Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/444/2014 z 21. 4. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. apríla 2015, sp. zn. 13Cob/444/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5311210195.4
Krajský súd Žilina | 13Cob/444/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5311210195.4 | 2015-04-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 149 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 156 ods. 3 OSP, § 156 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ce1cc35-9919-4f72-83f6-aa65127a0791
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5311210195.4

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/444/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210195
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5311210195.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LA VIRTU, s.r.o.,
so sídlom B. S. Timravy 950/13, 010 08 Žilina, IČO: 44 281 218, zastúpeného právnou zástupkyňou
JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou, so sídlom A. J. XX, XXX XX U., proti žalovanému: D. H.,
s miestom podnikania U Kľukov 269, 023 11 Zákopčie, IČO: 41 072 936 (podnikateľský subjekt má
pozastavenú činnosť od 24.03.2015 do 24.03.2018), zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom
Cibuľom, advokátom, so sídlom M. N. XXX/X, XXX XX Q. K., v konaní o zaplatenie 1.599 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 6Cb/5/2012-89 zo
dňa 18.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6Cb/5/2012-89 zo dňa 18.6.2013 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 6Cb/5/2012-111 zo dňa 28. apríla 2014 a opravným uznesením
Okresného súdu Čadca č.k. 6Cb/5/2012-119 zo dňa 4. septembra 2014     p o t v r d z u j e .

Žalovaný  j e   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 123,49 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu
JUDr. Natálie Kanderkovej, advokátky, so sídlom A. J. XX, XXX XX U..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 1.599 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.599 Eur od 9.4.2009
do zaplatenia a hradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 491,54 Eur, v lehote do
troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu zo dňa
27.10.2011, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť istinu 1.599 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% od 9.4.2009 do zaplatenia a hradiť trovy konania. Okresný súd dňa 4.11.2011
vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor, v ktorom
popieral existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by zakladal právo žalobcu
domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy. Žalovaný tvrdil, že si od žalobcu neobjednal kávovar a takýto
tovar žalovaný od žalobcu ani nikdy neprevzal a ak v minulosti odoberal od žalobcu nejaký tovar, tak
za tento tovar vždy riadne a včas zaplatil.

Po zrušení platobného rozkazu žalobca zotrval na podanom návrhu a poskytol tvrdenie, že žalovanému
dodal na základe osobnej objednávky kávovar typu danesi Elegance 2G v hodnote 2.100 Eur spolu
s DPH, teda v celkovej hodnote 2.499 Eur, cenu ktorého vyúčtoval faktúrou zo dňa 1.4.2009 s
termínom splatnosti 8.4.2009 a túto zaslal žalovanému. Žalovaný z predmetnej faktúry zaplatil časť v
celkovej výške 900 Eur a neuhradil žalovanú sumu 1.599 Eur, napriek výzve žalobcu na doplatenie



zvyšnej sumy do 21.1.2011. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia faktúrou vyhotovenou dňa 1.4.2009,
splatnou 8.4.2009, Saldokontom odberateľov, obsahom podaného odporu žalovaného proti platobnému
rozkazu, dokladom o prevzatí tovaru zo dňa 24.3.2009, výpismi z účtu žalobcu preukazujúcimi čiastkové
platby žalovaného v troch splátkach, z ktorých platieb mal žalobca za to, že žalovaný čiastočnými
platbami pohľadávku uznal a po doručení faktúry ústnou formou a ani písomne túto nereklamoval,
resp. nerozporoval. Žalobca predložil kópiu dodacieho listu zo dňa 24.3.2009, v rámci ktorého sa medzi
dodaným tovarom nachádza aj kávovar danesi Elegance, výrobné číslo: 0900624.

Žalovaný popieral, že by od žalobcu vôbec niekedy prevzal nejaký objednaný tovar. Poskytol tvrdenie, že
dodací list predložený žalobcom nemá k dispozícii, pretože žiaden tovar od žalobcu neprevzal. Tvrdenie
žalobcu, že uznal svoj záväzok na základe toho, že                  v mesiacoch jún až august vykonal
čiastočné úhrady po 300 Eur, rovnako popieral s tvrdením, že sa nejednalo o platby za kávovar, ale
jednalo sa o zaplatenie mlynčeka na kávu.

Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, ktorí podľa tvrdenia žalobcu
vykonávali práce spojené s dodávkou predmetného kávovaru žalovanému a jeho nainštalovanie, a to
svedka W. O. a Mgr. K. J. a K. J., listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - kópiami fotografií. Uviedol,
že pri hodnotení vykonaného dokazovania postupoval podľa ust. § 132 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd
zaujal stanovisko, že žalovaný pôvodne vo svojom vyjadrení, resp. v dôvodoch podaného odporu proti
platobnému rozkazu uvádzal, že nemal vôbec žiaden právny vzťah so žalobcom, ktorý by mu zakladal
povinnosť nejakej úhrady, resp. opačne žalobcovi domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy. Toto tvrdenie
žalovaného okresný súd zhodnotil ako v príkrom rozpore s výpisom z účtu žalobcu, ktorý bol predložený
na preukázanie jeho tvrdenia, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu na základe kúpno-
predajnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, týkajúcej sa kávovaru zn. danesi. Z výpisu z účtu
žalobcu                     v Československej obchodnej banke za obdobie od 1.6.2009 do 30.6.2009 je uvedená
dňa 18.6.2009 platba ako príkaz na úhradu z účtu s označením platcu D. H. a účelom platby stroj danesi
na sumu 300 Eur, z obdobia 1.7.2009 do 31.7.2009 zo dňa 15.7.2009          z rovnakého účtu účel platby
presso stroj danesi D. H. 300 Eur a z 1.8.2009 do 31.8.2009 z rovnakého účtu žalovaného s označením
účelu platby danesi stroj D. H. ďalších 300 Eur. Na podporu tohto tvrdenia žalobcu, okrem predložených
výpisov z účtu žalobcu, pri vzájomnom ohodnotení dôkazov okresný súd poukázal na skutočnosť, že
žalovaný žiadnym spôsobom nepopieral prevzatie faktúry zo dňa 1.4.2009 č. 90093, splatnej 8.4.2009,
na sumu 2.499 Eur, pričom aj platby podľa výpisov z účtu žalobcu časovo nadväzovali na uvedenú
faktúru, resp. po upomienke zo strany žalobcu adresovanej žalovanému a predtým doručenej faktúry.
Žalovaný nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom bránil a reklamoval u žalobcu neexistenciu
právneho vzťahu.

Z vykonaných dôkazov, a to listinných, ako i výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom mal okresný
súd preukázané, že skutočne medzi žalobcom a žalovaným došlo            k uzavretiu kúpno-predajnej
zmluvy týkajúcej sa dodávky kávovaru, a to dodacím listom potvrdením svedkyne Mgr. K. J., svedka
W. O.. Svedok W. O., ktorý sprostredkovával žalobcovi určité servisné práce týkajúce sa dodávaných
prístrojov prevádzok podobných, resp. prevádzok, kde je používané varenie kávy a zapájanie mlynčekov
a kávovarov potvrdil, že spoločne s vypočutou svedkyňou bol               v zariadení žalovaného v
Liptovskom Mikuláši, kde takýto kávovar namontoval. Pokiaľ žalovaný spochybňoval vznik právneho
vzťahu medzi ním a žalobcom a tvrdil, že žiadny zodpovedný alebo poverený pracovník takúto zmluvu
so žalobcom neuzatváral, okresný súd považoval za nelogické, že aj by napriek tomu uhradil tri splátky v
celkovej výške 900 Eur na účet žalobcu, pričom s verziou, že nevznikol žiaden právny vzťah a že žiaden
kávovar od žalobcu neprevzal, žalovaný prišiel až v čase po podaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu, keď ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu jednoznačne a konkrétne dôvody, pre
ktoré by právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemal vzniknúť, nešpecifikoval. Všetky stanoviská
a tvrdenia žalovaného k návrhu žalobcu jednoznačne podľa okresného súdu spochybnili pravdivosť jeho
tvrdenia, a pokiaľ v prospech žalovaného vypovedal svedok K. J., okresný súd považoval tohto svedka
za zaujatého, pretože ide o svedka, ktorý nepopieral, že je spoločníkom v podnikaní so žalovaným, a
teda podľa názoru okresného súdu má záujem na tom, aby žalovaný neniesol finančnú zodpovednosť
za pohľadávku, ktorá môže určitým spôsobom ovplyvniť v súčasnej dobe finančné prostriedky, ktoré
spoločne vynakladajú na podnikanie, a preto ani spochybnenie podpisu svedka J. na objednávke, ktorú



