Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/62/2016 z 22. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. novembra 2017, sp. zn. 1Cob/62/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1102899905.4
Krajský súd Bratislava | 1Cob/62/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1102899905.4 | 2017-11-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac6d9371-d807-49d6-9a8b-b53d5aa02055
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1102899905.4

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899905
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1102899905.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Hermes-Trading,
s.r.o., sídlo: Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 801 941, zastúpený: AK Šimko
Legal, s.r.o., sídlo: Pečnianska 1198/3, 851 01 Bratislava, IČO: 35 915 528, proti žalovanému: Slovenské
národné múzeum, sídlo: Vajanského nábrežie 2, Bratislava 814 36, IČO: 00 164 721, zastúpený: ALTER
IURIS, s.r.o., sídlo: Tolstého 9, Bratislava 811 06, IČO: 36 708 771 o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy
15.966,20 EUR (480.998,- Sk) s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č.k. 29Cb/238/2002-200 zo dňa 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/238/2002-200 zo dňa
29.10.2015   p o t v r d z u j e .

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 29Cb/238/2002-200 zo dňa 29.10.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu,
Okresný súd Bratislava I zamietol návrh žalobcu v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k
zaplateniu náhrady trov konania vo výške 798,15 EUR a trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške
1.178,94 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobou zo dňa 25.11.2002 doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2002 sa právny predchodca
žalobcu - správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s.,
IČO: 31 568 262, na ktorú bol vyhlásený konkurz, domáhal, aby mu žalovaný uhradil istinu 15.966,20
EUR (480.998,- Sk) s príslušenstvom spolu s 0,5% denným úrokom z omeškania zo sumy 7.257,72
EUR (218.646,- Sk) od 29.10.1999 do zaplatenia a zo sumy 8.708,49 EUR (262.352,- Sk) od 09.12.1999
do zaplatenia.

3. Žalobca svoj nárok uplatnený v žalobe odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: Spoločnosť STAR,
stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., IČO: 31 568 262 v období pred vyhlásením konkurzu vyúčtovala
žalovanému odplatu za stavebné práce na stavbe „rekonštrukcia areálu kúrie Ž.I. XX, S.“ vykonané na
základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 27.8.1997 v znení dodatkov, a to faktúrou č. 390057 na sumu
573.562,- Sk splatnou dňa 12.11.1999, z ktorej zostala neuhradená časť sumy vo výške 218.646,- Sk,
a faktúrou č. 390071 na sumu 262.352,- Sk, splatnou dňa 23.12.1999. Žalovaný fakturované sumy v
celkovej výške 15.966,20 EUR (480.998,- Sk) žalobcovi do podania žaloby na súd nezaplatil.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v odpore podanom dňa  10.8.2004 a uviedol, že  nepopiera uzavretie
Zmluvy o dielo č. 05/97 zo dňa 26.08.1997 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 1.12.1997, Dodatku č. 2 zo dňa



