{"guid": "0ac048df-0e12-4ddb-81aa-3a65277ac99e:958390de-c8a7-44b0-ad35-fbe0584606a9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2", "spisova_znacka": "7CoKR/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoKR/6/2019 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2019, sp. zn. 7CoKR/6/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2", "identifikacne_cislo": "8115210212", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/958390de-c8a7-44b0-ad35-fbe0584606a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoKR/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210212
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: A.. W. M., S.Á. XX, Z., správca konkurznej
podstaty úpadcu: KOBE SK, s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 993, Spišská Belá, IČO: 45 937 273,
zastúpený JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom Francisciho 35, Prešov, IČO: 42039231,
proti žalovanému: ABATON, s.r.o., so sídlom 1. Mája 4500/30, Poprad, IČO: 43 940 862, o zaplatenie
183.482,20 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/19/2015-149 z
18.12.2018 , takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 183.482,20 eur s prísl.. Určil, že žalovaný má proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Prešov uznesením č.k. XK/XX/XXXX  zo dňa 20.8.2014,
zverejneným v OV SR č. XXX/XXXX  dňa 26.08.2014  na majetok dlžníka KOBE SK, s.r.o. IČO: 45 937
273 vyhlásil konkurz a do funkcie správcu ustanovil A.. W. M., so sídlom kancelárie S..

3. Žalobca ako správca konkurznej podstaty eviduje voči žalovanému nárok na zaplatenie neuhradených
faktúr, ktorý žalovaný namieta, ako to vyplýva z jeho prednesu. Obranu žalovaného žalobca v celom
rozsahu odmietol, podľa jeho názoru bola zmluvná pokuta vyúčtovaná neoprávnene nakoľko zmluvná
pokuta má zabezpečovať po 1. splnenie záväzku v dohodnutom čase, po 2. má byť motiváciou pri
plnení povinnosti a po 3. pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti okrem odškodnenia pokuta
je aj postihom - trestom. Vyúčtovaná zmluvná pokuta neplní ani jednu z uvedených funkcií. Získaním
zmluvnej pokuty (započítaním) si žalovaný vylepšil svoj hospodársky výsledok. Takáto zmluvná pokuta
nepostihuje porušovateľa povinnosti - úpadcu, je neprimerane vysoká a je neprimeraná hodnote
zabezpečeného diela a jej započítanie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (ust. §
265 Obchodného zákonníka). Podľa článku V. zmluvy o dielo č. 2012.03.20 zo dňa 22.3.2012 cena
za zhotovenie diela - výstavba Z. č. p. 1890 bez DPH bola dohodnutá v sume 856.702,45 eur s DPH
v cene 1.028.042,94 eur. Vyúčtovaná pokuta v sume 259.782,19 eur predstavuje 30,32 % z celkovej
hodnoty stavby. Pritom práve B., ktorý preveroval fakturáciu prác úpadcu v súvislosti s odvodom DPH
mal za to, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a vyzval konateľa úpadcu U.. X. Q., aby faktúru
s dokladmi o započítaní zmluvnej pokuty odovzdal správcovi na ďalšie konanie. Nie je správne, aby si
žalovaný pokutou vylepšil hospodársky výsledok na úkor veriteľov - podnikateľov, ktorí nemohli vyplatiť



zamestnancom mzdu za prácu, čím sa dostali do finančných problémov. Pokuta nepostihuje zhotoviteľa
stavby, ale len veriteľov. Preto by mal súd prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovaných povinností,
brať v úvahu čas účtovania pokuty, jej výšku i to, že žalobca nenamieta započítanie vzniknutej škody a
že v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty zmluvné strany neboli v rovnakej pozícii a že úpadca plnil a splnil
zabezpečované povinností a súčasne posúdiť platnosť zmluvy o dielo č. 2012.03.20 zo dňa 22.3.2012
v článku X. zmluvné pokuty, najmä čo sa týka posúdiť výšku pokút ako aj oprávnenosť jednostranného
započítania pokuty.

