Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 18Sd/4/2015 z 22. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. mája 2016, sp. zn. 18Sd/4/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3015200728.3 Krajský súd Trenčín | 18Sd/4/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3015200728.3 | 2016-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af474c6b-fee3-4729-b00b-1889cd8030b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3015200728.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sd/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200728
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200728.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľky: U. proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 11.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.9.2015 s a p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa včas podaným odvolaním /návrhom/ domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.9.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) zamietla žiadosť
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná, nakoľko miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35%. Podkladom pre rozhodnutie bola lekárska
správa /ktorej súčasťou je odborný posudok/ posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v
Topoľčanoch zo dňa 12.8.2015.

V návrhu uviedla, že odporkyňa nevzala do úvahy výsledky ďalších vyšetrení, ktoré absolvovala
po posúdení jej zdravotného stavu odporkyňou dňa 12.9.2015. Namietala, že lekársky posudok
nezodpovedá § 196 zákona, jeho odôvodnenie nie je v súlade s § 209 ods. 1 a 4 zákona, nebolo
nariadené ústne pojednávanie podľa § 188 zákona a neúplne zistený skutkový stav bol nesprávne
právne posúdený. Tiež sa domáhala nariadenia znaleckého skúmania jej zdravotného stavu.

S poukazom na argumenty navrhovateľky pobočka Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch dňa 30.11.2015
a následne odporkyňa nanovo preskúmala zdravotný stav navrhovateľky, o čom vydala novú lekársku
správu zo dňa 15.12.2015. V lekárskej správe opätovne poukázala na rozhodujúce zdravotné postihnutie
- dorzalgiu uvedené v kapitole XV, E, 3.b. prílohy zákona, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25% z rozpätia od 20 % do 35 %. S prihliadnutím na
ostatné zdravotné postihnutia ako Sakroileitída I. stupňa (SI), pozitívny HLLA B 27, Strumektómia s
ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne, atypická fobická depresia na
reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou srdca podľa ECHO KG, Obezita,
167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby liečby, distorzia ľavej pately v detstve,
tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015, bolo navrhovateľke priznané zvýšenie miery poklesu o
ďalších 10 %. Z týchto dôvodov odporkyňa zotrvala na konečnej 35%-nej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a teda, že zhoršený zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje priznanie
invalidného dôchodku. Preto žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.



V súvislosti s preukázanou hospitalizáciu navrhovateľky v Národnom reumatologickom ústave C., súd
uznesením zo dňa 7.3.2016 nariadil opätovné preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľky.

V lekárskej správe odporkyne zo dňa 5.4.2016 posudkový lekár uzavrel, že neboli zistené žiadne
nové posudkovo závažné skutočnosti odôvodňujúce osobnú prítomnosť navrhovateľky pri posúdení. U
navrhovateľky boli zistené tieto choroby: Dorzalgia )Th a LS bez radikulárneho syndrómu, pozitívny HLA
B 27 - bez jednoznačných klinických, laboratórnych a RTG znakov suponovanej axiálnej spondylartritídy,
fibromyalgie, strumektómia s ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne,
atypická fobická depresia na reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou
srdca podľa ECHO KG, obezita, 167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby
liečby, distorzia ľavej pately v detstve, tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015. V súlade so
závermi z hospitalizácie vylúčil reumatické ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej
posudkový lekár považoval dorzalgiu, ktorá znižuje zárobkovú schopnosť navrhovateľky o 25 % s tým,
že ostatné zistené zdravotné postihnutia odôvodňujú pokles zárobkovej schopnosti o ďalších 10 %.
Pretože výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dosahuje len
35%, táto nie je invalidná.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.5.2016 navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav sa
nezmenil.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti



rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Súd po oboznámení súdneho a administratívneho spisu považoval skutkový stav ustálený odporkyňou
za riadne zistený. Odporkyňa pri opakovanom, ako aj súdom nariadenom posudzovaní zdravotného
stavu navrhovateľky, zohľadnila všetky relevantné lekárske podklady predložené navrhovateľkou, resp.
o ktorých mala vedomosť a vyvodila z nich spoľahlivé a správne skutkové zistenia, ktoré sa neodklonili
a zodpovedali záverom plynúcim zo správ jednotlivých ošetrujúcich lekárov navrhovateľky. Takto bolo
ustálené, že najzávažnejším zdravotným postihnutím, ktorý v rozhodujúcej miere negatívne ovplyvňuje
zdravotný stav navrhovateľky, je dorzalgia - degeneratívne zmeny na chrbtici s prejavmi nervového a
svalového dráždenia /kapitola XV, odd. E, pol. 3 písm. b/ prílohy 4. zákona/, ktorému zodpovedá miera
poklesu v rozmedzí 25% až 35%. S prihliadnutím na vek a funkčné postihnutie pohybu navrhovateľky
pri absencii reumatologického ochorenia má súd za to, že odporkyňa v rámci voľnej úvahy správne
ustálila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonného rozpätia, vo
výške 25%, ktorú so zohľadnením ostatných zistených zdravotných postihnutí navýšila o 10%, nakoľko
tiež ovplyvňujú funkčný stav organizmu. Vzhľadom na to, že celková miera poklesu u navrhovateľky
nepresiahla hranicu 40-tich percent, čo je jednou zo základných podmienok na priznanie invalidity,
odporkyňa dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka nie je invalidná.

