Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/47/2017 z 12. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. marca 2018, sp. zn. 10Co/47/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8113213323.2 Krajský súd Prešov | 10Co/47/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8113213323.2 | 2018-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a54f416d-1140-42ac-bf92-367a1b90e9a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8113213323.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/47/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213323
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113213323.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o., so
sídlom Pohranická 391, 951 41 Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovaným: 1. F. U.,
Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX O. XXX, 2. Ľ. U., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX O. XXX, o zaplatenie 1.992,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/150/2013-163 zo dňa
25.1.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2013, sa
domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 1.992 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 29.1.2013 do zaplatenia titulom nevyplatenej odmeny v zmysle článku III. bodu 3.5. zmluvy o
budúcej zmluve o dielo, uzatvorenej dňa 4.10.2012. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 21.1.2015 vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie odmeny príkazníka v zmysle ust. §
730 OZ. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu dňa 4.10.2012 uzatvorili Zmluvu
o budúcej zmluve o dielo č. XXX/XX, ktorou sa zaviazali obe strany, že do 7 mesiacov po podpise
zmluvy, uzatvoria zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia malo byť zhotovenie stavby rodinného
domu podľa dispozície a špecifikácie určenej budúcim objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca
105.000 Eur, a to na pozemku parc. č. XXX v katastrálnom území O.. Podľa tvrdenia žalovaných, mali
od predmetnej zmluvy podaním zo dňa 3.1.2013 odstúpiť z dôvodu nevýhodných podmienok zmluvy o
budúcej zmluve, a toto odstúpenie od zmluvy mal žalobca akceptovať, avšak jeho doručenie žalobcovi
preukázané nebolo. Keďže strany sporu si v predmetnej zmluve o budúcej zmluve ako spôsob ukončenia
zmluvného vzťahu nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a zároveň zákon odstúpenie od zmluvy
o budúcej zmluve nepripúšťa, bolo by tvrdené odstúpenie od zmluvy žalovanými právne neúčinné.
Záväzok žalovaných na základe predmetnej zmluvy o budúcej zmluve by zanikol v zmysle ust. § 50a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, iba za predpokladu, že by došlo k zmene okolnosti, za ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali do takej miery, že nebolo možné od nich spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela. Vzhľadom na nečinnosť žalovaných v priebehu súdneho konania, takéto okolnosti na
ich strane preukázané neboli, a preto ani nemohlo dôjsť k zániku ich záväzku na základe predmetnej



