Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/81/2012 z 9. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. januára 2013, sp. zn. 2Cob/81/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8011899631.4
Krajský súd Prešov | 2Cob/81/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8011899631.4 | 2013-01-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: ObZ, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3127ff4-e419-48b1-ad50-2f1a8d652060
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8011899631.4

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899631
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8011899631.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: JUDr. Konštantín Vaľo,
advokát, Prešov, Konštantínova 3, IČO: 37 786 741, právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, IČO: 36 868 434,
konajúcou Mgr. U. W., advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanému: PO G., s.r.o., so sídlom
Stropkov, Cintorínska 550/11, IČO: 31 693 989, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom,
advokátom, Stropkov, Cintorínska 550/11, o zaplatenie 9.228,91 eur s prísl., o odvolaniach žalobcu a
štátu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/11/2006-513 zo 14.6.2011, v spojení s opravným
uznesením č. k. 19Cb/11/2006 - 591 zo dňa 21.5.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a   späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 3.536,93 eur s 8 % úrokmi z omeškania zo sumy
425,94 eur od 28.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 425,94 eur od 28.1.2006 do zaplatenia, zo sumy
425,94 eur od 28.2.2006 do zaplatenia, zo sumy 425,94 eur od 28.3.2006 do zaplatenia, zo sumy 425,94
eur od 28. 4. 2006 do zaplatenia, zo sumy 425,94 eur od 28.5.2006 do zaplatenia, zo sumy 425,94 eur
od 28.6.2006 do zaplatenia, zo sumy 425,94 eur od 28.7.2006 do zaplatenia a zo sumy 129,46 eur od
20.1.2006 do zaplatenia, v tej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a konanie zastavuje.

M e n í   rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho zamietavej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o
zaplatenie 185,04 eur s prísl. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 185,04 eur s 8 % úrokmi z
omeškania ročne od 26.3.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo   zvyšnej   zamietavej  časti  vo  veci  samej   rozsudok   súdu   prvého   stupňa
p o t v r d z u j e.

Z r u š u j e   rozsudok v spojení s opravným uznesením z 21.5.2012 č. k. 19Cb/11/2006-591 vo výroku
o náhrade trov štátu ako aj vo výroku o náhrade trov účastníkov a v rozsahu zrušenia   v r a c i a   vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia 9.228,91 eur s prísl.. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
100% trov konania a právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčísli v samostatnom uznesení po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi uložil aj povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo
výške 307,65 eur „na účet štátu“ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že:



1/ Žalobca sa pôvodne v konaní domáhal proti žalovanému bezplatného odstránenia vád agregátu,
turbodúchadla i ostatných vád na motorovom vozidle ŠKODA SUPERB 1.8T, ev. č.: PO 680BC. Žiadal
tiež zaplatenie sumy 42.395,10 Sk s prísl.. Podaním z 27.3.2007 túto žalobu zmenil tak, že požadoval
zaplatenie sumy 278.030,- Sk (neskôr premenej na Euromenu 9.228,91 eur) s úrokmi z omeškania, tak
ako ich špecifikoval z jednotlivých súm. Túto žalobnú požiadavku žalobca odôvodnil tým, že motorové
vozidlo po jeho kúpe u žalovaného od samého začiatku bolo kazové a vadné. Vady na agregáte sa
prejavovali aj po uplynutí záručnej doby. Žalobca dňa 25.4.2005 pristavil toto motorové vozidlo na
opravu u žalovaného pre poruchu agregátu a jeho príslušenstva. Za servisné práce realizované v dňoch
25.4.2005 - 27.4.2005 žalobca žalovanému zaplatil 4.423,51 Sk. Nekvalitne realizovaná oprava mala
za následok to, že 29.11.2005 došlo opätovne k nefunkčnosti agregátu z dôvodu jeho opätovného
zakarbonovania a tým k poškodeniu nielen motora, ale aj turbodúchadla. Žalovaný bezplatnú opravu
nevykonal, hoci ho na to žalobca aj písomne vyzval. Preto žalobca dal poškodenie odstrániť v inom
autoservise. Náklady na opravu poškodenia i náklady na 8 leasingových splátok za čas, keď vozidlo
nemohol používať, predstavuje podľa žalobcu ním uplatňovanú náhradu škody vo výške 278.030,- Sk.

2/ Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca bol podľa
leasingovej zmluvy iba nájomcom motorového vozidla a to, čo v konaní uplatňoval, mohol uplatniť
len v mene leasingovej spoločnosti. Ani pri splnení podmienky aktívnej legitimácie žalobcu nemožno
žalobe vyhovieť, pretože podľa § 440 ods. 2 Obch. zák. uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť
uplatnením nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z
titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného nie sú splnené ani podmienky
pre zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle ust. § 373 a nasl. Obch. zák.. Žalobca pri oprave
dňa 26.4.2005 nerešpektoval do protokolu zaznamenané doporučenie na realizáciu ďalších opráv s
upozornením na hrozbu poškodenia motorového vozidla. Motorové vozidlo už bolo vtedy po záručnej
dobe a žalovaný bol výslovne viazaný iba rozsahom prác, ktoré si žalobca u neho objednal. Jedinou
príčinou poškodenia motorového vozidla bolo jazdenie s motorovým vozidlom na svietiacu kontrolku
mazania. Absentuje tak ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu spočívajúci v
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody.