skutočnosť jednoznačne uvádzala svedkyňa Mgr. K. J., okresný súd hodnotil ako zaujaté stanovisko,
neobjektívne, v snahe pomôcť spoločníkovi a partnerovi v súčasnom podnikaní.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, keďže z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah
kúpno-predajnej zmluvy, ktorá skutočnosť nebola potvrdená písomnou kúpno-predajnou zmluvou, avšak
žalobca so žalovaným pri dodávke kávovaru danesi podpísali dodací list, za žalobcu svedkyňa, ktorá
bola poverená žalobcom - Mgr. K. J. a zo strany žalovaného osoba, ktorá podpísala z druhej strany
tento dodací list, i keď svedok K. J.k túto skutočnosť popieral. Podľa okresného súdu všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti a postup žalobcu po dodaní sporného prístroja, nereagovaní žalovaného na
doručenú faktúru, čiastočné splácanie uvedeného prístroja, nereagovanie na upomienku zo strany
žalobcu, svedčili v prospech žalobcu, a teda aj               v prospech skutočnosti, ktorá prakticky
bola realizovaná pri dodávke tovaru, že uvedený prístroj prevzal poverený K. J., ktorý túto skutočnosť
popieral, avšak objektívnosť takéhoto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Okresný súd na základe
tohto skutkového a právneho stavu zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť zvyšok kúpnej ceny za
dodaný kávovar danesi vo výške 1.599 Eur podľa ust. § 409 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 448 ods. 2
Obchodného zákonníka. Za aplikácie ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi
právo na zaplatenie úroku z omeškania od prvého dňa omeškania s plnením peňažného záväzku podľa
predloženého dokladu - faktúry č. 90093 zo dňa 1.4.2009, za ktorý považoval deň 9.4.2009. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi sporu priznal
právo na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 96 Eur a trov právneho
zastúpenia 395,54 Eur, ktoré súčtom predstavujú sumu 491,54 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Žalovaný uviedol, že od začiatku popieral vznik
záväzkového vzťahu so žalobcom, ktorý okresný súd podradil pod ust. § 409 Obchodného zákonníka,
namietal uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť údajne presso stroj zn. Danesi za kúpnu
cenu 2.499 Eur. V konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode o podstatných
náležitostiach kúpnej, ale ani inej zmluvy. Žalovaný uviedol, že pre platné uzavretie kúpnej zmluvy
sa vyžaduje dohoda o podstatných náležitostiach tohto zmluvného typu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie toho, aké boli konkrétne dojednania o podstatných náležitostiach kúpnej
