{"guid": "0ab2fe88-e517-42a9-967b-3cba8a57fe15:0f2b3cd1-b330-407a-8d67-1a7e36e0be0b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3", "spisova_znacka": "3To/48/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/48/2019 z 9. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2019, sp. zn. 3To/48/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3", "identifikacne_cislo": "8119011006", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Feťková", "sudca_id": 34, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fetkova-34", "datum_vydania": "2019-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c/", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d/", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c/", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a/", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f2b3cd1-b330-407a-8d67-1a7e36e0be0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011006
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2019, v trestnej
veci proti obžalovanému K. Š. a V. F. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaných K. Š. T. V. F. proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/58/2019 zo dňa 31.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku   z r u š u j e   napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
1/ Obžalovanému K. Š., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom G., Z. H.
XXX/XX, H.. X., prech.
bytom X., Q.. X.. X,
t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

2/ Obžalovanému V. F., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom Ľ., Č..
E. XX, H.. X., t. č.
v  ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per
analogiam trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. trest prepadnutia veci, a to:
1. plastová dóza s nápisom VLÁKNINA,
2. kovová drvička,



3. cigaretové papieriky s nápisom „OCB SLIM“,
4. plastová nádoba zelenej farby,
5. plastová tuba oblepená čiernou páskou,
6. 2 ks striekačiek modrej farby,
7. 2 ks rýchlo uzatváracích vreciek rozmerov 4x6 cm,
8. 1 vrecko s obsahom rýchlo uzatváracích vreciek,
9. guma hnedej farby,
10. vrecko s obsahom látky MSM s hmotnosťou 17,06 g,
11. fľaštička s nápisom KOFEÍN PRÁŠKOVÝ s hmotnosťou 17,46 g,
12. USB kľúč zn. KINGSTON, model DATA TRAVELER,
13. mobilný telefón zn. Nokia, model RM-974, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s batériou,
14. mobilný telefón zn. PENTAGRAM MONSTER, model P430-1, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:
XXXXXXXXXXXXXXX, bez batérie,
15. mobilný telefón zn. ZTE model BLADF III, s nezisteným IMEI, s poškodeným displejom, bez krytu
s batériou,
16. mobilný telefón zn. HUAWEI, model ASCEND Y330-401, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s batériou
HUAWEI a pamäťovou kartou,
17. mobilný telefón zn. HUAWEI, model ALF-L21, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:
XXXXXXXXXXXXXXX s pamäťovou kartou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného K. Š. za vinného z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b), j) Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času, minimálne od leta 2016 až do 15.08.2018 na rôznych miestach v Prešove
si v rôznych časových intervaloch zakupoval od doposiaľ nezistených osôb rôzne množstvá bielej
kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu, ktorý následne na rôznych miestach, ako aj v Prešove
a okolí prechovával tak pre svoju potrebu a časť za odplatu predával ďalším osobám, a to v presne
nezistenom období roku 2016 do 15.08.2018, minimálne dvakrát do týždňa za sumu 40 - 50,- eur za tri až
štyri dieliky F. F., od presne nezisteného času až do septembra 2017 poskytoval opakovane minimálne
raz za mesiac, spolu za toto obdobie najmenej 20 krát D. L. bezodplatne metamfetamín ako odplatu za
to, že ho tento vozil na svojom motorovom vozidle na miesta nákupu metamfetamínu a od septembra
2017 až do začiatku mesiaca august 2018 obvinený D. L. predával metamfetamín minimálne dvakrát do
týždňa za sumu 10 až 50,- eur, od presne nezisteného času roku 2016 až do začiatku mesiaca august
2018, predával opakovane metamfetamín K. V. za sumu minimálne 20,- eur za 1 dávku a najmenej
päťkrát mu metamfetamín poskytol za inú službu, od presne nezisteného času roku 2018 až do augusta
2018 najmenej 10 krát za sumu 10 - 50,- eur odpredal metamfetamín J. U., od presne nezisteného času
od leta 2018 najmenej 15 krát za sumu minimálne 20,- eur odpredal metamfetamín V. Š.,
- pričom K. Š. už bol pre trestný čin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
6T/84/2015 zo dňa 10.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.07.2015, bol uznaný vinným zo
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3
rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov.

Za to uložil obžalovanému K. Š. podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 36
písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, pre
výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému
aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím §
78 ods. 1 Tr. zákona uložil aj ochranný dohľad na 3 roky.