zmluvy. Podľa bodu 1.1. zmluvy o budúcej zmluve, sa žalobca pred vlastným uzatvorením zmluvy
zaviazal v prospech žalovaných v 1. a 2. rade ako budúcich objednávateľov, realizovať prípravné
práce spočívajúce v spracovaní štúdie rodinného domu, projektovej dokumentácie, k zabezpečeniu
stavebného povolenia, spracovaniu výkazu výmer, harmonogramu prác, špecifikácie objednaných prác
a materiálov a modelu financovania. Pre prípad, že nedôjde k uzatvoreniu zmluvy, si účastníci konania
v bode 3.5. dohodli, že činnosti budúceho zhotoviteľa, t. j. žalobcu, ktoré boli zrealizované od podpisu
zmluvy, smerujúce k vydaniu stavebného povolenia, eventuálne vypracovaním modelu financovania,
sú činnosťami príkazníka predstavujúce hlavne réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra
projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy a budú
ohodnotené ako jednorázová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
vo výške 1.660 Eur, vrátane DPH. Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že súčasťou zmluvy
o budúcej zmluve o dielo bolo aj dojednanie zmluvy príkaznej v súlade s ustanovením § 724 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviazal žalobca ako budúci zhotoviteľ pre žalovaných
v 1. a 2. rade ako budúcich objednávateľov, pred samotným uzatvorením zmluvy o dielo realizovať
prípravné práce podľa bodu 1.1. zmluvy s tým, že v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o dielo,
tieto činnosti budúceho zhotoviteľa budú považované za činnosti príkazníka, za ktoré mu patrí odmena
podľa bodu 3.5. zmluvy, ktorá bola dohodnutá v súlade s ustanovením § 730 Občianskeho zákonníka. V
zmysle predložených listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že žalobca v prospech žalovaných
v 1. a 2. rade realizoval prípravné práce v zmysle bodu 1.1. predmetnej zmluvy, čo nesporne vyplýva z
predložených listinných dôkazov. Preto žalobcovi v súvislosti s realizáciou prípravných prác, na ktorých
vykonanie sa zaviazal v zmysle bodu 1.1. zmluvy, patrí dohodnutá odmena podľa bodu 3.5. zmluvy,
a súd žalobe o zaplatenie 1.992 Eur vyhovel. Na základe podaného odvolania žalovaných odvolací
súd uznesením zo dňa 7.6.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zo záverov rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva, že z prejavov oboch zmluvných strán, ako aj z následného správania sa
žalobcu, tak aj žalovaných, bola prejavená vôľa zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť zmluvu o dielo,
predmetom ktorej malo byť zhotovenie stavby rodinného domu. Medzi stranami sporu nebolo dohodnuté
odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, a ani zákon v ust. § 50a OZ odstúpenie od zmluvy neupravuje.
Keďže k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, zmluva o budúcej zmluve je platná. Pokiaľ by jedna zo strán,
v tomto prípade žalobca, trval na uzavretí zmluvy o dielo v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve
o dielo, mohol by sa domáhať súdnou cestou nahradenia prejavu vôle budúcich objednávateľov, teda
žalovaných. Zmluva o budúcej zmluve o dielo zo dňa 4.10.2012 je platná, keď z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti tak, ako
to uviedol súd prvej inštancie, s tým, že aj podľa odvolacieho súdu je dostatočne precizovaná tak,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, aký majú zmluvné strany záujem. Odvolací súd sa rovnako,
ako súd prvej inštancie, nestotožnil s tvrdením žalovaných, že títo platne od tejto zmluvy o budúcej
zmluve odstúpili. Podľa bodu 3.5 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, v prípade, že nebude uzatvorená
zmluva o dielo, sa zmluvné strany dohodli, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu
tejto zmluvy, budú ohodnotené ako jednorázová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení OZ.
Odmena príkazníka sa pre účely tejto zmluvy dojednala vo výške 1.660 Eur plus DPH s tým, že
výška takto dohodnutej odmeny nezávisí od rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác, a môže sa znížiť
iba písomnou dohodou strán. Následne v bode 3.6 tejto zmluvy bola všeobecne riešená situácia, že
ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, v tomto prípade mal budúci objednávateľ uhradiť budúcemu
zhotoviteľovi, okrem odmeny podľa článku 3.5, hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou
projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované podľa aktuálneho Sadzobníka
pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych sietí. Odvolací súd mal za to, že
zmluva o budúcej zmluve o dielo má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalobca vystupuje ako
dodávateľ služby, a žalovaní ako spotrebitelia. Skúmal, či medzi právnymi povinnosťami z tejto zmluvy
existuje rovnováha a dospel k záveru, že žalobca v znení článku 3.5 použil nekalú obchodnú praktiku,
keď si vymienil v zmluve, že ak odstúpi od zmluvy, činnosť budúceho zhotoviteľa bude hodnotená ako
jednorázová odmena príkazníka a jej výška nezávisí na rozsahu doposiaľ realizovaných prác, ale vždy
predstavuje sumu 1.660 Eur + DPH s výnimkou situácie, ak by pristúpil dobrovoľne na jej zníženie. V
tomto zmluvnom ustanovení, bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nedôjde k uzavretiu zmluvy, je spotrebiteľ
ako príkazca vždy povinný uhradiť sumu 1.660 Eur + DPH, a to rovnako bez ohľadu na rozsah doposiaľ
vykonaných prác a hodnotu prípravných prác, čo nepochybne spôsobuje nerovnováhu medzi stranami.
Z uvedeného článku zároveň vyplýva, že žalobcovi by vznikol nárok na odmenu aj v prípade, ak by
neuzavrel zmluvu o dielo, a ani nevykonal žiadne prípravné práce. Následne v ďalšom ustanovení článku
3.5 je uvedené, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, má budúci zhotoviteľ nárok, okrem odmeny, aj
na hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie. I keď zmluva o