4. Žalovaný vo svojom prednese poukázal na to, že prvý započítací prejav vo výške 265.817,34 eur voči
úpadcovi, ktorý vtedy ešte riadne podnikal, nebol na neho vyhlásený konkurz bol vykonaný písomne dňa
9.8.2013, má všetky náležitosti a bol doručený konateľovi spoločnosti KOBE SK, s.r.o. dňa 13.8.2013.
Toto započítanie nebolo nikdy nikým zo štatutárov, či spoločníkov spochybnené, bolo riadne preukázané
aj v daňovom konaní počas daňovej kontroly žalovaného a rovnako úpadcu, ako to konštatuje napr. aj
protokol DÚ Poprad na strane 9, a v tomto daňovom konaní, kde boli vypočutí obaja štatutári úpadcu,
títo potvrdili skutočnosti, ktoré boli podkladom pre započítanie a započítanie nijako nespochybnili.
Rovnako to bolo aj so zmluvou o prevzatí dlhu medzi S. G. a ABATON s.r.o, s ktorou konateľ úpadcu
súhlasil a vlastnoručne zmluvu podpísal. Druhý písomný započítací prejav žalovaného voči úpadcovi
bol realizovaný vo výške 23.289,13 eur dňa 5.8.2014. V súlade so zmluvou o dielo čl. VI. bod. 6  si
žalovaný ponechával 3 % z každej faktúry vystavenej úpadcom ako zhotoviteľom, ako zábezpeku toho,
že si bude plniť po svoje záruky za akosť diela v prípade vád diela, za ktoré zodpovedá. Táto suma bola
ponechávaná so špeciálnou viazanosťou na účte žalovaného vo K. predstavovala k dátumu započítania
sumu 23.289,13 eur. Úpadca však neplnil žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu zo záruky na akosť, vady
neodstránil a stavbu opustil bez riadneho odovzdania a vypratania. Preto nastal dôvod, aby žalovaný
spôsobené vady penalizoval i uplatnil si zľavu z ceny diela a následne započítal s pohľadávkou úpadcu
vo výške 23.289,13 eur, ktorú mal na výplatu zábezpeky. Tieto peniaze žalovanému banka uvoľnila,
čím nárok úpadcu z tohto dôvodu a tejto výške voči žalovanému zanikol a jeho dlh voči žalovanému sa
znížil o túto sumu. Započítanie bolo doručené dňa 20.8.2014 osobne konateľovi úpadcu Ing. Urbanovi,
čo preukazuje doručenka. Taktiež poukázal na to, že dlh úpadcu voči žalovanému sa ďalej navýšil
aj z dôvodu, že spoločnosť J., ktorej úpadca nevyplatil 79.969,73 eur, po tlaku na žalovaného, že
tento materiál je bez zaplatenia na budove žalovaného ako jej fasáda, v podstate prinútil žalovaného
túto pohľadávku prevziať ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.12.2013.
Žalovaný tak vyplatil J. uvedenú sumu, ktorú jej dlhoval úpadca. Túto pohľadávku, ako i účtovný zvyšok
dlhu úpadcu si následne žalovaný riadne uplatnil prihláškou ako veriteľ v rámci konkurzu dňa 10.10.2014.

5. Žalobca ako správca zdôvodnil uplatnený nárok spochybnením jednostranného započítania zo strany
žalovaného so zmluvnou pokutou vyúčtovanou faktúrou č. 2013009 zo dňa 25.7.2013, splatnou 8.8.2013
na sumu 259.782,19 eur, ktorú považuje za neoprávnenú a započítanie za neplatné, v rozpore s dobrými
mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.

6. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkov, štatutárnych zástupcov úpadcu, ako aj z
predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané omeškanie úpadcu s termínom
dokončenia diela, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. Svedok
U.. X. Q. dokonca potvrdil, že uplatnená zmluvná pokuta, ktorá bola zmluvne dohodnutá je oprávnená
aj z hľadiska dní omeškania, pričom mohla byť uplatnená aj vo väčšej výške. Úpadca prostredníctvom
svojich zástupcov teda vedel aký záväzok nemôže porušiť a aké následky z toho vyplývajú. Na základe
preukázaného porušenia zmluvnej povinnosti si preto žalovaný oprávnene uplatnil zaplatenie zmluvnej
pokuty aj s presným výpočtom, a teda žalobca (správca) vedel, aká je výška záväzku úpadcu a
muselo mu byť dostatočne zrejmé, akú zmluvnú povinnosť úpadca porušil, na základe čoho vzniklo
žalovanému takéto právo. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o neoprávnenosti zmluvnej pokuty
okrem svojho právneho hodnotenia neoznačil žiadne dôkazy, a teda relevantným spôsobom skutkové
tvrdenia žalovaného nepoprel ani nespochybnil, preto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP
považujú za nesporné.

7. V prejednávanej veci žalovaný okrem iného preukázal nedôvodnosť žalovaného nároku zánikom
pôvodného práva úpadcu na cenu diela, v dôsledku svojho započítacieho prejavu, čo v konaní
riadne preukázal. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich
vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý
z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu



alebo ak medzi účastníkmi dôjde k dohode o započítaní takýchto pohľadávok. Započítanie je forma
bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ
sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a
nie až od kompenzačného prejavu, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Žalovaný si
teda v konaní neuplatnil voči žalobcovi (úpadcovi) iné nároky, než  nároky z vadného plnenia, ktoré
si v rámci obchodného vzťahu riadne a včas uplatnil a teda tieto nároky neboli ani prekludované. Z
listinných dôkazov produkovaných žalovaným, ktorých dôvodnosť žalobca ničím nespochybnil mal súd
preukázané, že pohľadávka žalovaného bola spôsobilá na započítanie vo vzťahu k nároku žalobcu, v
dôsledku čoho nárok žalobcu (úpadcu) zanikol.

8. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a došlo aj k prieťahom v konaní.

12. Poukázal na to, že z protokolov B. je zrejmé, že správca daní vytkol úpadcovi neplnenie povinností zo
zmluvy o dielo vykonávať priebežnú fakturáciu stavebných prác. Pokiaľ by úpadca priebežne fakturoval
vykonané práce, nebol by mohol žalovaný si započítať tak vysokú žalovanú sumu s jednorazovo
vyúčtovanou zmluvnou pokutou, a pokiaľ by žalovaný čiastkové faktúry úpadcovi načas neplatil, vystavil
by sa sám uplatneniu zmluvných sankcií. Dohodnutá zmluvná pokuta mala byť účtovaná priebežne, aby
postihovala zhotoviteľa stavby v čase neplnenia povinností úpadcu a pokuta mala byť špecifikovaná v
tom, ktoré povinnosti zhotoviteľ porušil. Záver súdu prvej inštancie, že pokuta bola správne jednorazovo
vyúčtovaná a správne započítaná až po ukončení a záverečnom vyúčtovaní stavebnom prác na stavbe,
nemožno považovať za správny.

13. Nie je správne tvrdenie žalovaného a súdu prvej inštancie, že žalovaný nemal vedomosti o
úpadku žalobcu, nakoľko doručenka o oznámení o vykonanom jednostrannom započítaní pohľadávok,
adresovaná úpadcovi do sídla úpadcu, sa žalovanému musela vrátiť nedoručená, pretože na adrese
v priestoroch úpadcu prevádzkoval nájomca J. svoju činnosť. Poštovú doručenku adresovanú na sídlo
úpadcu osobne podpísal konateľ U.. X. Q., ktorý bol do funkcie konateľa úpadcu menovaný podľa výpisu
z obchodného registra k 5.7.2013 po ukončení prevádzkovej činnosti spoločnosti KOBE SK, s.r.o.. Takto
U.. Q. naplnil znaky odporovateľného právneho úkonu podľa § 58 Zákona o konkurze a vyrovnaní.