zmluvy, najmä nepreukázal, aká bola dohoda o cene za kúpu presso stroja, na čo žalovaný poukazoval.
Žalovaný bol toho názoru, že najmä pre absenciu dohody o cene mal okresný súd žalobu zamietnuť.
Okresný súd síce správne citoval na vec dopadajúce ustanovenia Obchodného zákonníka, no napriek
tomu neustálil podľa ust. § 448 Obchodného zákonníka obvyklú cenu veci, za situácie, že táto okolnosť
bola medzi účastníkmi sporná a v odôvodnení sa touto spornosťou nevysporiadal. Žalovaný mal za
to, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, nakoľko Obchodný zákonník pre
takúto zmluvu vyžaduje dohodu o cene, resp. dohodu o spôsobe jej určenia. Žalovaný nepopiera a ani
nepopieral, že si od žalobcu objednal mlynček na kávu, tento prevzal a v splátkach aj zaplatil. K poukazu
žalobcu na skutočnosť, že žalovaný zaplatil za presso stroj v splátkach 900 Eur, čím mal uznať záväzok
zaplatiť žalovanú istinu, žalovaný sa jednoznačne vyjadril, že tieto platby poukázal v prospech žalobcu
za dodaný mlynček na kávu. O pravdivosti tvrdenia žalovaného svedčí i to, že žalobca sa nedomáhal
zaplatenia kúpnej ceny za dodaný mlynček na kávu, v ktorej súvislosti poukázal i na výpoveď svedka
O.. Pokiaľ žalobca na preukázanie prevzatia  plnenia predložil okresnému súdu dodací list, ktorý mal
byť opatrený podpisom svedka J., tak tento na pojednávaní uviedol, že presso stroj neprevzal a po
nahliadnutí do dodacieho listu uviedol, že sa na ňom nenachádza jeho podpis. Okresný súd tomuto
tvrdeniu neuveril a bez nariadenia znaleckého dokazovania ustálil, že je nepochybné, že presso stroj
prevzal práve svedok J.. Za situácie, keď žalobca tvrdil, že vec prevzala určitá osoba, ktorá to kategoricky
poprie a žalobca nenavrhne znalecké dokazovanie, ani iný dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia, nebolo
na mieste, aby okresný súd toto vyhodnotil v neprospech žalovaného. Ide o okolnosť rozhodnú pre
správne posúdenie veci, teda či došlo k odovzdaniu veci. Zároveň k hodnoteniu svedeckých výpovedí
žalovaný poukázal na to, že rovnako zaujatí mohli byť aj žalobcom navrhnutí svedkovia - zamestnankyňa
žalobcu Mgr. J. a svedok O.. Napriek tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k prevzatiu
presso stroja svedkom J., okresný súd si o tejto skutočnosti urobil opačný záver. Žalovaný mal za to,
že nie je jeho povinnosťou dokazovať skutočnosti svedčiace             v prospech protistrany. Pokiaľ
okresný súd poukazoval na rozpory medzi obsahom odporu a obranou žalovaného na pojednávaniach,
tak mal za to, že tento poukaz je nenáležitý, pretože je vecou žalovaného, akú stratégiu a argumentáciu



