{"guid": "0aa99bc4-3c6e-483a-b2cb-b0c7c655ddfb:7d214033-91d7-4e98-a906-28e355005fad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203425.3", "spisova_znacka": "5Co/247/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/247/2015 z 16. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 16. marca 2016, sp. zn. 5Co/247/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203425.3", "identifikacne_cislo": "7813203425", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2016-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d214033-91d7-4e98-a906-28e355005fad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203425.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203425.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203425.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/247/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203425
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203425.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1, Nové Město, Politických vězňů
1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej D. G., O. I. XX, o zaplatenie 1 999 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C/350/2013-75 z 5.2.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a  späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie  z a s t a v u j e.
Z r u š u j e  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a  v rozsahu zrušenia v r a c i a  vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 1 199 € spolu so 6 % ročným úrokom od 28.1.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 22,47 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy,
voči výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok odo dňa doručenia žaloby žalovanej, ako aj voči výroku
o nepriznaní mu náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, o. i.: V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ podľa čl.
I. § 5 v spojení s § 77 ods.2 zák.č.191/50 Sb. Zákona zmenkového a šekového ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. Úroková miera  bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 %
ročne. Zmenkový zák. výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vistazmenke, neupravuje, jej
určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V prípade, ak
zmenkový zák. ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých
zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ust. O. z. o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej
miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z § 39 O. z., skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok
z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí
zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je
možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere
vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej
stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje
a preto úrokovú doložku na zmenke považoval za  neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, podľa §
39 O. z. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák. o tom, kto má
zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca zmenku nadobudol indosamentom
(rubopisom), stal sa jej riadnym majiteľom, preto môže podľa čl. I. § 48 ods.1 v spojení s § 77 ods.1



zmenkového zák. postihom žiadať od žalovanej zaplatenie 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a
odmenu 1/3 % zmenkovej sumy. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke, podľa § 39
O. z. prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo
zmenkovej sumy zamietol a žalovanú zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy
odo dňa zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej z
dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou, preto mu 6
% ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to uvedené od 28.1.2015, dňom nasledujúcim po doručení
žaloby žalovanej a nie od 29.10.2010, ako si to uplatnil v žalobe. Výrok o trovách konania oprel o § 142
ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej
zmenkovej istiny 1 999 € a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového
úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na cit. ust.
Žalobca v odvolaní uviedol: Podáva ho z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania
bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v rozpore s
dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne
podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a
bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku
predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 3. V tejto
súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 4. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004;
aj z jeho odôvodnenia citoval). 5. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 6. Zároveň
poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov (ďalej len OS) v
skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne:
rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C 8153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin
8C 198/2013 z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia citoval). 7. Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu Nitra 5Co/l6/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 %
z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací
inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu,
ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane,
slúžila ako sankcia sa nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má
rovnakú funkciu ako pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Citoval z
odôvodnenia uvedeného rozsudku. 8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaná je, o. i., povinná k
zaplateniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred podaním
žaloby predložil zmenku žalovanej k zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie
žalovanej na tlačive C a tým zmaril možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom a ak žalovaná
tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiada, aby svoje tvrdenie v
konaní preukázala, a to predovšetkým tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už
splatná, teda už bola žalovanej predložená na platenie. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie
týchto skutočností leží na pleciach žalovanej. 10. „Ppísal“ okolnosti predloženia zmenky na platenie v
samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil,
že keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. 11. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by
niektorý z účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.
Zároveň poukázal na to, že aj v prípade, že by žalovaná (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní
vznášať hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo
na nej a to s poukazom na čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového zák.
II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie



pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 91,29 € bez
DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C 153/2013
zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C 198/2013.
Žalobca podaním (č.l.112) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a s
ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
Podľa § 208 O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 222 ods.2 O. s. p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie žaloby späť,
alebo schváli zmier.
Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 17.2.2016 (doručenka pri č.l.113), avšak sa k
nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaný uznesením 5Co/247/2015-113 z 11.2.2016, ktoré jej bolo
doručené tiež 17.2.2016 (doručenka pri č.l.113).
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku
0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a zistil, že čo sa týka výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani
na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., keďže sa
účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2
O. s. p.  zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sú dané dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) a f) O. s.
p., t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkom konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm. h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému



skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom  rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
(konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov; ďalej len Ústava),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej
len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie
to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie
je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§
201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo
ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade
účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia
(postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie
odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok, čo sa týka výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný
a tak musel byť v uvedenom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušený a vec musela byť v
rozsahu zrušenia vrátená súdu na ďalšie konanie.
Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť



nárok na uplatnené úroky zo zmenkovej sumy ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku - podľa úvahy súdu - takýto exces dosahuje. Súd má právo a povinnosť
vyhodnotiť, v akej miere sú dohodnuté úroky zo zmenkovej sumy primerané, a nad rámec primeranosti
žalobu v časti takýchto úrokov zamietnuť (SPOLOČNÉ STANOVISKO občianskoprávneho kolégia NS
SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejnené pod č.93/2015
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015).
Povinnosťou súdu bude preto vo veci opätovne posúdiť, či zmenkový úrok 0,06 % denne a 6 % ročný
zákonný úrok za obdobie od 5.9.2010, resp. 29.10.2010 do 27.1.2015 zo súm uvedených v bode
7.4.1.2. Návrhu na uplatnenie pohľadávky (č.l.2 p. v.) je primeraný, resp. v akom rozsahu, vo veci znova
rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo presvedčivé a preskúmateľné, pričom sa vyrovná so
všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ÚS SR vyplýva, že tak základné
právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na
rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý
súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov SR a ak je
toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva
na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon
pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/350/2013", "guid": "9b706662-db32-4174-9db7-0227369c7fdf:2ddfc8c1-3868-4f89-9c12-4eb5078d7c57", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}