10.3.1998 a Dodatku č. 3 zo dňa 05.03.1999 so spoločnosťou STAR, stavebné a rekonštrukčné práce,
a.s., IČO: 31 568 262, predmetom ktorej bola rekonštrukcia areálu kúrií na Ž. P. Č.. XX-XX v S.. Žalovaný
rovnako uviedol, že od predmetnej Zmluvy o dielo dňa 28.09.1999 odstúpil v súlade s čl. X. bod 10.1. v
spojení s ust. § 344 Obchodného zákonníka, a to pre neplnenie finančného a vecného harmonogramu
stavebných prác na kalendárny rok 1999 už od januára 1999 (pokiaľ ide o druh prác a rovnako o objem
financií, ktoré sa mali v danom období preinvestovať). Po ukončení zmluvného vzťahu bola žalovaným
vykonaná inventarizácia rozostavanej stavby ku dňu 30.9.1999, kedy žalovaný zistil, že spoločnosti
STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. bola uhradená odplata za stavebné práce v hodnote
cca 2.077.050,06 Sk, a to napriek tomu, že stavebné práce neboli touto spoločnosťou zrealizované,
čo žalovaný spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. oznámil dňa 28.1.2000. Dňa
22.3.2000 bola uzavretá Zmluva o prevzatí dlhu spoločnosťou DRAFT s.r.o. ako preberateľom a
spoločnosťou STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. ako dlžníkom. Spoločnosť STAR, stavebné a
rekonštrukčné práce, a.s. ako dlžník zároveň prehlásila, že voči žalovanému nemá žiadne pohľadávky.
Žalovaný rovnako uviedol, že dňa 18.4.2000 bol medzi účastníkmi uzavretý Záznam z rokovania vo
veci rozostavanej stavby „Rekonštrukcia areálu kúrií SNM Bratislava, Ž. XX-XX, obj. 16“ - zápis o
odovzdaní a prevzatí rozostavanej stavby, v ktorom spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce,
a.s. uznala výšku svojho záväzku 29.432,91 EUR (886.695,85 Sk) voči žalovanému, ktorý vznikol z
fakturovaných a žalovaným uhradených prác, ktoré spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce,
a.s. nezrealizovala. Spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. zároveň uznala žalovaným
neuhradenú sumu 15.966,21 EUR (480.998,- Sk) za mesiace 10/1999 a 12/1999 ako odpočet za
nevykonané práce v mesiacoch 11/1997, 12/1997, 2/1998, 3/1998 a 4/1998.

5. Na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 18.5.2006 žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v odpore
považuje za nepodstatné. Žalobca uviedol, že nepopiera, že zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu
od zmluvy, ako ani to, že niektoré faktúry boli žalovanému zo strany žalobcu vystavené neoprávnene.
Žalobca rovnako uviedol, že nepopiera ani to, že práce neboli vykonané správne a rovnako, že niektoré
faktúry boli žalovanému vystavené neoprávnene. Žalobca však poprel platné započítanie pohľadávok
podľa žalovaným uvedeného záznamu, nakoľko tento nebol za žalobcu podpísaný oprávnenou osobou,
keďže záznam podpísal Y.. Š. Ž. ako člen predstavenstva, pričom bol potrebný podpis 2 členov
predstavenstva a v tom čase boli členmi predstavenstva Y.. I. a Y.. Š., ktorý sa uvedeného rokovania
nezúčastnili. Žalobca rovnako spochybnil prehlásenie ním vykonané, že nemá voči žalovanému žiadne
pohľadávky, a vyhlásil ho za neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmé z akého právneho titulu, ktoré
faktúry a v akej výške uznáva. Podľa žalobcu je nesporné, že uplatnené sumy nikdy neboli odstránené
z účtovníctva žalobcu, a preto má za to, že neboli vysporiadané.

6. Uznesením č.k. 29Cb/238/2002-113 zo dňa 2.5.2011 súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu
na strane žalobcu tak, že na miesto dovtedajšieho žalobcu vstúpila do konania obchodná spoločnosť:
Hermes-Trading, s.r.o., sídlo: Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, IČO: 36 801 941 ako nový
žalobca. Dôvodom zmeny žalobcu bolo postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 5. 3.2010 medzi W.. B. I., správcom konkurznej
podstaty úpadcu STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Hermes
Finance, s.r.o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica ako postupníkom.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: žalobou vo
veci samej zo dňa 25.11.2002 doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2002, s odporom žalovaného
zo dňa 04.08.2004 doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.8.2004, Zmluvou o dielo č. 05/97 zo dňa
26.8.1997 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 1.12.1997, Dodatku č. 2 zo dňa 10.3.1998 a Dodatku č. 3 zo dňa
5.3.1999, faktúrou č. 390 071 na sumu 8.708,49 EUR (262.352,- Sk) splatnou dňa 23.12.1999, faktúrou
č. 390 057 na sumu na sumu 573.562,- Sk splatnou dňa 12.11.1999, Prehlásením spoločnosti STAR,
stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., IČO: 31 568 262 zo dňa 22.3.2000, ktoré je súčasťou Zmluvy
o prevzatí dlhu uzavretej dňa 22.3.2000, Listom žalovaného zo dňa 8.4.2002 - vyžiadanie stanoviska,
Listom žalovaného zo dňa 28.1.2000 - Rekonštrukcia areálu kúrií SNM S., Ž. XX-XX, obj. 16, Záznamom
z rokovania vo veci rozostavanej stavby „Rekonštrukcia areálu kúrií SNM S., Ž. XX-XX, obj.16“ - zápis o
odovzdaní a prevzatí rozostavanej stavby zo dňa 18.4.2000, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou
dňa 5.3.2010, ako aj ďalším spisovým materiálom. Súd prvej inštancie sa tiež v rámci dokazovania
oboznámil s vyjadreniami žalobcu a žalovaného na pojednávaniach.



8. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov zistil nasledovný skutkový stav: Medzi stranami sporu
nebola sporná skutočnosť, že dňa 26.8.1997 uzavrela spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné
práce, a.s., IČO: 31 568 262 ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo č. 05/97 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.12.1997, Dodatku
č. 2 zo dňa 10.3.1998 a Dodatku č. 3 zo dňa 5.3.1999, predmetom ktorej bola rekonštrukcia areálu
kúrií ma Ž. P. Č.. XX-XX A. S.. Spornou medzi stranami sporu nebola ani skutočnosť, že žalovaný
dňa 28.09.1999 od predmetnej Zmluvy o dielo odstúpil v súlade s jej čl. X. bodom 10.1. v spojení s
ust. § 344 Obchodného zákonníka. Spornými medzi stranami boli nároky uplatnené žalobcom v žalobe
na základe faktúr vystavených spoločnosťou STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., IČO: 31
568 262 žalovanému a to:  faktúry č. 390 057 vystavenej dňa 29.10.1999 na sumu 573.562,- Sk,
splatnej dňa 12.11.1999 (z ktorej mala podľa žalobcu zostať neuhradená časť vo výške 218.646,- Sk),
ktorou bola fakturovaná odplata za stavebné práce realizované žalobcom na základe Zmluvy o dielo
č. 05/97 v znení jej dodatkov za mesiac október 1999 a faktúry č. 390 071 vystavenej dňa 9.12.1999
na sumu 262.352,- Sk, splatnej dňa 23.12.1999, ktorou bola fakturovaná odplata za stavebné práce
realizované žalobcom na základe Zmluvy o dielo č. 05/97 v znení jej dodatkov za mesiac december
1999. Žalovaný existenciu pohľadávky žalobcu na odplatu vo výške 15.966,20 EUR (480.998,- Sk)
poprel odvolávajúc sa na Zmluvu o prevzatí dlhu uzavretú dňa 22.3.2000 medzi spoločnosťou DRAFT
s.r.o. ako preberateľom a spoločnosťou STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. ako dlžníkom,
súčasťou ktorej je prehlásenie spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. ako dlžníka
zo dňa 22.3.2000, v ktorom táto spoločnosť prehlásila, že voči žalovanému nemá žiadne pohľadávky.
Žalovaný zároveň poukázal na Záznam z rokovania spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce,
a.s. a žalovaného vo veci rozostavanej stavby „Rekonštrukcia areálu kúrií SNM S., Ž. XX-XX, obj.16“ -
zápis o odovzdaní a prevzatí rozostavanej stavby zo dňa 18.4.2000, za účasti spoločnosti DRAFT s.r.o.,
Bratislava,  z ktorého vyplýva, že spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. uznala výšku
svojho záväzku 886.695,85 Sk (29.432,91 EUR) voči žalovanému, ktorý vznikol z dôvodu fakturovaných,
žalovaným uhradených, ale spoločnosťou STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. nevykonaných
prác. Spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. zároveň uznala žalovaným neuhradenú
sumu 480.998,- Sk (15.966,20 EUR) za mesiace 10/1999 a 12/1999 ako odpočet za nevykonané práce
v mesiacoch 11/1997, 12/1997, 2/1998, 3/1998 a 4/1998. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že zo
strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy, ako ani to, že niektoré faktúry boli žalovanému zo
strany žalobcu vystavené neoprávnene. Žalobca rovnako nepoprel tvrdenie žalovaného, že stavebné
práce na základe uvedenej zmluvy o dielo neboli zo strany žalobcu vykonané správne a rovnako,
že niektoré faktúry boli žalovanému vystavené neoprávnene. Žalobca však poprel platné započítanie
pohľadávok podľa žalovaným uvedeného záznamu, nakoľko podľa žalobcu tento nebol za žalobcu
podpísaný oprávnenou osobou, nakoľko záznam podpísal Y.. Š.D. Ž. ako člen predstavenstva, pričom
bol potrebný podpis až dvoch členov predstavenstva a v tom čase boli členmi Y.. I. a Y.. Š., ktorý sa
uvedeného rokovania nezúčastnili. Žalobca rovnako spochybnil prehlásenie ním vykonané, že nemá
voči žalovanému žiadne pohľadávky, a vyhlásil ho za neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmé z akého
právneho titulu, ktoré faktúry a v akej výške uznáva. Podľa žalobcu je nesporné, že uplatnené sumy
nikdy neboli odstránené z účtovníctva žalobcu, a preto má za to, že neboli vysporiadané. Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24K 310/00-140 zo dňa 19.3.2001 bol na majetok spoločnosti
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., Žilina, IČO 31 568 262 vyhlásený konkurz. Za správcu
konkurznej podstaty súd ustanovil W.. B. D., Ťatliakova 3, Dolný Kubín. Uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 25 - 24K 310/00-1386 zo dňa 17.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.3.2007,
súd zbavil W.. B. D., Nemocničná 1, Dolný Kubín funkcie správkyne konkurznej podstaty a ustanovil za
správcu konkurznej podstaty W.. B. I., Tajovského 5, Žilina. Dňa 5.3.2010 bola medzi W.. B. I., správcom
úpadcu STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Hermes-Trading,
s.r.o., Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, IČO: 31 568 262 ako postupníkom uzavretá Zmluva
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu vo výške 15.966,20
EUR (480.998,- Sk) s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Na základe uznesenia súdu č.
k. 29Cb/238/2002-113 zo dňa 2.5.2011 stala spoločnosť Hermes-Trading, s.r.o., Mladých budovateľov
2, Banská Bystrica, IČO: 31 568 262 novým žalobcom v predmetnom konaní.

9. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní rozhodol
rozsudkom č.k. 29Cb/238/2002 - 125 dňa 13.2.2012 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V
rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že k účinnému započítaniu pohľadávok spoločnosti STAR -
stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. s pohľadávkami žalovaného došlo aj  napriek tomu, že samotný
záznam z rokovania zo dňa 18.4.2000 bol podpísaný iba jedným členom predstavenstva. Súd prvej



inštancie poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy sa pre započítanie pohľadávok nepožaduje
písomná forma, a teda v tomto prípade bolo pre platné a účinné započítanie pohľadávok postačujúce, že
spoločnosť STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. urobila voči žalovanému prejav vôle smerujúci k
započítaniu jej pohľadávky voči pohľadávke žalovaného, pričom v tomto prípade mal súd prvej inštancie
za to, že bolo postačujúce, ak ho za spoločnosť STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. urobil
ústne iba jeden člen predstavenstva. Samotný záznam podľa názoru súdu prvej inštancie preukazuje,
že prejav vôle započítať pohľadávku bol voči žalovanému urobený na rokovaní dňa 18.4.2000. Súd prvej
inštancie rovnako poukázal na to, že k zániku vzájomných pohľadávok dôjde ex tunc od okamihu, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, teda od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná, a nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej
strane. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zániku pohľadávok spoločnosti
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. došlo ešte pred samotným rokovaním dňa 18.4.2000. Súd
prvej inštancie sa rovnako nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že nakoľko žalobcom uplatnené sumy
neboli nikdy odstránené z účtovníctva žalobcu, je treba mať za to, že neboli vysporiadané.

10. Voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V
odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci v otázke vykonania
úkonu smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok na rokovaní dňa 18.4.2000, nakoľko táto
skutočnosť zo zisteného skutkového stavu nevyplýva. Súd prvej inštancie následne podľa názoru
žalobcu nesprávne posúdil účinky takto zisteného skutkového stavu - žalovaným tvrdený zápočet
vzájomných pohľadávok a teda zánik žalovanej pohľadávky v celom jej rozsahu. Zo správania strán
podľa názoru žalobcu nevyplývala ani existencia dohody o zápočte vzájomných pohľadávok, ani
prejav vôle smerujúci k zápočtu či vedomosť o takomto prejave. Právny predchodca žalobcu žalované
pohľadávky naďalej, až do vyhlásenia konkurzu na majetok právneho predchodcu žalobcu evidoval
v účtovnej evidencii ako nevysporiadané, žalovaný si v následnom konkurze na majetok právneho
predchodcu žalobcu uplatnil pohľadávku vo výške 888.296,56 Sk, teda po zápočte s protipohľadávkou,
ktorá je predmetom žalobného návrhu žalobcu. Uviedol tiež, že žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie nepreukázal, že by vykonal úkon smerujúci k započítaniu a tento doručil právnemu
predchodcovi žalobcu. Uviedol tiež, že predseda predstavenstva právneho predchodcu žalobcu nebol
v jeho mene oprávnený vykonať samostatne žiadny právny úkon, ktorý by vyplýval z písomnej formy
záznamu z rokovania zo dňa 18.04.2000, opatreného podpisom Y.. Ž..

11. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/217/2012-157 zo dňa 16.1.2014 rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.2.2012 č.k. 29 Cb 238/2002-125 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom nezaoberal samotným zápočtom pohľadávok, ktoré mali zaniknúť
započítaním, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné. V rozsudku súd prvej inštancie neuviedol žiadne
konkrétnosti, dotýkajúceho sa konkrétneho zápočtu jednotlivých pohľadávok. Súd prvej inštancie uviedol
len všeobecne, že k zániku vzájomných pohľadávok dôjde ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie, teda od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná
a nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav vôle smerujúci k započítaniu druhej strane. Úlohou súdu
prvej inštancie pri ďalšom konaní bolo postupovať v tom smere, aby sa zistilo či došlo k platnému zápočtu
pohľadávok a vo veci opätovne rozhodnúť.

12. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávania dňa 5.10.2015 a 29.10.2015, na ktorom vec
opätovne za prítomnosti strán sporu prejednal. Právny zástupca žalobcu sa stotožnil s formálno-právnym
spôsobom započítania tak, ako je uvedené v rozsudku OS BA I a následne v uznesení KS BA. Má za to,
že pokiaľ ide o oznámenie prác, ktoré neboli vykonané zo strany STAR - stavebné a rekonštrukčné práce,
a.s., táto skutočnosť s podrobným rozpisom vykonaných prác je uvedená v liste SNM adresovaného
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. zo dňa 21.8.2000. V uvedenom liste okrem nevykonaných
prác sú uvedené aj sumy za tieto nevykonané práce. V predmetnom liste SNM zo dňa 21.8.2000 je
taktiež oznámený STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. zápočet (neuhradená faktúra č. 390057
za 10/99 len vo výške 218.640 Sk a faktúra č. 390071 za 12/99 vo výške 262.352,- Sk, čo spolu
predstavuje sumu 480.998,- Sk). Zároveň v tomto liste oznamuje SNM STAR - stavebné a rekonštrukčné
práce, a.s., aby v konečnej faktúre vysporiadali zostávajúcu časť pohľ. SNM voči STAR - stavebné a
rekonštrukčné práce, a.s. (o vyššie uvedenom započítaní) vo výške 2.077.050,06 Sk. Taktiež poukázal
na list SNM voči vedúcemu kontrolnej skupiny (čl. 59 - 60 v spise), v ktorom SNM oznamuje, že pristúpilo
k započítaniu súm. Spoločnosť STAR  - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. i napriek niekoľkým