zvolí na úspešné bránenie jeho práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne.
Žalobca rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za správne a nesúhlasil s odvolacími dôvodmi
žalovaného. Mal za to, že okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci v konaní navrhli, tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, predovšetkým rozhodol v súlade so zákonom a
správne právne posúdil vec. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal, aká bola dohoda o predmete kúpy a cene predmetu kúpy a rovnako nepreukázal
prevzatie dodaného tovaru. Podľa žalobcu, svedeckých výpovedí, bol medzi žalobcom a žalovaným
dlhodobý obchodný vzťah, žalobca na základe ústnych alebo telefonických objednávok, teda ani v tomto
prípade nie písomných, dodával žalovanému kávu, vykonával opravu zariadení na varenie a mletie kávy
v súlade s jeho predmetom podnikania a žalovaný za tento dodaný tovar vždy zaplatil. Medzi účastníkmi
došlo k ústnej dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, t.j. o predmete kúpy a o jeho cene
vzhľadom aj na skutočnosť, že jedine so súhlasom žalovaného mohlo dôjsť zo strany žalobcu k inštalácii
predmetného kávovaru v prevádzke. Poverený obchodný partner žalobcu, ktorý bol vo veci vypočutý
ako svedok, spoločne s pracovníčkou žalobcu dňa 24.3.2009 prístroj na výrobu kávy zn. Danesi v
prevádzke žalovaného nainštaloval za prítomnosti pracovníka žalovaného, súčasného spoločníka pána
J.. Hoci tento svedok a súčasný spoločník vypovedal protirečivo, a podľa názoru žalobcu nepravdivo, je
nepochybné, že v ranných hodinách, kedy bol kávovar nainštalovaný v prevádzke žalovaného, musel
byť prítomný, pretože iným spôsobom sa nebolo možné do prevádzky dostať. To, že podpis na dodacom
liste sa údajne podľa výpovede svedka J. nezhoduje s podpisom na jeho občianskom preukaze, je
odôvodniteľné časovým odstupom medzi týmito podpismi. Žalobca poukázal na to, že žalovaný aj
naďalej po inštalácii kávovaru spolupracoval so žalobcom a odoberal od neho ako od obchodného
partnera kávu, za dodaný kávovar zaplatil časť kúpnej ceny podľa prevzatej faktúry. Aj z výpisu z účtu
žalobcu, ktorý je súčasťou predložených dôkazov, bolo preukázané, že platby zo strany žalovaného boli
vykonané za kávovar - stroj Danesi. O tom, že žalovaný zavádza, svedčí aj jeho výpoveď,        v ktorej si
sám odporuje, ak najskôr tvrdil, že zaplatená suma je cenou za dodaný mlynček na kávu a inokedy, že
zaplatené sumy na účet žalobcu sú cenou za nájom kávovaru, ktoré tvrdenia sú protirečivé. Žalovaný
predmet kúpy prevzal tým, že tento sa dostal do jeho držby, predmet kúpy dlhodobo, niekoľko rokov
sám osobne užíval, o čom bol okresnému súdu predložený dôkaz vo forme fotodokumentácie, na ktorej
priamo vyhotovuje na predmetnom kávovare zn. Danesi kávu. Ďalej poukázal žalobca na to, že žalovaný
sa nesnažil nijakým spôsobom až do súdneho sporu namietať neplatnosť právneho úkonu, predmetný
stroj na výrobu kávy vrátiť, ani iným spôsobom nespochybňoval vykonanie tohto obchodného prípadu.
Bol toho názoru, že ak by žalovaný nemal záujem o kúpu predmetného kávovaru Danesi, našiel by
spôsob v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, akým vrátiť
predmet kúpy. Tým, že žalovaný časť kúpnej ceny za dodaný predmet kúpy, ktorý vo svojom príkaze na
úhradu peňažnému ústavu označil, začal plniť, uznal celý záväzok zaplatiť kúpnu cenu. V konaní bolo
podľa názoru žalobcu preukázané prevzatie predmetu kúpy, ktorý niekoľko rokov slúžil a možno i slúži
žalovanému k vytváraniu podnikateľského zisku, a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný
nebol zaviazaný k zaplateniu kúpnej ceny. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť s
priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s
opravnými uzneseniami potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/444/2014-127 zo dňa 03.03.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.04.2015,