budúcej zmluve nemá vyslovene charakter formulárovej zmluvy, neušlo pozornosti odvolaciemu súdu,
že jej znenie je vyhotovené tak, aby znevýhodňovalo spotrebiteľa, a to v každej situácii, keď spotrebiteľ
bol povinný zaplatiť túto sankciu bez ohľadu, či nebude uzatvorená zmluva o dielo z dôvodov na strane
budúceho zhotoviteľa alebo zo strany budúceho objednávateľa. Zložitá formulácia v zmluve potom vedie
k nepochopeniu následkov neuzavretia zmluvy zo strany bežného spotrebiteľa. Poukazujúc na uvedené,
preto žalobcovi ako príkazníkovi prináleží odmena za vykonané práce, keďže takýmto spôsobom dôjde
k spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi stranami sporu a tak, ako to žalovaní navrhovali, a ktorí
boli ochotní zaplatiť žalobcovi hodnotu ním vykonaných prípravných prác, ktoré preukázateľne vykonal,
a na ktoré sa žalovaní zaviazali v zmluve o budúcej zmluve, v ktorých je subsumovaná aj odmena za
tieto práce. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaných, že by si nejaké práce neboli objednali, keďže
rozsah týchto prác vyplýva z bodu 1.1 zmluvy o budúcej zmluve, a zo znenia tohto článku je nepochybné,
ktoré prípravné práce si žalovaní ako budúci objednávatelia objednali. Súd prvej inštancie však neposúdil
rozsah realizácie týchto prác, a ani to, či tieto prípravné práce boli uskutočnené v zmysle a v priamej
súvislosti so zmluvou o budúcej zmluve. Vo svojom rozhodnutí iba stroho konštatoval, že ich realizácia
žalobcom má vyplývať z predložených listinných dôkazov na č. l. 55 až 87 spisového materiálu. V ďalšom
konaní uložil súdu prvej inštancie bezpečne ustáliť rozsah vykonaných prác na základe zmluvy o budúcej
zmluve, ako aj jeho hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie
a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných, a až po ustálení rozsahu týchto činností a prác bude
môcť kvantifikovať ich hodnotu, a to podľa v tom čase platného aktuálneho Sadzobníka pre navrhovanie
ponukových cien a projektových prác inžinierskych sietí, ktorý bol platný ku dňu dokončenia tejto
projektovej dokumentácie. Rovnako je potrebné špecifikovať hotové výdavky žalobcu, ktoré vynaložil v
súvislosti s realizáciou prípravných prác k zmluve, vrátane administrácie, a to poštovného, hovorného a
prípadných cestovných nákladov zamestnancov žalobcu, vrátane ďalších nákladov, ako je napr. náhrada
mzdy s tým, že tieto náklady musia bezprostredne súvisieť s realizáciou prípravných prác na základe
budúcej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu. Až potom, ako bude riadne preukázaný rozsah
nákladov pri výkone prípravných prác žalobcu, môže byť ustálená výška sumy, na ktorú má žalobca
nárok. Dodal, že v prejednávanej veci žalobca súdu predložil listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať
jeho nárok, avšak z viacerých týchto listín je zrejmé, že nespadajú pod vyššie citovaný bod 1.1 zmluvy o
