Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/29/2016 z 28. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. marca 2017, sp. zn. 14Cob/29/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5713206759.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/29/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5713206759.1 | 2017-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 366 CSP, § 379 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/906612c9-4faf-4ca2-a43c-2c89d2e73563 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5713206759.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206759
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713206759.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu:
v rade 1/: MET - Stav, s.r.o., so sídlom 029 47 Oravská Polhora 11, IČO: 44 632 584, zastúpeného
advokátom JUDr. Petrom Bartošom, so sídlom U. P. X, XXX XX Y. - H. D., a žalobcu v rade 2/: Juraj
Metes, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. E. XXX, proti žalovanému: STABAU - Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Sidónie Sakalovej 1310, 014 01 Bytča, IČO: 45 427 933, zastúpenému advokátom JUDr.
Róbertom Faturom, so sídlom W. XX/XX, XXX XX E. Y., v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 46 665 145, sp.zn.
R 4/2013 zo dňa 27.03.2013, o odvolaniach žalobcov v rade 1/ a v rade 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 17Cb/73/2013-192 zo dňa 22.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného
súdu Martin č.k. 17Cb/73/2013-210 zo dňa 24.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/73/2013-192 zo dňa 22.05.2015 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/73/2013-210 zo dňa 24.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti solidárne zaviazaným žalobcom
v rade 1/ a v rade 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok") okresný súd
žalobu zamietol. Žalobcov v rade 1/ a v rade 2/ (ďalej aj len „žalobca 1/", „žalobca 2/"), zaviazal
povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v sume 906,31 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcov 1/ a 2/, doručenú súdu 02.05.2013, ktorou sa
žalobcovia domáhali voči žalovanému zrušenia rozsudku Rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o., so
sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 46 665 145, sp.zn. R 4/2013 zo dňa 27.03.2013 (ďalej
aj len „rozhodcovský rozsudok" a „rozhodcovský súd") a náhrady trov konania. Súčasne podali návrh
na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok žalobcovia
navrhli zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c), g), h), i) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a k tomu okresný súd podrobne opísal tvrdenia a argumentáciu žalobcov vymedzené v žalobe.

2. S poukazom na vykonané dôkazy, z nich zistený skutkový stav a prijaté závery za aplikácie ust.
§ 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj len „ZoRK" alebo „zákon o rozhodcovskom konaní"), § 4 ods. 2 ZoRK, § 17 ZoRK, § 18
ods. 4 ZoRK, § 21 ods. 2 veta prvá ZoRK, § 40 ods. 1 ZoRK, § 41 ods. 1 veta prvá ZoRK, okresný
súd konštatoval, že hoci žaloba bola žalobcami 1/ a 2/ podaná v zákonnej lehote, nebola dôvodná, a
preto ju zamietol. Okresný súd sa vyjadril k jednotlivým dôvodom, na základe ktorých žalobcovia žiadali



zrušiť rozhodcovský rozsudok. Uviedol, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods.1 písm. c) ZoRK). Žalobca 2/ namieta platnosť rozhodcovskej doložky
s tým, že nie je zmluvnou stranou, resp. účastníkom dohody č. 8452012, lebo chýba v označení osôb,
ktoré ju uzavreli a nevyjadril súhlas a nepochybný prejav vôle byť viazaný rozhodcovskou doložkou.
K tomuto dôvodu neplatnosti okresný súd uviedol, že za spoločnosť MET-Stav, s.r.o., koná štatutárny
orgán, a to konateľ Juraj Metes, ktorý je v tomto konaní súčasne žalobcom 2/. Z dohody č. 8452012 zo
dňa 17.01.2013 vyplýva, že veriteľom je spoločnosť STABAU- Slovakia s.r.o., dlžníkom je spoločnosť
MET - Stav s.r.o. a konkrétne z článku I. bol 1.4. vyplýva, že veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto v zmysle
§ 533 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto
dohody č. 8452012. Podľa okresného súdu z tejto formulácie je zrejmé, že táto dohoda v zmysle bodu
1.4. je dohodou medzi spoločnosťou STABAU - Slovakia s.r.o. a Jurajom Metesom, ktorý je konateľom
dlžníka. Z toho dôvodu okresný súd konštatoval, že okrem spoločností STABAU - Slovakia s.r.o., a
MET-Stav s.r.o., aj Juraj Metes je účastníkom tejto dohody, lebo mu z nej vyplývajú povinnosti, na
ktorých splnení sa dohodol so STABAU - Slovakia s.r.o. K námietke, že na dohode sa nenachádza
podpis žalobcu 2/, Juraja Metesa, okresný súd uviedol, že dohodu podpísali splnomocnený zástupca
spoločnosti STABAU - Slovakia s.r.o., spoločnosť Patriot Group s.r.o. a ďalej ju podpísala spoločnosť
MET-Stav s.r.o., za ktorú podpisoval konateľ a súčasne ako vyplýva z formulácie textu po čiarou, kde
prislúcha podpis, túto dohodu podpísal aj konateľ Juraj Metes. V tomto smere okresný súd podporne
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo V 87/2007, v zmysle
ktorého skutočnosť, že zmluva, obsahom ktorej je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis,
za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň
konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku
zmluvy za, alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis
osobitne za každého z nich.

