{"guid": "0a9745f8-5ced-4eae-b745-291866140293:3ac29fe0-39b0-4f92-9126-251766a23d7c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1", "spisova_znacka": "11CoE/174/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/174/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 11. decembra 2018, sp. zn. 11CoE/174/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1", "identifikacne_cislo": "4313219541", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-39.odsek-4", "nazov": "§ 39 ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-39.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ac29fe0-39b0-4f92-9126-251766a23d7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/174/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313219541
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, T. ulica XXX/XX, V.,
o vymoženie sumy 488,- eur, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4Er/1350/2013 a u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 18829/13, o odvolaní
oprávneného zo dňa 24. 07. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 4Er/1350/2013-52 zo
dňa 06. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. výroku o zastavení exekúcie   p o
t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a súčasne uviedol, že o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia (II.
výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 ods. 4,     § 57 ods. 1 písm.
m/, § 58 ods. 1, § 243b ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995    Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovenia § 3 ods. 2 a § 4 ods.  6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, článku 2 písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovení § 39, § 52 ods. 2, 4 a § 53 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom zmluvu
o úvere. Po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky, a rozhodcovského rozsudku spis. zn. SR
09898/11, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou
vystavenou dňa 30. 11. 2010, kde žalovaný (povinný) vystupuje ako vystaviteľ a žalobca (oprávnený)
ako remitent. Po preštudovaní uvedených dokumentov súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný
ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa.
Na základe uvedeného mal tiež za preukázané, že oprávnený ako veriteľ pri vyplnení zmenky porušil
ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene            a doplnení



zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov platného a účinného v čase vystavenia a vyplnenia zmenky, nakoľko zmenková suma 488
eur presahuje 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 500 eur   z čoho 30 % je 150 eur. Zmenka teda mohla
byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, vystavená však bola na sumu 150 eura
(správne malo byť uvedené na sumu 488 eur). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zastáva názor,
že takáto zmenka je v priamom rozpore so zákonom a predstavuje absolútne neplatný právny úkon
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Poznamenal tiež, že preštudoval Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy, pričom citoval článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaný
Dohoda o vyplnení zmenky. Vo svojom uznesení súd prvej inštancie poukázal tiež na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26. 02. 2015.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že po preštudovaní úverovej zmluvy uzatvorenej medzi povinným
ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom má za to, že predmetná zmluva nemá obligatórne náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z.   v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej úverovej zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie v rámci svojho rozhodnutia poukázal aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015.

6. Podľa súdu prvej inštancie, článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi,
ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Na základe uvedeného mal za to,
že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý citoval vo svojom uznesení, takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa a
preto ho musel vyhodnotiť ako neprijateľné a tým aj neplatné podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho
zákonníka.

7. Exekučný súd mal za preukázané, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje žalovanú sumu je
neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady        č. 71/1968 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného          a účinného v čase vystavenia a vyplnenia
zmenky. Ďalej mal za preukázané, že zmluva          o úvere uzavretá medzi povinným ako dlžníkom a
oprávneným ako veriteľom dňa 15. 10. 2010 nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g),
h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z.   v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy čo má za následok, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ustálil i to, že článok 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.      1 prvej vety
Občianskeho zákonníka, čo má v zmysle rozsudku Krajského súdu Prešov, citovaného v napadnutom
uznesení, za následok nielen neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky, ale aj neplatnosť samotnej zmenky.

8. Záverom svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že povinný ako fyzická osoba nekonal
pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a preto mal za preukázané, že povinný mal v predmetnom konaní
postavenie spotrebiteľa. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách súdneho exekútora súd
rozhodne samostatným uznesením.

9. Proti výroku I. predmetného uznesenia (o zastavení exekúcie) podal oprávnený       v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

10. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 30. 11. 2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.
404400406, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel  povolania. Povinný v zmluve o
úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba
chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy
potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Zákon o spotrebiteľských úveroch č.



258/2001 Z. z. a neskôr        č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia
úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto
pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve
V tomto smere poukázal na uznesenie Okresného súdu Trebišov č. k. 6Er/699/2009-113 zo dňa 25.
11. 2010. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený
neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluvu o úvere        č. 404400406 nemožno
podľa oprávneného považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere      v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie, na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky
v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného,
že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným
podpisom v zmluve o úvere, pričom je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah
vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, povolania alebo iného účelu. Oprávnený
uviedol, že trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere
mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú
vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného je plne v súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa.

V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že
nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva
o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil
do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na
uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/1352/2014 -15 zo dňa 04. 03. 2016.