3/ Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia popisuje obsah vykonaných dôkazov,
najmä vyjadrenie účastníkov konania, obsah leasingovej zmluvy, obsah záznamov zo servisnej knižky,
listiny zo dňa 3.2.2004 o uplatnení nárokov zo zodpovednosti za vady, zákazkového listu z 3.2.2004,
faktúry z 22.6.2004, zákazkového listu z 25.4.2005, protokolu o odovzdaní motorového vozidla z
26.4.2005, zákazkového listu z 29.11.2005, obsah výpovedí vypočutých svedkov U. W., Q. P., obsahy
znaleckých posudkov Ing. X. V. a USI Žilinskej univerzity. Z týchto dôkazov súd prvého stupňa skutkovo
uzavrel, že žalobca bol na základe leasingovej zmluvy zo dňa 30.5.2002 leasingovým nájomcom
predmetného motorového vozidla, ktorého predajcom bol žalovaný. Z celkovej genézy užívania tohto
vozidla vyplynulo, že vozidlo vykazovalo opakované vady a v tejto súvislosti bolo aj viackrát opravované.
Opravované bolo aj v súvislosti s dopravnou nehodou. 25.4.2005 žalobca pristavil toto motorové vozidlo
s poruchou, že svieti kontrolka oleja na oranžovo. Žalovaný toto vozidlo prevzal do opravy a z protokolu,
ktorý spísal so žalobcom vyplynulo aj písomné upozornenie na nutnosť vykonania určitých opráv s tým,
že žalobca si z týchto navrhovaných opráv vybral len niektoré. V tejto časti došlo k uzavretiu dohody
o predmete zmluvy o dielo. Žalobca podpísal upozornenie o nutnosti vykonania opravy žalovaným
navrhovaným postupom. Po realizovaných dohodnutých opravách vozidlo prevzal a jazdil s ním s
tým, že dňa 29.11.2005 pri ceste z Košíc do Prešova mu pri jazde začala blikať kontrolka mazania.
Vozidlo zaviezol teda k žalovanému a po vykonaní diagnostiky mu bolo pracovníkom žalovaného p. P.
oznámené, že agregát je zadretý a turbodúchadlo zničené. Žalobca požadoval od žalovaného bezplatné
odstránenie tejto vady s odôvodnením, že ide o nárok  z nekvalitne vykonanej opravy v apríli v roku
2005. Keďže žalovaný mu odmietol bezplatnú opravu realizovať, vozidlo mu bez opravy bolo fyzicky
odovzdané 11.5.2006. Následne si dal žalobca toto motorové vozidlo opraviť inej servisnej organizácii,
pričom opravu, ktorá mu bola vyfakturovaná aj zaplatil. Znaleckým posudkom Ing. X. V. i USI Žilinskej
univerzity v Žiline č. 424/2008 boli zisťované presné technické závady agregátu a turbodúchadla i príčiny
ich poškodenia. Znalec i ústav sa zhodli v tom, že došlo k zadretiu klzného uloženia vačkového hriadeľa i
výfukových ventilov v dvojitom veku ložísk vačkových hriadeľov a k zadretiu klzného uloženia vačkového
hriadeľa sacích ventilov v oblasti dvojdielného veka ložísk vačkového hriadeľa, sacích ventilov a k
zadretiu turbodúchadla. Za prvotnú príčinu zadretia agregátu a turbodúchadla označili pokles tlaku oleja
v mazacom systéme motora a za druhotnú príčinu zadretia agregátu a turbodúchadla označili to, že
vodič podľa návodu na použitie vozidla nereagoval na vzniknutú situáciu, keď pokles oleja signalizovala



červená kontrolka mazania zastavením vozidla. Znalec Ing. V. uviedol, že pri oprave dňa 27.4.2005
bol použitý k rozpusteniu karbonizovaných usadenín v spaľovacom priestore prípravok MOTORCLEAN.
Tieto usadeniny sa následne zaniesli do mazacej sústavy motora. Následkom použitia tohto prípravku
bolo upchanie sacieho koša olejového čerpadla uvoľneným karbónom. Ústav v znaleckom posudku
k tomu dodal, že použitý prípravok rozpúšťa usadeniny na všetkých miestach styku motora s olejom.
Veľkosť spaľovacieho priestoru je však zanedbateľná v porovnaní s plochou olejovej vane, hlavy valcov,
vekom hlavy a stenami bloku motora. Ústav za jednu z možných príčin nadmerného zakarbonovania
motora uviedol aj používanie nekvalitného oleja alebo iného druhu oleja než je predpísaný výrobcom. V
tejto súvislosti zdôraznil aj to, že pri servisných prehliadkach pred 25.4.2005 je zaznamenané dodanie
oleja samotným zákazníkom. Ani v jednom prípade nie je uvedený druh, či označenie tohto použitého
motorového oleja. Bol tak použitý pri výmenách neznámy druh oleja, ktorý si dodal sám zákazník. Ak
pri jazde dňa 29.11.2005 došlo k poklesu tlaku oleja, čo signalizovala červená kontrolka, či už svietením
alebo blikaním, bolo potrebné ihneď motor vypnúť, čím by sa zamedzilo jeho poškodeniu. Vozidlo nemalo
ísť do servisu po vlastnej osi, ale malo tam byť odtiahnuté. Aj ústavom poverený znalec Ing. Ján Závodný
pri výsluchu zdôraznil, že hlavnou príčinou zakarbonovania motora bolo použitie nevhodného oleja.
Syntetický olej, ktorý bol následne použitý pri výmene v apríli 2005, začal rozpúšťať nečistoty, ktoré
následne cirkulovali v olejovom systéme, upchali nasávací kôš olejového čerpadla, v dôsledku čoho
došlo k nedokonalému mazaniu a začali sa zadierať najmenej mazané časti motora a turbodúchadla a
vačkový hriadeľ. Aj ten zdôraznil, že pokiaľ zasvietila červená kontrolka vodič má byť ostražitý a má sa aj
podľa toho správať. Vodič, ktorý takto s vozidlom jazdil, nesprával sa tak ako mal a jednoznačne spôsobil
zadretie motora a poškodil motor. Ústavom poverený znalec sa vyjadril aj k upozorneniu žalovaného
zaznamenaného do protokolu z 26.4.2005. Uviedol, že ak by sa boli vtedy realizovali aj tie práce, ktoré sú
uvedené v tomto upozornení a boli by urobené kvalitne na 100% nedošlo by v žiadnom prípade k zadretiu
motora z titulu nedostatočného mazania. Vyslovil názor aj v tom zmysle, že ak sa pri diagnostike zistila
vada zakarbonovania, mal servis postupovať v diagnostike a zistiť, aký je rozsah tohto zakarbonovania. V
závislosti na tom sa mal zvoliť určitý konkrétny technologický postup a aj v prípade, keď zákazník nechcel
mechanicky vyčistiť tieto súčasti, ktoré navrhovali, ale zvolil si len prepláchnutie motora prípravkom
MOTORCLEAN, bolo povinnosťou servisu po prepláchnutí týmto prípravkom sa presvedčiť osobne, do
akej miery bol tento prípravok účinný a či nie je potrebné prípadne tento úkon opakovať.