3. Okresný súd bol názoru, že uvedená právna veta v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia je plne
aplikovateľná aj na daný prípad a preto uvedená dohoda č. 8452012 zaväzuje spoločnosť STABAU-
Slovakia s.r.o., ako veriteľa, spoločnosť MET-Stav s.r.o., ako dlžníka a tiež Juraja Metesa, ktorý sa
zaviazal, že splní za spoločnosť MET-Stav s.r.o. záväzok vyplývajúci z tejto dohody. Tiež pokiaľ ide o
samotnú rozhodcovskú doložku koncipovanú v článku II. dohody č. 8452012, tak podľa okresného súdu
aj zo samotného textu hneď z prvej vety vyplýva, že ako zmluvné strany, tak všetci účastníci dohody
sa dohodli na vyššie uvedenej rozhodcovskej doložke. Znamená to teda, že aj žalobca 2/, Juraj Metes,
je touto rozhodcovskou doložkou viazaný. K namietanej skutočnosti, že z dohody nevyplýva konkrétne
určený zmluvný alebo iný právny vzťah, okresný súd poukázal na článok I. bod 1.1. dohody, z ktorého
vyplýva, že veriteľ dlžníkovi dodal objednaný tovar a práce, pričom dlžník dohodnutú sumu nezaplatil a
sú tam presne špecifikované čísla faktúr, splatnosť každej jednotlivej faktúry, suma na akú boli faktúry
vystavené, aj zostatok, ktorý z tej ktorej faktúry zostal neuhradený. Okresný súd uzavrel, že dohoda č.
8452012 obsahuje presne špecifikovaný a určený zmluvný vzťah, na ktorý sa vzťahuje a je v súlade s
§ 3 ods. 1 ZoRK.

4. K dôvodu žaloby o porušení zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1, písm.
g) ZoRK) okresný súd uviedol, že podľa žalobcov toto porušenie má spočívať v tom, že v poučení
rozhodcovského uznesenia zo dňa 28.02.2013 sp. zn 4/2013 o pripustení žalovaného 2/ Rozhodcovský
súd uviedol, že strany majú právo podať v lehote 30-tich dní odo dňa doručenia rozhodcovského
uznesenia návrh na jeho zrušenie. V zmysle tohto poučenia podal Juraj Metes návrh na zrušenie
uznesenia. Ak však o tomto návrhu Rozhodcovský súd nerozhodol, tak tým malo dôjsť k porušeniu
zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. V uvedenom postupe Rozhodcovského súdu
však okresný súd nevidel porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, napriek tomu, že poučenie
uvedené v rozhodcovskom uznesení, ktorým bol pripustený do konania Juraj Metes, je nesprávne. Za
relevantné okresný súd považoval to, že rovnaké nesprávne poučenie v uznesení (totožné uznesenie)
bolo doručené všetkým účastníkom konania. Bolo im doručené s rovnakou chybou, spočívajúcou v
nesprávnom poučení. Okresný súd sa nestotožnil so stanoviskom Rozhodcovského súdu, že účastník
sa mal o zrušenie rozhodcovského uznesenia obrátiť na všeobecný súd, pretože z ust. § 38 ods. 2 ZoRK
vyplýva, že na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až § 37 ZoRK.

5. Okresný súd ďalej uviedol, že ZoRK až v § 41 ods. 1 rieši podmienky podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 41 ods. 1 ZoRK však v zmysle § 38 ods. 2 ZoRK nie je
aplikovateľné na rozhodcovské uznesenie, preto poučenie dané (všetkým) účastníkom konania bolo



nesprávne a teda o ňom Rozhodcovský súd rozhodnúť nemohol a v prípade, že by bol postúpil na
ďalšie konanie takýto návrh všeobecnému súdu, ani všeobecný súd by o takomto návrhu na zrušenie
rozhodcovského uznesenia rozhodnúť nemohol.

6. Pokiaľ žalobcovia tiež spochybňovali existenciu záväzku vyplývajúceho z dohody č. 8452012, tak
k tomu okresný súd uviedol, že podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné len
zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov. Podľa charakteru rozhodcovského konania, zmyslom
ktorého je prenesenie prejednávania, rozhodovania určitého druhu sporov zo súdov na rozhodcov a z
dôvodov, pre ktoré môže byť rozhodcovské rozhodnutie zrušené, možno prijať názor, že zákonná úprava
vylučuje súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia, t.j. správnosť skutkových
zistení a právneho posúdenia veci.

