Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/419/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. februára 2014, sp. zn. 5Co/419/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5308201625.3 Krajský súd Žilina | 5Co/419/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5308201625.3 | 2014-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dbcda8c-b865-4a02-a8cc-2d05ce7d5b6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5308201625.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/419/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308201625
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5308201625.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky:
Ing. V. B., rod. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H. - U S., T. č. XXXX/XX, okres H., právne zast. JUDr.
Miroslavom Stopkom, advokátom, AK W. XXXX/XA, proti odporcom v rade : 1/ Q. M., nar. X. XX. XXXX,
bytom H. - U S., U A. č. XXXX, právne zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom AK
ul. H. K. XXXX, H., 2/ Q. A. (V.), neznámy, zast. Slovenským pozemkovým fondom 81715 Bratislava,
Búdkova 36, 3/ C. B., rod. A., nar. X. X. XXXX, bytom H., H. č. XXXX, 4/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H. - U S., Y. č. XXX/XX, 5/ V. C., nar. XX. X. XXXX, bytom B. č. XX, 6/ C. B., rod. C., nar. X. X. XXXX,
bytom H. - U S., T. č. XXXX/XX, 7/ V. F., rod. V., nar. X. X. XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX ČR, 8/ Q.
Q., rod. V., nar. XX. X. XXXX, bytom W. č. ,XX, K., zast. JUDr. Marcelom Jurkom, advokátom, AK K., 9/
Q. V., nar. XX X. XXXX, bytom S. - M., D. Q. č. XXX/XX, 10/ V. V., nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. V.,
M. N. č. XXXX, ako opatrovník odporcov 11/ a 13/, 11/ W. V., nar. XX. X. XXXX, bytom F. č. XXXX, 12/
W. V., nar. XX. X. XXXX, bytom H., F. č. XXXX, 13/ M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., V. č. XX/X, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v
Čadci č.k. 6C/27/2008-338 zo dňa 16. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 79,58
eur na účet právneho zástupcu odporcu v 1/ rade JUDr. Celestína Stehuru, advokáta, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 6C/27/2008-338 zo dňa 16. októbra 2012 zamietol návrh
navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Súčasne navrhovateľku zaviazal k
povinnosti nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy konania včítane trov právneho zastúpenia vo výške 918,09
eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu v 1/ rade a zaplatiť na
účet tamojšieho súdu titulom trov preddavkovaných štátom sumu 771,82 eur do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Odporcom v 2/ - 13/ rade náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že pôvodne žalobnému návrhu vyhovel,
no po odvolaní odporcom v 1/ rade, ktorý namietal, že súd nezdôvodnil, na základe akého právneho
titulu mala právna predchodkyňa navrhovateľky nadobudnúť vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti
a nezdôvodnil, na základe výpovedí ktorých svedkov dospel k záverom, že právna predchodkyňa
navrhovateľky nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a neodôvodnil, prečo neuveril
výpovediam svedkov, ktorí potvrdzovali, že k žiadnej zámennej zmluve nedošlo. Druhostupňový súd
zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil ho na nové konanie a rozhodnutie, keď vytkol prvostupňovému



súdu, že sa dopustil pochybenia spočívajúceho v nedostatočne zistenom skutkovom stave, z ktorého
dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Nariadil súdu prvého stupňa doplniť
dokazovanie tak, aby skutkový stav bol riadne zistený.