Obžalovaného V. F. uznal napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa za vinného zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že



- dňa 10.08.2018 si od nezistenej osoby zakúpil a následne prechovával omamné a psychotropné látky,
ktoré boli následne nájdené dňa 15.08.2018 pri prehliadke iných priestorov a pozemkov v autodielni v
Ľ., na ul. Č. E. XX, H.. X. a to:
- 6,25 g vysušených vrcholkov rastliny konope s priemerným obsahom účinnej látky THC 14,8 %, z
ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 31 bežných jednotlivých dávok schopných ovplyvniť
psychiku bežného užívateľa,
- kovová drvička s obsahom vysušenej časti rastliny konope s hmotnosťou 0,10 g a vysušenej živice
hašišu s hmotnosťou 0,18 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 9,2 %, z ktorého množstva
by bolo možné pripraviť minimálne 1 bežnú dávku schopnú ovplyvniť psychiku bežného užívateľa,
- 0,97 g vysušených vrcholkov rastliny konope s obsahom účinnej látky THC         10,6 %, z ktorého
množstva by bolo možné pripraviť minimálne 3 bežné jednotlivé dávky schopné ovplyvniť psychiku
bežného užívateľa,
- 0,77 g kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu 42,9 %, z ktorého množstva by bolo možné
pripraviť najmenej 8 bežných jednotlivých dávok schopných ovplyvniť psychiku bežného užívateľa,
- zatavená injekčná striekačka s obsahom 0,25 g bielej kryštalickej látky 60,4 % metamfetamínu,
z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 4 bežné jednotlivé dávky schopné ovplyvniť
psychiku bežného užívateľa,
- plastové vrecká s hmotnosťou 0,82 g, 0,46 g, 0,72 g, 0,42 g, 0,44 g s obsahom kryštalickej látky 41,4 %
metamfetamínu, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 34 bežných jednotlivých dávok
schopných ovplyvniť psychiku bežného užívateľa,
- zatavená časť plastovej injekčnej striekačky, na ktorej bola zistená prítomnosť stopového množstva
metamfetamínu,
- zatavená časť plastovej injekčnej striekačky s hmotnosťou 1,32 g s obsahom 63,9 % metamfetamínu, z
ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 21 bežných jednotlivých dávok schopných ovplyvniť
psychiku bežného užívateľa,

kde rastliny rodu konope sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných latkách,
psychotropných látkach a prípravkov zaradené do I. skupiny omamných látok, hašiš (živica z rastliny
konope) je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a prípravkov zaradené do I. skupiny
omamných látok, metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

Za to mu uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona,
§ 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Pre výkon trestu ho
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a zároveň obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona uložil aj trest prepadnutia veci, a to:
1. plastová dóza s nápisom VLÁKNINA,
2. kovová drvička,
3. cigaretové papieriky s nápisom „OCB SLIM“,
4. plastová nádoba zelenej farby,
5. plastová tuba oblepená čiernou páskou,
6. 2 ks striekačiek modrej farby,
7. 2 ks rýchlo uzatváracích vreciek rozmerov 4x6 cm,
8. 1 vrecko s obsahom rýchlo uzatváracích vreciek,
9. guma hnedej farby,
10. vrecko s obsahom látky MSM s hmotnosťou 17,06 g,
11. fľaštička s nápisom KOFEÍN PRÁŠKOVÝ s hmotnosťou 17,46 g,
12. USB kľúč zn. KINGSTON, model DATA TRAVELER,
13. mobilný telefón zn. Nokia, model RM-974, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s batériou,
14. mobilný telefón zn. PENTAGRAM MONSTER, model P430-1, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:
XXXXXXXXXXXXXXX, bez batérie,
15. mobilný telefón zn. ZTE model BLADF III, s nezisteným IMEI, s poškodeným displejom, bez krytu
s batériou,



16. mobilný telefón zn. HUAWEI, model ASCEND Y330-401, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s batériou
HUAWEI a pamäťovou kartou,
17. mobilný telefón zn. HUAWEI, model ALF-L21, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:
XXXXXXXXXXXXXXX s pamäťovou kartou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zákona uložil aj trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti 130,- eur, ktorá
sa nachádza na depozitnom účte Okresnej prokuratúry Prešov.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odvolanie priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, avšak len čo do výroku o treste, ktoré odvolanie aj dodatočne písomne
odôvodnili.

V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný V. F. uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o
výmere trestu nebral do úvahy, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe a je vysoká pravdepodobnosť
premeny predchádzajúceho podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Pozornosť uprel aj na
skutočnosť, že dňa 01.08.2019 došlo k účinnosti a zmene právnej kvalifikácie § 212 ods. 4 Tr. zákona
vlámaním s nízkou škodou, ktorý sa v tejto dobe posudzuje už len ako prečin krádeže, preto žiadal
odvolací súd, aby prihliadal aj na túto skutočnosť. Ďalej uviedol, že jeho osoba vyhlásila vinu podľa  §
257 Tr. poriadku, oľutoval a priznal sa k skutočnosti vo vyšetrovaní, nerobí žiadne obštrukcie či prieťahy,
ale spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Jeho osobe nebol preukázaný predaj omamných
látok a hotovosť, ktorá mu bola zaistená vo výške 130,- eur, nepochádzala ani z trestnej činnosti, preto
žiada odvolací súd, aby zrušil výrok o prepadnutí finančnej hotovosti, zároveň bol toho názoru, že súd
mal prihliadať aj na tú skutočnosť, že je mladý človek, ktorý si uvedomil chybu, ktorú spravil a tým trpí
aj jeho rodina a maloleté deti, ktoré žijú bez jeho prítomnosti, čo znášajú dosť ťažko. Žiadal, aby mu
krajský súd uložil miernejší trest.

Podané odvolanie v mene obžalovaného V. F. písomne odôvodnil aj jeho obhajca tým spôsobom, že
namietal nielen výšku uloženého trestu, ale aj trest prepadnutia finančnej hotovosti vo výške 130,-
eur. Trest považoval za neprimerane prísny, mal za to, že pri posudzovaní celkového správania sa
obžalovaného, ako aj v konaní pred súdom, možno vyvodiť existenciu poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. n) Tr. zákona. Ďalej poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016, z ktorého
vyplýva, že pri vyhlásení páchateľa o vine podľa § 257 Tr. poriadku, pri jeho prijatí je možné analogicky
postupovať ako pri dohode o vine a treste a primerane znížiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Najvyšší súd SR ďalej rezultuje, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36
písm. n) Tr. zákona môžu byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne, pričom poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a zároveň je
úprimným oľutovaním. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona sa stáva v určitom zmysle
kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu
na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu podľa § 257 Tr.
poriadku je potrebné nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti,
inými slovami, pri uznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona v štádiu súdneho konania
nedochádza automaticky k negácii (nepoužiteľnosti) poľahčujúcej okolnosti priznania sa a oľutovania
trestnej činnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci, hotovosti 130,- eur,
obžalovaný namietal zákonnosť uloženia tohto trestu, keď pre jeho uloženie, neboli podľa jeho názoru
splnené zákonné predpoklady. Súd sa v rámci odôvodnenia výroku o uložení tohto trestu práve vo vzťahu
k hotovosti 130,- eur uskromnil len s tým, že v prípravnom konaní bolo preukázané, že táto suma bola
získaná trestnou činnosťou, a to predajom omamných látok a preto bol uložený trest prepadnutia veci
podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Obžalovaný namietal, že nebol získaný akýkoľvek dôkaz o
tom, aby táto suma bola skutočne získaná trestnou činnosťou, z vykonaných dôkazov vyplýva to, že
obžalovaný F. viedol dlhodobo a úspešne autoservis, ktorý predstavoval jediný zdroj jeho pravidelného
príjmu. Nie je zrejmé, prečo súd usúdil, že celých 130,- eur bolo získaných výlučne z trestnej činnosti
a nemohli byť získané aj výkonom práce obžalovaným F.. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie,
alternatívne, aby sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, prípadne mimoriadne znížil tento trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby.



