{"guid": "0a95fe7b-86f8-4613-b096-48e1312eb4ab:626696d3-a43f-4701-bace-804d936e1bd2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8714203242.2", "spisova_znacka": "13Co/90/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/90/2017 z 19. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. februára 2018, sp. zn. 13Co/90/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8714203242.2", "identifikacne_cislo": "8714203242", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2018-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/626696d3-a43f-4701-bace-804d936e1bd2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8714203242.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8714203242.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8714203242.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/90/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203242
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714203242.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu: TGA TATRY, a. s., so sídlom
Kežmarok, Hlavné námestie 34, právne zastúpeného Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners,
s. r. o., so sídlom Košice, Štúrova 27, proti žalovaným: 1/ C.. W. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. T., P.Á. XX, G.
zastúpenému JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom, so sídlom Košice, Wurmova 1131/4, 2/ W.. E.
P., L.. XX.XX.XXXX, J. G., L. XXXX/XX, 3/ V. K., L.. XX.XX.XXXX, J. L. B. XXX, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.3.2017 č.k.
7C 68/2014-282 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania  v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na  LV č. XXX, katastrálne územie P. B., ako parcela číslo XXXX/X - M. G. o výmere XXXX
m2 a parcela číslo XXXX/X -  M. G. o výmere XXXXX m2. Ďalej vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu nie je sporné, že dňa 22.11.2010 došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy, kde žalobca bol zastúpený I. B., predsedníčkou predstavenstva a W.. V. K.
ako členom predstavenstva a kupujúcimi boli žalovaní v 1/ a 3/ rade. Kúpna cena bola dohodnutá na
sumu 55.700 eur. Nebolo medzi stranami sporné, a nikto nerozporoval, že v zmysle Stanov spoločnosti
žalobcu za spoločnosť  podľa čl. 41 konajú obaja členovia predstavenstva spoločne a podpisovanie
za spoločnosť sa vykonáva tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému názvu spoločnosti
pripoja obaja členovia predstavenstva svoje podpisy. Nebolo taktiež sporné ani to, že I. B. bola za členku
predstavenstva dozornej rady zvolená dňa 4.10.2007 a jej funkčné obdobie uplynulo dňa 4.10.2010.
Po uplynutí funkčného obdobia dozorná rada nerozhodla o opätovnej voľbe I. B. do funkcie člena
predstavenstva, a teda dňa 22.11.2010 I. B. v čase podpisovania kúpnej zmluvy za žalobcu v zmysle
Stanov konať nemohla. Spornou teda ostala skutočnosť, či vzhľadom na to, že v obchodnom registri I. B.
i naďalej figurovala ako predsedníčka predstavenstva, táto skutočnosť odôvodňovala dobromyseľnosť
pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 22.11.2010 zo strany žalovaných  v 1/ a 3/ rade, a teda či  žalovaní v
1/ a 3/ rade konali v dobrej viere spočívajúcej v tom, že im nebola známa skutočnosť, že I. B. za žalobcu
už nebola oprávnená konať.
3. Pokiaľ ide o žalovaného v 3/ rade, tento ako člen predstavenstva  vedel, že I. B. v zmysle Stanov už
žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastupovať nemôže.
4. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade žalobca produkoval množstvo listinných dôkazov, ktoré poukazujú
na to, že žalovaný v 1/ rade mal osobitný vzťah k spoločnosti žalobcu. Vedel akú činnosť I. B. v súvislosti



s touto spoločnosťou vykonáva, bola jeho zamestnankyňou, a teda žalovaný v 1/ rade mal a musel mať
vedomosť o tom, že za žalobcu uzatvára kúpnu zmluvu osoba, ktorá nemá na to oprávnenie, lebo toto
jej zaniklo. Žalobcom predložené listinné dôkazy a čestné vyhlásenia vtedajších členov dozornej rady
žalovaný v 1/ rade nepoprel, resp. neprodukoval dôkazy o opaku.
5. V zmysle ust. § 39 Občianskeho  zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný len vtedy, ak je podpísaný konajúcou osobou,
teda osobou oprávnenou konať, k čomu v konkrétnom prípade nedošlo.