Okresný súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie
výsluchom svedkov, nariadil znalecké dokazovanie a na základe takto doplneného dokazovania
konštatoval, poukazujúc aj na tvrdenia navrhovateľky, že jej právna predchodkyňa mala nadobudnúť
pôvodnú pozemno-knižnú parcelu č. 2633, zapísanú v pozemno-knižnej vložke k.ú. H. 587, keď pôvodne
mala mať táto parcela presne v petite rozsudku neurčenú výmeru, ale ohraničenú, vyznačenú bodmi
A - X na geometrickom pláne znalca, ktorý bude ustanovený. Neskôr však túto výmeru navrhovateľka
upravila podľa geometrického plánu. Teda samotná navrhovateľka presne nevedela určiť výmeru parcely
PKN 2633, zapísanú vo vložke 587 a ani nevedela v prírode ukázať presne, odkiaľ a pokiaľ táto parcela
siahala. Z výpisu pozemkovej knihy, ktorý bol v konaní založený do spisu z pozemnoknižnej vložky,
ktorá je PKN parc. 2633 zapísaná, nevyplynulo, že by v tejto pozemnoknižnej vložke bola zapísaná
na základe zámeny s právnymi predchodcami odporcu v 1/ rade P. A.. Navrhovateľka ani v priebehu
konania nepredložila žiaden písomný doklad o tom, že by túto parcelu PKN 2633 akýmkoľvek spôsobom
nadobudla jej matka P. A. na základe zámery s Q. a Z. K.. Svoje tvrdenie opierala iba na základe
užívania, ktoré jej mali potvrdiť vypočutí svedkovia. Ani jeden z vypočutých svedkov sa v súčasnej dobe
nevedel zorientovať v zmenenom stave a ani jeden nevedel presne tento užívací stav P. A. ani približne
popísať, keď svedkovia väčšinou rozprávali všeobecne podľa toho, ku ktorej skupine patrili, či k svedkom
navrhnutým navrhovateľkou, a vtedy vypovedali títo svedkovia, že právna predchodkyňa navrhovateľky
užívala v uvedenom priestore parcely, avšak vzhľadom na stav, ktorý je v súčasnej dobe odlišný od stavu
pred kolektivizáciou, ani jeden nevedel presnejšie ukázať hranice parcely, ktorá je predmetom tohto
konania a ktorá mala byť užívaná P. A. a po nej navrhovateľkou. Odporca v 1/ rade v odvolacom konaní
predložil súdu kúpnopredajnú zmluvu č. 3453 z roku 1942, potvrdenú Okresným súdom v Čadci, dohodu
o ukončení užívania k poľnohospodárskej pôde vystavenú Štátnym majetkom v Čadci dňa 06.04.1992,
na ktorej je vlastníctvo potvrdené Mestským úradom Čadca zo dňa 04.03.1992 č. 1/102/1992, ktorá
je vystavená na M. F., rod. K., ktorá bola dcérou Q. a Z. K. a na uvedenej dohode je aj pozemok
PKN 2633, ktorý je súčasťou EN 4247 a KNC 13468/30. Podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky, k
zámene malo dôjsť niekedy v období pred rokom 1950, pretože podľa dátumu jej narodenia a situácie,
kedy už ako dieťa, ktoré pomáhalo matke na poľnohospodárskej pôde, si pamätala obrábanie spornej
pôdy jej rodičmi. Mala podľa tvrdenia navrhovateľky jej matka nadobudnúť spornú nehnuteľnosť niekedy
pred rokom 1950. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 platila zásada, že
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy bol okrem výnimiek ten, kto bol ako vlastník
tejto veci zapísaný. Zápisy do pozemkovej knihy mali tzv. konštitutívny charakter, čo znamenalo, že
vlastnícke právo k nehnuteľnej veci zapísanej v pozemkovej knihe spravidla bolo možné nadobudnúť len
zápisom do pozemkovej knihy. Táto zásada však platila len pre prípady nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnej veci prevodom. Výnimkou bolo nadobudnutie vlastníckeho práva dedením a vydržaním.
Od 01.01.1951 kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., odkedy sa intabulácia
(vklad) pre vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam už nevyžadovala a všetky zápisy nadobudli iba
deklaratórny význam, keď vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádzalo už samou zmluvou,
ak nebolo dohovorené inak alebo ak nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov a v prípadoch, v
ktorých tak stanovil zákon, prechádzalo vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo
orgánu verejnej správy. Podľa prechodného ustanovenia § 562 Občianskeho zákonníka sa ustanovením
uvedeného zákona spravovali i právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1951, pokiaľ nebolo ustanovené
inak.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie
je dôvodný, pretože táto nepreukázala presne, ale ani približne obdobie, v ktorom malo dôjsť k zámene
spornej nehnuteľnosti medzi Z. a Q. K. a jej matkou, nepreukázala k spornému pozemku ani iný spôsob
nadobudnutia, a to vydržaním. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené
súčasne zákonne predpoklady, a to že držba musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, musí ísť
o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonnom stanovenej doby a musí ísť o
spôsobilý predmet vydržania a držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný, že mu
vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale táto dobromyseľnosť musí byť



posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu požadovať, resp. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, či mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo
všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,
ktorého obsah vykonáva.