na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného
súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 07.10.2013 (č.l. 94 - 95 spisu).

K veci samej krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,
pretože sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje sa správnosť
týchto dôvodov a len na precizovanie odôvodnenia vykonaného prvostupňovým súdom a doplnenie
krajský súd k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného k veci samej považuje krajský súd za potrebné poukázať
na ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna z výnimiek ustanovených v odsekoch 2 až 7 ust.
§ 213 O.s.p.. Krajský súd uvádza, že skutkový stav bol zistený skutkovým stavom dostatočne.

V danej sporovej právnej veci bolo podstatné ustáliť skutkový stav okresným súdom, a to či išlo o kúpnu
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi sporu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom zisteným na základe
vykonaného dokazovania okresným súdom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa
ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, a to čo do druhu a ceny špecifikovaného vo faktúre č. 90093 a
v dodacom liste zo dňa 24.03.2009. Skutková okolnosť dodania tovaru žalovanému bola preukázaná
nielen tvrdením žalobcu, faktúrou, dodacím listom a doloženou fotodokumentáciou (č.l. 81-86 spisu),
ale aj potvrdená výpoveďami svedkov do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.06.2013 (č.l. 74 - 80),
a to svedkyne Mgr. J., svedka W. O. i K. J.. Svedok W. O., pracovník spoločnosti Unias, potvrdil,
že v prevádzke žalovaného montoval predmetný kávovar, popísal, že namontovanie sa uskutočnilo v
Liptovskom Mikuláši na pešej zóne, a na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa presnejšie vyjadril,
čo v tej spomínanej prevádzke zapájal, uviedol, „že to bol kávovar, nastavil mlynček a kávu tak, aby bola
mletá tak, ako má byť“ (č.l. 75 rub spisu). Svedkyňa Mgr. K. J., pracovníčka žalovaného, potvrdila, že bola
s p. O., ktorý doniesol od žalobcu prístroj, ona dodávala kávu, pretože žalobca mal v predmete činnosti aj
predaj kávovarov, p. O. ho zapojil a ona doniesla kávu. Pri odovzdávaní kávy a prístrojov bol vystavený
dodací list, na ktorom mal byť napísaný aj kávovar s výrobným číslom. Po nahliadnutí do dodacieho
listu zo dňa 24.03.2009 uviedla, že „je to ňou písaný text“, pričom k podpisu prijímateľa uviedla, že „to
by mal byť podpis svedka, ktorý ešte čaká na chodbe“. Vo veci vypočutý svedok J. uviedol, že v roku
2009 pracoval ako zamestnanec žalovaného, a vo vzťahu k dodaciemu listu síce tvrdil, že sa na ňom
nenachádza jeho podpis, ale po nahliadnutí do fotodokumentácie na č.l. 81 - 85 spisu uviedol, že ...„z
fotodokumentácie sa dá zistiť, že  je tam prístroj danesi, kávovar aj mlynčeky z firmy danesi, a je to teda z
prevádzky našej“ a ďalej, že „je to z tej starej prevádzky, ktorá bola na námestí v Liptovskom Mikuláši...“,
ako aj potvrdil, že ...„prístroj danesi tam je“... . Z výpisov z účtov žalobcu boli  v zhode s okresným súdom
zistené žalovaným vykonané tri úhrady po 300 Eur, a to dňa 18.06.2009, 15.07.2009, 31.08.2009, s
identifikáciou platby, a to k platbe dňa 18.06.2009 údaj „stroj Danesi“, k platbe dňa 15.07.2009 údaj
„presso stroj Danesi“ a k platbe 31.08.2009 „Danesi stroj“.

K záveru o kreovaní zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným prvostupňový súd  dôsledne
vychádzal z vykonaného a zhodnoteného dokazovania so správnym právnym záverom, že preukázaný
skutkový stav zodpovedal uzavretej kúpnej zmluve, a preto, vzhľadom k tomu, že išlo o obchodno-právny
vzťah, aplikoval ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu absencie dohody
o kúpnej cene, resp. dohody o spôsobe určenia tejto kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti tohto
právneho úkonu, uvádza krajský súd, že medzi účastníkmi konania podľa uzavretého skutkového stavu