6. V zmysle princípu, podľa ktorého nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám, sa potom
nemohla stať vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu ani žalovaná v 2/ rade, ktorý mala nadobudnúť od
žalovaného v 3/ rade. Princíp dobrej viery chráni účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a je jedným z
kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ ten tvrdí, že ho nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s
poňatím materiálneho právneho štátu. Avšak s otázkou dobrej viery je potrebné sa podrobne zaoberať,
pokiaľ je toto spochybňované treťou osobou alebo okolnosťami konkrétnej veci. Žalovanej v 2/ rade
museli byť známe skutočnosti neplatného prevodu na žalovaného v 3/rade, a to jednak preto, že dôkaz
o opaku neprodukovala a aj z dôvodu, že návrh na vklad kúpnej zmluvy v jej prospech bol uskutočnený
v mesiaci apríl 2014, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 19.3.2014.
7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
8. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade. Navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby
žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že podľa predložených čestných prehlásení O.
J.Á.O.Á.L.H.Y., X.D.M. E. a G. K. mal to byť on, kto navrhol a presadil nomináciu I. B. a zabezpečoval
všetku právnu agendu spoločnosti žalobcu, pričom mal byť poverený založením spoločnosti žalobcu.
Tieto nepodložené tvrdenia doslova zhodne prepísané trojmo si súd osvojil. Na pojednávaní konanom
dňa 22.6.2016 žalovaný v 1/ rade vo svojej výpovedi generálne popieral žalobu a uviedol svoje vlastné
tvrdenia, ktoré nie sú zhodné s vyjadreniami žalobcu a svedkov. Aj keď žalovaný výslovne nepoprel
čestné prehlásenia O. J.Á.O.Á.L.H.Y., X.D.M. E. a G. K., z jeho vyjadrení na pojednávaní rozdielne
tvrdenia vyplývajú. K záveru o absencii dobrej viery na strane žalovaného v 1/ rade sa dospelo len
na základe tvrdení svedkov spriaznených a priamo prepojených podľa výpisov z Obchodného registra
so spoločnosťou žalobcu bez predloženia hmotnoprávnych dôkazov a len na základe ich domnienok
a skutočností, ktoré preukazujú vzťah medzi žalovaným v 1/ rade a bývalou členkou predstavenstva
žalobcu. Tieto skutočnosti nastali až po uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy s odstupom 4 rokov a ex post
nemohli mať vplyv na dobrú vieru žalovaného v 1/ rade. Konanie I. B. v čase uzatvárania zmluvy malo
byť lege argis. V bode 21 odôvodnenia rozhodnutia bol nesprávne vyhodnotený zánik funkcie členky
predstavenstva spoločnosti žalobcu, pretože po uplynutí funkčného obdobia ju opätovne do funkcie
schválilo valné zhromaždenie, ktoré bolo jediným oprávneným orgánom na voľbu členov predstavenstva
a nie tak, ako to úmyselne v rozpore so zákonom uvádza žalobca, že toto právo prislúcha dozornej
rade spoločnosti, pretože tejto prislúchalo len voliť funkciu predsedu, resp. podpredsedu predstavenstva
spoločnosti, i keď aj takéto ustanovenie stanov je v rozpore so zákonom a táto právomoc výlučne
patrí valnému zhromaždeniu spoločnosti. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani preto, lebo žalobný petit
obchádza zákon. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Rozsudkom bol
vytvorený stav, kedy žalobca má aj vlastníctvo, aj zaplatenú kúpnu cenu. Žalobný petit bol nesprávne
formulovaný. Pokiaľ si účastníci plnili podľa takejto neplatnej zmluvy, vznikol medzi nimi synalagmatický
záväzok zo zákona a obe strany boli povinné toto plnenie si vzájomne vrátiť.
10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania  a zistil, že odvolanie
žalovaného v 1/ rade nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Len na upresnenie určitej nesprávnosti uvedenej v bode 21 odôvodnenia rozsudku, kde sa v
súvislosti s osobou I. B. hovorí ako o predsedníčke predstavenstva žalobcu a na inom mieste ako o



osobe zvolenej dňa 4.10.2007 za členku predstavenstva dozornej rady žalobcu, je potrebné dodať, že I.
B. od 4.10.2007 zastávala funkciu predsedníčky predstavenstva žalobcu. Členkou dozornej rady nebola.
Uvedené pochybenie však vplyv na vecnú správnosť výrokovej časti rozsudku nemá.