Vzhľadom na uvedené súd odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Príslušné
posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné,
po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené. Posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou
udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkové závery sú bez nejasností a
vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Podľa § 188 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania, k tomu súd
uvádza, že vykonanie ústneho pojednávania nie pravidlom. Nariadenie pojednávania je závislé od
okolností každého jednotlivého prípadu a praktizuje sa hlavne pri zistení nových podstatných skutočností
za účelom riadneho ustálenia skutkového stavu. Nakoľko posudkový lekár vykonávajúci posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky na príkaz súdu nezistil ohľadom jej zdravotného stavu žiadne takého
nové skutočnosti oproti stavu pred tým, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka na pojednávaní dňa
23.5.2016, je zrejmé, že odporkyňa riadne ustálila skutkový stav a pri svojom rozhodovaní brala do úvahy
všetky relevantné skutočnosti. Preto má súd za to, že v preskúmavanom prípade odporkyňa nebola
povinná vykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol dôvod a nebolo to ani potrebné, ani účelné.
Z tohto dôvodu súd námietku navrhovateľky o procesnom pochybení zo strany odporkyne nepovažuje
za dôvodnú.

Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Lekárska správa posudkového lekára odporkyne nie je rozhodnutím, ktorým sa rozhoduje o práva a
záujmoch navrhovateľky. Je len jedným z viacerých podkladov /dôkazným prostriedkov/, ktorý odporkyňa
pri posudzovaní nároku navrhovateľky berie do úvahy. Preto vyššie citované ustanovenia § 199 a § 209
zákona sa na lekársku správu nevťahujú. Vzhľadom k tomu súd námietku navrhovateľky ani v tomto
bode nepovažoval za dôvodnú.



Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumenty súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky
nariadiť znalecké dokazovanie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Navrhovateľka sa včas podaným odvolaním /návrhom/ domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie
odporkyne č. 855 801 7446 0 zo dňa 11.9.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) zamietla žiadosť navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná, nakoľko miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je len 35%. Podkladom pre rozhodnutie bola lekárska správa /ktorej
súčasťou je odborný posudok/ posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch zo dňa
12.8.2015.

V návrhu uviedla, že odporkyňa nevzala do úvahy výsledky ďalších vyšetrení, ktoré absolvovala
po posúdení jej zdravotného stavu odporkyňou dňa 12.9.2015. Namietala, že lekársky posudok
nezodpovedá § 196 zákona, jeho odôvodnenie nie je v súlade s § 209 ods. 1 a 4 zákona, nebolo
nariadené ústne pojednávanie podľa § 188 zákona a neúplne zistený skutkový stav bol nesprávne
právne posúdený. Tiež sa domáhala nariadenia znaleckého skúmania jej zdravotného stavu.

S poukazom na argumenty navrhovateľky pobočka Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch dňa 30.11.2015
a následne odporkyňa nanovo preskúmala zdravotný stav navrhovateľky, o čom vydala novú lekársku
správu zo dňa 15.12.2015. V lekárskej správe opätovne poukázala na rozhodujúce zdravotné postihnutie
- dorzalgiu uvedené v kapitole XV, E, 3.b. prílohy zákona, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25% z rozpätia od 20 % do 35 %. S prihliadnutím na
ostatné zdravotné postihnutia ako Sakroileitída I. stupňa (SI), pozitívny HLLA B 27, Strumektómia s
ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne, atypická fobická depresia na
reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou srdca podľa ECHO KG, Obezita,
167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby liečby, distorzia ľavej pately v detstve,
tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015, bolo navrhovateľke priznané zvýšenie miery poklesu o
ďalších 10 %. Z týchto dôvodov odporkyňa zotrvala na konečnej 35%-nej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a teda, že zhoršený zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje priznanie
invalidného dôchodku. Preto žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

V súvislosti s preukázanou hospitalizáciu navrhovateľky v Národnom reumatologickom ústave v
Piešťanoch v čase od 15.2.2016 do 27.2.2016, súd uznesením zo dňa 7.3.2016 nariadil opätovné
preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľky.