4/ Následne súd prvého stupňa po citácii ust. § 560, § 561 a § 564 Obch. zák., § 436, § 437 Obch.
zák. právne uzavrel, že v danom prípade došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o
oprave vozidla dňa 25.4.2005. Žalovaný realizoval opravu v zmysle dohody o predmete zmluvy o dielo.
Upozornenie na potrebu realizácie ďalších opráv neakceptoval. Následne jazdil s motorovým vozidlom
a pri jazde dňa 29.11.2005 jazdil aj za stavu, keď kontrolka motorového oleja svietila na červeno. Toto
bola bezprostredná príčina poškodenia motora i potreby jeho následnej rozsiahlej opravy. Ak by žalobca
nariadil bezprostredne po zasvietení kontrolky s vozidlom zastaviť a odtiahnuť toto vozidlo do servisu,
následná oprava by išla na ťarchu žalovaného z titulu zodpovednosti za vadne - neúplne vykonanú
opravu z 27.4.2005. Ak tak žalobca neurobil, absentuje tu príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
žalovaného a vznikom škody. Za takéhoto stavu aj keby súd zistil porušenie povinnosti pri vykonaní
opravy v apríli 2005 rozhodujúcou mierou vzniku škodnej udalosti a vzniku škody, ktorá sa na vozidle
zaznamenala bolo konanie žalobcu. Preto súd uzavrel, že neboli splnené podmienky zodpovednosti
žalovaného za škodu v zmysle dôvodoch rozhodnutia citovaného ust. § 373 Obch. zák. Žalobca tak nemá
nárok na náhradu nákladov na opravu vozidla a nemá nárok ani na náhradu uplatňovaných zaplatených
leasingových splátok za čas, keď auto bolo v oprave u žalovaného. Preto súd žalobu zamietol.

Výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Výrok o náhrade trov štátu odôvodnil súd ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. a poukázal na to, že štátu
vznikli trovy zaplatením odmeny za znalecký posudok ústavu vo výške 307,65 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. V prvom rade poukazuje na to, že žalobu o
zaplatenie náhrady škody vo výške „3.536,93 eur“ berie späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť.
Poukazuje na to, že žalobou uplatňoval aj nárok na náhradu škody z titulu „doplatenia zvyšku kúpnej
ceny vo výške 3.536,93 eur“. Tento nárok by bolo potrebné preukázať rozsiahlym dokazovaním. Preto
v tejto časti berie žalobu späť. Ostatné uplatnené nároky sú však vydokladované a preukázané.
Nesprávne ich súd prvého stupňa zamietol. Poukazuje na to, že omylom sám pred súdom prvého
stupňa uvádzal, že uplatnený nárok spadá pod obchodnoprávny režim. V čase kúpy tohto motorového



