{"guid": "0a8ba706-900f-46f5-9e82-973e4552a2a6:731bf69a-1cae-470c-bf7a-d235bbb4587c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2714205239.1", "spisova_znacka": "24Co/329/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/329/2016 z 19. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. septembra 2017, sp. zn. 24Co/329/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2714205239.1", "identifikacne_cislo": "2714205239", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/731bf69a-1cae-470c-bf7a-d235bbb4587c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2714205239.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2714205239.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2714205239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/329/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205239
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714205239.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej:
H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, N., za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. advokátom:
JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, Bratislava na strane žalovanej, o zaplatenie 654,30 Eur s
príslušenstvom, rozhodujúc o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7C/335/2014-75 zo dňa 17.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v  napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov  konania
združeniu na  strane žalovanej   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd prvým odsekom výroku  návrh zamietol, druhým odsekom
výroku  rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a tretím odsekom výroku žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 49,89 Eur  k rukám jeho zástupcu,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti tretieho odseku výroku odôvodnil použitím § 142 ods. 1
OSP, keď mal za to, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba.

3. V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka.
Súd vychádzal z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku, ako aj z ustanovení
§ 93 ods. 2 OSP, § 18 OSP, § 24 OSP, § 25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.

4. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v
§ 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy
so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené
trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných sporoch,
kde je žalovaným spotrebiteľ a žalobcom je PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Rozhodovanie o trovách
konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť
do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo
veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01).



Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada
úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,
kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do
jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania,
sú: a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,
c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom nárok na čiastočnú náhradu trov
konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov
konania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok
zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva
a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na
príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného
nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude
závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

5. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu, pričom žalovanú v oznámení označil len menom a priezviskom a uviedol spisovú značku, žalovanú
sumu a žiadal zaslať návrh s prílohami. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci konania
majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania proti
neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd
je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne
rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník na
strane žalovanej dobrovoľne vstúpil do konania, pričom žalovanú nekontaktoval. Následne sa vedľajší
účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na
cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento
disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne
ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec
nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd má za to, že takýto paušálny
vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť
prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov
a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho
účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale
záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní (súd má
namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte so žalovanou, v prospech ktorej chce vystupovať a
hájiť jeho záujmy) do ktorého vstupuje vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Súd posudzoval
i samotný obsah vyjadrenia a argumentácie právneho zástupcu.

6. Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované trovy
konania (za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa) sú účelne a hospodárne  len v časti. Pri rozhodovaní
o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a  priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 49,89 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka správne
vyčíslil odmenu za jeden úkon 41,50 Eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 654,30 Eur. Suma 49,89 Eur
pozostáva z: 1/ odmeny za jeden úkon právnej služby 41,50 Eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom); 2/ jeden režijný paušál 8,39 Eur.

7. Ako hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka (t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov  sú
prípady ako je tento konkrétny prípad (t.j. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vers. fyzická osoba ako
spotrebiteľ, plnenie titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere) už viac ako rok rozhodované, rozhodnutia
sú právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. A právny zástupca vedľajšieho



účastníka vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti na obranu žalovanej okrem tých, ktoré
sú súdu známe z už zaužívanej súdnej praxe. Súd pri svojich myšlienkových pochodoch vychádzal tiež
z toho, že je jeho povinnosťou v rámci súdnej kontroly v konaní, v ktorom sa veriteľ domáha plnenia,
skúmať titul (zmluvu), o ktorý sa jeho nárok opiera.

8. Čiže súd si ustálil, že v tomto konaní bolo právne zastúpenie vedľajšieho účastníka dôvodné len
v rozsahu jedného právneho úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v
rámci prvej porady mu mohol poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní resp. prefabrikovaný vzor
vyjadrenia, do ktorého by si vedľajší účastník doplnil číslo revolvingovej zmluvy, dátum jej uzavretia,
žalovanú sumu, dátum oznámenia o zosplatnení, sumu reálne uhradenú žalovanou, výška RPMN,
dátum doručenia zásielky - ide o údaje zhruba na trištvrte strany. Vychádzajúc zo samotného obsahu
vyjadrenia súd zistil, že zväčša  ide o prefabrikovaný vzor vyjadrenia, kde sa dopĺňajú len údaje ako sú
vymedzené o vetu vyššie. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v časti samotného vyjadrenia súd
hodnotí za nehospodárne.

