva netrvala 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky, a teda nebola splnená
podmienka pre to, aby sa štartovací balík stal zaslúženým. Aplikácia ust. § 36 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka nebola dôvodná, a to s ohľadom na dohodu zmluvných strán v čl. 11/11.3.2, kde sa strany
dohodli na písomnej výpovedi ktoroukoľvek zo zmluvných strán, doručenou druhej zmluvnej strane, a
to bez uvedenia dôvodu. Žalovanej bola výpoveď daná listom zo dňa 27.4.2015 bez uvedenia dôvodu
a na základe uvedeného zmluvného dojednania nemožno vyhodnotiť, že splnenie podmienky zámerne
zmaril žalobca, ani, že na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník,
ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Konanie žalobcu v zmysle dohody
zmluvných strán nemožno vyhodnotiť ako zámerné konanie žalobcu, keď toto konanie malo zmluvný
základ a žalobca mal právo dať žalovanej výpoveď bez udania dôvodu. Pre zaslúženosť štartovacieho
balíka nebol splnený zmluvný predpoklad, aby sa tento stal zaslúžený, pričom len v prípade jeho
zaslúženia ho finančný agent nemusí poisťovni vrátiť.

7. Okresný súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie sumy 100,- Eur, vyúčtovanej faktúrou č. 2015007 ako
kúpna cena za notebook, a to v súlade s ust. § 409 ods. 1 OBZ. Okresný súd mal preukázané, že žalobca
ako predávajúci si splnil povinnosť z kúpnej zmluvy a dodal žalovanej hnuteľnú vec - notebook, čo
žalovaná potvrdila podpisom dňa 11.3.2015. Medzi stranami nebola sporná ani kúpna cena za notebook
vo výške 100,- Eur. Pokiaľ žalovaná namietala splatnosť kúpnej ceny dňa 27.03.2015 ako to vyplýva
z faktúry, žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie o omeškaní žalobcu ako veriteľa z dôvodu, že jej
neoznámil číslo účtu, na ktorý má kúpnu cenu zaplatiť. Pokiaľ omeškanie žalobcu mal preukázať e-mail
na č.l. 334, tak tvrdenie žalovanej z tohto e-mailu nevyplýva. Naopak, týmto e-mailom je preukázané, že



žalovaná mohla kúpnu cenu zaplatiť aj hotovosťou a nie na účet žalobcu. Pokiaľ bola žalovanej doručená
faktúra, kde je uvedená splatnosť, okresný súd túto skutočnosť vyhodnotil podľa ust. § 340 ods. 2 OBZ,
podľa ktorého, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadal. Žalobca požiadal žalovanú o plnenie faktúrou zo dňa 13.3.2015 so splatnosťou do
27.3.2015 a žalobca tak dôvodne uplatnil omeškanie s úhradou sumy 100 Eur od 23.08.2015.