vozidla nebol živnostníkom na prevádzkovanie motorového vozidla. Bol advokátom poskytujúcim právne
služby. Zakúpené motorové vozidlo bolo používané nielen na zabezpečenie prepravy advokáta do
advokátskej kancelárie alebo na jednotlivé súdne pojednávania, ale toto vozidlo bolo používané i pre
osobné potreby advokáta, ako je preprava do jeho bydliska, do jeho chaty, na prepravu a prevoz
príslušníkov rodiny a najmä imobilného syna Ing. Filipa Vaľa v súvislosti s návštevou lekára a pod..
Preto predmetný právny vzťah podlieha súkromnoprávnej ochrane spotrebiteľa. Poukazuje v tomto
smere na novelu Obč. zák. realizovanú zák. č. 150/2004 Z.z., na európske normy na ochranu práv
spotrebiteľa, zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Pôvodnou žalobou uplatnil voči žalovanému
nárok na bezplatné odstránenie vady agregátu a turbodúchadla i ostatné vady s tým súvisiace. Žalovaný
toto odmietol, naopak vyzval žalobcu, aby si motorové vozidlo prevzal v pôvodnom stave. Poškodenie
motora, ktoré dal u žalovaného opravovať dňa 29.11.2005, súvisí s porušením záväzku žalovaného,
keď v apríli 2005 nevykonal plnohodnotnú opravu agregátu a turbodúchadla. Tým žalovaný porušil svoju
zákonnú povinnosť. 26.4.2005 žalobca zaplatil za diagnostiku motora 770,10 Sk. Pretože žalovaný v
deň 26.4.2005 nemal voľnú servisnú kapacitu, až 27.4.2005 vykonal opravy uvedené v súpise opráv
založenom v spise. 28.4.2005 žalobca zaplatil za túto opravu 4.403,51 Sk. Žalovaný do servisnej knižky
motorového vozidla 28.4.2005 vyznačil dátum servisu a to výmenu motorového oleja, vyčistenie motora
MOTORCLEANOM. Z toho je evidentné, že žalovaný i keď vyznačil servisný doklad, nevykonal servisnú
prehliadku, ktorá by jednoznačne stanovila stav agregátu a turbodúchadla. Ani v zázname v servisnej
knižke, ba ani v inom doklade ku dňu 27.4.2005, či 28.4.2005 žalovaný písomne neupozornil žalobcu,
že je potrebné a nevyhnutné mechanické vyčistenie motora. Nikde nie je zaznamenané, že by žalobca
toto mechanické vyčistenie motora odmietol. Nepravdivou je aj výpoveď svedka P., že ústne na to
žalobcu upozornil. Naopak diagnostika potvrdila, že terajší technický stav je perfektný. Po diagnostike
zo dňa 26.4.2005 bolo vozidlo u žalovaného, bolo nepojazdné a do 27.4.2005 neprevádzkované.
Po realizovanej oprave bolo odovzdané žalobcovi s technickým stavom perfektným. Napriek týmto
konštatovaniam 29.11.2005 opätovne došlo k nefunkčnosti agregátu. Nepochybné je preto, že žalovaný
v dňoch 25.4.2005 - 27.4.2005 nevykonal opravu agregátu kvalitne, čím po prejdení asi 4000 km
zapríčinil poškodenie agregátu a turbodúchadla. Toto vyplýva aj z podaných znaleckých posudkov
Ing. X. V.. Ten v záveroch okrem iného uviedol, že z technického hľadiska neúplné vykonanie prác
uvedených žalovaným v protokole o odovzdaní vozidla - nevykonanie mechanického vyčistenia - je v
príčinnej súvislosti s poklesom mazacieho tlaku motora a tým s poruchou agregátu a turbodúchadla.
Týmto neprofesionálnym prístupom žalovaného došlo k hrubému porušeniu platnej vyhlášky č. 18/1965
Zb. v znení neskorších predpisov, ale i k porušeniu ust. § 8, 9, 10, 11 zák. o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný oklamal žalobcu v tom, že takéto odstránenie závady postupom podľa dokladu z 27.4.2005
je dostatočné a taktiež porušil svoju informačnú povinnosť, keď žalovaný neupozornil žalobcu na
nevyhnutnosť vykonania ďalšieho servisného úkonu vo forme mechanického vyčistenia agregátu a
turbodúchadla. Neobstojí ani odvolávanie sa na porušenie postupu vodiča pri obsluhe vozidla. Podľa
výpovede svedka U. W. červené svetlo označujúce tlak oleja malo len prebliknúť a potom zhasnúť. Návod
na obsluhu v českom a slovenskom jazyku v tomto smere sú rozličné. Vzhľadom na český návod užívateľ
vozidla nemohol pochopiť toto usmernenie ako je uvedené v slovenskom návode, tak jednoznačne, že
už pri jednom bliknutí tejto signalizácie musí vozidlo odstaviť a privolať si na pomoc servis. Svedok P.
pritom potvrdil, že stav oleja vo vozidle zodpovedal predpísanej norme. Vozidlo trpelo blikaním kontroliek
pravidelne. Aj počas jazdy 29.11.2005 sústavne svietila signalizácia airbagu. Žalobca nikdy nemal k
dispozícii od žalovaného návod na obsluhu vozidla v slovenskom jazyku. Obaja súdni znalci potvrdili, že
zadretie agregátu s príslušenstvom začalo tým, že došlo k postupnému zakarbonovaniu týchto súčastí
vozidla a v žiadnom prípade neuviedli zhodne, že by príčinou poškodenia pohonného ústrojenstva
vozidla bol ten moment, že deštrukcia vozidla nastala ihneď po tzv. bliknutí, t.j. po dojazde do servisu
žalovaného. Preto ani tento moment nemal súd aplikovať v neprospech žalobcu a určiť, že túto škodu si
žalobca zavinil výlučne sám. Žalobca je toho názoru, že žiadny odborník v tejto oblasti by sa neodvážil
vysloviť to, že výlučne len nerešpektovaním signalizácie závady ihneď nastáva poškodenie motora,
resp. turbodúchadla. Žalovaný pri odstránení reklamovaného poškodenia bol nečinný. Žalobcovi vrátil
neopravené vozidlo až 11.5.2006. Pri vrátení neopraveného vozidla bolo potvrdené, že toto vozidlo
má poškrabaný ľavý nárazník, spojler i predný ľavý elektrón kolesa. Aj za prítomnosti znalca Ing. V.
bolo zistené, že vozidlo má nefunkčnú autobatériu. Vo vozidle sa nenachádza klimatizačná zmes a boli
konštatované i ďalšie vady spôsobené žalovaným uvedené v jeho znaleckom posudku č. 6/06, ktorý je
obsahom spisu. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla, o čom predkladá
osvedčenie o evidencii SB 573736 zo dňa 18.10.2007. Zmluva o oprave agregátu a turbodúchadla, ktorá
bola uzavretá medzi účastníkmi, spadala pod občianskoprávnu ochranu



podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. Ak súd prvého stupňa posudzoval vec výlučne podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákona a neposudzoval ich aj z pohľadu spotrebiteľského občianskoprávneho režimu,
nesprávne uplatnený nárok posúdil. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil aj jednostranne v neprospech
žalobcu. Súd porušil procesné ustanovenia aj vtedy, keď na pojednávaní 14.6.2011 odôvodňoval
zamietnutie žaloby doslovnou citáciou argumentácii uvádzaných právnym zástupcom žalovaného. V
písomnom rozhodnutí už svoje rozhodnutie odôvodňuje odlišne.

Z týchto dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.691,98 eur s 8% úrokom z
omeškania od 26.3.2007 do zaplatenia, zaviazal ho nahradiť trovy znaleckého dokazovania vo výške
507,93 eur i náhradu trov žalobcu za právne zastúpenie pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca zakupoval motorové vozidlo za
účelom jeho využitia na podnikateľské účely. Nekupoval vozidlo pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti. Preto nie je možné vzťah medzi sporovými stranami považovať za vzťah,
ktorý by bolo možné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskej zmluve. Žalobca v čase podania
žaloby nebol ani v priamom právnom vzťahu so žalovaným, pretože nebol vlastníkom motorového
vozidla. S poukazom na rozsudok NS SR č. k. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.9.2008 poukazuje na
absenciu aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody. Škoda ako majetková ujma
vzniká len vlastníkovi veci. Nárok žalobcu neobstojí ani pri aplikácii ust. § 440 ods. 2 Obch. zák.,
ktoré je ustanovením kogentným. Vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody, ak sa žalobca mohol
domáhať niektorého z nárokov zo zodpovednosti za vady veci. Aplikácia § 440 ods. 2 Obch. zák.
platí primerane aj na práva zo zodpovednosti za vady diela v súvislosti s náhradou škody z vád diela.
Voľba nárokov z vád diela prislúcha objednávateľovi. Pokiaľ zvolený nárok oznámi zhotoviteľovi vo včas
zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení, takto uplatnený nárok
nemôže objednávateľ meniť bez súhlasu zhotoviteľa. Odkazuje v tomto smere na rozsudok NS ČR
22Odo/556/2003 zo dňa 15.4.2004. Žalobcovi nemožno priznať uplatnený nárok na náhradu škody
ani pre nesplnenie ďalších zákonných predpokladov na náhradu škody. Hlavnou príčinou vzniku škody
bola jazda vozidlom na červenú kontrolku mazania. Druhotnou príčinou bolo používanie nevhodného
motorového oleja žalobcom. Tak, ako už pred súdom prvého stupňa, odkazuje na Nález ÚS SR I.
ÚS 177/08. Zdôrazňuje, že žalovaný neporušil ani prevenčnú povinnosť, pretože žalobcu písomne
upozornil na potrebu vykonania opráv na motorovom vozidle. Odkazuje v tomto na rozsudok NS ČR
33Odo/932/2004 zo dňa 27.4.2006. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 313,62 eur.