9. V závere súd už len konštatoval, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov
garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy v časti vyjadrenia neboli účelne
vynaložené, t.j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania.  Súd ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z.z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory
zaujali vo svojich rozhodnutiach pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp.
zn. 3Cob/259/2011, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012.

10. Proti tomuto rozsudku, výslovne len proti tretiemu odseku výroku, t.j. v  časti priznania trov
vedľajšieho účastníka, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca a  navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v  časti priznania náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná, nakoľko
ich nemožno považovať za účelné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje odôvodnenie účelnosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, v  rozpore s  ust. § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie je
v  tejto časti nepreskúmateľné. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorý má predmet činnosti vykonávať sám (por. napr.
uznesenie Krajského súdu  Košice  sp. zn. 5Co/958/2014).

11. Žalovaná a  ani vedľajší účastník odvolací návrh nepodali.

12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie (pôvodne vedľajší účastník), vo svojom
písomnom vyjadrení k  odvolaniu, podanom prostredníctvom svojho právneho zastúpenia navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom si zároveň uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 49,89 Eur za 1 úkon
právnej služby včítane režijného paušálu. V odvolaní poukázal všeobecne na postavenie vedľajšieho
účastníka v spotrebiteľských sporoch, pričom argumentoval rozhodnutiami najvyššieho súdu, pričom ale
jeho argumentácia z časti nie je súladná s odvolaním žalobcu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a  § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho



zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),  a dospel k záveru, že odvolaniu v
napadnutej  časti náhrady trov konania občianskeho združenia, nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok
súdu prvej inštancie je v  tejto napadnutej časti vo výroku vecne správny.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania
združeniu, ktoré vystupovalo na strane žalovanej ako vedľajší účastník.

15. Z  obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, odvolaním nenapadnutého, je
jednoznačné, že návrh (žaloba) žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný.

16. V zmysle súdom prvej inštancie správne citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianske poriadku
platného v čase  súdom prvej inštancie, má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho
žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu
zamietne, ako tomu bolo právne v  prejednávanej veci.

17. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
a  uvedených kritérií, odvolací súd dospel k  záveru, že v  danom prípade boli splnené podmienky v
zmysle cit. § 142 ods. 1 O.s.p. pre to, aby bol žalobca, ktorý bol v  konaní v  celom rozsahu neúspešný,
zaviazaný na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

18. V danom prípade bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit.
ust. § 150 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o  prípady hodné
osobitného zreteľa. Ide o  odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i  zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a  náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o  náhrade trov konania
mohla v  konkrétnych prípadoch viesť k  nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak
v  okolnostiach danej veci, ale i  v  okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o  tom,
či ide o  výnimočný prípad a  či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z  posúdení
všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne
pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v  konaní. Obyčajnú
nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k
uplatneniu § 150 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti  dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné
prihliadnuť k  pomerom oboch strán konania.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bol postup súdu prvej inštancie správny,
keď občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vystupujúceho do
30.06.2016 v  konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý procesný inštitút prijatím nového
procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok  účinného od 01.07.2016, zanikol
zo zákona, priznal náhradu trov konania predstavujúcu len z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby.

20. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného
(spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 OSP. Keďže malo v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. § 93 ods. 4 vety prvej OSP),
možno z toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník mal právo na právnu pomoc pred
súdmi, čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) so všetkými jeho atribútmi - teda i  so samozrejmosťou práva
na náhradu trov konania). Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval
možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a  teda ani
nevylučuje, aby sa i účastník odborne spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom
nemohol dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v
súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Občianskemu združeniu, t.j. VŠEOBECNEJ OCHRANE
PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 tak môže byť priznaná náhrada
trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na
náhradu trov konania vznikne tomu v tom čase označovanému účastníkovi, na strane ktorého tento



vedľajší účastník v konaní vystupoval, avšak len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa
poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne, ktorú účelnosť odvolateľ spochybňuje.

21. K  argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že nemožno akceptovať argumentáciu o  neúčelne
vynaložených trovách konania vedľajším účastníkom, pretože aj na základe argumentácie zo strany
vedľajšieho účastníka došlo k  zamietnutiu návrhu. Skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny
zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo
vylúčené, aby združenie bolo v  konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Rovnako ani
samotná skutočnosť, že samotné združenie má v  radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, nie
je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v  konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. Ak sa účastník môže dať v  konaní zastúpiť advokátom, potom je nezrozumiteľná námietka
žalobcu, že ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť, dochádza k  nadbytočnému navyšovaniu trov konania,
pretože v  danom prípade nejde o  navyšovanie trov, ale o  vznik trov v  dôsledku ústavného práva
na zastupovanie. Z argumentácie žalobcu potom akoby vyplývalo, že žalobca môže byť v  konaní
zastúpený, žalovaný by nemal byť, resp. nie dostatočne kvalifikovane, pretože tak žalobcovi v  prípade
neúspechu zbytočne narastajú trovy. Je zrejmé, že ide o  neprijateľný záver v  rozpore s  Ústavou SR,
ako aj O.s.p.

22. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním združenia ako  vedľajšieho účastníka v
podobe jeho právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a  nehospodárnosti
konania, na ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na ust. § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi
združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnene
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu
na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného
je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať
oprávnené záujmy žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym
zástupcom, nemožno v danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zák. č. 586/2003
Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať
u ktoréhokoľvek advokáta.

23. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník mal rovnaké procesné práva ako účastník konania,
na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska
náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov
podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho
zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť
predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy
aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na
priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne
vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47
ods. 2 ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zák.
č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s  inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov.

24. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok
ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc
uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)
advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v  nejakom
združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej
v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým
účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj z



osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v  konaní pred
príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na
ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné
zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,
ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že
podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a  nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon
nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch)
a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých
trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47
ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore
aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne k náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou
poskytnutou advokátom.

25. Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru,
že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. §
146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci
spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť
nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť
advokátom. Za neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka
do konania, lebo po prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia
(jediným obmedzením je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do
neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom
na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti
môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci súd jasne a zrozumiteľne
uviedol dôvody, pre ktoré združeniu priznal náhradu ním uplatňovanej náhrady trov konania len z časti,
tzn. za 1 úkon právnej pomoci, t.j. prevzatie veci a vyjadrenie, ktorý úkon považoval  za účelný, pričom pri
priznaní odmeny vychádzajúc z  hodnoty sporu  654,30 Eur v súlade s pravidlami  pre výpočet odmeny
advokáta podľa  vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (por.  § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak a § 10 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých
sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj
hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

26. S  poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v  napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka - združenia s  použitím § 387 Civilného
sporového poriadku  potvrdil.

27. Nakoľko medzičasom došlo k zmene zákonnej úpravy a združenie už vlastne nevystupuje na strane
žalovanej odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania voči úspešnému združeniu nerozhodoval.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/335/2014", "guid": "5afa45df-cca1-47ec-be66-63f7ce0b6d1b:7f7f44d0-2cdd-40ed-b83e-e26f1f2dfd88", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bac81ba6-25b6-4c7e-8356-5b09f4ab0df2:5e8d5c43-502c-4e28-b10b-51458b2600a2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7913212376.1", "spisova_znacka": "5Co/958/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/958/2014 z 26. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7913212376.1"}, {"guid": "2647522f-8626-4206-92a6-a9df8c5fada2:9b41c92e-b5ec-41cb-8c86-9174bd2fa3a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1", "spisova_znacka": "5Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/26/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1"}, {"guid": "6039b29f-e5d3-4de5-afaa-33f945366052:ca59c5ab-3b54-4a2b-9fa9-9fa3e07029f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3112203032.1", "spisova_znacka": "6Co/141/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/141/2012 z 15. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3112203032.1"}, {"guid": "525d8fe3-5bae-4a26-90e2-882bbe98090e:be16f906-76fe-40dc-8dd0-60106faf424a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1507225730.3", "spisova_znacka": "3Cob/259/2011", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/259/2011 z 13. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1507225730.3"}, {"guid": "953eb10a-a1da-4ae1-be74-2eaaec233b37:48df892e-c425-48cf-80c2-232ab74ad292", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1", "spisova_znacka": "17Co/91/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1"}], "citovane_v": []}