budúcej zmluve, prípadne, že neboli vykonané v priamej súvislosti s realizovaním tejto zmluvy. Iniciatíva
pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu. Žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu naďalej zotrval
na žalobe, a napriek výzve súdu nepredložil špecifikáciu a rozsah vykonaných prípravných prác, ako
aj hotových výdavkov, vrátane nepredloženia aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien
a projektových prác inžinierskych sietí za účelom ich kvantifikácie. Vo svojom vyjadrení poukázal na
to, že sa predmetnou žalobou nedomáha nároku na zaplatenie ceny prípravných prác podľa bodu
1.1 a 3.6 zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca odmieta právny názor odvolacieho súdu, že pokiaľ ide
o bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, v predmete odmeny príkazníka ide o nekalú obchodnú
praktiku. Predmetné zmluvné ustanovenie je potrebné vykladať najmä s prihliadnutím na účel, ktorý ním
sporové strany pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve o dielo sledovali - nahradenie účelných nákladov,
ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s daným obchodným prípadom. Žalobca ako obchodná spoločnosť
zriadená za účelom dosiahnutia zisku s výstavbou rodinných domov ako hlavným predmetom činnosti,
nemôže mať, a ani nemá žiaden záujem na takom postupe, kedy po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve
o dielo s klientom by bol neaktívny, neplnil by si zmluvné povinnosti a odmietol uzatvorenie zmluvy o dielo,
a de facto aj možnosť dielo zhotoviť. Naopak, v danom prípade to boli práve žalovaní ako klienti žalobcu,
ktorí neposkytovali súčinnosť nevyhnutnú k naplneniu účelu zmluvy a neuhrádzali zálohu určenú na
krytie prvých prípravných prác, a to napriek tomu, že sa k tomu zaviazali, pričom žalovaní nakoniec
prejavili vôľu ďalej so žalobcom nespolupracovať. Na základe uvedených skutočností má žalobca za
to, že je možno spravodlivo požadovať od žalovaných odmenu príkazníka ako ohodnotenie činnosti,
nahradenie nákladov, ktoré žalobca pre žalovaných vynaložil. V súvislosti s preukazovaním samotných
činností ohodnotených odmenou príkazníka, ktoré demonštratívne vypočítava ust. článku III. bodu 3.5
zmluvy, žalobca uviedol, že činnosti, ktoré pre žalovaných ako svojich klientov realizoval, predložil v
rámci konania súdu prvej inštancie. Zároveň zdôraznil, že odmena príkazníka predstavuje paušalizovanú
sumu, t. j. rozsah realizovaných činností, nie je rozhodujúci, pričom tento závisí aj od miery poskytovania
súčinnosti zo strany klientov žalobcu, v danom prípade žalovaných, nakoľko sa predpokladá vzájomná
súčinnosť, komunikácia, bez ktorej nemožno dosiahnuť naplnenie účelu zmluvy. Keďže žalobca naďalej
zotrvával na dôvodnosti ním uplatneného nároku na odmenu príkazníka v zmysle bodu 3.5 zmluvy o
budúcej zmluve o dielo, súd prvej inštancie s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho



súdu podľa § 397 ods.2 CSP, ktorý uvedené zmluvné dojednanie vyhodnotil za nekalú obchodnú praktiku
v zmysle ust. § 7 zák. č. 250/2007 Z. z., žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zo záverov rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva, že uvedené zmluvné dojednanie spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými
stranami, keďže spotrebiteľ ako príkazca je povinný žalobcovi ako dodávateľovi uhradiť sumu 1.660 Eur
+ DPH bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, bez ohľadu na rozsah doposiaľ
vykonaných prác a hodnotu prípravných prác, a to aj v prípade, ak neboli vykonané žiadne prípravné
práce. Uvedené zmluvné dojednanie je formulované tak, aby znevýhodňovalo spotrebiteľa, a to v každej
situácii, keď spotrebiteľ bol povinný zaplatiť túto sankciu bez ohľadu, či nebude uzatvorená zmluva o dielo
z dôvodov na strane budúceho zhotoviteľa, alebo zo strany budúceho objednávateľa. Zložitá formulácia
v zmluve potom vedie k nepochopeniu následkov neuzavretia zmluvy zo strany bežného spotrebiteľa.
V zmysle záverov odvolacieho súdu však žalobcovi prináleží odmena za skutočné vykonané prípravné
práce v zmysle bodu 1.1 zmluvy, čo nesporne vyplýva zo znenia bodu 3.6 zmluvy o budúcej zmluve
o dielo. Keďže žalobca napriek záverom odvolacieho súdu a výzve súdu prvej inštancie, nepredložil
špecifikáciu a rozsah zrealizovaných prípravných prác, ktoré by bolo možné subsumovať pod bod 1.1
písm. a) až g) zmluvy o budúcej zmluve, vrátane nepredloženia špecifikácie hotových výdajov, ako
aj aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien a projektových prác inžinierskych sietí,
súd prvej inštancie z dôvodu nemožnosti ustálenia a kvantifikácie skutočne zrealizovaných prípravných
prác podľa bodu 1.1 zmluvy spolu s hotovými výdavkami pozostávajúcich z poštovného, hovorného,
cestovného a náhrady mzdy zamestnancov, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na
náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a úspešným žalovaným bol priznaný nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odmieta skutočnosť, že by používal vo svojej
praxi nekalú obchodnú podmienku, pričom uvádza, že ani samotný súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia ďalej neuviedol, aké konanie žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti je
možné subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu nekalej obchodnej praktiky, ktoré vymenúva zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nesprávnym je tiež konštatovanie súdu, že žalobca si vymienil
v Zmluve ustanovenie čl. III ods. 3.5 za účelom takého konania po uzatvorení Zmluvy, kedy by žalobca
nekonal, odmietol uzatvoriť zmluvu o dielo, pričom by mu vznikol nárok požadovať odmenu príkazníka.
Takýto postup žalobcu spočívajúci v jeho nekonaní a následnom uplatnení odmeny príkazníka podľa
ustanovenia čl. III. ods. 3.5, nebol v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie ani preukázaný.
Práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie,
že žalobca aktívne postupoval po uzatvorení Zmluvy - poskytol žalovaným ako svojim klientom servis
manažéra projektu. Boli to práve žalovaní, kto porušoval svoje zmluvné povinnosti. Žalovaní riadne
a včas neuhradili zálohu určenú na krytie prvých prípravných prác podľa ustanovenia čl. III. ods. 3.3
Zmluvy, neposkytovali žalobcovi potrebnú súčinnosť podľa ustanovenia čl. I. ods. 1.2 Zmluvy a zároveň
odstúpili od Zmluvy, a teda de facto odmietli uzatvorenie zmluvy o dielo. V súvislosti s kvantifikáciou
jednotlivých činností žalobcu, na ktorých odmene sa sporové strany dohodli ustanovením čl. III. ods.
3.5 Zmluvy, žalobca uvádza, že toto spätne nie je možné, a to z dôvodu, že odmena príkazníka bola
sporovými stranami dohodnutá ako paušálna suma. Z tohto dôvodu preto žalobca neviedol evidenciu
aký čas strávil jeho pracovník spracovaním úkonov pre žalovaných, ani nebola určená napr. hodinová
sadzba na ohodnotenie týchto úkonov, a preto nemožno tieto dodatočne špecifikovať. Ďalej uviedol, že
odmena príkazníka nie je sankciou, ako to naznačuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. K takémuto záveru nemožno dospieť žiadnym výkladom predmetného ustanovenia čl.
III. ods. 3.5 Zmluvy upravujúceho odmenu príkazníka. Žalobca má za to, že zmluvné ustanovenie čl.
III. ods. 3.5 Zmluvy nemožno právne posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku, či neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalobca tvrdí, že žalovaní mali možnosť dostatočne sa oboznámiť s návrhom Zmluvy,
ktorého znenie bolo vytvorené na základe predchádzajúcich spoločných rokovaní, a mohli vzniesť svoje
ďalšie požiadavky na jeho obsah, pričom v krajnom prípade mohli návrh Zmluvy odmietnuť. S poukazom
na realizované dokazovanie vyplýva, že procesná obrana žalovaných bola zjavne účelová, keď títo tvrdili,
okrem iného, že žalobca bol po uzatvorení Zmluvy nečinný, pričom bol preukázaný opak. Z uvedeného
je podľa názoru žalobcu zrejmé, že takto zvolenou procesnou obranou sledujú žalovaní účel vyhnúť sa
plneniu svojich povinností, ku ktorým sa zmluvne zaviazali. Žalobca uvádza, že rešpektuje účel právnej
ochrany upravujúcej postavenie spotrebiteľa v právnych vzťahoch s dodávateľom, avšak dodáva, že
cieľom tejto právnej ochrany je vyváženie postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom, a
nie vyhýbanie sa plneniu si svojich záväzkov zo strany spotrebiteľov. Žalobca považuje svoj žalovaný
nárok za oprávnený, čo do dôvodu, ako aj do výšky, a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za