14. Súd neposudzoval a nebral do úvahy námietku správcu týkajúcu sa nesprávneho výpočtu pokuty
v rozpore so stavebným zákonom. Námietky správcu k prepočtu pokuty boli aj písomne podané
na pojednávaní 28.6.2018. Vady a nedorobky, ktoré boli reklamované žalovaným nemôže správca
spochybňovať, nebol prítomný pri preberaný stavebných prác, možno však poukázať na nesprávny
prepočet pokút uvedených vo faktúre č. 2013009 z 25.7.2013, ktoré sú vo výške 95.500,- eur nesprávne
vypočítané v rozpore so stavebným zákonom. Ich započítanie s pohľadávkou úpadcu za vykonané
stavebné práce je neoprávneným obohatením žalovaného. Pokiaľ by žalovaný správne vyčíslil pokutu,
jej výška by nepokryla žalovanú sumu.

15. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu pod položkou č. 1 vo výške 18.000,- eur, treba konštatovať, že
meškanie plnenia postupových termínov stavby určených harmonogramom podľa čl. X bod 10.1 zmluvy,
pokutované povinnosti úpadcu neboli špecifikované. Pokuta pod položkou č. 2 vo výške 22.200,- eur
podľa čl. X bod 10.2 zmluvy, dielo malo byť odovzdané 31.12.2012, meškanie predstavovalo 74 dní,
zákazka bola splnená 22.3.2013, a preto je pokuta neoprávnená. Ukončenie stavby sa počíta odo
dňa zahájenia kolaudácie a nie dátumu ukončenia kolaudácie. Pokuta pod položkou č. 3 vo výške
148.500,- eur je nesprávne vypočítaná, pretože je vyššia o 38.500,- eur. Totiž za 20 vád po 100,- eur
omeškania v trvaní 55 dní sa výška pokuty má rovnať sume 110.000,- eur a nie sume 148.500,- eur.
Pokuta pod položkou č. 4 vo výške 34.800,- eur je neoprávnená pre rozpor so stavebným zákonom,



nakoľko stavenisko pripravuje a odovzdáva objednávateľ zhotoviteľovi pred začatím výstavby. Z toho
vyplýva, že získaná suma 95.500,- eur je neoprávneným obohatením a žalovanému nepatrí. Započítať
možno vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Nejde o započítanie vzájomných
pohľadávok, keď pohľadávka žalovaného je plnením bez právneho dôvodu na úkor veriteľov, ktorých
pohľadávky v konkurze sú evidované vo výške 600.000,- eur.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

20. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

21. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o dielo č. 2012.03.20, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby podľa špecifikácie a projektovej
dokumentácie uvedenej v tejto zmluve o dielo. Žalovaný faktúrou č. 2013009 z 25.7.2013 a dátumom
splatnosti 8.8.2013 vyfakturoval v súlade s čl. X úpadcovi zmluvnú pokutu špecifikovanú v piatich
položkách tejto faktúry v celkovej sume 259.782,19 eur. Správkyňa konkurznej podstaty, ktorá v
súčasnosti vystupuje ako sporová strana za úpadcu, nebola v tom čase účastníkom právneho vzťahu
medzi úpadcom a žalovaným. Je nepochybné, že konateľ úpadcu túto faktúru prevzal a fakturované
sumy nespochybnil. So zreteľom na to, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením sp.zn.
1K/20/2014 z 20.8.2014 Okresného súdu Prešov, pričom predmetná faktúra bola doručená konateľovi
úpadcu 13.8.2013, nemožno konštatovať, že by existovali preukázateľné vedomosti o úpadku úpadcu v
čase započítania a doručenia predmetnej započítacej faktúry konateľovi žalovaného.