Písomne odôvodnil podané odvolanie aj obhajca obžalovaného K. Š., v ktorom uviedol, že súd
prvého stupňa prehliadol, že obžalovaný je v prvom rade osoba závislá na psychoaktívnych látkach,
ktoré užíval po dlhšiu dobu, trpí syndrómom ťažkej závislosti, pričom aj Slovenská republika nazerá
rovnako na závislosť, pretože v súlade s medzinárodnou klasifikáciou chorôb priradzuje závislosť k
syndrómu závislosti označenie F10.2. Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné skutok spáchaný
obžalovaným vnímať práve v kontexte jeho závislosti ako choroby a drvivú väčšinu metamfetamínu,
ktorú si obžalovaný zabezpečil, používal práve pre svoju vlastnú potrebu. V kontexte situácie, v ktorej
sa obžalovaný nachádzal a v kontexte jeho závislosti, je nevyhnutné vnímať aj predaj metamfetamínu,
a to s tým, že okruh ľudí, ktorí si od obžalovaného drogu zabezpečovali, tvorili štyri osoby, ktoré
boli rovnako ťažko závislé na psychoaktívnych látkach, ako on a ktorí si uňho kupovali jednorazovú
dávku. Túto svoju činnosť obžalovaný nevykonával v miere, v akej bežne vnímame dealera. Obžalovaný
metamfetamín nepredával s jasne vymedzeným cieľom jeho distribúcie čo najväčšieho rozsahu za
účelom dosahovania zisku, obžalovaný poskytoval metamfetamín v množstve jednorazovej dávky
z toho, čo si zabezpečoval pre vlastnú potrebu a po naliehaní osôb závislých na tejto látke tak,
ako to vyplynulo z prepisu zachytenej mobilnej komunikácie, ako aj z obsahu svedeckých výpovedí.
Uvedené potvrdzuje aj fakt, že pri súčasnom využití informačno-technických prostriedkov na zachytenie
komunikácie obžalovaného, vykonaná domová prehliadka nepriniesla zaistenie metamfetamínu ani len
v zanedbateľnom množstve. Obžalovaný spáchal bez obetný trestný čin, ktorého škodlivý následok
bude celý život znášať práve on v podobe výrazného poškodenia vlastného zdravia v príčinnej súvislosti
so škodlivým užívaním metamfetamínu. Uvedené ho žiadnym spôsobom nezbavuje zodpovednosti
za zbavený skutok, je nevyhnutné zohľadniť to pri ukladaní trestu. Generálna prevencia nesmie
byť podnetom na ukladanie neprimerane prísnych trestov, nesmie sa stotožňovať s kolektívnym
zastrašovaním. Trestanie, ktoré by nezohľadňovalo osobitosti konkrétneho prípadu a ktoré by pôsobilo
zbytočné útrapy alebo by ešte väčšmi znižovalo ľudskú dôstojnosť, nemôže splniť svoj účel a aj
v samotnej verejnosti namiesto odsúdenia páchateľa v konečnom dôsledku vyvoláva skôr súcit s
odsúdeným, čím sa neposilňuje, ale naopak, oslabuje účinnosť trestného práva a aj účel samotného
trestu. V prejednávanej veci je u obžalovaného nutné upraviť zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
nielen podľa     § 38 ods. 5 Tr. zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, v dôsledku
opätovného spáchania zločinu, ale aj podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, keďže u obžalovaného prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, keďže k spáchanému skutku sa obžalovaný priznal a ten úprimne
oľutoval a trestný čin spáchal v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Po správnej
úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3, ods. 5 Tr.
zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, hrozí obžalovanému trest odňatia slobody
v rozmedzí od 12 rokov a 6 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace. V ďalšom poukázal na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 majúc za to, že v prejednávanej veci
sú u obžalovaného splnené všetky dotknuté podmienky pre mimoriadne zníženie trestu analogickým
použitím ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, keďže obžalovaný vyhlásil na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku obžaloby a
súd toto vyhlásenie prijal. Zohľadňujúc teda zásady ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia §
34 ods. 4 Tr. zákona a zohľadňujúc existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a jednej priťažujúcej
okolnosti a priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, má obhajoba za to, že trest vo výmere 7 rokov
je trestom tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného,
ako aj na ochranu spoločnosti, trestom primeraným. Ďalej poukázal na názor pléna Ústavného
súdu SR zo dňa 28.11.2012, že je neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest
zodpovedajúci jeho trestnému činu, bol obetovaný kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti,
pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú,
že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a
populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe
zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a
rastúci index väzenskej populácie. Ďalej poukázal na Chartu základných práv Európskej únie, ktorej
čl. 49 ods. 3 uvádza, že sa nevyhnutne vyžaduje, aby prísnosť trestu nebola neprimeraná trestnému
činu, za ktorý je ukladaný. Rozhodnutie Okresného súdu Prešov, ktorým bol uložený obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, je trestom drastickým, negujúcim základnú
filozofiu ukladania trestov, a teda, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou,
zmieriť len spravodlivý trest. Z uvedeného nevyhnutne vyplýva, že v prípade, ak je trest, resp. odplata
obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto
bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane
potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto



tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za
nespravodlivosť, ktorú trestným činom spáchal a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť (primeranosť) trestu tak možno
považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia do pôsobenia výchovného. Zvláštnosti
daného prípadu boli prvostupňovým súdom vo vzťahu k obžalovanému prehliadnuté, trest považuje
za nie dostatočne objektivizovaný a už vôbec nie za spravodlivý. Okresný súd síce uložil trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, avšak nedostatočne (nijako) nezvážil práve s poukazom
na osobitosti prípadu, potrebu aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody. Okolnosťou odôvodňujúcou mimoriadne zníženie trestu je podľa odvolateľa to,
že obžalovaný sa k spáchanému skutku priznal a ten úprimne oľutoval, trestný čin spáchal v spojitosti
s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a metamfetamín nepredával s jasne vymedzeným cieľom
jeho distribúcie čo najväčšiemu rozsahu za účelom dosahovania zisku. Navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému K. Š. podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím
§ 38 ods. 5 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona pri existencii dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36
písm. c), l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste, pričom v dôsledku vyhlásenia
oboch obžalovaných o vine podľa § 257 ods.1 písm. b) Tr. por. a prijatia tohto vyhlásenia okresným
súdom sa stal výrok o vine právoplatný. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel krajský
súd k záveru, že odvolanie obžalovaných je čiastočne dôvodné.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, aké dôkazy vo vzťahu k výroku o treste
v uvedenej trestnej veci vykonal. Správne súd prvého stupňa nezistil u obžalovaných dôvody pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.1 Tr. zákona. Zo znaleckých posudkov vypracovaných
znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria plynie, že ani obžalovaný Š., ani
obžalovaný F. netrpia duševnou poruchou ani duševnou chorobou. U oboch obžalovaných bolo
zistené škodlivé užívanie omamných a psychotropných látok s rozvinutou závislosťou (od pervitínu a
marihuany), trestný čin u nich teda nebol motivovaný duševnou poruchou či chorobou, ale súvisel so
syndrómom závislosti. Okolnosti tohto prípadu sa nijak nevymykajú z iných prípadov drogovej trestnej
činnosti. Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní plynie, že minimálne v troch prípadoch bol
obžalovaný Š. pravidelným dodávateľom pervitínu, pričom suma za jednotlivé dávky sa pohybovala
okolo 10,- eur za dávku, čo  nie je možné zľahčovať ako priateľské obstarávanie pervitínu pre priateľov
rovnako závislých.

Tak obžalovaný V. F., ako aj obžalovaný K. Š., boli v minulosti  súdne trestaní a ani krajský súd podmienky
pre mimoriadne zníženie trestu s poukazom na pomery obžalovaných nezistil.

Obžalovaný K. Š. bol v minulosti vychádzajúc z odpisu registra trestov deväťkrát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/84/2015 zo dňa 10.07.2015 mu bol za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo
výmere troch rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá skúšobná
doba plynula do 11.07.2018. U obžalovaného Š. ide o špeciálneho recidivistu. Trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/18/2017 zo dňa 28.02.2017 bol obžalovaný Š. uznaný vinným z
prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods.2 písm. d)
Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, skúšobná doba plynula do 15.03.2020. Obžalovaný



Š. sa trestnej činnosti dopúšťal počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia a je
dôvodný predpoklad, že dôjde k nariadeniu výkonu aj týchto trestov. V evidencii priestupkov vedenej
Ministerstvom vnútra SR má obžalovaný Š. jeden záznam pre priestupok na úseku dopravy, za čo mu
bola uložená pokuta 450,- eur.

Obžalovaný V. F. bol v minulosti päťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice
II. sp. zn. 3T/91/2016 zo dňa 18.05.2017 mu bol za zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.
b) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Skúšobná doba plynie do 19.05.2020. Aj obžalovaný F. sa trestnej
činnosti dopúšťal počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. V evidencii priestupkov
Ministerstva vnútra SR má obžalovaný F. 19 záznamov pre priestupky na úseku dopravy, ktorých sa
dopustil v rokoch 2014 - 2018.

Preto okresný súd, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, správne obžalovaným pričítal priťažujúcu
okolnosť podľa  § 37 písm. m) Tr. zákona, teda, že v minulosti boli súdne trestaní. Správne súd prvého
stupňa vzhliadol u obžalovaných aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže sa ku
spáchaniu skutku pred okresným súdom priznali a svoje konanie oľutovali. Poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaní pred okresným súdom vyhlásili, že sú vinní,
a preto by snáď napomáhali súdu, ani krajský súd u obžalovaných nezistil, keďže by išlo o pričítanie tej
istej poľahčujúcej okolnosti dvakrát.