7. Podľa žalobcov existujú dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania (§ 40 ods. 1 písm. h) ZoRK), a
to, že žalobca 1/ žalovaným uplatnený nárok nikdy neuznal, nakoľko fakturované práce neboli vykonané
v požadovanej kvalite, protokoly o prevzatí a odovzdaní stavebných prác nie sú podpísané osobou
oprávnenou a žalobca 1/ má voči žalovanému vzájomný nárok, ktorý nemohol v rozhodcovskom konaní
uplatniť, keďže dňa 12.01.2012 došlo k požiaru v dome žalobcu 2/ a účtovná dokumentácia bola zničená.
V súčasnej dobe sa snaží získať relevantné dôkazy. K tomu okresný súd uviedol, že vzájomný nárok nie
je dôvodom na obnovu konania; vzájomný nárok môže uplatniť žalobca 1/ aj samostatnou žalobou mimo
rozhodcovského konania. Spochybňovanie nároku uplatneného žalovaným v rozhodcovskom konaní
tiež nie je dôvodom na obnovu konania a tieto pochybnosti prislúchalo vyriešiť Rozhodcovskému súdu
v rámci rozhodcovského konania.

8. Žalobcovia tiež uvádzali, že dôvodom obnovy konania je, že im bolo znemožnené vykonať iný
dôkaz, a to výsluch zamestnanca žalobcu 1/, pána H., k podpisu protokolov o prevzatí a odovzdaní
stavebných prác. Podľa okresného súdu, pokiaľ by táto skutočnosť mala byť dôvodom na obnovu
konania, bolo by potrebné, aby žalobcovia uviedli argumenty, prečo bolo znemožnené vykonať takýto
dôkaz. Ak sa len Rozhodcovský súd rozhodol, že takýto dôkaz nevykoná, nie je to dôvodom na obnovu
konania. Účastník má právo označiť a navrhnúť dôkazy, ale to neznamená, že súd musí všetky dôkazy
označené účastníkom konania aj vykonať. Ako vyplýva z argumentácie žalobcov, tak osoba G. H.,
ktorý by mal vypovedať k protokolom o prebraní a odovzdaní, bola žalobcom známa už aj v pôvodnom
rozhodcovskom konaní a ak Rozhodcovský súd takýto dôkaz nevykonal, nie je to dôvodom na obnovu
konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), b) OSP.

9. K dôvodu, že Rozhodcovský rozsudok bol ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania
alebo znalca ( § 40 ods. 1 písm. i) ZoRK), žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že trestný čin mal
byť spôsobený účastníkom konania, pretože malo dôjsť v rámci rozhodcovského konania k falšovaniu
dôkazov. Okresný súd poukázal na to, že trestné konanie sa začalo na podnet žalobcu 1/ s tým, že v
súčasnej dobe bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že trestné stíhanie je odmietnuté. Ani tento dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku preto nie je daný.

10. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalovaného v rozhodcovskom konaní okresný súd
uviedol, že spoločnosť STABAU-Slovakia s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku na tretí subjekt, avšak
bola preukázaná existencia odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky a teda veriteľom pohľadávky
je naďalej spoločnosť STABAU-Slovakia s.r.o. Odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky okresný
súd vyhodnotil ako platné a teda v rozhodcovskom konaní aktívna legitimácia spoločnosti STABAU-
Slovakia s.r.o. bola daná. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.

11. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia.

12. Žalobca 1/ v odvolaní (č.l. 218-221 spisu) označil napadnutý rozsudok za vecne nesprávny z dôvodu,
že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého nevyvodil správne skutkové závery,
nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa žalobcu 1/ boli naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. e), c), g) ZoRK. Zdôraznil, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky, ktoré žalovaný
oznámil žalobcovi 1/ v Oznámení zo dňa 19.09.2013, postupníkovi Dražobná a vymáhacia kancelária,
s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02 Bratislava, IČO: 44 463 081, pričom žalovaný v zmysle §
530 ods. 1 OZ nepreukázal žalobcovi 1/ súhlas tohto postupníka, aby pohľadávku vymáhal žalovaný,



