Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/455/2014 z 29. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2014, sp. zn. 14Co/455/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6912207315.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/455/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6912207315.2 | 2014-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 174 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1025ef1d-ab20-4174-9e1b-64855171ff4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912207315.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/455/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912207315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912207315.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851
01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade: M. M., narodený XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. L., A. XX, v 2. rade: K. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. L., A. XX, v 3.
rade: I. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária N., J. V. X/E., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Nám.
Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátska
kancelária XXX XX N., J. V. X/E., o zaplatenie 1 684,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov v 1.,
2. a 3. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporov zo dňa 04.02.2014 proti uzneseniu Okresného
súdu Rimavská Sobota číslo konania 6C/109/2012-121 zo dňa 14.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd odpor podaný vedľajším účastník na strane odporcov proti
platobnému rozkazu tamojšieho súdu č.k. 3Ro/322/2012-34 zo dňa 08.08.2012 odmietol v súlade s
ustanovením § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že právo podať
odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu a preto pokiaľ v zákonnej lehote ani jeden z odporcov nepodal
odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Ak teda v lehote,
ktorá plynie odporcom na podanie odporu vstúpil vedľajší účastník na strane odporcov do konania,
avšak odporca odpor nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka právny význam. Odporcovia však
odpor proti platobnému rozkazu nepodali. V závere odôvodnenia uznesenia súd uviedol, že odporcom v
1., 2. a 3. rade súd doručil dňa 29.07.2013 výzvu, v ktorej vyzval odporcov, aby v lehote 10 dní oznámili
súdu, či súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a taktiež či súhlasia s podaným odporom
vedľajším účastníkom. Ani jeden z odporcov súdu neoznámil, že so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania a s podaním odporu vedľajším účastníkom, súhlasí.

Proti uzneseniu prvostupňového súdu podali odporcovia v 1., 2. a 3. rade, ak aj vedľajší účastník
na strane odporcov, všetci v zastúpení totožným advokátom, v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Domnievajú sa, že súd svojim postupom odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom.
V úvode odvolania odvolatelia poukázali na ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p., ktoré priamo zakazuje
súdu vydať platobný rozkaz proti spotrebiteľovi, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
čo je aj dôvodom na podanie mimoriadneho dovolania a taktiež na obnovu konania. Predmetnú vec tak
vôbec nebolo možné vybaviť v rozkazom konaní. Odvolatelia poukázali na to, že v predmetnej veci boli
odporcovia v 1., 2. a v 3. rade v čase doručovania výzvy súdu zastúpení na základe všeobecných
plných mocí a preto súd mal odporcov k súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a s
podaním odporu vedľajším účastníkom vyzvať už prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu. Súd
navyše odporcov k súhlasu vyzýval v dovolenkovom období a odvolatelia, ako priemerní spotrebitelia



- laici, s najväčšou pravdepodobnosťou ani nerozumeli doručenej výzve. Procesný kódex prezumuje
súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom a relevantným úkonom hlavného účastníka
je iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajším účastníctvom. V záujme predísť akýmkoľvek možným
nezrovnalostiam odporcovia v 1., 2. a 3. rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu explicitne
vyjadrili v odvolaní svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a rovnako vyjadrili súhlas
s odporom vedľajšieho účastníka, ktorý bol podaný na ich podporu. V závere odvolania odvolatelia
zdôraznili, že zotrvávajú na stanovisko o možnosti podania účinného odporu aj vedľajším účastníkom a
na podporu svojho názoru citujú z viacerých súdnych rozhodnutí, ako aj z komentovaných znení zákona.
Navrhujú preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako zjavne odporujúce zákonu
zrušil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Okresný súd Rimavská Sobota vydal platobný rozkaz č.k. 3Ro/322/2012-34 zo dňa 08.08.2012.
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove podaním zo dňa 13.09.2012
ohlásili svoj vstup do konania ak vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Po ohlásenom vstupe
vedľajšieho účastníka do konania bol platobný rozkaz č.k. 3Ro/322/2012-34 zo dňa 08.08.2012
doručený okrem účastníkov konania (odporcovia v 1. a 2. rade prevzali platobný rozkaz dňa 07.11.2012
a odporca v 3. rade dňa 08.11.2012) aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov a to dňa 07.11.2012,
z ktorého postupu je zrejmé, že súd vzal na vedomie vstup tohto subjektu do konania. Voči platobnému
rozkazu podal odpor v zákonnej lehote len vedľajší účastník na strane odporcov a to dňa 08.11.2012.
Okresný súd Rimavská Sobota podaný odpor vedľajšieho účastníka uznesením č.k. 6C/109/2012-91
zo dňa 29.01.2013 odmietol, ako podaný neoprávnenou osobou, bez toho, aby upovedomil odporcov
o podaní odporu. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania vedľajšieho účastníka
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu uznesením č.k. 14Co/168/2013-117 zo dňa 30.05.2013
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby si súd vyžiadal procesné stanovisko
- súhlas odporcov, respektíve vyzval ich, aby sa procesne vyjadrili v tom zmysle, či tento úkon vykonaný
vedľajším účastníkom v ich prospech schvaľujú, alebo namietajú.

Okresný súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu prípisom datovaným dňa 24.07.2013
vyzval odporcov v 1., 2. a v 3. rade, aby súdu oznámili v lehote 10 dní, či súhlasia so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania, ktorý mal podporovať ich záujmy, a taktiež či súhlasia s podaným odporom
vedľajšieho účastníka voči platobnému rozkazu zo dňa 07.11.2012. Odporcovia v 1. 2. a 3. rade prevzali
výzvu súdu zhodne dňa 29.07.20013 (č.l. 119 p.v. spisu) pričom nielen v súdom stanovenej lehote 10 dní,
no ani do rozhodnutia prvostupňového súdu zo dňa 14. januára 2013 na výzvu súdu žiadnym spôsobom
ani jeden z odporcov nereagovali.