8. Vo vzťahu k sume 1.600 Eur, ktorú žalobca vyplatil žalovanej ako zálohu podľa čl. 2./1. Dodatku č. 1
k zmluve, uviedol okresný súd, že zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy žalobcovi, lebo žalovaná
mala povinnosť poskytnutú finančnú zálohu vrátiť najneskôr do 31.12.2015, a to podľa čl. 2/2 Dodatku
č. 1 a v prípade skončenia zmluvy pred vrátením tejto zálohy do troch dní od skončenia zmluvy. Zmluva
skončila 7.5.2015 a splatnosť tejto sumy nastala do troch dní, t.j. 10.5.2015. Žalovaná bola listom zo
dňa 24.7.2015 vyzvaná na zaplatenie dlhu, ktorá výzva bola okresným súdom vyhodnotená obdobne
ako faktúra podľa ust. § 340 ods. 2 OBZ. Túto výzvu žalovaná prevzala dňa 7.8.2015. Okresný súd tak
žalobcovi priznal aj úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia
vlády SR č. 23/2013 Z.z., keďže žalobcom uplatnená sadzba úroku z omeškania neodporovala tejto
zákonnej úprave. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keď
konštatoval úspech žalobcu v rozsahu 95% a úspech žalovanej v rozsahu 5%. Pomer úspechu žalobcu
proti žalovanej tak zodpovedá náhrade trov konania v rozsahu 90%.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré
odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd mal za to, že listom
žalobcu zo dňa 27.04.2015 došlo k ukončeniu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Podľa žalovanej
v zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) platí, že prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Toto ustanovenie sa považuje za čiastočne dispozitívne
a najmä v obchodných záväzkových vzťahoch je prípustná „určitá miera benevolentnosti pri odchýlení
sa od tejto úpravy, avšak len potiaľ, pokiaľ odchylná úprava nenaráža na hranice poctivého obchodného
vzťahu alebo nepopiera inštitút dôjdenia. Predmetné ustanovenie tak nie je možné meniť spôsobom,
ktorým by bola popretá základná zásada, v zmysle ktorej pôsobí prejav vôle, stáva sa právne perfektným,
okamihom, keď sa ocitne vo sfére dispozície adresáta. Okresný súd súčasne nesprávne vyhodnotil
okamih uloženia zásielky na pošte, keď vychádzal z údaja o uložení zásielky podľa doručenky dňa
04.05.2015 a nezohľadnil skutočnosť, že žalobca do konania predložil oznámenie o uložení zásielky na
pošte zo dňa 29.04.2015, na ktorom sa uvádza, že adresát si môže zásielku prevziať na nasledujúci
pracovný deň, t.j. dňa 30.04., od 14:00 do 17:00 hod. a odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je
2 kalendárne dni. Okresný súd neuviedol, prečo mal za to, že zásielka bola na pošte uložená dňa
04.05.2015 a nie dňa 29.04.2015. Neobstojí preto záver okresného súdu, že zásielka bola žalovanej
doručená dňa 07.05.2015, z dôvodu, že bola na pošte uložená dňa 04.05.2015, keďže z dokazovania
je zrejmé, že okamihom uloženia zásielky na pošte je deň 30.04.2015. Okresný súd zároveň neskúmal,
či sa zásielka dostala do sféry dispozície žalovanej. Žalovaná pritom už v odpore namietala, že od
29.04.2015 do 01.05.2015 sa zdržiavala mimo adresy svojho trvalého pobytu. Zásielku si žalovaná
išla vyzdvihnúť nasledujúci pracovný deň 04.05.2015 a listom zo dňa 07.05.2015 žiadala žalobcu o
opätovné doručenie výpovede. Na preukázanie týchto skutočností navrhla výsluch svedkov. Okresný
súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že zásielka bola uložená na pošte dňa
04.05.2015, hoci je z oznámenia Slovenskej pošty zrejmé, že bola na pošte uložená už dňa 30.04.2015 a
zároveň nevykonal dôkazy, výsluch svedkov, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
či sa zásielka dostala do sféry dispozície žalovanej. Okresný súd priznal zmluvnému dojednaniu článku
12/12.2.1 účinky, ktorými poprel inštitút dôjdenia. Posúdenie právnej perfektnosti výpovede zmluvy je
pritom rozhodujúce z hľadiska posúdenia prípadnej predčasnosti nárokov žalobcu. Nesprávne skutkové
zistenia okresného súdu k otázke okamihu uloženia zásielky na pošte a jej vrátenia odosielateľovi majú
význam z hľadiska dôjdenia zásielky do sféry dispozície žalovanej. Pokiaľ bola zásielka na pošte uložená
dňa 30.04.2015 a dňa 04.05.2015 bola vrátená žalobcovi, potom sa do sféry dispozície žalovanej, ktorá
bola odo dňa 29.04.2015 do 01.05.2015 v Komárne, nedostala, a teda nemala možnosť sa s obsahom
zásielky oboznámiť. Okresný súd na základe dvoch rozporných listinných dôkazov, a to žalobcom
predloženej doručenky s dátumom uloženia zásielky na pošte dňa 04.05.2015 a z oznámenia o uložení
zásielky (tzv. žltý lístok) s dátumom uloženia zásielky dňa 30.04.2015, dospel k záveru, že zásielka bola
uložená dňa 04.05.2015, pričom v odôvodnení neuvádza dôvody, na základe ktorých k takémuto záveru



dospel. Dátum uloženia zásielky na doručenke bol podľa žalovanej nezrozumiteľný aj z dôvodu jeho
viacnásobného prepisovania.

