Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/274/2019 z 11. 12. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2019, sp. zn. 2CoE/274/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6414205631.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/274/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6414205631.1 | 2019-12-11 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 378 ods. 1 CSP, § 161 ods. 1 CSP, § 161 ods. 2 CSP, § 167f ods. 2 ZKR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0087a4f-7552-40da-a26e-95e471e72f00
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6414205631.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/274/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205631
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6414205631.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. C., nar. XX. Q. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX C. A., občan
Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky v sume 1 683,83 Eur s prísl., vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6448/2014, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 4Er/317/2014-23 zo dňa 20. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Exekučné konanie  z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 4Er/317/2014-23 zo dňa 20. júna 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II.
uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti daného uznesenia. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým,
že poverením číslo 5613 071540 zo dňa 16. mája 2014 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom  zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 12572/11 zo dňa 10. apríla 2012. Z predloženého
rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému právo na
peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou
zmenkou vystavenou dňa 8. marca 2011, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh
v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil zmenku povinnej v zmysle Dohody
o vyplnení zmenky na sumu 1 713,83 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 1. októbra 2011. Zo zmluvy
o úvere zo dňa 8. marca 2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Zmluva“) vyplýva,
že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 800,00 Eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť
úver navýšený o poplatok v sume 772,00 Eur v 12 mesačných splátkach. Predmetnú Zmluvu exekučný
súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený v
predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak,
ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom Zmluvu uzatvoril s povinnou, ktorá mala
postavenie spotrebiteľa. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z predloženej kópie zmenky vyplýva,
že neúplná zmenka bola vystavená dňa 8. marca 2011 s dátumom úročenia od 1. októbra 2011,  t. j. v
čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Exekučný súd tak dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia
zmenky. Z tohto dôvodu exekučný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) zákona



č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil
a zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodnil tým, že exekučný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený posudzovanie povinnej
ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Dňa 8. marca 2011 uzavrel s povinnou Zmluvu, na základe ktorej
bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Dôležité je, na aký účel
bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila.
Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver
poskytnutý na výkon zamestnania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý
úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Oprávnený
nie je toho názoru, že musí vedieť či povinná naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako
deklarovala v Zmluve. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade
pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
Vzhľadom na účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie Zmluvy nemožno aplikovať
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané
medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho
vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z
účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno tento právny predpis aplikovať.
Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu
spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia
úveru zmenkou sa na tieto úvery  nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že
exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol,
aby odvolací súd  napadnuté uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu na ďalšie
konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská
Bystrica Uznesením č. k. 4OdK/757/2019 zo dňa 30. júla 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 7. augusta 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinnej): V. C., nar. XX. Q. XXXX,
trvale bytom Y. XX, XXX XX Y., zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody12, 810 05
Bratislava, kancelária Žiar nad Hronom. Do funkcie správcu ustanovil spoločnosť SPHYRNA Insolvency,
k.s., so sídlom Kukučínova 3379/24, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu S1877. Vzhľadom na
povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť
uspokojená v konkurze.

5. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom
prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.



9. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak
bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania,
v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za
nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní
odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

10. Z citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným
dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky
vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku, čo v danej veci nastalo dňa              8. augusta 2019.

11. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez
zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V dôsledku uvedeného sa jedná o
taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie
podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.

12. Z dôvodu zastavenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného odvolací súd
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa       (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).