tak žalovaný v rámci predmetného rozhodcovského konania nebol na vymáhanie pohľadávky voči
žalobcovi 1/ aktívne legitimovaný. V nadväznosti na uvedenú okolnosť bola neplatná aj rozhodcovská
doložka. Podľa neho rozhodcovská zmluva má vadu týkajúcu sa jej obsahu, nakoľko z Dohody č.
8452012 nevyplýva konkrétny určený zmluvný alebo iný právny vzťah, tak ako to vyžaduje § 3 ZoRK.
Znenie rozhodcovskej doložky je nepostačujúce, pretože z nej nevyplýva záväzok zmluvných strán
podrobiť sa rozhodnutiu vydanému Rozhodcovským súdom Arbitráž, s.r.o., s tým, že takéto rozhodnutie
bude pre zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Žalobca l/ poukázal na to, že v spornej
rozhodcovskej doložke absentuje presné označenie právneho vzťahu, nakoľko medzi žalobcom 1/ a
žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo (o ktorej pojednával aj rozhodcovský súd) a dohoda č.
8452012 nie je nováciou ani iným právnym vzťahom a ani nenahrádza pôvodný vzťah (neobsahuje
splátkový kalendár podľa jej názvu), iba ustanovuje spornosť tam uvedených faktúr, preto na základe
tejto dohody nemôže vzniknúť spor medzi stranami; spor môže vzniknúť jedine zo zmluvy o dielo zo
dňa 22.05.2011. V tomto smere odvolateľ poukázal na rozhodovaciu prax súdov, kde Okresný súd Nitra
v konaní sp. zn. 32Cb/62/2008 alebo Okresný súd v Skalici v konaní sp. zn. 31Cb/98/2007 uviedli,
že „k obsahu rozhodcovskej doložky zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného
prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť". Žalobca 1/ tiež poukázal
na (ne)platnosť rozhodcovskej doložky vzhľadom na námietky žalobcu 2/ v prvoinštančnom konaní.
Dohoda č. 8452012 v bode 1.4. ustanovuje, že veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto v zmysle § 533
a nasl. Občianskeho zákonníka dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto
dohody č. 8452012. Žalobca 2/ podľa odvolateľa nebol pasívne legitimovaný v spore vedenom pred
Rozhodcovským súdom Arbitráž, s.r.o., nakoľko z dohody č. 8452012 nevyplýva žiaden konkrétny
a určitý záväzok žalobcu 1/, ku ktorému by mal žalobca 2/ pristúpiť. Z bodu 1.2. uvedenej dohody
je zrejmé, že žalobca 1/ rozporoval a spochybňoval existenciu predmetného záväzku a tým aj jeho
výšku. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu pôvodného záväzkového právneho vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom. V zmysle konštantnej judikatúry pristúpiť možno len k existujúcemu peňažnému
záväzku (peňažným je taký záväzok, pri ktorom predmetom plnenia je určitá suma peňazí ako zákonných
platidiel), nie k záväzku, ktorý má vzniknúť v budúcnosti (po vykonaní dokazovania príslušným
orgánom). V predmetnom prípade v čase pristúpenia neexistoval žiaden určitý, resp. uznaný peňažný
záväzok (v dohode č. 8452012 o zaplatení dlhu v splátkach nie je jednoznačne vyjadrená výška
peňažného záväzku a spôsob jeho splatenia, nakoľko tam uvedená suma vo výške 34 003,- Eur
bola podľa bodu 1.3. žalobcom 1/ neuznaná a rozporovaná, nie je zrejmé, či prijíma nastupujúci
dlžník s dlhom aj jeho príslušenstvo, ku ktorému by žalobca 2/ pristúpil). Žalobca 1/ z toho vyvodil,
že údajné pristúpenie k záväzku je neplatné a nezakladá žiaden právny vzťah medzi žalobcom 2/ a
oprávneným. Podľa žalobcu 1/ došlo v rozhodcovskom konaní aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. V poučení rozhodcovského uznesenia zo dňa 28.02.2013 sp. zn. 4/2013
o pripustení žalovaného 2/ (v tomto konaní žalobcu 2/), rozhodcovský súd uviedol, že strany majú
právo podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodcovského uznesenia návrh na jeho
zrušenie. Aj napriek skutočnosti, že rokovací poriadok Rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o. nepripúšťa
podanie opravného prostriedku voči rozhodcovskému uzneseniu, žalobca 2/ podal návrh na zrušenie
rozhodcovského uznesenia, o ktorom rozhodcovský súd nerozhodol, ale vydal predmetný rozhodcovský
rozsudok ešte pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského uznesenia. Podľa
žalobcu 1/ tak vydaný rozhodcovský rozsudok je predčasný, nezákonný a neplatný. Žalobca 1/ ďalej
uviedol, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa požiadavky na odôvodnenie súdneho
(a rozhodcovského) rozhodnutia. Konkrétne v odôvodnení rozhodcovského rozsudku podľa žalobcu
1/ absentuje: akým spôsobom sa rozhodcovský súd vysporiadal so založením svojej právomoci s
ohľadom na to, že žalobca 2/ nie je stranou Dohody č. 8452012 a takisto je potrebné nazerať na neho
ako na spotrebiteľa (nie je zrejmé, či zohľadnil ustanovenia spotrebiteľského práva); v rozhodcovskej
doložke chýbalo presné určenie právneho vzťahu medzi stranami, akým spôsobom sa rozhodcovský súd
vysporiadal s pristúpením žalobcu 2/ k záväzku, ktorý nebol v čase uzatvorenia dohody určitý a jednalo
sa o záväzok do budúcna - po vykonaní dokazovania príslušným orgánom, t. j. rozhodcovským súdom
(v dohode č. 8452012 o zaplatení dlhu v splátkach nie je jednoznačne vyjadrená výška peňažného
záväzku a spôsob jeho splatenia, nakoľko tam uvedená suma vo výške 34 003,- Eur bola podľa bodu
1.3. žalobcom 1/ neuznaná a rozporovaná, nie je zrejmé, či prijíma nastupujúci dlžník s dlhom aj jeho
príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 OZ - úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené
s jeho uplatnením a pod.), akým spôsobom sa rozhodcovský súd vysporiadal so skutočnosťou ako
aplikoval zákonné ustanovenia na žalovaným tvrdený skutkový stav, keďže k faktúram č. 06/2011 a č.
11/2011 neboli predložené protokoly o prevzatí a odovzdaní stavebných prác a aj napriek tomu priznal
žalovanému nárok v plnom rozsahu bez dostatočného preukázania vykonania prác, z odôvodnenia