10. K nároku na vrátenie štartovacieho balíčka žalovaná uviedla, že okresný súd tento nárok vyhodnotil
ako dôvodný, pretože neboli splnené podmienky na jeho zaslúženie. Okresný súd sa pritom v
zásade stotožnil s argumentáciou žalovanej, že relevantné ustanovenie zmluvy predstavuje odkladaciu
podmienku podľa ust. § 36 ods. 2, 5 OZ a dospel k záveru, že nie je možné vyhodnotiť, že splnenie
podmienky zámerne zmaril žalobca. Okresný súd nesprávne viazal zmarenie podmienky výlučne
na protiprávne konanie. Konaním, v dôsledku ktorého sa právny úkon stane nepodmieneným, je
aj konanie, ktoré samo o sebe nie je protiprávne. V zmysle záverov právnej teórie už samotná
skutočnosť, že účastník zmluvy nemal ovplyvňovať splnenie podmienky, zakladá nepodmienenosť
právneho úkonu. Je potrebné zohľadniť tiež úmysel strán pri uzatváraní zmluvy, keď zrejmým účelom
podmienky platnosti zmluvy po dobu najmenej 39 mesiacov je zabezpečiť si viazanosť finančného
sprostredkovateľa najmenej po túto dobu, t.j. vylúčenie ukončenia zmluvy zo strany finančného
sprostredkovateľa pod sankciou vrátenia štartovacieho balíčka. Splnenie tejto podmienky však nebol
oprávnený ovplyvňovať žalobca, ktorému je splnenie podmienky na prospech. Uvedené nevylučuje
možnosť žalobcu jednostranne ukončiť zmluvu výpoveďou, keďže sa nejedná o protiprávne konanie,
avšak limituje nárok žalobcu na vrátenie štartovacieho balíka. Žalobca zmluvu ukončil bez uvedenia
dôvodu napriek tomu, že žalovaná dosahovala ako finančný sprostredkovateľ dobré výsledky. Takéto
konanie preto nemožno považovať za oprávnené zmarenie odkladacej podmienky spočívajúcej v
trvaní zmluvy po dobu najmenej 39 mesiacov. Ak by takémuto konaniu žalobcu boli priznané účinky
v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné takéto konanie považovať za konanie v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaná do vzťahu so žalobcom vstupovala v
dobrej viere v dlhotrvajúce vzájomné obchodné vzťahy, čomu zodpovedali aj dojednania zmluvy o
finančnom sprostredkovaní, v zmysle ktorej bol poskytnutý štartovací balíček na zriadenie si kancelárie
a zabezpečenie náboru podriadených finančných sprostredkovateľov. Pokiaľ žalobca bezdôvodne
spoluprácu ukončil predtým, ako bola splnená podmienka trvania zmluvy po dobu 39 mesiacov s
tým, že mu bude žalovaná povinná vrátiť štartovací balíček, nekonal v súlade so zásadami poctivého
obchodného styku a takémuto konaniu nemožno podľa ust. § 265 OBZ priznať právnu ochranu. Žalovaná
tak žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne po doplnení
dokazovania rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

11. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne a právne správny. Žalobca sa stotožnil so záverom okresného súdu o
uložení zásielky na pošte dňa 04.05.2015 a so záverom, že výpoveď sa dostala do dispozičnej sféry
žalovanej, a preto sa považuje za doručenú dňom 07.05.2015. Výpoveď bola odoslaná žalobcom dňa
27.04.2015 a pošta vykonala prvé doručovanie žalovanej dňa 29.04.2015, ktoré bolo neúspešné. Pošta
preto doručovala zásielku opätovne dňa 30.04.2015, avšak opäť bezúspešne. Z doručenky vyplýva
i dátum uloženia zásielky na pošte dňa 04.05.2015, ktorý dátum je z doručenky zrejmý, a je zrejmá
aj číslica 4., pričom žalovaná nenavrhla vykonať dokazovanie ohľadom spochybnenia tejto číslice.
Poukazovanie žalovanej na oznámenie o doručení zásielky na pošte zo dňa 29.04.2015 podľa žalobcu
nič nemení na správnosti záveru okresného súdu o dátume uloženia zásielky, a to z dôvodu, že prvý
pokus o doručenie bol vykonaný dňa 29.04.2015 a druhý pokus bol vykonaný dňa 30.04.2015. Nie je
preto možné, aby už dňa 29.04.2015 bola zásielka uložená na pošte. Odvolanie žalovanej je zároveň
zmätočné, keď v odvolaní uvádza, že okresný súd neodôvodnil, prečo mal za to, že zásielka bola na
pošte uložená dňa 04.05.2015 a nie 29.04.2015 a v ďalšej časti odvolania uvádza, že okamihom uloženia
zásielky je deň 30.04.2015. Žalobca zvýraznil, že dátum uloženia zásielky preukázal doručenkou
ako verejnou listinou, ktorej opak žalovaná v konaní nepreukázala. K námietke žalovanej, že v čase
doručovania zásielky nebola v mieste svojho bydliska, žalobca uviedol, že táto skutočnosť nemôže byť
na jeho ťarchu. V prípade žalovanej išlo o fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá mala uvedenú adresu na
doručovanie ako adresu miesta podnikania. Žalovaná si mohla ísť vyzdvihnúť zásielku dňa 04.05.2015,
kedy podľa svojich slov už bola v mieste bydliska a kedy bola zásielka na pošte uložená, a teda mala
možnosť sa so zásielkou oboznámiť. Tvrdenie žalovanej o tom, že zásielka sa dňa 04.05.2015 už
nenachádzala na pošte, je ničím nepodloženým tvrdením, ktoré by nepreukázala ani výsluchom ňou
navrhovaných svedkov. K tejto otázke by sa bola kompetentná vyjadrovať výlučne Slovenská pošta,
a.s., ktorá doručovanie zásielky zabezpečovala. Žalobca tak má za to, že preukázal dátum uloženia
zásielky dňa 04.05.2015, od ktorého je potom potrebné počítať lehotu, po uplynutí ktorej sa považuje
zásielka za doručenú, v tomto prípade dňa 07.05.2015. Doručením (resp. fikciou doručenia) došlo k



platnému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. V danej veci podľa žalobcu nebolo
relevantné vypočutie žalovanou navrhovaných svedkov.