23. V zásade je potrebné konštatovať, že nesúhlas správkyne konkurznej podstaty s predmetnou
započítacou faktúrou a jej spochybnenie neboli v priebehu prvoinštančného konania náležite
vyargumentované. Okolnosť, že vo vzťahu k zmluvnej pokute pod položkou č. 1 vo výške 18.000,-
eur neboli špecifikované postupové termíny stavby, ktoré neboli dodržané a rozsah sankcionovaných
prác, nie je okolnosťou, pre ktorú by malo byť započítanie v tomto smere neplatné. Podobne pokuta
vo výške 22.200,- eur, ktorú považuje správkyňa konkurznej podstaty za neoprávnenú, nebola z jej
strany náležite spochybnená. V započítacej faktúre je totiž náležite uvedené, že ide o fakturácie sumy
300,- eur za každý deň omeškania s omeškaním diela, ktoré malo byť odovzdané 31.12.2012 a bolo
odovzdané až 22.3.2013. Podobne nebola náležite spochybnená zmluvná pokuta vo výške 34.800,- eur
za oneskorené vypratanie staveniska, ktoré bolo vypratané 25.7.2013, hoci sa tak malo stať k 30.3.2013.
Položku 5 započítacej faktúry týkajúcu sa náhrady spôsobenej škody vo výške 36.282,19 eur v priebehu
prvoinštančného konania správkyňa náležite nespochybnila vôbec.

24. Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že existujú pochybnosti o správnosti výpočtu zmluvnej
pokuty pod položkou č. 3 vyúčtovacej faktúry na sumu 148.500,- eur, nakoľko v popise dôvodnosti tejto
zmluvnej pokuty je uvedená suma 110.000,- eur, zatiaľ čo v kalkulácii ceny tejto zmluvnej pokuty je
uvedená suma 148.500,- eur, pričom skutočne o sumu 38.500,- eur takto fakturovaná suma prevyšuje
pôvodný výpočet (kalkuláciu) uvedenú v popise dôvodnosti zmluvnej pokuty.



25. So zreteľom na to, že celková započítacia faktúra bola vystavená na sumu 259.782,19 eur, ani
prípadné zohľadnenie sumy 38.500,- eur vo vzťahu k položke 3 započítacej faktúry, nemôže privodiť
iné rozhodnutie v prejednávanej veci, nakoľko aj po odrátaní tejto sumy by suma, ktorá naďalej je
započítaním aktuálna, t.j. 221.282,19 eur, prevyšovala sumu, ktorú uplatňuje žalobca v tomto konaní vo
výške 183.482,20 eur.

26. K odvolacím námietkam žalobcu treba dodať, že jednotlivé položky započítania boli reakciou na
platné zmluvné dojednania medzi sporovými stranami, ktoré boli uvedené v zmluve o dielo č. 2012.03.20
z 22.3.2012.

27. Nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že ukončenie stavby sa počíta odo
dňa zahájenia kolaudácie a nie dátumu ukončenia kolaudácie. Tento názor nie je žalobcom náležite
odôvodnený a podložený právnou argumentáciou, ale (v zmysle vyššie uvedeného) predovšetkým nie
je v súlade s predmetnou zmluvou o dielo uzavretou medzi úpadcom a žalovaným. Podobne nemožno
akceptovať argumentáciu týkajúcu sa pokuty pod položkou č. 4 vo výške 34.800,- eur pre údajný rozpor
so stavebným zákonom, pretože táto okolnosť nie je náležite špecifikovaná a žalobcom odôvodnená.

28. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na
to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa §
387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne
dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (387 ods. 2 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd  rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cbi/19/2015", "guid": "977c7744-176a-4051-92c5-b29f0cdb63ef:5b010463-72aa-4596-9fcb-5bf2d1a0e160", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a1b24b6d-6bbf-4202-95df-ea942d909828:7eb11a3c-42a4-4852-9b6e-75e8a916a834", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/19/2015", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Cbi/19/2015 z 4. 7. 2016", "sud": "Okresný súd Bratislava I", "datum_vydania": "2016-07-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1b24b6d-6bbf-4202-95df-ea942d909828:7eb11a3c-42a4-4852-9b6e-75e8a916a834"}], "citovane_v": [{"guid": "0ac048df-0e12-4ddb-81aa-3a65277ac99e:78202c50-94b4-4081-8f7d-e46cbba75139", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2", "spisova_znacka": "7CoKR/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoKR/6/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8115210212.2"}]}