V prejednávanej veci nevznikol ani spor o to, či nadobudla navrhovateľka nehnuteľnosť zámenou v
prípade na základe vydržania spojeného so zámenou, ale vznikla situácia, že navrhovateľka svoje
tvrdenie nepochybne nepreukázala. Odporcovia, najmä odporca v 1/ rade zásadne popieral, že
nehnuteľnosť, ktorú má ako výlučný vlastník aj zapísanú na LV č. XXXXX, ako parcelu č. CKN 13468/30
a ktorá je identická s časťou parcely PKN 2633, vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 587, je parcelou,
ktorú užívala navrhovateľkina matka P. A., pretože navrhovateľka sama, ktorá má dôkaznú povinnosť
ako navrhovateľka svoje tvrdenie nepochybne preukázať, no túto skutočnosť riadne a nepochybne
nepreukázala. Ani vypočutí svedkovia sa nevedeli jednoznačne vyjadrovať k priestorovému určeniu,
kde sa mala nachádzať parcela, ktorú mala užívať matka navrhovateľky P. A. a vzhľadom k tomu,
že išlo o údajné nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele na základe zámeny, navrhovateľka ani
presne nešpecifikovala, ktoré parcely mala poskytnúť Z. a Q. K. na zámenu za parcelu PKN 2633.
Teda tvrdenia navrhovateľky sú nepresvedčivé, nekonkrétne a riadne nešpecifikované a v spojení so
znaleckým posudkom Ing. Pavla Krišpinského, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že parcela
13468/30 je vytvorená aj z parciel č. 2634 o výmere 39 m2, 2632 o výmere 653 m2 a parcely 2631 o
výmere 683 m2, je potom z tvrdenia navrhovateľky úplne nejasné a nekonkrétne, o ktorú plochu jej v
tomto konaní ide a akým spôsobom túto plochu nadobudla jej právna predchodkyňa. S poukazom na
uvedené preto návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkala
prvostupňovému súdu, že sa tento nevysporiadal s tvrdenými a preukazovanými skutočnosťami. Nie je
pravdou v tvrdení súdu, že v návrhu na začatie konania tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť jej matka
vlastnila na základe zápisu v pozemkovej knihe. Už v návrhu na začatie konania uvádzala, že jej matka
bola vlastníčkou predmetnej parcely, ktorú nadobudla na základe zámennej zmluvy uzavretej s Z. K. a
Q. K.. Predmetnú parcelu si s nimi zamenila za iné parcely, ktoré uvádzala v návrhu. Táto skutočnosť,
teda samotná zámena bola preukázaná jednak čestným prehlásením zo dňa 26.10.2006 najstaršieho
syna Z. a Q. K. Q. K., ako aj s výpoveďami účastníkov konania a svedkov. Predmetnú nehnuteľnosť
následne jej matka užívala viac ako 50 rokov dobromyseľne, pokojne a nerušene ako vlastnú. Taktiež
nie je pravdou, že v priebehu konania začala tvrdiť, že matka nebola zapísaná v pozemkovej knihe,
pretože túto skutočnosť ona uvádzala už od počiatku, teda už v návrhu na začatie konania. O tom, že
matka nie je zapísaná v pozemkovej knihe v k.ú. H. č. PKN 2633 vo vložke 587 zistil až v priebehu
dedičského konania, kedy jej pani notárka tieto fakty oznámila. Z toho dôvodu preto sporná nehnuteľnosť
nebola zahrnutá do dedičstva po jej matke. Tak ako bolo v konaní preukázané, matka nadobudla
spornú nehnuteľnosť zámenou na začiatku 30-tych rokov minulého storočia. Túto skutočnosť potvrdila
aj odporkyňa v 3/ rade, ktorá je jej o 4 roky staršou sestrou a ktorá si tieto skutočnosti veľmi dobre
pamätá. Ďalej odvolateľka vytýkala arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, čo je v priamom rozpore s čl.