nesprávne po právnej stránke. Preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.992,- eur s príslušenstvom, keď tvrdil, že
medzi účastníkmi konania bola dňa 4.10.2012 platne uzavretá Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. XXX/
XXXX s tým, že po podpise tejto zmluvy žalovaní vyjadrili svoje stanovisko, v ktorom uviedli, že ukončujú
spoluprácu so žalobcom, na čo tento pristúpil k vyčísleniu doteraz mu vzniknutých nákladov, ktoré zaslal
žalovaným dňa 14.1.2013 ako konečné vyúčtovanie vykonaných prác vo výške 1.992,- eur, s tým, že
uvedenú sumu vyčíslil žalobca v zmysle ustanovenia článku III. bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve ako
odmenu príkazníka vo výške 1.660,- eur, plus príslušná sadzba DPH.

10. V danej veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá vyššie uvedená zmluva o budúcej zmluve o
dielo, pričom k odstúpeniu od zmluvy, ani k jej ukončeniu z iného dôvodu, nedošlo, a táto je doposiaľ
platná. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že by z ich strany došlo k odstúpeniu od
zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy v zmluve o budúcej zmluve nebolo dohodnuté (ani pre jednu zo
strán) a nie je upravené ani v ustanoveniach upravujúcich zmluvu o budúcej zmluve, preto k odstúpeniu
od zmluvy podľa zákona (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ani nemohlo dôjsť.

11. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej
doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle
bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (§ 50a ods. 2).

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.



14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve má
za následok vznik kontrakčnej povinnosti, ktoré podstatné náležitosti zmluvné strany dohodli v zmluve
o budúcej zmluve. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve bude teda závislá nielen od toho, či zmluva o
budúcej zmluve má podstatné náležitosti o budúcej zmluve, ale aj do toho, či jej obsahom je aj dohoda
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob
určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy.

19. V danej veci z prejavov oboch zmluvných strán, ako aj z následného sa správania žalobcu, tak aj
žalovaných, bola prejavená zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť zmluvu o dielo, predmetom ktorej
malo byť zhotovenie stavby rodinného domu. Vôľa zmluvných strán bola nepochybná. Medzi účastníkmi
tak, ako to bolo uvedené vyššie, nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, ani zákon
v ustanovení § 50a Občianskeho zákonníka neupravuje odstúpenie od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy
nedošlo a zmluva o budúcej zmluve o dielo je preto platná. Pokiaľ by jedna zo strán, v tomto prípade
žalobca, trval na uzavretí zmluvy o dielo v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve o dielo, mohol
by sa domáhať súdnou cestou nahradenia prejavu vôle budúcich objednávateľov (žalovaných v 1. a 2.
rade) podľa dispozícií uvedených v zmluve o budúcej zmluve o dielo.

20. Zmluva o budúcej zmluve o dielo zo dňa 4.10.2012 je platná, keď z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti a je
dostatočne precizovaná tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, aký majú zmluvné strany záujem.

21. Podľa bodu 3.5 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o
dielo, sa zmluvné strany dohodli, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy
smerujúcej k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania, sú činnosťami
príkazníka predstavujúce hlavne réžiu a výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o
dielo, až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy, budú ohodnotené ako jednorázová
odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odmena príkazníka sa pre
účely tejto zmluvy dojednala vo výške 1.660,- eur plus DPH s tým, že výška takto dohodnutej odmeny
nezávisí od rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác, a môže sa znížiť písomnou dohodou strán. Následne
v bode 3.6 tejto zmluvy, bola všeobecne riešená situácia, ak nepríde k uzavretiu zmluvy o dielo, a v
tomto prípade mal budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi, okrem odmeny podľa článku
3.5 (1.660,- eur plus DPH), hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej
dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t. j. prípravné práce podľa článku 1 bod
2 a/ až g/), a to podľa aktuálneho Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a
inžinierskych sietí (Nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), ktorý je platný ku dňu dokončenia projektovej
dokumentácie.