nevyplýva, z akého dôvodu rozhodcovský súd priznal žalovanému zákonný úrok z omeškania vo výške
9,25 %, keď v zmluve o dielo je zakotvený zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne a v
bode 10.3. zmluvy o dielo je výslovne zakotvené, že uplatnenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
je viazané na vystavenie samostatnej faktúry, ktorá do konania predložená nebola (dokonca Dohoda č.
8452012 pojednáva o úroku vo výške 9 % p.a. nie 9,25 %). Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie okresného súdu a návrhu žalobcov vyhovel, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Žalobca 2/ v odvolaní (č.l. 213-214 spisu) vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu
vymedzil rovnaké odvolacie dôvody ako žalobca 1/, okrem námietky nedostatočného odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku. Zhodne so žalobcom 1/ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobe žalobcov vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K doručenému odvolaniu žalobcu 1/ sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 238-239 spisu). Poukázal na dôvody napadnutého rozsudku uvedené v jeho odôvodnení. Pokiaľ
žalobca 1/ namietal, že žalovaný v rozhodcovskom konaní nebol aktívne legitimovaným subjektom,
tak žalovaný poukázal na to, že hoci uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, no dňa 15.03.2012
sa s postupníkom, Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., dohodli na ukončení Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.09.2011, čím prešla pohľadávka na pôvodného veriteľa, teda na žalovaného.
Neoznámenie zmeny v osobe veriteľa nemá za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Žalovaný
tak bol veriteľom pohľadávok, ktoré si uplatňoval na rozhodcovskom súde voči žalobcom. Pokiaľ
žalobca 1/ namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že na základe dohody č. 8452012
uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným nemôže vzniknúť spor a dohodu uzatvorila neoprávnená
osoba, tak žalovaný poukázal na to, že v zmluve sú jasne identifikované zmluvné strany, nárok
žalovaného, ktorý si uplatňuje voči žalobcom určený číslom faktúr, dátumom splatnosti týchto faktúr
a dlžnou sumou. Za žalovaného predmetnú dohodu, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka,
uzatvoril splnomocnený zástupca, spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. Keďže žalovaný po zrušení
zmluvy o postúpení pohľadávky bol znovu veriteľom, mohol splnomocniť ďalšiu osobu, aby za ňu takýto
úkon (uzatvorenie dohody) urobila. K namietanej neplatnosti rozhodcovskej doložky voči žalobcovi 2/,
žalovaný uviedol, že Juraj Metes je uvedený v záhlaví zmluvy ako konateľ a osoba, ktorá koná za
spoločnosť MET - Stav, s.r.o. V čl. I. bod 1.4. predmetnej dohody je ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa
zaväzuje konateľ dlžníka v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, že splní za Dlžníka jeho
záväzky vyplývajúce z dohody č. 8452012, teda podľa žalovaného sa stal účastníkom predmetnej
dohody. Na konci zmluvy pri podpise je uvedené MET - Stav, s.r.o., v zastúpení konateľom a konateľ
Juraj Metes, ako fyzická osoba a ručiteľ. V čl. II predmetnej dohody je jasne uvedené, že „zmluvné strany
a účastníci tejto Dohody....". Žalobca 2/ je teda účastníkom dohody a rozhodcovská doložka je voči nemu
platná a účinná. Žalobca 1/ v odvolaní namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania tým, že rozhodcovský súd vo svojom uznesení nesprávne poučil všetkých účastníkov konania
o možnosti a lehote podať opravný prostriedok voči rozhodcovskému uzneseniu. Žalovaný poukázal na
to, že voči takémuto rozhodnutiu rozhodcovského súdu zákon ani rokovací poriadok rozhodcovského
súdu nepripúšťajú možnosť podania opravného prostriedku a neriešia ani situáciu, keď rozhodcovský
súd účastníka konania nesprávne poučí. Okresný súd preto správne v napadnutom rozsudku uviedol, že
nesprávne poučenie bolo dané všetkým účastníkom konania, teda žiadna zo strán nebola zvýhodnená
a nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa názoru žalovaného
je rozsudok rozhodcovského súdu dostatočne odôvodnený, je v ňom uvedené, akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil a z ktorých dôkazov vychádzal. K tejto námietke
žalobcu 1/ tiež uviedol, že v zmysle § 40 ZoRK nedostatočné odôvodnenie rozsudku nie je dôvodom
na jeho zrušenie všeobecným súdom. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne a právne správny a aby zaviazal žalobcov na náhradu trov právneho
zastúpenia.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu 2/ sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 242-243 spisu). Poukázal na dôvody napadnutého rozsudku uvedené v jeho odôvodnení. Pokiaľ
žalobca 2/ namietal, že žalovaný v rozhodcovskom konaní nebol aktívne legitimovaným subjektom,
tak žalovaný poukázal na to, že hoci uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, no dňa 15.03.2012
sa s postupníkom, Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., dohodli na ukončení Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.09.2011, čím prešla pohľadávka na pôvodného veriteľa, teda na žalovaného.