Vedľajší účastník- právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, ktorého mieni vedľajší účastník
podporovať, no predovšetkým nemôže vykonávať procesné úkony proti vôli účastníka konania, ktorého
má v konaní podporovať a hlavný účastník musí so zásadnými procesnými úkonmi vedľajšieho
účastníka vždy vysloviť súhlas. Ak sa hlavný účastník konania opravného prostriedku (v danom prípade
odporu) nevzdal, je súd v prípade, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu (v danom prípade
odpor proti platobnému rozkazu) podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného
hlavného účastníka na vyjadrenie, či dáva k týmto procesným úkonom vedľajšieho účastníka súhlas. Ak
účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odpor vedľajšieho účastníka právne
neúčinný, čo má za následok, že súd odmietne odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie
nie je oprávnená. Vyslovený právny názor vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
napr. sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 6Cdo 97/2013 zo dňa 13.03.2013, sp. zn.
6Cdo 10/2013 zo dňa 30.01.2013. Vzhľadom na zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v
spore niektorému z účastníkov), pokiaľ ide o vznik právnych účinkov úkonov vykonaných výlučne len



vedľajším účastníkov, je nevyhnutné, aby mal súd v konaní ozrejmené, či úkony vykonané vedľajším
účastníkom zodpovedajú aj vôli hlavného účastníka. Pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja
žiadnu procesnú aktivitu a teda odporca v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva,
nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane
ako vedľajší účastník, ak nie je bezo sporu zrejmé, že jeho úkony zodpovedajú vôli hlavného účastníka.
Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, teda právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle
ustanovenia § 134 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca, pričom ide o významné dispozičné oprávnenie
odporcu napĺňajúce jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú).
Iba odporca rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci
samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednávacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Odvolací
súd poznamenáva, že z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší
účastník mohol v konaní vykonávať právne úkony napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Je
pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní
si neželá. Skutočnosť, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná
pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.
Povahe a sledovanému účelu zavedením právneho inštitútu vedľajšieho účastníctva v konaní by sa
jednoznačne priečilo nanútenie účasti vedľajšieho účastníka v konaní bez ohľadu na vôľu a procesné
stanovisko hlavného účastníka konania.

Za daného stavu, pokiaľ bol platobný rozkaz preukázateľne a riadne doručený do vlastných rúk všetkých
troch odporcov, pričom ani jeden z odporcov nepodal voči nemu odpor a napriek priamej výzve súdu
ani jeden z troch odporcov nevyslovili súhlas s podaným odporom proti platobnému rozkazu podaným
vedľajším účastníkom, postupoval súd 1. stupňa správne a v zmysle zákonnej úpravy, pokiaľ považoval
odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporcov, avšak bez ich výslovného súhlasu, za právne
neúčinný a podaný neoprávnenou osobou. Odvolací súd v súvislosti s námietkami obsiahnutými
v podanom odvolaní poznamenáva, že aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval
správne, pokiaľ napriek skutočnosti, že všetci odporcovia boli zastúpení na základe plnomocenstva
advokátom, vyzval na vyjadrenie súhlasu s úkonom vedľajšieho účastníka priamo odporcov. Vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že nielen všetci odporcovia,
ale aj vedľajší účastník, v prospech ktorého mal byť súhlas odporcami udelený, sú zastúpení jedným
a tým istým advokátom, sa aj odvolaciemu súdu javí ako nevyhnutné žiadať si procesné stanovisko
priamo od hlavných účastníkov. Súd v danom prípade si potreboval zabezpečiť procesné stanovisko
priamo hlavných účastníkov, pričom právo vysloviť súhlas a úkonom vedľajšieho účastníka je právo
výsostne viazané na osobu účastníka konania. Podstatné je, že pokiaľ by súd vyzval na vyslovenie
súhlasu splnomocneného advokáta odporcov v 1.2. a 3. rade, v praktickom a v konečnom dôsledku
by vyzval totožnú osobu na udelenie súhlasu a jeho vlastným úkonom, ktorý vykonala táto osoba za
vedľajšieho účastníka, ktorý je od počiatku zastúpený advokátom, ktorému neskôr v priebehu konania
udelili plnomocenstvo aj odporcovia v 1.2. a 3. rade. Priečilo by sa tak sledovanému záujmu na
zabezpečenie procesného stanoviska a ozrejmenie si vôle hlavného účastníka a najmä povahe súhlasu
účastníka konania s určitým úkonom, keby bol tento súhlas v mene všetkých troch odporcov udelený
výlučne len splnomocneným advokátom, ktorý by navyše takýmto úkonom udelil súhlas a odobril vlastný
právny úkon. Odvolací súd poznamenáva, že nakoľko pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase
vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, nie je možné považovať za právne
relevantné neskoršie vyjadrenie súhlasu odporcov v 1.2. a 3. rade so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, ako aj podaným odporom vedľajšieho účastníka, obsiahnutým až v odvolaní vedľajšieho
účastníka. Neskoršie prezentované vyjadrenia odporcov (odvolací súd však opätovne poznamenáva,
že udelené len prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu, opäť nie výslovne a priamo osobami
odporcov), že súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka a s odporom vedľajšieho účastníka, nie
sú spôsobilé konvalidovať nedostatok obligatórneho zákonného predpokladu pre prípustnosť podania
odporu vedľajším účastníkom v konaní.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s ustanovením § 174 ods. 3 písm. c/
O.s.p. odmietol odpor proti platobnému rozkazu podaný výlučne len vedľajším účastníkom, ako podaný
neoprávnenou osobou. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.



Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.