12. K otázke štartovacieho balíčka žalobca uviedol, že neobstojí argumentácia žalovanej, že
žalobca zmaril možnosť naplniť podmienky pre jeho zaslúženie. Tvrdenia žalovanej, že ako finančný
sprostredkovateľ dosahovala dobré výsledky, sú irelevantné a nepreukázané. Žalovaná do zmluvného
vzťahu so žalobcom vstupovala ako podnikateľ a musela si byť vedomá aj podnikateľského rizika.
Sprostredkovateľskú zmluvu si žalovaná riadne prečítala a porozumela jej, na znak čoho ju podpísala.
Možnosť ukončiť zmluvný vzťah bez udania dôvodu bola upravená písomne, rovnako ako skutočnosť,
že žalovaná nesplnila podmienky na to, aby sa vyplatený štartovací balíček stal zaslúženým. Žalovaná
nesplnila hneď prvú podmienku, ktorou bola platnosť zmluvy minimálne po dobu 39 mesiacov od
vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka. Žalovaná nesplnila ani ďalšie podmienky, keď jej činnosť
nedosahovala požadované výsledky, napr. minimálne štandardy. Nárok na vrátenie štartovacieho
balíčka a garantovanej provízie vznikol žalobcovi bez ohľadu na platnosť ukončenia zmluvného vzťahu,
keďže tieto bola žalovaná povinná vrátiť (garantovaný príjem bol iba pôžička pre sprostredkovateľa
a štartovací balíček sa nestal zaslúžený). Keďže žalovaná nedosahovala žiadne provízie, nebolo
možné záväzky žalovanej voči žalobcovi započítavať, a tak žalovanej vznikol dlh. Nárok na vrátenie
štartovacieho balíčka, garantovanej provízie a tzv. stornoprovízií vznikol žalobcovi bez ohľadu na trvanie
zmluvného vzťahu, nakoľko na ich vrátenie boli naplnené podmienky v zmysle sprostredkovateľskej
zmluvy. V podanom odvolaní žalovaná nenamieta rozhodnutie okresného súdu v ostatných častiach
s výnimkou doručovania štartovacieho balíčka, a preto má žalobca za to, že v tejto časti sa žalovaná
so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nenamieta, stotožňuje a považuje ich za správne.
Žalobca tak žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právneho zástupcu zopakovala argumentáciu o
nesprávnom vyhodnotení okamihu uloženia zásielky na pošte súdom prvej inštancie s tým, že okresný
súd vôbec neskúmal, či sa zásielka reálne dostala do sféry dispozície žalovanej. K otázke potvrdenia
Slovenskej pošty, a.s. žalovaná uviedla, že pre právne posúdenie veci bolo významné posúdenie otázky
okamihu uloženia zásielky na pošte a samotný žalobca navrhoval predmetné potvrdenie pošty do
konania predložiť. Okresný súd na základe dvoch rozporných listinných dôkazov dospel k záveru, že
zásielka bola na pošte uložená dňa 04.05.2015, pričom neuviedol dôvody takéhoto záveru. Žalovaná
nesúhlasila s tvrdením, že doručenka je verejnou listinou, keďže sa nejedná o listinu, na ktorej je odtlačok
pečiatky slovenského orgánu alebo úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Žalovaná
zopakovala tiež argumentáciu, že výpoveď bez udania dôvodu zo strany žalobcu bola daná v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku.

14. Na doručené vyjadrenie žalovanej žalobca písomne nereagoval.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými
uzneseniami vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 8.849,41 Eur spolu s úrokom
z omeškania a vo výroku III. o trovách konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP. Krajský súd zároveň odvolanie žalovanej proti výroku II. rozsudku okresného súdu
v spojení s opravnými uzneseniami, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, odmietol podľa ust. §
386 písm. b) CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/147/2019-560 zo dňa
04.12.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak



- bolo podané oneskorene,
- bolo podané neoprávnenou osobou,
- smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
- nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

19. Vo vzťahu k výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovanej proti výroku II. rozsudku
okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšku, poukazuje krajský súd na citované ust. § 359 CSP, podľa
ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a analogicky aj
na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn.
1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Žalovaná podala
odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda vrátane výroku, ktorým bola žaloba
vo zvyšnej časti zamietnutá. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia tento
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu nevyznel v neprospech žalovanej, a teda týmto výrokom
žalovaná nebola dotknutá na svojich právach. Z uvedeného žalovaná v tejto časti podaného odvolania
nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti bolo preto jej odvolanie odmietnuté podľa
ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzila žalovaná. Žalovaná
okrem iného namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní
namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom
hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...
„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo



zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

24. Žalovaná v podanom odvolaní predovšetkým namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku
doručenia výpovede žalobcom žalovanej, keď sa podľa názoru žalovanej nedostatočne vyporiadal
s dodržaním úpravy podľa ust. § 45 Občianskeho zákonníka. Žalovaná namietala v tejto súvislosti
nesprávne vyhodnotenie okamihu uloženia zásielky na pošte s tým, že zásielka obsahujúca výpoveď sa
nedostala do jej dispozičnej sféry. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovanej považuje
za potrebné predovšetkým poukázať na úpravu doručovania, obsiahnutú v čl. 12.2.1 Zmluvy o finančnom
sprostredkovaní s viazaným finančným agentom zo dňa 21.11.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom
ako poisťovňou a žalovanou ako finančným agentom (č.l. 17 - 40 spisu). Z tejto úpravy vyplýva, že
písomný právny úkon sa považuje za doručený, ak je doručený na príslušnú adresu dňom doručenia
na túto adresu a prevzatia zásielky adresátom; v prípade nezastihnutia adresáta dňom skutočného
prevzatia zásielky, najneskôr však tretím dňom po doručení zásielky a následnom uložení na pošte (aj
bez skutočného prevzatia). Zmluvné strany tak týmto dojednaním osobitným spôsobom upravili pre svoj
zmluvný vzťah otázku doručovania písomných právnych úkonov jednej zmluvnej strany druhej zmluvnej
strane. V kontexte tohto zmluvného ustanovenia je potrebné hodnotiť aj okamih doručenia zásielky
adresovanej žalobcom žalovanej, ktorej obsahom bola Výpoveď zmluvy o finančnom sprostredkovaní
zo dňa 27.04.2015 (č.l. 51 spisu). Žalovaná odkazom na ust. § 45 ods. 1 OZ namietala, že okresný
súd tomuto zmluvnému dojednaniu priznal účinky, ktoré popierajú inštitút dôjdenia. Vo vzťahu k tejto
námietke krajský súd uvádza, že podľa ust. § 45 ods. 1 OZ pôsobí prejav vôle voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k účinnosti prejavu vôle
Občiansky zákonník nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom tohto doručeného prejavu vôle aj oboznámil
a postačuje, že adresát získal konkrétnu možnosť s týmto obsahom prejavu vôle sa oboznámiť, keď
napr. prejav vôle obsiahnutý v liste bol doručený do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky a nie je
podmienkou, aby sa s obsahom návrhu aj skutočne oboznámil. Prejav vôle aj voči neprítomnej osobe
pôsobí od okamihu, keď jej dôjde, teda od okamihu, keď sa tento prejav vôle ocitne vo sfére dispozície
adresáta. Do dispozičnej sféry adresáta sa prejav vôle dostane v momente, keď adresát nadobudol
konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, napr. prejavu vôle obsiahnutého v liste, a
to aj v prípade, ak je neprítomný, teda získal možnosť oboznámiť sa s adresovaným právnym úkonom.
Za takúto možnosť nie je možné považovať len samotné prevzatie písomného úkonu adresátom,
ale aj tie prípady, keď prejav vôle dôjde adresátovi do jeho bytu či do jeho poštovej schránky, napr.
aj vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky. Aj takýmto úkonom adresát
nadobúda konkrétnu objektívnu možnosť s obsahom zásielky sa oboznámiť, pričom nie je nevyhnutné,
aby túto možnosť využil, teda s obsahom zásielky sa aj oboznámil, a postačuje, ak adresát takúto
objektívnu možnosť mal. Krajský súd v tomto smere primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 32Odo 442/2003, v zmysle ktorého ...„ak adresovaný prejav vôle konajúceho nedošiel
do sféry adresáta, právny úkon nie je perfektný. Prejav vôle dôjde adresátovi, len čo sa dostane do
sféry jeho dispozície, t.j. v okamihu, keď adresát nadobudne objektívnu možnosť sa oboznámiť s
obsahom prejavu vôle. Od okamihu dôjdenia prejavu vôle do sféry dispozície adresáta je právny úkon
pre konajúce subjekty záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa
adresát oboznámil s obsahom právneho úkonu; postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho
obsah“. Za čas dôjdenia prejavu vôle je tak možné vo všeobecnosti považovať čas, kedy prejav vôle
došiel adresátovi, teda čas, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s jeho obsahom oboznámiť.
Občiansky zákonník v uvedenom ustanovení nerozlišuje situáciu pri doručovaní zásielky adresátovi
podľa toho, či adresát využije alebo nevyužije možnosť s touto zásielkou a jej obsahom sa oboznámiť, ale
vychádza výlučne zo skutočnosti, že prejav vôle aj voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej
dôjde. Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 4Obdo/73/2016, podľa ktorého: „Pre začiatok plynutia výpovednej doby podľa Občianskeho
zákonníka je rozhodujúci moment uloženia zásielky do poštovej schránky adresáta, kedy je poštová
zásielka považovaná za doručenú. Vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky



adresáta tento nadobúda objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pre nadobudnutie
účinkov doručenia úkonu a začatie plynutia výpovednej doby nie je podstatné, či sa adresát s jeho
obsahom oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky.“