Neoznámenie zmeny v osobe veriteľa nemá za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Žalovaný
tak bol veriteľom pohľadávok, ktoré si uplatňoval na rozhodcovskom súde voči žalobcom. S týmto úzko
súvisí aj námietka, že dohoda č. 8452012 nebola uzatvorená oprávneným subjektom, ale spoločnosťou
PATRIOT GROUP, s.r.o. Táto však bola splnomocnená žalovaným, ktorý bol opätovne veriteľom voči
žalobcom 1/ a 2/, teda dohoda bola uzatvorená oprávneným subjektom, je platná a účinná. Vo vzťahu
k námietke, že v dohode č. 8452012 absentuje označenie právneho vzťahu, tak žalovaný poukázal na
to, že aj súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že dohoda č. 8452012 obsahuje presne špecifikovaný a
určený vzťah, na ktorý sa vzťahuje a je v súlade s § 3 ods. 1 ZoRK, keďže v čl. 1 bod 1.1. dohody je
uvedené, že veriteľ dlžníkovi dodal objednaný tovar a práce, pričom dlžník dohodnutú sumu nezaplatil
a sú tam presne špecifikované čísla faktúr, splatnosť každej jednotlivej faktúry, suma a na akú boli
faktúry vystavené, aj zostatok, ktorý z tej ktorej faktúry zostal neuhradený. Toto stanovisko okresného
súdu označil žalovaný za vecne a právne správne. K námietke žalobcu 2/, že nie je zmluvnou stranou
ani účastníkom dohody č. 8452012 a teda sa na neho rozhodcovská doložka nevzťahuje, sa žalovaný
vyjadril rovnako ako vo vzťahu k odvolaniu žalobcu 1/. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka je platná
aj voči žalobcovi 2/. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov sa žalovaný vyjadril tak ako k odvolaniu
žalobcu 1/. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne a právne
správny a aby zaviazal žalobcov na náhradu trov právneho zastúpenia.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP, §
380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1,
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného
súdu v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne
rozhodnutie.

17. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolacie konanie bolo vyvolané odvolaním
žalobcu 1/ podaním zo dňa 21.08.2015 a odvolaním žalobcu 2/ podaním zo dňa 03.08.2015, t.j. za
platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych
predpisov s účinnosťou do 30.06.2016 (ďalej len „OSP"). Keďže tento právny predpis bol od 01.07.2016
zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), konkrétne jeho
ustanovením § 473 CSP v spojení s § 474 CSP, tak od 01.07.2016 bol krajský súd v tomto odvolacom
konaní povinný postupovať podľa CSP. Vyplýva to z ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta druhá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.



23. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna
úprava. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu sa nevyhnutne mohol obmedziť len na
dôvody a ten rozsah odvolacích dôvodov, ktoré žalobcovia uplatnili v rámci odvolacej lehoty a súčasne,
ktoré mali väzbu na skutkový stav zistený súdom v prvoinštančnom konaní, ktorým bol krajský súd v
odvolacom konaní rovnako viazaný (§ 383 CSP).

24. Z uvedeného tiež vyplýva, že pokiaľ žalobca 1/ vo svojom odvolaní poukázal, cez argument
nedostatočnosti odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, že vo vzťahu k žalobcovi 2/ „je potrebné
nazerať na neho ako na spotrebiteľa...", tak išlo o nový argument, ktorý sa netýkal len právneho
posúdenia veci, ale otváral i skutkovú rovinu sporu. Ak však tento argument žalobca 1/ ale ani žalobca
2/ nepoužili v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, potom bolo potrebné ho hodnotiť ako novotu
v zmysle úpravy § 366 CSP, pričom zo strany žalobcu 1/ (žalobcov) nebolo tvrdené ani preukázané
splnenie niektorej z podmienok taxatívne uvedených v § 366 písm. a) - d) CSP, len za ktorých by mohlo
byť v odvolacom konaní prihliadané na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže prvoinštančné konanie bolo uzavreté a
odvolacie konanie začaté za účinnosti OSP, tak krajský súd k predmetnej novej argumentácii žalobcu
1/ vo vzťahu k žalobcovi 2/ uvádza, že sporové strany boli okresným súdom riadne poučené podľa §
120 ods. 4 OSP (č.l. 113, 184 spisu), preto aj z hľadiska dikcie ust. § 205a ods. 1 OSP v znení do
30.06.2016, nebolo možné bez splnenia podmienok tam uvedených, relevantne prihliadať na skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, pri rozhodovaní v odvolacom konaní.