Odvolací súd uznesením č. k. 2Cob/93/2011 - 587 z 9.5.2012 vrátil vec súdu prvého stupňa ako
predčasne predloženú, na realizáciu úkonov nevyhnutných pre prejednanie veci odvolacím súdom.

Následne súd prvého stupňa opravným uznesením č. k. 19Cb/11/2006 - 591 opravil v rozsudku výrok
o náhrade trov štátu tak, že povinnosť nahradiť štátu trovy uložil žalobcovi tak, že je ich povinný
zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov. Toto rozhodnutie spolu s rozsudkom doručil aj zástupkyni
štátu - predsedníčke Okresného súdu Prešov. Táto proti výroku o náhrade trov štátu podala odvolanie.
Poukázala na to, že je povinná chrániť hospodárnosť nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Vo
veci štát znášal aj výdavky na znalečnom podľa uznesenia zo dňa 15.4.2008 č. k. 19Cb/11/2006 - 322,
o ktorých náhrade nie je rozhodnuté. Tým došlo k pochybeniu zo strany súdu, pretože podľa § 148 ods.
1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok spolu s opravným uznesením v časti o náhrade trov konania
zrušil a vrátil mu vec v zrušenej časti na ďalšie konanie.

Žalobca v reakcii na podané odvolanie štátom uviedol, že v nadväznosti na jeho odvolanie vo veci samej
žiada, aby k náhrade trov štátu bol zaviazaný žalovaný.

Žalovaný k odvolaniu štátu uviedol, že toto rozhodnutie ponecháva na úvahu konajúceho súdu.

Odvolací súd na prejednanie podaných odvolaní nariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. pojednávania
na deň 29.11.2012, 13.12.2012 a 10.1.2013.

Prvých dvoch odvolacích pojednávaní sa žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili.



Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 29.11.2012 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu
doručené ešte 29.10.2012. Dňa 28.11.2012 (deň pred termínom pojednávania) žalobca doručil súdu
žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti JUDr. Konštantína Vaľa
(podľa pripojeného lekárskeho potvrdenia) i z dôvodu podrobenia sa odbornému vyšetreniu v dňoch
29.11.2012 - 30.11.2012 na Rádiologickom oddelení, CT pracovisko (tiež podľa pripojenej žiadanky z
8.11.2012) vo FNsP J. A. Reimana Prešov.

Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 13.12.2012 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu
doručené dňa 4.12.2012.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu 7.12.2012 zástupca žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z
dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Prešov vo veciach 21Cb/216/09 so začiatkom o 10.00
hod., 8C/190/2010 so začiatkom o 11.15 hod., 6C/36/2004 so začiatkom o 13.00 hod. a 29P/105/2012
so začiatkom o 13.30 hod.

Na uvedených dvoch pojednávaniach odvolací súd prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu i jeho
zástupcu.

Podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle §
25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno
obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Zástupca, ktorému
bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré v konaní môže urobiť
účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p.).

Podľa plnomocenstva z 28.2.2011 (č. l. 502 spisu) žalobca splnomocnil na zastupovanie v konaní
spoločnosť - ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO a PARTNERS s.r.o., konajúcu (podľa výslovného
textu plnej moci) konateľmi JUDr. Konštantínom Vaľom a Mgr. U. W.. Za splnomocnenca prijatie
plnomocenstva parafoval konateľ spoločnosti Mgr. U. W..

Ani v jednej z uvedených žiadosti o odročenie pojednávania sa neuvádza taká prekážka, ktorá by bránila
zúčastniť sa pojednávania konateľom splnomocnenej spoločnosti Mgr. U. W..

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania,
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo
skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania tejto žiadosti. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým
z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého
dôvodu. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods.
2 O.s.p., ktorý sa použije podľa § 211 ods. 2 O.s.p. aj pre odvolacie konanie) v každom konkrétnom
prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.

Ak žalobca nepreukázal prekážku, ktorá by bránila zúčastniť sa pojednávania konateľovi ním
splnomocnenej spoločnosti Mgr. U. W., už táto skutočnosť odôvodňovala záver o tom, že nebola
preukázaná existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Naviac tvrdené prekážky
poukazujúce na lekársky potvrdenú práceneschopnosť  JUDr. Konštantína Vaľa trvajúcu od 23.8.2012
(s vyjadrenou pravdepodobnosťou samotného žalobcu o dobe jej trvania do 31.12.2012) významne
spochybňuje aj to, že JUDr. Konštantín Vaľo sa zúčastnil pojednávaní vo veci vedenej na tunajšom
odvolacom súde sp. zn. 2Cob/31/2012 a 2Cob/32/2012 v dňoch 30.10.2012 a 15.11.2012 i to, že sám ako
prekážku účasti na pojednávaní 13.12.2012 uvádza kolíziu s pojednávaniami, ktoré sa majú uskutočniť
na Okresnom súde Prešov.



Ak bolo pojednávanie nariadené na deň 13.12.2012 na 9.30 hod., tento údaj o čase nariadeného
pojednávania nesvedčí ani záveru, že by odvolacím súdom nariadené pojednávanie kolidovalo s časom
ďalších pojednávaní, na ktoré poukazuje žiadateľ a ktoré by sa mali viesť na Okresnom súde Prešov.
Judikatúra napokon už niekoľkokrát zdôraznila aj to, že sama kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania (napr. NS SR 2Cdo/295/2008, 3Obdo/9/2007).

Z týchto dôvodov teda odvolací súd prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu i jeho zástupcu na
pojednávaniach 29.11.2012 a 13.12.2012.

Žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa oznámil, že berie žalobu čiastočne
späť, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.536,93 eur. Aj s prihliadnutím na ďalší obsah podaného
odvolania je zrejmé, že ide o späťvzatie žaloby v tej časti uplatneného nároku, ktorý v zmene žaloby
doručenej súdu prvého stupňa 28.3.2007 žalobca konkretizoval tak, že ide o nárok pozostávajúci z
jeho povinných platieb leasingu za čas od 29.11.2005 do 26.7.2006, kedy auto po oprave prevzal. Ak
by nebol plnil leasingové splátky po 12.831,70 Sk mesačne, bol by stratil nárok na užívanie vozidla i
nárok na jeho odkúpenie. Celkom tento nárok vyčíslil vtedy na sumu 106.553,60 Sk, čo v prepočte na
euro predstavuje 3.536,93 eur. V zmene žaloby doručenej súdu prvého stupňa dňa 28.3.2007 žalobca
žiadal priznať aj úroky z omeškania z jednotlivých mesačných splátok. Na odvolacom pojednávaní dňa
10.1.2013 žalobca svoj prednes o čiastočnom späťvzatí žaloby doplnil aj tým, že späťvzatie žaloby sa
týka aj úrokov z omeškania, ktoré k istine 3.536,93 eur boli uplatnené.

Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd rešpektoval dispozičný úkon žalobcu týkajúci sa časti podanej
žaloby a po súhlasnom vyjadrení žalovaného k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou sa uplatňovala istina 3.536,93 eur i úroky z omeškania k nej tak,
ako boli uplatnené v zmene žaloby z 28.3.2007, a v tej časti konanie zastavil. Späťvzatie žaloby v tejto
časti malo za následok, že konajúci súd, v danom prípade ani odvolací súd, nemal dôvod sa vecnou
stránkou tejto časti podanej žaloby zaoberať. Žalobca dal jednoznačne súdu najavo, že o tejto časti
podanej žaloby nemá záujem, aby súd o nej meritórne konal a rozhodol.

Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 202 ods. 1, 3 O.s.p.. Zodpovedajúco ust. § 213 ods.
3 O.s.p. odvolací súd zopakoval dokazovanie realizáciou ďalej v dôvodoch tohto rozhodnutia uvedených
dôkazov týkajúcich sa uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením motorového
vozidla, ku ktorému došlo u žalovaného v súvislosti s prevzatím vozidla na realizáciu opravy. Po
uvedených úkonoch dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody sú spôsobilé privodiť
iba čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvého stupňa.

Jednou z podstatných odvolacích námietok odvolateľa v podanom odvolaní je to, že sa domáha
posúdenia veci podľa noriem tzv. spotrebiteľského práva. Aj zo zopakovaného dokazovania odvolacím
súdom vyplynulo, že v právnych úkonoch, ktoré založili vzťah žalobcu k leasingovej spoločnosti (Zmluva
o finančnom leasingu z 30.5.2002 - č.l. 10 spisu), či v ďalších listinách o kontakte žalobcu so žalovaným
(faktúry, listiny o uplatnených nárokoch zo zodpovednosti za vady), je žalobca vo väčšine týchto úkonov
označovaný s prípojkou „advokát“ a s uvedením údaja „IČO“. S označením „advokát“ sa žalobca uvádza
aj v podanej žalobe, v plnomocenstve zo dňa 9.1.2006 udelenom JUDr. Treščákovi (č.l. 9 spisu aj s
uvedením IČO). Pri aplikácii ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 634/1992 Z.z. v znení,
ktoré bolo účinné v roku 2005 a v roku 2006, keď došlo k skutočnostiam, od ktorých žalobca odvádza
uplatňované nároky, nemožno uzavrieť, že by žalobca vtedy nekonal v rámci predmetu svojej „obchodnej
či inej podnikateľskej činnosti“. Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obch. zák. je totiž aj osoba, ktorá
podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, medzi ktoré patrí
aj výkon advokácie. Žalobca, ak sa takto označoval v kontaktoch súvisiacich s leasingom predmetného



motorového vozidla, nepochybne toto auto využíval predovšetkým pre výkon advokácie. Za takéhoto
stavu nie je dôvodnou odvolacia námietka žalobcu žiadajúca posúdenie spotrebiteľského charakteru
vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania. Napokon žalobca pre takéto posúdenie veci pred súdom
prvého stupňa neprodukoval relevantné skutočnosti a dôkazy. Nevyvrátil závery vyplývajúce z vyššie
uvedených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Niet preto dôvodu pre to, aby sa na nároky
uplatnené žalobcom v tomto konaní mal teda vzťahovať spotrebiteľský režim.

Jedným z nárokov, ktorý žalobca proti žalovanému v konaní uplatnil (a je predmetom konania aj po
čiastočnom späťvzatí žaloby), je aj nárok na náhradu škody vzniknutej žalobcovi tým, že znášal náklady
na opravu poškodenia laku v ľavej oblasti predného nárazníka a laku pravého predného blatníka, ku
ktorému podľa žalobcu došlo v čase, keď auto bolo v dispozícii žalovaného (od 29.11.2005 do 11.5.2006).

Tomuto nároku sa súd prvého  stupňa osobitne v dôvodoch svojho rozhodnutia nevenuje. Preto je
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti aj nepreskúmateľné. Odvolací súd mal na zreteli, že
obsahom spisu sú aj dôkazy, ktoré sú potrebné pre vecné rozhodnutie o tejto časti podanej žaloby.
Dal preto účastníkom na odvolacích pojednávaniach priestor na vyjadrenie ku skutkovým okolnostiam
týkajúcim sa tejto časti podanej žaloby. Zopakoval tak dôkazy prečítaním zákazkového listu z 29.11.2005
(č.l. 16 spisu), toho istého zákazkového listu už s údajom o prevzatí vozidla dňa 11.5.2006 (č.l. 77 spisu),
listinného dôkazu - posudku Ing. V. č. 6/2006 (najmä jeho str. č. 7 s fotodokumentáciou) faktúry č. 193
zo dňa 23.5.2006 (č.l. 147 spisu) i výsluchom svedka Q. P. a dospel k záveru o možnosti vecného
rozhodnutia aj o tejto časti podanej žaloby.