25. V zmysle uvedeného preto nemôže obstáť odvolacia námietka žalovanej, že sa predmetný právny
úkon výpovede nedostal do sféry jej dispozície. Krajský súd zo spisového materiálu konštatuje, že
samotná žalovaná ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 27. novembra 2017 (č.l. 374 spisu) predložila
vo fotokópii oznámenie o uložení zásielky (č.l. 377 spisu). Žalovaná tak disponovala oznámením o
uložení zásielky, vhodením ktorého oznámenia do jej poštovej schránky nadobudla v zmysle uvedeného
uznesenia NS SR sp. zn. 4Obdo/73/2016 objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Už
vhodením tohto oznámenia do poštovej schránky žalovanej nadobudla žalovaná možnosť s obsahom
zásielky sa oboznámiť, pričom nie je podstatné, či túto možnosť využila alebo nie. Zásielka obsahujúca
výpoveď danú žalobcom žalovanej sa tak dostala do dispozičnej sféry žalovanej, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či sa žalovaná s týmto právnym úkonom oboznámila a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či
sa v danom okamihu zdržiavala alebo nezdržiavala na adrese doručovania. Teória dôjdenia právneho
úkonu do dispozičnej sféry adresáta vychádza z toho, že pre pôsobenie prejavu vôle nie je podstatná
skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, ktorý by inak mohol účinkom prejavu vôle druhej osoby
takto zabrániť. Z uvedeného možno konštatovať, že prejav vôle žalobcu sa ocitol v dispozičnej sfére
žalovanej ako adresáta už vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky žalovanej.
Neobstojí potom ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej, že okresný súd nevykonal dôkazy výsluchom
svedkov, potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, a to skutočnosti, či sa zásielka dostala do sféry
dispozície žalovanej. Za situácie, kedy predmetná zásielka sa do dispozičnej sféry žalovanej dostala
vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky žalovanej, nebolo namieste vykonávať
dokazovanie vypočutím svedkov, ktorí sa podľa vyjadrenia žalovanej v odpore voči platobnému rozkazu
zo dňa 15. júna 2017 (č.l. 327 spisu) mali vyjadriť k otázke nezdržiavania sa žalovanej v mieste trvalého
pobytu v čase doručovania výpovede. Otázka, či sa žalovaná v čase dôjdenia právneho úkonu do
dispozičnej sféry zdržiavala alebo nezdržiavala v mieste svojho trvalého bydliska, nie je v zmysle vyššie
uvedených záverov relevantná vo vzťahu k posúdeniu dôjdenia výpovede danej žalobcom do dispozičnej
sféry žalovanej, a preto okresný súd postupoval vecne správne, ak tieto dôkazné návrhy žalovanej
nerealizoval.

26. Žalovaná v kontexte námietky, podľa ktorej sa právny úkon výpovede nedostal do jej dispozičnej
sféry, namietala tiež záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k okamihu uloženia predmetnej zásielky na
pošte. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že zásielka bola na pošte uložená dňa
04.05.2015, keď podľa názoru žalovanej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že okamihom uloženia
zásielky na pošte bol deň 30.04.2015. Vo vzťahu k tejto námietke žalovanej zvýrazňuje krajský súd
vyššie uvedenú úpravu zmluvných vzťahov sporových strán k otázke doručovania písomného právneho
úkonu jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane. Podľa čl. 12.2.1 zmluvy sa považuje písomný
úkon za doručený v prípade nezastihnutia adresáta buď dňom skutočného prevzatia zásielky alebo
najneskôr tretím dňom po uložení zásielky na pošte, a to aj bez skutočného prevzatia. V zmysle vyššie
uvedených záverov krajského súdu, že právny úkon výpovede adresovaný žalobcom žalovanej sa dostal
do jej dispozičnej sféry už vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky žalovanej,
je krajský súd názoru, že otázka, či zásielka bola na pošte uložená dňa 04.05.2015, ako to uzavrel
súd prvej inštancie, alebo dňa 30.04.2015, ako to tvrdí žalovaná, nie je vo vzťahu k zmluvnej úprave
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami podstatná. V prípade daného doručovania
bola zásielka uložená na pošte a po uplynutí úložnej lehoty bola vrátená poštou odosielateľovi, teda
žalobcovi. S ohľadom na skutočnosť viazania vzniku nárokov uplatnených žalobcom voči žalovanej na
ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou tak bolo v konaní výlučne relevantné vyhodnotenie otázky,
či výpoveď ako jednostranný právny úkon žalobcu bola alebo nebola doručená žalovanej. V zmysle
zmluvných dojednaní uvedeného čl. 12. sa pritom zásielka považuje za doručenú tretím dňom po jej
uložení na pošte. V konaní nebolo sporné, že zásielka na pošte uložená bola, sporným bol len dátum,
kedy k uloženiu zásielky na pošte došlo. Za situácie nespornosti uloženia zásielky na pošte sa táto
najneskôr tretí deň po jej uložení na pošte považuje za doručenú druhej zmluvnej strane, teda žalovanej.
Skutočnosť, či k tomuto doručeniu došlo uplynutím troch dní odo dňa 04.05.2015, ktorý ustálil ako deň
uloženia zásielky okresný súd, alebo uplynutím troch dní odo dňa 30.04.2015, ktorý deň ako deň uloženia
zásielky tvrdí žalovaná, môže byť relevantná len vo vzťahu k ustáleniu konkrétneho dňa, kedy sa
podľa zmluvných dojednaní považuje táto zásielka za doručenú, avšak za situácie nespornosti uloženia
predmetnej zásielky na pošte nemá vplyv na záver o riadnom doručení zásielky obsahujúcej výpoveď



