Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/176/2012 z 24. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. septembra 2014, sp. zn. 19Co/176/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3211205163.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/176/2012 | ECLI:SK:KSTN:2014:3211205163.1 | 2014-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc637400-1c66-41ea-89a7-a7ad7f6fa650 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3211205163.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/176/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205163
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3211205163.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty
Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa F. proti odporcovi R., o zaplatenie
397,42 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 27. marca 2012, č.k. 5C/183/2011-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 48,15 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 48,15 Eur od 14.04.2010 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril
dňa 21.09.2007 (nie 17.09.2007, ako tvrdil navrhovateľ) s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver v sume 497,91 Eur
(15.000,- Sk). Súčasťou zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého účastníci podpismi tejto zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
úverový rámec a úverová karta YES na jeho čerpanie. Z dôvodu riadneho a včasného nesplácania
úveru vyzval navrhovateľ odporcu listom zo dňa 29.03.2010 na úhradu celej dlžnej sumy v lehote do 15
dní od spísania listu. List bol odporcovi zaslaný dňa 31.03.2010. Odporca z poskytnutého úverového
rámca vyčerpal sumu 663,88 Eur a uhradil z nej sumu 615,73 Eur. Zostávajúca neuhradená časť
istiny je 48,15 Eur. Zhodnotením zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k právnemu záveru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné,
že títo uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol
odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Zmluva je tzv. formulárovou alebo aj typovou zmluvou
bez individuálne dojednaných podmienok. Opak (individuálne dojednanie podmienok) navrhovateľ
nepreukázal. Súčasťou zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého účastníci zároveň uzatvorili zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami podľa hlavy
8 a 9 úverových podmienok. Takáto podmienka zmluvy bola už vo veci vedenej na tamojšom súde
pod spisovou značkou 5C/107/2011 právoplatne určená za neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú
podmienku, a preto je navrhovateľ v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať
sa používania takejto podmienky. Uvedené znamená, že navrhovateľ na základe rovnakej podmienky
nemôže žiadať plnenie ani v inej veci. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere bolo vo sfére záujmu odporcu
získať úver 497,91 Eur a nebolo vo sfére jeho záujmu uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorý v tom čase nepotreboval, a ktorý mal čerpať až v budúcnosti. Pokiaľ by bolo už v tom čase vo
sfére záujmu odporcu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere a získať úverovú kartu, mohol tak urobiť