Páchateľovi zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1  Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od 3
do 10 rokov, páchateľovi obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.  2  Tr. zákona je
možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 10 do 15 rokov. Správne súd prvého stupňa pri ukladaní
trestu postupoval podľa § 38 ods.5 Tr. zákona, podľa ktorého, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.

Možné použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam sa v prípadoch
vyhlásenia obžalovaného o vine a jeho prijatia súdom ustálilo v súdnej praxi po prijatí stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017
uverejneného pod  č.R 44/2017. Použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per
analogiam však nie je obligatórne. V prípade obžalovaných Š. T. F., však dospel  odvolací senát k záveru
s poukazom na ustanovenie § 34 ods.1 Tr. zákona, že je namieste aplikovať takýto postup.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v ustanovení  § 34. Na jednej strane
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky
na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní
trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnou sadzbou ustanovenou Trestným zákonom pri jednotlivých skutkových podstatách trestných
činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje
Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom podľa § 34 ods.
6 Tr. zákona jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za
trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti
zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť trest odňatia slobody. Trestný čin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 Tr. zákona je zločinom, v § 172 ods. 2 Tr. zákona ide o obzvlášť závažný zločin. Výška
trestov je daná zákonom a je výsledkom trestnej politiky štátu.



Obžalovaní svoju trestnú činnosť priznali a obaja sú ochotní podrobiť sa aj ochrannej liečbe, ktorá bola
obom obžalovaným uložená. Podľa záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatria je prognóza
ďalšieho vývoja vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti u oboch obžalovaných priaznivá za predpokladu
abstinencie od omamných a psychotropných látok, doposiaľ vykonaná väzba pre nich predstavovala
vynútenú abstinenciu. Obaja obžalovaní sú otcami maloletých detí, nebolo pritom zistené, aby ich
výchovu či výživu zanedbávali. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu  dospel k záveru, že v danom
prípade sú splnené podmienky pre postup podľa §  39 ods. 2 písm. d), ods. 4  Tr. zákona za súčasného
použitia ustanovenia § 38 ods.5 Tr. zákona, a to aj s poukazom na to, že je dôvodný predpoklad, že dôjde
k nariadeniu výkonu podmienečných trestov. Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o treste a obžalovanému K. Š. uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, pre výkon
trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže pri
doterajšom bezproblémovom výkone väzby, ako aj za súčasného absolvovania protitoxikomanického
ochranného liečenia ústavnou formou, môže splniť svoj účel aj výkon trestu v ústave na výkon trestu
nižšieho stupňa.

Obžalovanému F. uložil krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Pre výkon trestu
obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento v posledných 10 rokoch
vo výkone trestu nebol. K námietke, že jeho predchádzajúce odsúdenie, ktoré bolo kvalifikované
ako  zločin by bolo podľa súčasne platnej právnej úpravy len prečinom, krajský súd uvádza, že
predchádzajúce odsúdenie je právoplatné a nebolo zrušené v dovolacom konaní či v konaní pred
ústavným súdom a preto aj na toto odsúdenie krajský súd prihliadal. Zároveň sa krajský súd stotožnil s
odvolacími námietkami obhajoby vo vzťahu k uloženiu trestu prepadnutia zaistenej sumy 130,- eur, keď
vo vzťahu k pôvodu týchto peňazí nebolo vykonané dokazovanie ani v prípravnom konaní ani v konaní
pred súdom, nebolo preukázané, že išlo o peniaze získané trestným činom alebo ako odmenu za trestný
čin. Vo vzťahu k ostaným zaisteným veciam uložil krajský súd podľa § 60 ods.1 písm. b) Tr. zákona trest
prepadnutia týchto vecí, pretože tieto veci boli určené na spáchanie trestného činu.

Pokiaľ ide o výroky o ochrannom liečení, rozsudkom krajského súdu nedošlo k zmene rozsudku
okresného súdu v tomto smere, keďže výroky, ktorými bolo obžalovaným uložené ochranné liečenie,
neboli odvolaniami napadnuté. Obaja obžalovaní sú preto povinní sa ochrannému liečeniu tak, ako im
toto bolo uložené okresným súdom, podrobiť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je  prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33T/58/2019", "guid": "125f276d-ffcf-47a6-bf4e-a0484cb038c3:739b4fb5-0615-442f-bfd5-3beb63fde5e8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "0ab2fe88-e517-42a9-967b-3cba8a57fe15:f8b4d3c8-e4b2-496d-b6ed-38b6d4c88712", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3", "spisova_znacka": "3To/48/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/48/2019 z 9. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8119011006.3"}], "citovane_v": []}