46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Poukázala na to, že pôvodne súd jej návrhu vyhovel až
po doplnení dokazovania, o výsluch zopár svedkov dospel k opačnému záveru, že vypočutí svedkovia
sa konkrétne a presne nevedeli nepochybne vyjadriť, kde pôvodne sa mala nachádzať parcela, ktorá je
predmetom sporu. Spornú parcelu jednoznačne identifikovala na ohliadke na mieste samom za účasti
súdu a súdneho znalca. Všetci na ohliadke, vypočutí svedkovia vedeli spornú parcelu označiť, a preto
neobstojí záver súdu ohľadom nestotožnenia parcely v prírode. Jej C. C. vedel identifikovať pôvodnú
parcelu, keďže ju roky obrábal, pretože býval u jej matky. Svedkyňa P. A. správne uvádzala, že jej
matka užívala v uvedenom priestore až tri parcely, ktoré boli oddelené malými medzami pre lepší spôsob
obrábania, lebo mali spolu približne 3200 m2. Odvolateľka zdôraznila, že jej tvrdenia sú konkrétne a
riadne špecifikované, zhodujú sa so znaleckým posudkom Ing. Krišpinského. Zámena spornej parcely
bola uskutočnená podľa ústneho podania otca Q. K. ešte v 30-tych rokoch minulého storočia. Nie
je pravdou tvrdenie, že sa sporná parcela v prírode zmenšila o cestu a malé parkovisko, pretože



novovybudovaná cesta spolu s parkoviskom nezasiahla do spornej parcely v smere do nej, ale od nej
a to zhruba o 500 m2. Odvolateľka má za to, že vykonaným dokazovaním svoje tvrdenia preukázala,
najmä preukázala titul nadobudnutia, dobromyseľnosť nerušene v užívaní, ako aj uplynutie vydržacej
doby, následkom čoho nadobudla jej matka k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo. Keďže jej
matka je už nebohá a predmetná nehnuteľnosť nebola predmetnom dedičského konania po nej, bolo
potrebné podať návrh na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nej. Navrhuje preto
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť a priznať
trovy konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 1/ rade, ktorý zdôraznil, že navrhovateľka v
odvolaní uvádza, že jej tvrdenia sú konkrétne, riadne špecifikované, že presne na mieste samom
identifikovala žalovanú nehnuteľnosť a niektorí svedkovia potvrdili jej výpovede a to hlavne jej švagor
C. C. a jej sestra C. B.. Podľa názoru odporcu v 1/ rade Okresný súd v Čadci správne rozhodol, pretože
navrhovateľka už na ohliadke na mieste samom nevedela presne ukázať, kde sa mala nachádzať
sporná nehnuteľnosť, svoje tvrdenia neustále menila a jej tvrdenia boli nekonkrétne, boli nepresvedčivé
a nešpecifikované. Poukázal, že už odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že z
doteraz vykonaného dokazovania nie je možné uzavrieť, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Nebolo
preukázané, že by matka navrhovateľky od 30-tych rokoch minulého storočia užívala nehnuteľnosť
pokojne a nerušene, pretože toto tvrdenie bolo v rozpore s listinnými dôkazmi a výpoveďami viacerých
svedkov. Poukazuje na to, že okresný súd okrem svedkov vypočutých pred zrušením prvostupňového
rozsudku doplnil dokazovanie výsluchom ďalších svedkov navrhnutých navrhovateľkou. Z ich výsluchu
však vyplynulo, že títo svedkovia sa konkrétne a presne nevedeli vyjadriť, kde sa mala nachádzať
parcela, ktorá je predmetom sporu, túto nevedeli presne identifikovať a nevedeli ani na mieste samom
ukázať, kde sa táto parcela nachádzala. Keďže navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia, neuniesla
dôkazné bremeno, správne jej návrh bol zamietnutý. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil
a priznal odporcovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa
dôsledne postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď doplnil dokazovanie
a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd už v celom rozsahu stotožnil
a ktorým už nemožno nič vytknúť. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplynulo, že navrhovateľka
nepreukázala, že by jej matka od 30-tych rokoch minulého storočia užívala spornú nehnuteľnosť pokojne
a nerušene. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľky, na ktorých založila svoje
odvolanie, a keďže v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, potvrdil ho z dôvodu jeho vecnej
správnosti. Odvolací súd ďalšie odôvodnenie nevykonáva, pretože podľa citovaného ust. § 219 ods.
2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu, na podrobnosti ktorého
odkazuje.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca v 1/ rade, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si odporca v 1/ rade
prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil a to vo výške 79,58 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu



právnej služby za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 eur, režijný paušál 7,63 eur a 20 %
DPH 13,26 eur (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
ktorú sumu je povinná navrhovateľka vyplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v 1/ rade v lehote 3 dní.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.