bola preukázaná dlhodobá obchodná spolupráca. V konkrétnej predmetnej veci bolo preukázané, že
obchodný vzťah medzi účastníkmi bol založený ústnou kúpnou zmluvou, pričom zo strany žalovaného
bola vykonaná osobná objednávka, žalobca túto objednávku akceptoval a na jej základe žalovanému
dodal špecifikovaný tovar podľa dodacieho listu, čím došlo k vzniku práva na zaplatenie ceny dodaného
tovaru. Žalovaný za dodaný tovar riadne a včas nezaplatil cenu tohto tovaru, v dôsledku ktorého
správania sa žalovaného žalobca podal žalobu vo veci samej, a to zaplatenie neuhradenej časti
dodaného tovaru, za vzatia do úvahy čiastočných úhrad. Založenie a existencia zmluvného vzťahu s
podstatnými náležitosťami, ako i reálneho dodania tohto tovaru bola dokázaná svedkami O. a Mgr. J.
a nebola vyvrátená ani svedeckou výpoveďou svedka K. J., ktorý sám potvrdil, že prístroj A. kávovar,
ako aj mlynčeky z firmy Danesi sa v prevádzke žalovaného nachádza. Obrana žalovaného menená v
prvostupňovom konaní, spočívajúca v tvrdení neexistencie zmluvného vzťahu, neobjednanie si tovaru,
následne, že platby, ktoré vykonal, sa týkali zaplatenia mlynčeka a išlo o omyl účtovníčky, ako aj,
že ak medzi žalobcom a žalovaným došlo k určitému právnemu vzťahu, mohlo ísť o nejakú formu
lízingovej zmluvy a vykonané platby boli platbami nájomného, bola vyhodnotená ako nedôvodná. Je
predsa v rozpore so zásadami elementárnej logiky, ak žalovaný tvrdil, že neuzavrel kúpnu zmluvu s
dohodnutým predmetom a cenou so žalobcom a neprevzal tovar, aby po vystavení a podpise dodacieho
listu s dátumom vystavenia dňa 24.03.2009, vystavení faktúry č. 90093 so špecifikovanou cenou tovaru
splatnou dňa 08.04.2009 žalobcom, vykonal čiastočnú platbu s identifikáciou „prístroj Danesi“ dňa
18.06.2009 a následne dňa 15.07.2009 a dňa 31.08.2009.

Vo vzťahu k cene, ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy odvolací súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania síce nevyplynula jednoznačne preukázaná dohoda o konkrétnej cene, avšak kúpna cena
tovaru mala následné premietnutie do ceny uvedenej žalobcom vo faktúre, pričom z textu faktúry
nepochybne vyplývali údaje dodávateľa, č. faktúry odberateľa, druhu výrobku s jednotkovým množstvom,
ceny bez dane, hodnoty tovaru s daňou, bol uvedený dátum splatnosti. Teda, pokiaľ po dodaní tovaru
žalobcom, jeho prevzatí žalovaným, vo faktúre vystavenej žalobcom bola uvedená pevná cena, ktorá
bola súčasne výzvou na úhradu a táto bola akceptovaná, t.j. potvrdená žalovaným, a to tým, že na
predmetnú faktúru a v nej opísaný predmet kávovar Danesi, vykonal čiastočné platby, a to 3 x po 300 Eur,
tak odvolací súd tento prejav žalovaného vo vzťahu k uvedenej faktúre hodnotil ako vyslovenie súhlasu
bez výhrad nielen s jej obsahom, ale aj uvedenou cenou, čím došlo k dohode o cene dodaného tovaru
ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy. Práve vykonaním platieb na cenu nachádzajúcu sa vo faktúre
vystavenej žalobcom, a to žalovaným, stala sa tak táto cena pre obe zmluvné strany záväznou. Z vyššie
uvedeného záveru preto bola zhodnotená ako nedôvodná námietka žalovaného o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu kúpnej zmluvy s ohľadom k dlhodobejším vzťahom medzi žalobcom a žalovaným a
kreovaniu zmluvného vzťahu tak, ako ho účastníci medzi sebou uzavreli.

V súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo strany žalobcu a obranou žalovaného krajský súd zvýrazňuje,
že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120 ods. 1
veta prvá O.s.p. následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník
neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom,
že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má
jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci či už z
dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v ust. § 101 a v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).