14. V zmysle stanov predstavenstvo žalobcu pozostávajúce z predsedu a člena sa volilo na tri roky. I. B.
ako predsedníčka predstavenstva žalobcu bola teda zvolená na obdobie od 4.10.2007 do 4.10.2010. V
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 22.11.2010 funkčné obdobie I. B. ako predsedníčky predstavenstva
žalobcu už skončilo. Žalovaný v 1/ rade síce uvádzal, že I. B. bola po uplynutí funkčného obdobia
opätovne schválená do funkcie, avšak toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal.
XX. I. B. však i v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola v obchodnom registri zapísaná ako predsedníčka
predstavenstva žalobcu. V tejto súvislosti sa preto správne postupovalo, ak dokazovanie bolo zamerané
na zistenie, či žalovaný v 1/ rade mal vedomosť o tom, akú činnosť I. B. v spoločnosti žalobcu vykonáva.
16. V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že jediným akcionárom žalobcu od jeho zápisu
dňa 8.6.2006 do Obchodného registra, až do uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 22.11.2010 bol Tatranský
golfový klub, a.s. Uvedená spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra dňa 26.11.1998 a ako
deň jej výmazu je uvedený 11.10.2014. V tejto spoločnosti žalovaný v 1/ rade nemal bezvýznamné
postavenie, ale pôsobil vo funkcii predsedu dozornej rady, a to od 26.11.1998 do 10.10.2014, čo vyplýva
z predloženého výpisu z Obchodného registra zo dňa 22.8.2016 (čl. 223 a § 224 spisu).
17. Skutočnosť, podľa ktorej bol to práve žalovaný v 1/ rade, kto navrhol a presadil nomináciu I. B.
do predstavenstva spoločnosti žalobcu potvrdili vo svojich čestných vyhláseniach zo dňa 1.3.2016 O.
J.Á.O.Á.L.H., X. E. S. G. K.. Išlo o osoby vykonávajúce funkciu člena dozornej rady v spoločnosti žalobcu,
a teda pomery v tejto spoločnosti im boli dobre známe. Obsah týchto listín zo strany žalovaného v 1/
rade nebol ničím právne významným spochybnený.
18. Ohľadne vzťahu medzi žalovaným v 1/ rade a I. B. sa vyjadroval aj svedok W.. W. T., vypočutý
na pojednávaní konanom dňa 22.6.2016. Tento svedok síce nevedel povedať, či I. B. bola oficiálne
zamestnaná u žalovaného v 1/ rade alebo nie, avšak všetky úkony robila na pokyn žalovaného v 1/ rade,
a to aj vo vzťahu k spoločnosti žalobcu. Záver o tom, že žalovaný v 1/ rade musel mať a mal vedomosť o
tom, že za spoločnosť žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy koná osoba, ktorá na to nemá oprávnenie,
má oporu vo vykonanom dokazovaní.
19. Civilný sporový poriadok hodnotenie dôkazov upravuje v ust. § 191. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
20. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.
Inak povedané žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.
21. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
22. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých  a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky
navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V
takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
23. V prejednávanej veci so žalobcom predložených a vykonaných dôkazov, ktoré zo strany žalovaného
v 1/ rade neboli ničím právne významným spochybnené, vyplýva dôvodnosť nároku uplatneného
žalobou.



24. Právne bezvýznamný je i poukaz žalovaného v 1/ rade na ust. § 457 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Uvedené ustanovenie upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinnosti
účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy k vráteniu vzájomného plnenia a uplatňuje sa v prípade,
že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou
zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené,
rovnako tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo
bola zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinné i oprávnené z právneho vzťahu bezdôvodného
obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tento synalagmatický vzťah
vyplýva priamo zo zákona.
25. V prejednávanej veci ale predmetom konania nie je žaloba o splnenie povinnosti podľa ust. § 137
písm. a/ CSP, ktorou by sa žalobca domáhal vydania, resp. vypratania nehnuteľnosti, kde by musela
byť vyjadrená vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej kúpnej zmluvy. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súlade s ust. § 137 písm. c/ CSP, teda
nároku neumožňujúceho aplikáciu ust. § 457 Občianskeho zákonníka.
26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
27. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/68/2014", "guid": "66174ed9-67ab-47d1-a8c6-2fb0d1182898:2245845a-e554-43c7-82cb-1909feb22812", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}