25. Po prejednaní veci v intenciách relevantných odvolacích dôvodov žalobcov, krajský súd konštatoval,
že okresný súd vo veci vykonal v zmysle návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho
vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec i právne posúdil. Vzhľadom na vecnú
správnosť napadnutého meritórneho výroku o zamietnutí žaloby a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými
v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd primárne podľa § 387 ods. 2 CSP
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2
CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo
170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza,
že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.06.2016, resp.
cez § 387 ods. 2 CSP od 01.07.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného
súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

26. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vo vzťahu k podstatným
tvrdeniam odvolateľov, uvádza krajský súd nasledovné.

27. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že nepochybne predmetom tohto súdneho konania bola/
je žaloba žalobcov 1/ a 2/ o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, ku dňu podania
žaloby podľa úpravy v § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. K samotnému rozhodcovskému
konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je i vo
všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh civilného procesu. Základný
rozdiel oproti civilnému procesu (do 30.06.2016 podľa OSP, od 01.07.2016 podľa CSP), spočíva vo
vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom súdnom konaní je
týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd (ďalej len
„rozhodca"). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových
strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle,
slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutia sporu rozhodcom rešpektuje,
preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených prípadoch,
ktoré stanovuje ZoRK. To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského konania
malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom konaní;
účelom rozhodcovského konania je nastolenie právneho zmieru medzi stranami. Strany len z určitého
dôvodu považujú za vhodnejšie, aby ich vec/spor prejednal rozhodca. Aj keď rozhodcovské konanie
je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená, súd môže do rozhodcovského konania
ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i
na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní



pred súdom, ale že dávajú prednosť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci
pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov,
nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú
kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj
v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté
výhody rozhodcovského konania.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže
byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania (podľa OSP, či
CSP). Tým, že odvolatelia o.i. žiadajú, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
súladu s hmotným právom, tak požadujú, aby sa tak okresný ako aj odvolací súd zaoberali vecnou
správnosťou rozhodcovského konania a pokiaľ by súd mal na vec iný právny názor, než rozhodca/
rozhodcovský súd, aby bol z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok zrušený a vrátený rozhodcovi/
rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie. Tým by však došlo k úplnému popretiu zmyslu existencie
rozhodcovského konania, čo správne v napadnutom rozsudku vyjadril i okresný súd. Kontrolná funkcia
súdu sa preto môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného charakteru, napr., či
rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné procesné práva
strán a pod. Rozpor s hmotným právom ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z úpravy v
§ 40 ZoRK nevyplýva, preto samotné vecno-právne posúdenie sporu sporových strán rozhodcovským
súdom a vecná správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska posúdenia sporu podľa hmotného práva,
nemohla tvoriť relevantné odvolacie dôvody. Aj na tomto mieste odvolací súd zvýrazňuje, že inštitút
žaloby - návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti
rozhodcovskému rozsudku. Všetky námietky vedúce ku jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK, musia byť
nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní
sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že relevantnými odvolacími dôvodmi, ktoré by mohli mať vplyv na
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, nemohli byť dôvody vymedzené
v odvolaní žalobcu 1/ z hmotnoprávneho hľadiska vo vzťahu k posúdeniu pristúpenia žalobcu 2/ k
záväzku, k aplikácii zákonných ustanovení „keďže k faktúram č. 06/2011 a č. 11/2011 neboli predložené
protokoly o prevzatí a odovzdaní stavebných prác a aj napriek tomu priznal žalovanému nárok v
plnom rozsahu bez dostatočného preukázania vykonania prác", k priznaniu žalovanému zákonného
úroku z omeškania „9,25 %, keď v zmluve o dielo je zakotvený zmluvný úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne". Aj keď žalobca 1/ uvedené argumenty podsunul do argumentácie o nedostatočnom
odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia, vo svojej podstate argumentoval nesúhlasom s vecno-
právnym rozhodnutím rozhodcovského súdu z hľadiska hmotno-právneho posúdenia uplatneného
nároku žalovaného STABAU-Slovakia, s.r.o. Nie bez významu je i skutočnosť, že v samotnej žalobe
žalobcovia 1/ a 2/ nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, tak ako tento dôvod odvolania
vymedzil vo svojom odvolaní žalobca 1/, neuvádzali. V procesnej rovine žalobcovia namietli nedodržanie
princípu rovnosti sporových strán v rozhodcovskom konaní, s čím sa však dostatočne a správne
zaoberal vo svojom rozsudku okresný súd. V tomto smere primerane krajský súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.01.2012, sp.zn. 23Cdo 2950/2010, podľa
ktorého pri posudzovaní toho, či bola strane v rozhodcovskom konaní poskytnutá možnosť vec pred
rozhodcami prejednať, musí súd skúmať, či v konkrétnom rozhodcovskom konaní s prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam prípadu bola strane rozhodcovského konania poskytnutá dostatočná možnosť pre
uplatnenie jej procesných práv a rovnako či sa procesným postupom rozhodcovského súdu jedna zo
strán nedostala do nerovného postavenia voči druhej strane. Ani podľa odvolacieho súdu v danom
prípade nedošlo k znevýhodneniu jednej procesnej strany oproti ostatným procesným postupom v
danom rozhodcovskom konaní, ako dostatočne v napadnutom rozsudku vysvetlil okresný súd. Pokiaľ
žalobcovi 2/ rovnako ako ani žalobcovi 1/ a žalovanému nepatrilo právo na opravný prostriedok
voči vydanému uzneseniu rozhodcovského súdu z 28.02.2013 (č.l. 27, 186 spisu), tak samotné
nerozhodnutie rozhodcovského súdu o (neprípustnom) opravnom prostriedku podanom proti tomuto
uzneseniu žalobcom 2/, nemohlo porušiť rovnosť strán rozhodcovského konania, v neprospech žalobcu
2/.

