Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/58/2013 z 19. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. mája 2013, sp. zn. 16Co/58/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812208500.1 Krajský súd Prešov | 16Co/58/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8812208500.1 | 2013-05-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ea5154b-8f89-4fcc-9d53-fc131a860738 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812208500.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/58/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208500
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812208500.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: T. M., nar. X.X.XXXX, bytom Q. A. S., X. XXXX/XX, o
zaplatenie 281,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 19.12.2012, č. k. 11C 100/2012-51 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.08.2012
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 281,61 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku
spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo
na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 10.03.2011 medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 19.03.2007
Zmluvu č. 7031946858 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto
povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej
výške 409,57 eur. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si uplatňuje
aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa 11.03.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky. Žalovaný ku dňu podania žaloby v jeho prospech neuhradil nič. Ku dňu podania
žaloby dlžná sumu je vo výške 281,61 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru. Žalobca zároveň
žiadal priznať úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 281,61 eur odo dňa 21.11.2007 do zaplatenia.
Dňa 20.09.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná ako
osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým,
že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 281,61 eur a nákladov na inkasné konanie v sume 61,44
eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. posledná veta dlžník vyhlasuje, že má



vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaná uviedla, že dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a o uznaní záväzku, ktorú žalobca doložil k žalobe spolu so žalobným návrhom, podpísala.
Ďalej uviedla, že to, že uznala dlh, ktorý je premlčaný nevedela, nikto ju na to neupovedomil, ani ju v
tomto smere nepoučoval. Taktiež uviedla, že vzhľadom na odstup času namieta premlčanie uplatneného
dlhu. Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 20.09.2011. Zo samotnej zmluvy o poskytnutí
rýchlej pôžičky zo dňa 19.03.2007 je zrejmé, že žalovaná mala uhradiť dlh v 11 splátkach po 25,64
eur (772 Sk), pričom splatnosť prvej mesačnej splátky nastala nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy
a ku 20. dňu v mesiaci, teda 20.04.2007 (bod 6.2 a 6.3 podmienok). Splatnosť všetkých splátok,
a teda celej pôžičky, tak nastala najneskôr po jedenástich mesiacoch dňa 20.02.2008. Pri závere
o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy
je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu
žalovanou došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný. Premlčacia doba začala plynúť dňa 21.02.2008, t.
j dňom nasledujúcim po splatnosti všetkých splátok, a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka táto doba uplynula dňa 21.02.2011. Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu bola zo strany žalovanej podpísaná až dňa 20.09.2011. Taktiež súd poukazuje
na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o
vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3.1 označenom ako forma splatenia
záväzku, a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah
dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné
mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej
doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede žalovanej vyplýva, že zamestnanec
žalobcu nijako nevysvetľoval žalovanej obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku,
alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníkov za účelom podpisu dohody (ako
vyplynulo aj z obdobných vecí prejednávaných na tunajšom súde), teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto
dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v
splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár,
pričom je zrejmé aj z výpovede žalovanej, že význam obsahu formulára, ktorý podpísala jej nebol
zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne
pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť
dohodu o splátkach so žalobcom. Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.02.2008,
ktorá uplynula dňa 21.02.2011, no žalobca podal návrh na tunajšom súde až dňa 16.08.2012, teda
po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná v
konaní vzniesla námietku premlčania, súd tento jej úkon tak, ako je uvedené vyššie, považoval za účinné
dovolanie sa premlčania. Súdu preto neostávalo iné, ako žalobcovi toto premlčané právo nepriznať a
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná, ktorá bola vo veci plne úspešná,
sa zriekla práva na náhradu trov, preto jej súd ani náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust.§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 20. 09. 2011 žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky a
prísľub, že tento dlh zaplatí. Zároveň potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených.
V dohode jednoznačne, zrozumiteľne a jasne sú uvedené tieto skutočnosti. Zastáva názor, že na to, aby
nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska účinkov spojených s § 110
ods. 1 O. s. p. je viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na rozdiel od uvedeného,
úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho kto uznal premlčanie so
vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trvá, tzn. že ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nepozmeňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal
o jeho premlčaní a jeho následkov. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej



premlčacej doby, teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia
novej desaťročnej premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže
brániť námietkou premlčania. Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudkoch sp.
zn. 3Cz 6/68, 33 Cdo 155/2007. V súvislosti s uznaním premlčaného práva žalobca uviedol, že funkciou
premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho. Uplynutím premlčacej
doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľom premlčané právo zostáva
naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že žalovaný podpísal
dohodu prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne
nekalé obchodné praktiky, ani zaväzujúce právne formulácie, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby
sa žalovaný s nimi nemal možnosť oboznámiť. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov, považoval
žalobca za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný uznal svoj záväzok a
zároveň aj potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, tak že návrhu vyhovie v plnom rozsahu, resp. zruší a vráti na ďalšie konanie a uplatnil si trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav vec, prijal správne závery, na zistenie ktorých sa nič nezmenilo ani
pred odvolacím súdom, a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník
nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nenastávajú právne účinky. Aj
uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že
dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Preto súd prvého stupňa, ak zamietol návrh žalobcu, jeho rozhodnutie je vecne správne.

Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca pred uplatnením tejto pohľadávky na súde
predložil žalovanej na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaná
podpísala bez toho, aby jej obsahu porozumela, rovnako aj otázke premlčania, správny bol jeho právny
záver, že táto dohoda bola v jej neprospech.

Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce
uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez
zmienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je
zmienka o tom, že žalovaná bol poučená, že uznáva premlčaný záväzok a bola oboznámená o význame
premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací
súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd zdôrazňuje ešte jednu okolnosť, a to, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom
a žalovanou, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania
dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní
dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a
ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správania priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výroku, alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Odbornú starostlivosť a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody
došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu



o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej
obchodnej praktike. Z tohto hľadiska je preto správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového
kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil, a to aj vo vzťahu k priznaným trovám konania, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods.
1 O. s. p. podľa zásady úspechu, pretože žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže žalobca bol neúspešný
a úspešná žalovaná si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.