Vzhľadom k uvedenému preto žalobca bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti,
keď tvrdil platné uzatvorenie zmluvného vzťahu a na jeho základe poskytnuté plnenie, ktorého cenu
uplatnil žalobou a na druhej strane žalovaný bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej
povinnosti v rovine svojej argumentácie, a to nedohody o cene, a tým neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno,
pretože z predložených listín a svedeckých výpovedí svedka O. a svedkyne Mgr. J., ktoré boli hodnotené
prvostupňovým súdom tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za aplikácie ust. § 132 O.s.p.,
ktoré v časti boli potvrdené i výpoveďou svedka J., čo sa týka umiestnenia kávovaru v prevádzke
žalovaného, bol preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Práve pri výpovediach svedka
O. a svedkyne Mgr. J., ktoré boli hodnotené prvostupňovým súdom, bolo potrebné klásť dôraz na
okolnosť, že títo boli účastní skutočnosti, o ktorej vypovedali, vypovedali o vnímaní skutočnosti, o
ktorej vypovedali a vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a bola preukázaná vzájomná
súvislosť udalostí, vo väzbe na poznatky získané na základe zhodnotenia iných dôkazných prostriedkov.
Okresný súd vyhodnocoval výpovede týchto svedkov vo vzťahu aj k iným dôkazom, ktoré boli vykonané
v prejednávanej sporovej veci. Čo sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, krajský
súd nezistil žiadne nedostatky.

K úplnosti krajský súd k hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom, z ktorého hodnotenia podľa
záveru krajského súdu boli prijaté správne skutkové zistenia, poukazuje na to, že zákon v ust. § 132
O.s.p. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti
súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického
myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti.
Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje
najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k
posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením
dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota
závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota
vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú
jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom
hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých
dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z
hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom
dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze
výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok
vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom
poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

Krajský súd k záveru o správnosti postupu prvostupňového súdu pri dokazovaní, vyhodnotení dôkazov,
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa
ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).“ Aj v zmysle uvedeného
rozhodnutia je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132
O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd



podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená
to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-ktorému
dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkazy listinou. V hodnotiacej
činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne
odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval,
dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je
presvedčivé.

Krajský súd dodáva, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí kúpnej zmluvy a bol
to žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opak, čo sa mu však nepodarilo. Výsledky
vykonaného dokazovania potvrdili kreovanie zmluvného vzťahu, plnenie zo strany žalobcu, prevzatie
plnenia žalovaným, a tým vznik právnych dôsledkov s účinkami týkajúcimi sa zaplatenia ceny dodaného
tovaru zo strany žalovaného. Na základe len týchto doplnení uvedených krajským súdom žalobca
preukázal existenciu zmluvného vzťahu, a poskytnuté plnenie, vo vzťahu ktorého žaloval zvyšnú časť
kúpnej ceny v sume 1.599 Eur spolu s príslušenstvom, a preto pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu
vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

Krajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Krajský súd považuje za potrebné uviesť,
že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže na správne zistený skutkový stav bolo
aplikované správne hmotné právo, a to Obchodný zákonník a jeho jednotlivé zákonné ustanovenia podľa
ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúce typ právneho úkonu kúpnej zmluvy,
boli správnym spôsobom interpretované. Zvýrazňuje krajský súd, že keďže sám žalovaný čiastočne plnil
svoj záväzok, a to úhradou 2 x 300 Eur, tento postup bol vyhodnotený i ako uznanie zvyšku dlhu v zmysle
ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď žalovaný domnienku uznania nevyvrátil. Krajský súd
dodáva, že tak v prvostupňovom, ako i v odvolacom konaní nebol žalovaným uvedený žiaden dôvod,
pre ktorý by bolo potrebné uzavretý skutkový stav pred okresným súdom otvárať i s poukazom na ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p..

Práve samotná skutočnosť čiastočného uznania záväzku nebola vyvrátená žiadnym relevantným
dôkazom vykonaným v súdnom konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada
vyúčtovaných trov odvolacieho konania v zákonnej lehote, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
24.01.2014, 1 x 71,37 Eur + 1 x 8,04 Eur režijný paušál, za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa
22.04.2015 1/2 z tarifnej odmeny 71,37 Eur = 35,69 Eur (ust. § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
+ 1 x 8,39 Eur režijný paušál, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 123,49 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný na účet právnej zástupkyne žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.