priamo uzatvorením riadnej zmluvy, pričom z úverovej karty mohol hradiť svoje potreby už v tom čase.
Uvedené ustanovenie nie je platným uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere, pretože
jednoznačne a zrozumiteľne neobsahuje podstatné náležitosti takejto zmluvy v zmysle vtedy platného
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď vo svojej podstate v súvislosti s odkazom na
úverové podmienky je len spotrebiteľovým súhlasom s úverom, no nie zmluvou, keďže neobsahuje ani
konkrétnu výšku úveru, nakoľko podľa hlavy 8 si účastníci dohodli úverový rámec 15.000,- Sk, no už pri
aktivácii úverovej karty je klient oprávnený rozhodnúť o zvýšení úverového rámca, pretože už pri podpise
úverovej zmluvy prejavil záujem o zvýšenie úverového rámca. Zakomponovanie tohto ustanovenia do
inej zmluvy (úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX) je neprijateľnou podmienkou takejto zmluvy, pretože
je nerovnovážne v právach a povinnostiach zmluvných strán a jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa a nedôvodne zvýhodňuje navrhovateľa v tom, že tento si pre budúcnosť
zabezpečuje možnosť zisku jednoduchým úkonom spotrebiteľa (telefonickou aktiváciou karty) bez toho,
aby už spotrebiteľa zrozumiteľne a jednoznačne oboznámil so všetkými podmienkami úveru, výškou
splátok a ďalšími povinnosťami v súvislosti s nákladmi a splácaním úveru. Takto dohodnuté
ustanovenie „zmluva o revolvingovom úvere“ je neprijateľné aj v nadväznosti na množstvo
úverových podmienok, na ktoré odkazuje, a s ktorými sa bežný spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy o úvere
nemá možnosť dôsledne pri podpise zmluvy oboznámiť, vzhľadom na ich rozsah, množstvo skratiek
(RÚ, ÚZ, ÚP, ÚK) a neprimerane drobné písmo. Medzi účastníkmi tak nedošlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, avšak na základe neplatne uzatvorenej zmluvy poskytol
navrhovateľ odporcovi finančné prostriedky vo výške 663,88 Eur. Keďže zmluva je neplatná,
odporca je uvedenú sumu navrhovateľovi povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporca
navrhovateľovi už uhradil sumu 615,73 Eur, a preto je navrhovateľovi povinný vrátiť (vydať
bezdôvodného obohatenie) ešte sumu 48,15 Eur. Keďže odporca v konaní nepreukázal, že by túto sumu
navrhovateľovi uhradil, zaviazal ho na jej zaplatenie súd. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie
podľa neho dlžnej sumy, ktorá zároveň zahŕňala aj časť istiny 48,15 Eur, listom zo dňa 29.03.2010
najneskôr do 15 dní, t. j. do 13.04.2010. V uvedený deň tak nastala na základe výzvy splatnosť dlžnej
sumy v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, keďže v nadväznosti na odoslanie
uvedenej výzvy navrhovateľom sa táto do sféry dispozície odporcu musela dostať ešte pred týmto dňom.
Keďže odporca do uvedeného dňa sumu 48,15 Eur navrhovateľovi neuhradil, je od 14.04.2010 (t. j. odo
dňa nasledujúceho po splatnosti) v omeškaní a od tohto dňa patrí navrhovateľovi
aj úrok z omeškania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, t. j. vo výške o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k
prvému dňu omeškania vo výške 1 %, a preto by navrhovateľovi patril úrok z omeškania vo výške 9
% ročne. Navrhovateľ si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, čo je 8,76 % (resp.
8,784 %) ročne, teda si uplatnil úrok z omeškania nižší, než zákonom stanovený, a preto mu
súd priznal takto uplatnený úrok z omeškania, keďže nie je možné priznať viac, než navrhovateľ žiada.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, ods. 4, § 53 ods. 1 až 5, § 53a ods. 1, §
451 ods. 1, ods. 2, § 457, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., § 153 ods. 4, § 160 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ vo výroku,
ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. a vyjadril presvedčenie, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa,
uvedenom v odôvodnení jeho rozhodnutia, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bolo vo sfére záujmu
odporcu získať úver 497,91 Eur a nebolo vo sfére jeho záujmu uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom
úvere. Nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že zakomponovanie tohto ustanovenia do inej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je nerovnovážne v právach a povinnostiach
zmluvných strán a jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a nedôvodne zvýhodňuje navrhovateľa.
Uviedol, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale ani ustanovenia Obchodného zákonníka, ani
zákon o spotrebiteľských úveroch nezakazuje možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy
bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné je, aby zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a
obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa.
Zdôraznil, že v danej veci sa jednalo o telefónnu pôžičku, v ktorých prípadoch prebieha vybavovanie