V lekárskej správe odporkyne zo dňa 5.4.2016 posudkový lekár uzavrel, že neboli zistené žiadne
nové posudkovo závažné skutočnosti odôvodňujúce osobnú prítomnosť navrhovateľky pri posúdení. U
navrhovateľky boli zistené tieto choroby: Dorzalgia )Th a LS bez radikulárneho syndrómu, pozitívny HLA
B 27 - bez jednoznačných klinických, laboratórnych a RTG znakov suponovanej axiálnej spondylartritídy,
fibromyalgie, strumektómia s ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne,
atypická fobická depresia na reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou
srdca podľa ECHO KG, obezita, 167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby
liečby, distorzia ľavej pately v detstve, tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015. V súlade so
závermi z hospitalizácie vylúčil reumatické ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej
posudkový lekár považoval dorzalgiu, ktorá znižuje zárobkovú schopnosť navrhovateľky o 25 % s tým,
že ostatné zistené zdravotné postihnutia odôvodňujú pokles zárobkovej schopnosti o ďalších 10 %.



Pretože výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dosahuje len
35%, táto nie je invalidná.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.5.2016 navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav sa
nezmenil.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Súd po oboznámení súdneho a administratívneho spisu považoval skutkový stav ustálený odporkyňou
za riadne zistený. Odporkyňa pri opakovanom, ako aj súdom nariadenom posudzovaní zdravotného
stavu navrhovateľky, zohľadnila všetky relevantné lekárske podklady predložené navrhovateľkou, resp.
o ktorých mala vedomosť a vyvodila z nich spoľahlivé a správne skutkové zistenia, ktoré sa neodklonili
a zodpovedali záverom plynúcim zo správ jednotlivých ošetrujúcich lekárov navrhovateľky. Takto bolo
ustálené, že najzávažnejším zdravotným postihnutím, ktorý v rozhodujúcej miere negatívne ovplyvňuje
zdravotný stav navrhovateľky, je dorzalgia - degeneratívne zmeny na chrbtici s prejavmi nervového a
svalového dráždenia /kapitola XV, odd. E, pol. 3 písm. b/ prílohy 4. zákona/, ktorému zodpovedá miera
poklesu v rozmedzí 25% až 35%. S prihliadnutím na vek a funkčné postihnutie pohybu navrhovateľky
pri absencii reumatologického ochorenia má súd za to, že odporkyňa v rámci voľnej úvahy správne
ustálila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonného rozpätia, vo
výške 25%, ktorú so zohľadnením ostatných zistených zdravotných postihnutí navýšila o 10%, nakoľko



tiež ovplyvňujú funkčný stav organizmu. Vzhľadom na to, že celková miera poklesu u navrhovateľky
nepresiahla hranicu 40-tich percent, čo je jednou zo základných podmienok na priznanie invalidity,
odporkyňa dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka nie je invalidná.

Vzhľadom na uvedené súd odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Príslušné
posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné,
po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené. Posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou
udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkové závery sú bez nejasností a
vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Podľa § 188 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania, k tomu súd
uvádza, že vykonanie ústneho pojednávania nie pravidlom. Nariadenie pojednávania je závislé od
okolností každého jednotlivého prípadu a praktizuje sa hlavne pri zistení nových podstatných skutočností
za účelom riadneho ustálenia skutkového stavu. Nakoľko posudkový lekár vykonávajúci posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky na príkaz súdu nezistil ohľadom jej zdravotného stavu žiadne takého
nové skutočnosti oproti stavu pred tým, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka na pojednávaní dňa
23.5.2016, je zrejmé, že odporkyňa riadne ustálila skutkový stav a pri svojom rozhodovaní brala do úvahy
všetky relevantné skutočnosti. Preto má súd za to, že v preskúmavanom prípade odporkyňa nebola
povinná vykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol dôvod a nebolo to ani potrebné, ani účelné.
Z tohto dôvodu súd námietku navrhovateľky o procesnom pochybení zo strany odporkyne nepovažuje
za dôvodnú.

Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Lekárska správa posudkového lekára odporkyne nie je rozhodnutím, ktorým sa rozhoduje o práva a
záujmoch navrhovateľky. Je len jedným z viacerých podkladov /dôkazným prostriedkov/, ktorý odporkyňa
pri posudzovaní nároku navrhovateľky berie do úvahy. Preto vyššie citované ustanovenia § 199 a § 209
zákona sa na lekársku správu nevťahujú. Vzhľadom k tomu súd námietku navrhovateľky ani v tomto
bode nepovažoval za dôvodnú.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumenty súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky
nariadiť znalecké dokazovanie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej
súd náhradu trov konania nepriznal.