K tvrdeniam súdu o nemožnosti zbaviť sa povinnosti učiniť zadosť ustanoveniam zákona o
spotrebiteľských úveroch tak, že neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje, resp. sa uvedie účel
skreslený uviedol, že zmluva o úvere obsahovala možnosť výberu zo 4 rôznych účelov pre ktorý sa
úver poskytuje. Účel je vybraný samotným dlžníkom. Vzťah medzi oprávneným a povinným nie je
vzťahom spotrebiteľským, teda súd prvej inštancie nepostupoval správne keď aplikoval ustanovenia o
spotrebiteľských úveroch. Povinný pri určení, za akým účelom sú poskytnuté finančné prostriedky, konal
na základe svojej slobodnej vôle. Ustanovenia o neprijateľných podmienkach nie je možné aplikovať na
zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka.

11. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 06. 07. 2017 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21. 08. 2013,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 08. 03. 2012 Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 09898/11, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 29. 03. 2012. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, PhD. následne v podaní zo dňa 26. 08. 2013 (doručeným súdu prvej inštancie dňa
27. 09. 2013) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označeného exekučného titulu. Dňa      30. 10. 2014 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. V podaní zo dňa 22. 01.
2016 (doručeným dňa 03. 02. 2016) súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu
oprávneného zo dňa   21. 01. 2016 na vykonanie exekúcie. Dňa 06. 07. 2017 vydal súd prvej inštancie



uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

14. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. 04. 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01. 04. 2017.

Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017,             v návrhu
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. 01.
2015) v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, vydaného pred 01. 01. 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 01. 01. 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014.

Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.



Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. 04. 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01. 04. 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 08.
03. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod
sp. zn. SR 09898/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 29. 03.
2012, vydaného na podklade predloženej zmenky vystavenej dňa 30. 11. 2010. Odvolací súd pripomína,
že zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa
začali pred účinnosťou tohto zákona (pred 23. 12. 2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej
má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

17. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa         § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd
prvej inštancie splnil a dospel k správnemu záveru, že povinný nekonal pri uzavretí vyššie spomenutej
zmluvy o úvere zo dňa 30. 11. 2010          v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp. povinný mal v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Rovnako
správne súd prvej inštancie zhodnotil, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatvorenej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným
ako veriteľom umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho
peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Súd
prvej inštancie na základe uvedeného správne ustálil, že takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť a tým
aj neplatnosť podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto správne
podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

18. V súvislosti s otázkou, či sa v danej situácii v prípade povinného jednalo o spotrebiteľa alebo
nie, uvádza odvolací súd nasledovné. Vyššie uvedenú zmluvu o úvere zo dňa 30. 11. 2010 uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne
nepreukázal. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere zaškrtnutím
príslušného políčka uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.        V zmluve
o úvere je povinný totiž identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného
pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu,
bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý
nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento
údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je označenie



dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy
vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus
o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal
pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté medzi oprávneným a
povinným dňa 30. 11. 2010 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004    Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423
CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/1350/2013", "guid": "e33b1b51-68ad-4fc9-b404-a0a9023dae5b:22551b92-b380-41e5-bf2a-154c3113f3e3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0a9745f8-5ced-4eae-b745-291866140293:36f7887a-5bdd-459a-b27b-4736a7978ad7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1", "spisova_znacka": "11CoE/174/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/174/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4313219541.1"}, {"guid": "b27aa7f9-1d3e-42ad-bc29-8539c24394e5:5ed70de1-eaee-43a3-9f0f-b375270e3c1c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114211329.1", "spisova_znacka": "7Co/339/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/339/2014 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114211329.1"}, {"guid": "2673b2c6-977a-45cc-80d9-19be17bcfd88:c0e9368e-0c96-4324-ab90-6ac69dc387cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/1350/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Er/1350/2013 z 20. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2673b2c6-977a-45cc-80d9-19be17bcfd88:c0e9368e-0c96-4324-ab90-6ac69dc387cd"}, {"guid": "a7e4e106-e1d5-4192-8772-d7d3ef41e029:29b4d032-64a4-41c6-a2a9-f024a3ac9718", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/699/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 6Er/699/2009 z 5. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2015-05-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7e4e106-e1d5-4192-8772-d7d3ef41e029:29b4d032-64a4-41c6-a2a9-f024a3ac9718"}, {"guid": "8aab0a77-2646-4bc6-af3c-f02080a0b4f0:aea69afb-2ac0-446b-85a6-139baf8e0bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/1352/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Er/1352/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8aab0a77-2646-4bc6-af3c-f02080a0b4f0:aea69afb-2ac0-446b-85a6-139baf8e0bf9"}], "citovane_v": []}