Žalobca odovzdal žalovanému motorové vozidlo dňa 29.11.2005. V zákazkovom liste z tohto dňa
vyhotovenom a parafovanom oboma zmluvnými stranami nie sú uvedené poškodenia laku, ktoré sú
zaznamenané vo fotodokumentácii tvoriacej súčasť posudku Ing. V. alebo v rukou dopísanom údaji
na zázname z 11.5.2006. Zákazkový list zo dňa 29.11.2005 vypracovaný žalovaným v popise stavu
prijímaného vozidla nemá údaj o takejto zavade na stave motorového vozidla. Aj svedok Q. P. (pracovník
žalovaného) vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že pri preberaní vozidla dňa 29.11.2005
sa venovala pozornosť prioritne deštrukcii motora a že sa preto ďalšej ohliadke (ďalším veciam) vozidla
nevenovala patričná pozornosť. V spise tak niet dôkazu o tom, že s týmto poškodením laku bolo auto
u žalovaného dňa 29.11.2005 prijímané. Za takéhoto stavu  nemožno pri aplikácii § 153 ods. 1 O.s.p.
dospieť k inému záveru, než že obsah vykonaných dôkazov v konaní svedčí, že k takémuto poškodeniu
laku došlo v čase, keď auto bolo v dispozícii u žalovaného.

Z faktúry č. 193 (č.l. 147 spisu) vyplývajú aj náklady na lakovanie blatníka predného, lakovanie nárazníka
predného, náklady na DUPONT CENTARI, tužidlo DUPONT, riedidlo DUPONT CENTARI, lak DUPONT
CHROMA, tužidlo, plnič epoxidový, papier brusný, papier brusný na blok, papier maskovací, tmel jemný
i náklady na miešanie farebného odtieňa vo výške 5.574,50 Sk, ktoré preukázateľne znášal žalobca.

Za vec prevzatú od objednávateľa pri vykonávaní diela za účelom jej opravy zodpovedá zhotoviteľ
ako skladovateľ (§ 540 ods. 2 Obch. zák.). Zhotoviteľ je v zásade pri aplikácii uvedeného ustanovenia
v spojení s ust. § 533 ods. 1 Obch. zák. zodpovedný za škodu, ktorá vznikla na prevzatej veci v
období od prevzatia veci až do jej vydania objednávateľovi. Zodpovednosť zhotoviteľa predstavuje prísnu
zodpovednosť. Zhotoviteľ je zásadne povinný vydať objednávateľovi vec v takom stave, v akom ju
prevzal za účelom realizácie opravy. V konaní neboli produkované skutočností, ktoré by bolo možné
posúdiť ako skutočností spočívajúce v tom, že zhotoviteľ nemohol odvrátiť túto škodu pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Argumentácia vyplývajúca aj z výpovede svedka P., či samotného žalovaného o
tom, že k takýmto škodám u žalovaného nedochádza, je v tomto smere pre takúto možnosť zbavenia
sa zodpovednosti, akú má na mysli ust. § 533 ods. 1 Obch. zák., nepostačujúcou.

Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii ust. § 220 O.s.p. zmenil čiastočne rozsudok súdu prvého
stupňa, a to v tej časti, ktorou sa uplatňoval uvedený nárok na náhradu škody vo výške 185,04 eur tak, že
tejto časti žaloby vyhovel. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania uplatňovaný a špecifikovaný v podanom
odvolaní, keď požadoval z tohto nároku 8 % úrok z omeškania ročne od 26.3.2007. Žalobca odvolací
návrh takto formuloval aj vo vzťahu k tomuto nároku, že uplatňoval úrok z omeškania od 26.3.2007. Pri
viazanosti jeho návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a pri aplikácii ust. § 369 ods. 1, § 365 Obch. zák. v znení
účinnom ku dňu omeškania, nebol dôvod, aby v rozsahu 8 % ročne nebol uplatňovaný nárok žalobcovi



priznaný. Žalobca vyzval žalovaného na túto náhradu škody a potom tento nárok aj uplatnil podanou
žalobou - jej zmenou doručenou súdu prvého stupňa 28.3.2007.

Odvolací súd preto odvolanie žalobcu v tejto časti vyhodnotil ako dôvodné a v tejto časti vyhovel
podanému odvolaniu.

Skutkové závery súdu prvého stupňa týkajúce sa zostatku podanej žaloby majú oporu vo vykonaných
dôkazoch. Súd prvého stupňa zodpovedajúco ust. § 153 ods. 1 O.s.p. z výsledkov vykonaného
dokazovania vyvodil správny skutkový záver, ak skonštatoval, že žalovaný so žalobcom uzavrel dňa
25.4.2005 zmluvu o oprave vozidla a podľa tejto zmluvy žalovaný pre žalobcu realizoval opravu
dohodnutým spôsobom. Žalovaný realizoval opravu v zmysle tejto dohody a žalobca upozornenie
na potrebu realizácie ďalších opráv neakceptoval. Žalobca následne jazdil s motorovým vozidlom a
pri jazde dňa 29.11.2005 jazdil aj za  stavu, keď kontrolka motorového oleja svietila na červeno.
Odvolateľove námietky o tzv. prebliknutí nezodpovedajú jeho pôvodným vyjadreniam v konaní, či v jeho
liste adresovanom ŠKODA AUTO Slovensko, v ktorom výslovne uviedol svietenie kontrolky. Aj záznam
z 29.11.2005 (vyhovený u žalovaného) uvádza, že kontrolka svieti. Rešpektujúc závery znaleckého
posudku podaného ústavom, toto bola bezprostredná príčina poškodenia motora i potreby jeho
následnej rozsiahlej opravy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak by žalobca nariadil bezprostredne po
zasvietení kontrolky s vozidlom zastaviť a odtiahnuť toto vozidlo do servisu, bol by vytvoril stav, keď by
sa bol mohol znalec zaoberať príčinnou súvislosťou medzi porušením povinností žalovaného pri oprave
vykonanej dňa 27.4.2005 so vznikom škody. Keďže tak žalobca neurobil, zmaril tak možnosť pre to, aby
sa táto príčinná súvislosť, ako podstatná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, zistila.
Žalobca nepochybne opiera tento uplatnený nárok o tvrdenú vadu plnenia poskytnutého žalovaným pri
realizácii zákazky v dňoch 25.4. až 27.4.2005. Nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že po diagnostike
dňa 25. 4. 2005 si vybral zo žalovaným ponúkaných riešení odstránenie vtedajšej závady len spôsobom
prepláchnutia motora prípravkom MOTOR CLEAN. Do protokolu o odovzdaní automobilu po oprave z
25.4.2005 (č.l. 24 spisu) je zaznamenané aj upozornenie zákazníka na potrebu ďalších opráv, ktoré
musia byť vykonané s tým, že sa nedoporučuje prevádzkovať vozidlo, pretože hrozí možnosť poškodenia
motora. Takéto upozornenie je treba kvalifikovať ako splnenie preventívnej povinnosti v zmysle ust. § 415
Obč. zák., ktoré je úpravou generálnej preventívnej povinnosti vzťahujúcej sa aj na obchodné vzťahy. Ak
žalobca bol žalovaným uzrozumený, že vozidlo vykazuje závadu, ktorú je potrebné odstrániť aj ďalšími
spôsobmi, ako to navrhol a žalobca si sám zvolil len jeden z týchto spôsobov odstránenia závady a
na ďalšie ponúkané spôsoby nereflektoval, je to predovšetkým žalobca (ktorý má tiež povinnosť podľa
§ 415 Obč. zák. ako disponujúci s vozidlom urobiť všetko pre odvrátenie hroziacej škody, najmä ak
mal tak možnosť urobiť prijatím ponuky žalovaného k realizácii opráv), ktorý za vzniknuté poškodenie
zodpovedá.

Rozsah a spôsob opravy motorového vozidla v čase od 25.4.2005 do 27.4.2005 bol realizovaný podľa
uzavretej dohody. Takéto úkony žalovaný aj realizoval. Niet preto v realizovanom dokazovaní opory
preto, aby dohodnuté plnenie nebol žalovaný realizoval „plnohodnotne“. Za v posudku ÚSI ŽU zistené
poškodenie motora za takéhoto stavu nemôže zodpovedať žalovaný.

So závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa o zodpovednosti za škodu, najmä z pohľadu
nepreukázania Kauzálneho nexu, sa odvolací súd stotožňuje a na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Už tieto skutočnosti odôvodňujú záver o správnosti zamietnutia tejto časti žaloby.

Pozornosti odvolacieho súdu však neušli aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa zdajú byť relevantnými pre
rozhodnutie o podanej žalobe. Žalobca pôvodne uplatnil žalobou doručenou súdu prvého stupňa
30.1.2006 požiadavku, aby žalovaný mu bezplatne odstránil vadu na motorovom vozidle. Odhliadnuc od
toho, že zo spisu vyplýva aj to, že napriek požiadavke na bezplatnú opravu zložil žalovanému aj zálohu
na opravu vo výške 60.000,- Sk, je relevantným pre rozhodnutie predmetnej veci aj to, že ako s pôvodne
uplatneným (zvoleným) nárokom na bezplatné odstránenie vád bolo ďalej naložené. Žalobca uvádza,
že požiadavka na bezplatné odstránenie vád tovaru po tom, čo žalovaný takéto bezplatné odstránenie
vád odmietol realizovať, bola zmenená na to, že odstúpil od zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd dal
žalobcovi aj priestor, aby sa vyjadril k možnému použitiu ust. § 564, § 436 ods. 2 (zmena zvoleného
nároku len so súhlasom zhotoviteľa), § 440 ods. 2 Obch. zák. V nadväznosti na voľbu nárokov zo
zodpovednosti za vady tak, ako ich zrealizoval žalobca, potom sa zdajú byť relevantnými aj výhrady



žalovaného spočívajúce na tom, ak odkazuje na ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. zdôrazňujúce, že ak
uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 až 437
Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
zvyšnej zamietavej časti vo veci podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Treba dodať, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na uvedené dôvody, ktoré sú postačujúce pre rozhodnutie a podanom odvolaní nemal
dôvod sa podrobne venovať ďalším skutočnostiam uvedeným v odvolaní (rozsiahlom čo do počtu strán
i v ňom použitých citátov z právnych noriem i skutkových tvrdení žalobcu).

Súd prvého stupňa už v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 2Cob/93/2011 zo dňa 9.5.2012 mal dané
na vedomie, že štát znášal okrem výdavku na trovy vo výške 307,65 eur aj výdavky podľa uznesenia
súdu prvého stupňa z 9.12.2008 č.k. 19Cb/11/2006 - 383 vo výške 43.672,- Sk, t.j.  1.449,64 eur.
Napriek tomuto upozorneniu ani v opravnom uznesení, ktoré súd prvého stupňa vydával po vrátení
veci odvolacím súdom, nie je tento nedostatok odstránený. Za takéhoto stavu je dôvodnou námietka
zástupcu štátu, ak poukazuje na to, že štátu nebola priznaná náhrada všetkých nákladov, ktoré štát v
konaní znášal.

Pri čiastočnej zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej nastala situácia, ktorú upravuje ust.
§ 224 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania
na súde prvého stupňa. Súd prvého stupňa však vo svojom rozhodnutí zvolil možnosť rozhodnutia o
prisúdení náhrady trov konania žalovanému v 100 % výške (§ 151 ods. 7 O.s.p.). Dôvody napadnutého
rozhodnutia sa v ničom nedotýkajú špecifikácie jednotlivých úkonov právnej služby, či iných výdavkov,
ktoré žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli. Prípadným rozhodnutím o výške náhrady trov
konania bez toho, aby sa tejto problematike aspoň čiastočne venovalo na súde prvého stupňa by došlo
k porušeniu dvojinštančnosti civilného súdneho konania a tým aj k odňatiu možnosti prieskumu prijatých
skutkových a právnych záverov aj pri rozhodovaní o trovách účastníkov. Naviac je odvolací súd toho
názoru, že ak sa zrušuje výrok o náhrade trov štátu a je dôvodným očakávať aj ďalšie prípadné výdavky,
ktoré v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov štátu vzniknú je žiaduce, aby bol zrušený aj súvisiaci
výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi a aby vec v takomto prípade bola vrátená za tým
účelom súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. f), h) ods. 2 O.s.p.). Tak ako je už uvedené vyššie, pri
zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa nebol priestor pre to, aby sa rozhodlo o potvrdení rozhodnutia
súdu prvého stupňa vo výroku o prisúdení trov konania vyjadreného percentom. Odvolací súd mohol
rozhodnúť len podľa § 224 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.