úveru telefonicky, prostredníctvom jeho bezplatnej zákazníckej linky. Pripustil, že odporca ako spotrebiteľ
nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok, na druhej
strane, pokiaľ odporca nesúhlasil s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohol sa
rozhodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše, čo neurobil. Dôvodil, že odporca telefonicky kontaktoval
jeho zamestnancov za účelom získania úveru, finančnej hotovosti, pri telefonickom vybavovaní úveru
nadiktoval všetky potrebné osobné údaje, údaje o svojom zamestnávateľovi, ktoré boli následne
spracované do úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola ním podpísaná dňa 17.09.2007 a odoslaná
odporcovi na podpis, ktorý ju dňa 21.09.2007 podpísal a spätne mu vrátil. Znamená to, že odporca mal
dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami
a rozhodnutie, či s nimi prejaví súhlas svojím podpisom a odoslaním späť, a to dokonca v pohodlí
domova. Odporca si musel byť vedomý, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I., II., ktorá nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú
účinnosť až do budúcnosti, a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej
zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli, nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy
muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo stranu odporcu - aktivovaniu karty. Samotná karta je spotrebiteľovi
zaslaná spolu s predzmluvným formulárom, brožúrkou, obsahujúcou informácie o tom, ako úver čerpať,
ako karta funguje, spolu so sadzobníkom poplatkov. Uzavretím revolvingového úveru nedochádza k
vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi odporcom a navrhovateľom a už vôbec nie k
nerovnováhe značnej v neprospech odporcu. Vôľa odporcu pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom
úvere nebola ničím determinovaná, pretože dobrovoľne realizoval právny úkon, ktorým si aktivoval
kartu za účelom čerpania revolvingového úveru, to znamená, odporcovi nevznikla žiadna povinnosť v
okamihu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku
aktivovania karty. Odporca tak mal evidentný záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala
aj účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Požiadavka
platnosti právneho úkonu - existencia vôle bola v tomto prípade naplnená, čo dokazuje aj skutočnosť,
že odporca si sám aktivoval kartu, čerpal úver a čerpaný úver aj splácal. Ustanovenie, týkajúce sa
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, je v zmysle citovaného ustanovenia (§ 53 ods. 1 OZ)
zmluvnou podmienkou, upravujúcou hlavný predmet plnenia zmluvného vzťahu, ktorý je podpisom
úverovej zmluvy platným, nie však účinným záväzkovým vzťahom zmluvných strán, a preto nie je možné
konštatovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu.
V zmluve sú zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Nesúhlasil so záverom súdu
prvého stupňa, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle
vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru bolo urobené v písomnej forme, ako to vyžaduje zákon. V danej
veci boli súčasťou zmluvy úverové zmluvné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dotknutej
úverovej zmluvy, konkrétne hlava 8, § 1, § 2, § 5, z ktorých okrem iného vyplýva, že spoločnosť a
klient si dohodli úverový rámec RU vo výške 15.000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto Zmluvy o RU
zaväzuje poskytnutý RU spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnuté RU úroky (§ 1), ...
neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien (§ 2), ... klient
je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom
poplatkov, platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a
je obsiahnutý v Metodickej príručke... (§ 5). Pokiaľ ide o výšku RPMN, ktorá v zmluve absentuje,
poukazuje na skutočnosť, že pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN, pretože úver sa čerpá
a dopĺňa, a tak sa menia relevantné údaje pre výpočet RPMN, čo potvrdili Krajský súd v Prešove vo
svojom rozsudku, sp. zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27.01.2011. Zmluva o revolvingovom úvere je tak platná.
Poukázal na vyjadrenie generálnej advokátky pri rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-453/10, v ktorom
sa uvádza, že za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy sa považuje dôraz na
zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si mal pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na
ochrannú ruku štátu. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorom sa o
ochrane spotrebiteľa hovorí: „Je treba zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom
prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (23Cdo
1201/2009 zo dňa 29.06.2010)“. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
27.03.2008, sp. zn. 26Cdo 2317/2006, týkajúceho sa náležitostí písomne uzavretej zmluvy.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako logický, presvedčivý, správny a spravodlivý potvrdiť.



Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bola odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 48,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo
sumy 48,15 Eur od 14.04.2010 do zaplatenia. V tejto časti preto krajský súd rozsudok okresného súdu
nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa bol tak výrok, v ktorom bol vo
zvyšku návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a
v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané,
že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako
dlžníkovi spotrebiteľský úver. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné
podmienky navrhovateľa a odporca svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Rovnako
tak, vychádzajúc z obsahu predmetnej úverovej zmluvy, odporca podľa predtlače, nachádzajúcej sa
v predposlednom poslednom odseku zmluvy, zároveň uzatvoril s navrhovateľom záväzkový vzťah z
právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 12 Úverových podmienok a súčasne s navrhovateľom uzatvoril
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RU I., a to s úverovým rámcom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok s tým, že
na základe tejto zmluvy odporcovi vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom



Úverovej karty za podmienok 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok. V poslednom odseku zmluvy súčasne
navrhovateľ s odporcom uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu RU II. s
úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 Úverových
podmienok s tým, že na základe tejto zmluvy vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13 Úverových
podmienok.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 663,88 Eur,
ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere.

Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere, a podľa ktorej
účastníci zároveň uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom
a s pravidelnými mesačnými splátkami podľa hlavy 8 a 9 úverových podmienok, bola už vo veci vedenej
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5C/107/2011 právoplatne určená
za neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku. Takáto zmluvná podmienka je teda neplatná. Jej
ďalším používaním a uplatňovaním dodávateľ (navrhovateľ) vytvára protiprávny stav,
ktorý je zákonom zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom.
Odvolací súd na zdôraznenie konštatuje, že ak by súd v danom prípade priznal plnenie
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súdu a popieranie práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľov.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že ustanovenie, podľa ktorého účastníci zároveň uzatvorili
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, nie je platným uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere,
pretože jednoznačne a zrozumiteľne neobsahuje podstatné náležitosti takejto zmluvy v zmysle vtedy
platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď vo svojej podstate v
súvislosti s odkazom na úverové podmienky je len spotrebiteľovým súhlasom s úverom, no nie zmluvou,
keďže neobsahuje ani konkrétnu výšku úveru, nakoľko podľa hlavy 8 si účastníci dohodli úverový rámec
15.000,- Sk, no už pri aktivácii úverovej karty je klient oprávnený rozhodnúť o zvýšení úverového rámca,
pretože už pri podpise úverovej zmluvy prejavil záujem o zvýšenie úverového rámca. Zakomponovanie
tohto ustanovenia do inej zmluvy (úverovej zmluvy) je neprijateľnou podmienkou takejto zmluvy, pretože
je nerovnovážne v právach a povinnostiach zmluvných strán a jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa a nedôvodne zvýhodňuje navrhovateľa v tom, že tento si pre budúcnosť
zabezpečuje možnosť zisku jednoduchým úkonom spotrebiteľa (telefonickou aktiváciou karty) bez toho,
aby už spotrebiteľa zrozumiteľne a jednoznačne oboznámil so všetkými podmienkami úveru, výškou
splátok a ďalšími povinnosťami v súvislosti s nákladmi a splácaním úveru.

Takto dohodnuté ustanovenia „zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I.“, „zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru II.“ sú neprijateľné aj v nadväznosti na množstvo úverových podmienok,
na ktoré odkazujú, a s ktorými sa bežný spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy o úvere nemá možnosť
dôsledne pri podpise zmluvy oboznámiť vzhľadom na ich rozsah, množstvo skratiek (RÚ, ÚZ, ÚP,
ÚK) a neprimerane drobné písmo. Posudzovaná zmluva teda i podľa názoru odvolacieho súdu svojím
rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý
neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné
podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným
písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok,
týkajúcich sa revolvingových úverov.

S ohľadom k predostretému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácie je preto dôvodný záver,
že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou
uzatvára i ďalšie záväzkové vzťahy s navrhovateľom, a to zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
I. a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. Navrhovateľom predkladané úvahy o platnosti
uvedených zmlúv, o ich riadnom písomnom vyhotovení, o hodnotení prejavu vôle odporcu, o neexistencii
nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech odporcu a pod., preto odvolací súd
považoval za nenáležité, keď naopak je potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného



prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi
účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil
a ani mu z obsahu spisu žiadne nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .