{"guid": "0a903b83-ecda-4b85-8a70-0dd0e901dff1:a1273a27-b457-41c1-a80e-528a0ae23c57", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7815204358.1", "spisova_znacka": "16CoE/75/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/75/2018 z 24. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. apríla 2018, sp. zn. 16CoE/75/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7815204358.1", "identifikacne_cislo": "7815204358", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2018-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1273a27-b457-41c1-a80e-528a0ae23c57", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7815204358.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7815204358.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7815204358.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204358
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815204358.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti
povinnej: P. A., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, I., vedenej u súdnej exekútorky Mgr.
Jany Virličovej, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 4149/15, pre
vymoženie istiny 1 505,54 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.
4Er/394/2015-30 zo dňa 07. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo
dňa 15. 03. 2015, doručeným súdnej exekútorke dňa 31. 03. 2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., spis. zn. PC-
C/0413/0046 zo dňa 20. 06. 2014.

3. Ďalej uviedol, že žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
Okresnému súdu Rožňava doručená dňa 28. 04. 2015. Súdna exekútorka Mgr. Jana Virličová žiadala
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu 1 505,54 eur s príslušenstvom špecifikovaným
v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

4. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1 a 2, § 243d
ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len \"Exekučný
poriadok\"), § 44 ods. 1 a 2, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
\"ZRK\"), § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 53
ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len \"OZ\").

5. Z rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere, Obchodných podmienok pre úver /verzia 1/2008/ a
Všeobecných obchodných podmienok, súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca oprávneného
(Poštová banka, a. s.) a povinná uzavreli dňa 28. 05. 2008 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných



splátkach vo výške 1 436 Sk a v počte splátok 70 tak, že celková výška nákladov predstavovala 37 018,69
Sk. V zmysle čl. 3 bodu 7 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Na rozhodcovskú doložku
odkazujú aj obchodné podmienky pre úver, kde v bode 11.2 je upravené, že zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov \"rozhodcovská doložka\", uvedená vo VOP, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. VOP v znení účinnom od 01. 01. 2008, ktoré sú
súčasťou Zmluvy o úvere, v bode 10.2.2 II. časti - \"Spoločné ustanovenia\" upravujú rozhodcovskú
doložku. Rozhodcovským súdom sa v zmysle bodu 2, I. časti VOP rozumie Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3157/B.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným (jeho právnym
predchodcom - Poštovou bankou, a. s.) a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Právny
predchodca oprávneného má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda
pri poskytovaní úveru oprávnený postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná
vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej,
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany
nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie.

7. V tejto súvislosti súd ďalej uviedol, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. \"spotrebiteľského práva\".
Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na
obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

8. Súd ďalej konštatoval, že z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom
tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnej a výške úveru. Povinná reálne nemala možnosť
zmeniť obsah VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, a to aj napriek
citovanému ustanoveniu bodu 10.2.3 II. časti VOP, ktorý povinnej takúto možnosť zdanlivo ponúkal.
Nakoľko však so VOP, mala povinná možnosť oboznámiť sa, najskôr pri jej uzatváraní, je nepochybné,
že najneskôr do tohto okamihu by nebolo v jeho možnostiach, ani schopnostiach doručiť právnemu
predchodcovi oprávneného písomne vypracované oznámenie v zmysle bodu 10.2.3 II. časti VOP.
Povinná teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať Zmluvu o úvere ako celok. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bolo spotrebiteľovi
v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
(uznesenie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 20CoE/94/2012 zo dňa 11. 07. 2012).

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
tak, ako je formulovaná v bodoch 10.2.2 a 10.2.3 II. časti VOP je, že spotrebiteľovi bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza in fraudem legis. Uvedené potvrdzuje aj množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených na Okresnom súde Rožňava, kde exekúcie s totožným oprávneným sú
vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd mal



za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne
pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom. Predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím naplnil znaky neprijateľnej podmienky v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná.

10. Uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá
legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom  úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v
rozpore so zákonom.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. V zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), podal oprávnený cestou advokátky JUDr. Veroniky
Kubrikovej, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti uzneseniu odvolanie z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) a ust.  § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O. s. p.. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný
súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie
podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný
súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v
rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku  oprávnený
preskúmavať  rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného tituluje arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu,
ktorý je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie
§ 159 Občianskeho súdneho poriadku  a uviedla, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje
prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinným platnú
rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 je záväzný
pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku \"res iudicata\". Zdôraznil, že uvedeným konaním
súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na
Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL. ÚS 21/08 Namietal,
že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukázala na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012, uznesenie sp. zn.
I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález sp. zn. I. ÚS 335/06,
uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez
toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú podpisom
zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s, z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného
člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.
Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím jej súd odňal možnosť konať pred
súdom. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné uvedený záver
vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.



13. Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči
účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov
pokiaľ ide o posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty
a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného  tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného.
Zdôraznil, že exekučný súd jej svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky  sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a
žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť  resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
\"CSP\"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len \"O. s. p.\"), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

15. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

18. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaný rozhodcami JUDr. Marekom Baňasom, JUDr.
Adriánom Knežom a Mgr. Martinom Kotianom,  pod spis. zn. PC-C/0413/0046 zo dňa 20. 06. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30. 09. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 10. 2014. Týmto rozsudkom bol
žalovaný (povinná) je zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 1 505,54 eur, úrok vo
výške 24 % ročne zo sumy 1 505,54 eur od 19. 12. 2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1 505,54 eur od 19. 12. 2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu 18. 12. 2012 vo výške 959,17 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 123,24 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 190,04 eur, a to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

19. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 28. 05. 2008 vyplýva, že na jej základe bol povinnej poskytnutý
úver vo výške 50 000 Sk (1 659,69 eur), ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 1 436,00 Sk (47,66 eur), a v počte splátok 70 tak, že celková výška nákladov
predstavovala 37 018,69 Sk (1 228,79 eur).

20. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti



alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

22. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 \"skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.\" V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch,  spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

27. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený
je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou
stranou, ktorá nekonala ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo
oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinná je v zmluve o úvere
identifikovaná rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.
Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

29. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V danom prípade  je v bode 10.2.2. Všeobecných
obchodných podmienok k úverovej zmluve zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej Banka a Klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú



z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v nasledujúcom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania,
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na  uznesenie Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy.

31. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať
rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

32. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

33. To znamená, že princíp \"vigilantibus iura sripta sunt\" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo \"najmä\") uvádza, ktoré podmienky
sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto
súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti
z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

35. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008
novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v
rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

36. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej  republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. 02. 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že \"ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej



strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah  teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka  sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.\"

37. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy  oprávnený len konkrétne
určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky.

38. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05. apríla 1993 považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a
neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam.
Článok 249 ZES (po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie) obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho
práva. Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého
dosiahnutie predpokladá. Členské štáty Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom,
ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie
smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V Slovenskej republike
sa implementácia smernice 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka  o
spotrebiteľskom práve (ustanovenia § 52 až 54) v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do
Európskej únie (dňa 01. 05. 2004). Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka oprávneného aj v tejto časti
neopodstatnená.

40. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie  na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku a preto správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

41. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

42. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/394/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "6fbb8a5e-432a-447d-a5c0-b7a413d26114:2c3873ec-8612-43a0-b7c5-e9cf856efc33", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5612200451.1", "spisova_znacka": "20CoE/94/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/94/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612200451.1"}, {"guid": "da73cdee-461b-48b5-be33-306bd56e2401:b645ed71-cc74-4195-8f34-f51409919c84", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/394/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4Er/394/2015 z 18. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2016-04-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/da73cdee-461b-48b5-be33-306bd56e2401:b645ed71-cc74-4195-8f34-f51409919c84"}], "citovane_v": []}