30. K správne vyhodnotenej platnosti rozhodcovskej doložky okresným súdom odvolací súd len pre
úplnosť, podporne a primerane poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.03.2014,
sp.zn. 23Cdo 3958/2013, publikovaný pod č. 54/2014 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk



Najvyššieho súdu ČR, a to a contrario, v zmysle ktorého rozhodcovská doložka uzavretá iba medzi
dlžníkom a veriteľom, ktorá je spísaná v zmluve, ktorej súčasťou je i ručiteľské prehlásenie, sa
nevzťahuje na právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. V danej veci však okresný súd dostatočne
vysvetlil, že rozhodcovská zmluva zahŕňala aj žalobcu 2/.

31. Vzhľadom na aplikáciu ust. § 387 ods. 2 CSP v ostatnom vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcov, ktorí totožne argumentovali už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie (napr. vo vyjadrení
z 29.04.2015, č.l. 155-160 spisu), odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu. V tomto odôvodnení dal okresný súd náležitú odpoveď na všetky skutkové a právne
otázky relevantné pre rozhodnutie veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne
neodôvodnené. V skutkovej i právnej rovine sa zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán v
prvoinštančnom konaní. Pri výklade a aplikácii zákonných noriem sa neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci,
ktorý sa týkal žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku a konania rozhodcovského súdu, ktoré
mu predchádzalo. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že
sa dovolateľ (odvolateľ) s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

32. Pokiaľ ide o námietku žalobcov v rovine nedostatočného vyhodnotenia vykonaného dokazovania,
odvolací súd poukazuje, že nezistil taký postup zo strany okresného súdu, ktorý by znamenal porušenie
práva žalobcov na spravodlivý proces (odňatie práva konať pred súdom), alebo ktorý vo svojom výsledku
by znamenal nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani pokiaľ išlo o dokazovanie a jeho hodnotenie za
aplikácie ust. § 132 OSP. V zmysle ust. § 132 OSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne, prípadne nedostatočné
vyhodnotenie dôkazov však nie je vadou konania, ktorá by znamenala odňatie možnosti účastníkov
konať pred súdom. Pokiaľ by aj súd nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných dôkazov, mohlo by
to zakladať iba vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia v skutkovej rovine, avšak v danom prípade k
takémuto nesprávnemu - nedostatočnému vyhodnoteniu vykonaného dokazovania na strane okresného
súdu nedošlo. V tomto smere tiež odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

33. Na dôvažok krajský súd uvádza, že pokiaľ v priebehu prvoinštančného konania došlo k rozhodnutiu
o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a
to uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/73/2013-92 zo dňa 30.01.2014 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/73/2013-99 zo dňa 13.05.2014 a v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/221/2014 zo dňa 17.09.2014, s právoplatnosťou 10.10.2014, tak
uvedené rozhodnutie nemalo žiadny vplyv na konanie a rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a
prijaté závery po riadnom dokazovaní, jeho vyhodnotení, výsledkom ktorého bolo meritórne rozhodnutie
o zamietnutí žaloby.

34. K precizovaniu dôvodov potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať
i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012,
v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak
v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.



35. Vzhľadom na potvrdenie napadnutého rozsudku vo veci samej došlo podľa § 387 ods. 1, 2 CSP k
potvrdeniu i závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol odvolaniami žalobcov napadnutý
z osobitných vecno-právnych dôvodov, ale len vo väzbe na výrok o zamietnutí žaloby.

36. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému tak vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/, pričom odvolací súd týmto rozhodnutím
rozhodol o ich solidarite vo vzťahu k priznanému nároku žalovanému na náhradu týchto trov. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.



Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.