žalobcom žalovanej. Odo dňa uloženia zásielky na pošte začala plynúť trojdňová lehota, po uplynutí
ktorej sa táto zásielka považovala za doručenú aj bez jej skutočného prevzatia. Bez ohľadu na to, či by
sa táto lehota počítala odo dňa 04.05.2015, ktorý ako deň uloženia zásielky ustálil súd prvej inštancie,
alebo odo dňa 30.04.2015, ktorý ako deň uloženia zásielky tvrdí žalovaná, by k uplynutiu tejto trojdňovej
lehoty došlo v mesiaci máj 2015. V zmysle čl. 11.3.2 zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami bolo
dojednané, že zmluva zaniká uplynutím výpovednej lehoty v dĺžke jedného mesiaca, ktorá začína plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej
zmluvnej strane. Potom bez ohľadu na skutočnosť, ku ktorému konkrétnemu dňu v mesiaci máj 2015
sa zásielka považuje za doručenú žalovanej, začala výpovedná lehota v dĺžke jedného mesiaca plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca jún 2016 ako prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci máj
2015, kedy bola výpoveď doručená žalovanej. Vecne správne preto okresný súd ustálil, že výpovedná
lehota uplynula dňom 30.06.2015.

27. Žalovaná v podanom odvolaní nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil
ako oprávnený nárok žalobcu na vrátenie štartovacieho balíčka. Žalovaná namietala, že zo strany
okresného súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu otázky zmarenia podmienky, len za naplnenia
ktorej by bolo možné nárok žalobkyne na vyplatenie štartovacieho balíčka považovať za oprávnený, s
tým, že splnenie podmienky trvania zmluvného vzťahu po dobu najmenej 39 mesiacov nebol žalobca
oprávnený ovplyvňovať. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné poukázať na
prílohu č. 1 zmluvy, podľa ktorej čl. IX.1.2 sa považuje štartovací balík za zaslúžený okrem iného za
splnenia kritéria, že finančný agent má platnú zmluvu s poisťovňou minimálne 39 mesiacov od vyplatenia
prvej splátky štartovacieho balíka. Žalovaná namietala, že žalobca jednostranným právnym úkonom
výpovede splnenie tohto kritéria (žalovanou označovaného za podmienku) zámerne zmaril, čo podľa
žalovanej limituje nárok žalobcu na vrátenie štartovacieho balíka. Krajský súd vo vzťahu k argumentácii
žalovanej odkazom na ust. § 36 OZ uvádza, že vo všeobecnosti možno podmienku definovať ako
ustanovenie právneho úkonu, ktorým sa vznik, zmena alebo zánik práva, či povinnosti na základe tohto
právneho úkonu robia závislými od skutočnosti, o ktorej zmluvné strany nevedia, či nastane. Pojmovým
znakom podmienky teda je, že sa jedná o skutočnosť neistú. Od podmienky je však potrebné rozlišovať
časové určenie, kedy sa účinky právneho úkonu robia závislými od budúcej istej udalosti, na ktorej sa
strany dohodli. V prípade určenia času je na rozdiel od podmienky isté, že daná skutočnosť nastane.
Časové určenie tak predstavuje dohovor o tom, že určité právne následky konkrétneho dotknutého
právneho úkonu nastanú až po tom, ako uplynie stanovený čas. Zmluvné dojednanie sporových strán
zaslúženosť štartovacieho balíka pre žalovanú okrem iného viazalo na uplynutie času dojednaného
v dĺžke 39 mesiacov od vyplatenia prvej splátky finančnému agentovi. Žalovaná podpisom zmluvy
takéto nastavenie zaslúženosti štartovacieho balíka akceptovala a podpisom zmluvy akceptovala aj
možnosť ukončenia zmluvy písomnou výpoveďou ktoroukoľvek zo zmluvných strán, a to aj bez uvedenia
dôvodu. Ak potom žalobca takúto možnosť využil a zmluvný vzťah so žalovanou ukončil výpoveďou
bez uvedenia dôvodu, nie je možné takéto konanie žalobcu považovať za konanie, ktorým by došlo k
zmareniu naplnenia predpokladov pre vznik zaslúženosti štartovacieho balíka. Konanie, ktorým žalobca
využil toto zmluvné oprávnenie, nie je možné považovať ani za taký výkon práva žalobcu, ktorý by
mohol byť posúdený ako porušenie zásad poctivého obchodného styku, teda za taký výkon práva, ktorý
nepožíva právnu ochranu podľa ust. § 265 OBZ. K tomuto ustanoveniu krajský súd uvádza, že toto
ustanovenie vyníma z právnej ochrany taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Toto ustanovenie prenáša do právnej praxe všeobecnú zásadu súkromného práva
v podobe zákazu zneužitia práva. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifické pre
oblasť obchodno-právnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú osobitosťou subjektov v podobe podnikateľov,
ktorí vo vzájomných vzťahoch presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské
riziko. U účastníkov takýchto vzťahov sa potom predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom
k prevažujúcej profesionalite obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať,
že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže
viesť k tomu, že za poctivé sa v obchodno-právnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného
občianskeho práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. S takýmto posudzovaním
počíta priamo Obchodný zákonník, napr. v ust. § 267 ods. 2, kde vylučuje možnosť v obchodno-
právnych vzťahoch namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29Cdo 359/2007 sa normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov
obsahovo nekryjú. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/11/2008 sa „predpokladá,
že vo vzťahoch s inými podnikateľmi bude podnikateľ presadzovať svoj záujem a využívať možnosti,
ktoré mu právna úprava poskytuje, a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie



svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad
poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov. Nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa
zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov
pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon
práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov“.

28. Žalovaná svoju námietku ohľadom rozporu výkonu práva žalobcu so zásadami poctivého
obchodného styku odôvodnila tým, že žalobca bezdôvodne ukončil zmluvný vzťah so žalovanou pred
tým, ako bola naplnená podmienka trvania tohto vzťahu minimálne 39 mesiacov. K uplatňovaniu
zásad poctivého obchodného styku krajský súd uvádza, že sa jedná o inštitút, ktorý umožňuje súdu
posudzovať súlad výkonu subjektívneho práva so všeobecne rešpektovanými pravidlami chovania
medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti na trhu. Súd je tak vo výnimočných prípadoch,
v ktorých by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé, oprávnený odoprieť
výkonu (uplatneniu) takéhoto práva súdnu ochranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo
3911/2010). Krajský súd k otázke prípadného rozporu výkonu práva žalobcu jednostrannou výpoveďou
ukončiť zmluvný vzťah so žalovanou nezistil, že by využitie tohto zmluvného dojednania žalobcom bolo
možné hodnotiť ako taký výkon práva, ktorý by vo vzťahu k žalovanej mohol byť charakterizovaný ako
zneužívajúci, či šikanózny. Ak žalovaná podpisom zmluvy súhlasila s tým, že ktorákoľvek zmluvná strana
môže jednostranne zmluvu ukončiť aj bez uvedenia dôvodu, tak tým akceptovala nielen možnosť žalobcu
vzájomnú spoluprácu ukončiť bezdôvodne, ale aj možnosť žalobcu ukončiť spoluprácu kedykoľvek,
teda aj pred uplynutím lehoty stanovenej pre vznik nároku na zaslúženosť štartovacieho balíka. Len
samotná okolnosť, že žalobca takúto možnosť využil, nemôže viesť k záveru, že by sa zo strany
žalobcu jednalo o šikanózne tendencie a praktiky v obchodovaní; o takýto postup žalobcu by mohlo
ísť vtedy, ak by výkon jeho práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu žalovanej (rozsudok
NS SR sp. zn. 3Obdo/11/2008). Ak žalovaná podpisom zmluvy akceptovala možnosť ukončenia
zmluvného vzťahu bez uvedenia dôvodu, tak tým zároveň akceptovala aj obmedzenie možnosti
posúdenia takéhoto jednostranného právneho úkonu ohľadom preukazovania prípadných dôvodov,
ktoré k takémuto postupu žalobcu viedli. Len samotné využitie zmluvného dojednania žalobcom na
jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanou bez uvedenia dôvodu tak podľa názoru
odvolacieho súdu nemôže viesť k záveru, že by žalobca toto svoje právo vykonal v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.

29. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vymedzeného čo do rozsahu žalovanou zadefinovanými
odvolacími dôvodmi potom krajský súd uzaviera, že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný
so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové
otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný
rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, potvrdil. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

30. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 8.849,41 Eur spolu s úrokom z
omeškania, ako aj vo výroku III., ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
90%. Výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania nebol odvolaním žalovanej osobitne



napadnutý, a preto tento výrok ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským
súdom potvrdený ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola
krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne



posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.