22. Zmluva o budúcej zmluve o dielo má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalobca vystupuje ako
dodávateľ služby - prác a žalovaní ako spotrebitelia. Žalobca v znení článku 3.5 použil nekalú obchodnú
praktiku, keď si vymienil v zmluve, že ak odstúpi od zmluvy, že činnosť budúceho zhotoviteľa bude
hodnotená ako jednorázová odmena príkazníka a jej výška nezávisí na rozsahu doposiaľ realizovaných



prác a vždy predstavuje sumu 1.660,- eur plus DPH, s výnimkou tej situácie, ak by žalobca pristúpil
dobrovoľne na jej zníženie. Teda v tomto zmluvnom ustanovení, bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nedôjde
k uzavretiu zmluvy, je spotrebiteľ ako príkazca, vždy povinný uhradiť sumu 1.666,- eur s DPH, a to
rovnako, bez ohľadu na rozsah doposiaľ vykonaných prác a hodnotu prípravných prác, čo spôsobuje
nerovnováhu medzi stranami. Z uvedeného článku zmluvy vyplynulo, že žalobcovi by vznikol nárok na
odmenu aj v prípade, ak by neuzavrel zmluvu o dielo, a ani nevykonal žiadne prípravné práce.

23. Následne v ďalšom ustanovení článku 3.5 je uvedené, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, má
budúci zhotoviteľ nárok okrem odmeny (vo výške 1.660,- eur plus DPH), aj na hotové výdaje a odmenu
za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované.
I keď zmluva o budúcej zmluve nemá vyslovene charakter formulárovej zmluvy, jej znenie je vyhotovené
tak, aby znevýhodňovalo spotrebiteľa, a to v každej situácii, keď spotrebiteľ bol povinný zaplatiť túto
sankciu bez ohľadu, či nebude uzatvorená zmluva o dielo z dôvodov na strane budúceho zhotoviteľa,
alebo zo strany budúceho objednávateľa. Zložitá formulácia v zmluve potom vedie k nepochopeniu
následkov neuzavretia zmluvy zo strany bežného spotrebiteľa.

24. Preto žalobcovi ako príkazníkovi, prináleží odmena za vykonané práce, keď takýmto spôsobom dôjde
k spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi účastníkmi konania tak, ako to aj žalovaní navrhovali, ktorí
boli ochotní zaplatiť žalobcovi hodnotu ním vykonaných prípravných prác, ktoré preukázateľne vykonal,
a na ktoré sa žalovaní zaviazali v zmluve o budúcej zmluve, v ktorých je subsumovaná aj odmena za
tieto práce, kde rozsah týchto prác vyplýva z bodu 1.1 zmluvy o budúcej zmluve, keď zo znenia tohto
článku je nepochybné, ktoré prípravné práce si žalovaní ako budúci objednávatelia objednali.

25. Keďže žalobca nepredložil špecifikáciu a rozsah zrealizovaných prípravných prác, ktoré by bolo
možné subsumovať pod bod 1.1 písm. a) až g) zmluvy o budúcej zmluve, vrátane nepredloženia
špecifikácie hotových výdajov, ako aj aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien a
projektových prác inžinierskych sietí, súd prvej inštancie z dôvodu nemožnosti ustálenia a kvantifikácie
skutočne zrealizovaných prípravných prác podľa bodu 1.1 zmluvy, spolu s hotovými výdavkami
pozostávajúcich z poštovného, hovorného, cestovného a náhrady mzdy zamestnancov, správne žalobu
žalobcu zamietol.

26. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci žalobca síce predložil súdu listinné
dôkazy, ktoré majú preukazovať jeho nárok, avšak z viacerých týchto listinných dôkazov je zrejmé,
že nespadajú pod vyššie citovaný bod 1.1 zmluvy o budúcej zmluve, prípadne, že neboli vykonané v
priamej súvislosti s realizovaním tejto zmluvy. Okrem toho sa podľa článku 1.1 žalobca zaviazal, že
spracuje projektovú dokumentáciu k stavbe, zabezpečí stavebné povolenie, spracuje štúdiu rodinného
domu, spracuje harmonogram prác na stavbe, spracuje špecifikáciu objednaných prác a materiálov
a spracuje model financovania, pričom zo žalobcom predložených dokladov nič také nevyplýva, s
výnimkou spracovania výkazov výmer, a už vôbec z týchto dokladov nevyplýva, aká bola hodnota týchto
prác, ktorá mala byť určená podľa Sadzobníka UNIKA tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej
zmluve.

27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

28. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).