urgenciám nikdy nedodala konečnú faktúru. V zmysle záznamu z rokovania zo dňa 18.4.2000 spol.
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. uznala výšku záväzku voči investorovi vo výške 866 tisíc
Sk, ktorý vznikol z dôvodu fakturovaných investorom uhradených, ale spoločnosťou STAR - stavebné
a rekonštrukčné práce, a.s. nevykonaných prác. Zároveň po vzájomnej dohode zúčastnených strán Y..
Ž. uznal investorom neuhradených 480.998,- Sk v mesiacoch 10/99 a 12/99 ako odpočet v konečnej
faktúre za nevykonané práce v mesiacoch 11 a 12/97 a 2, 3, 4/98. Pokiaľ ide o konkrétny zápočet
ten je podľa jeho názoru uvedený v liste SNM zo dňa 28.1.2000, kde je konkrétne špecifikovaný
rozsah nevykonaných, ale uhradených prác spolu so sumou, ktorá sa započítava (480.998,- Sk), pričom
obsahom tohto listu je aj žiadosť, aby v konečnej faktúre bola vysporiadaná zostávajúca pohľadávka
vo výške 2.077.050,06 Sk. Poprel skutočnosť tvrdenú žalovaným, že by obsah listu z 28.1.2000 spĺňal
náležitosti vyžadované právnymi predpismi pre zápočet pohľadávok teda, že by obsahoval jednoznačný
prejav vôle žalovaného k započítaniu ním neuhradenej sumy vo výške 480.998,- Sk voči úpadcovi.
Ani záznam z rokovania dňa 18.4.2000 neobsahuje takýto jednoznačný prejav vôle. Žalovaný teda
existenciu námietky zániku zápočtom v konaní podľa jeho názoru nepreukázal. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o platnosť započítania KS vo svojom rozhodnutí konštatuje potrebu
konkrétnosti zápočtu jednotlivých pohľadávok. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka a môže byť vykonaný aj proti jeho vôli. Listom zo dňa 28.1.2000
z hľadiska obsahu oznámil STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. výšku pohľadávky žalovaného,
ktorá vznikla z dôvodu nevykonaných stav. prác, ktoré sú v tomto liste detailne uvedené (so špecifikáciou
konkrétnych stavebných prác) a konkrétnych súm za tieto nevykonané práce a celkovej sumy za tieto
nevykonané práce. Zároveň v tomto liste je oznámený prejav vôle zo strany SNM neuhradiť faktúru
390057 za 10/99 vo výške 218.646,- Sk a faktúru č. 390071 za 12/99 vo výške 262.352,- Sk, čo spolu
predstavuje sumu 480.998 Sk. Právny zástupca žalovaného má za to, že v tomto liste je prejavená vôľa
započítať pohľadávky STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. voči SNM z faktúr 390057 a 390071
v celkovej sume 480.998,- Sk oproti pohľadávke SNM voči STAR - stavebné a rekonštrukčné práce,
a.s. za nevykonané práce v celkovej sume 2.558.048,06 Sk. Zároveň po tomto zápočte zostáva dlžná
suma STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. voči SNM vo výške 2.077.050,06 Sk. Z uvedeného
právneho úkonu zo strany SNM teda jednoznačne vyplýva prejav vôle smerujúci k zápočtu vyššie
uvedených pohľadávok. Právny zástupca žalovaného takisto poukázal na to, že právny úkon sa vykladá
z hľadiska obsahu v zmysle právneho poriadku a nie v zmysle označenia.

13. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní rozhodol
rozsudkom č.k. 29Cb/238/2002-200 dňa 29.10.2015 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V
rámci odôvodnenia predmetného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal na základe zisteného
skutkového stavu v konaní za jednoznačne preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu uplatnenú
žalobou vo výške 480.998,- Sk z titulu neuhradenia sumy za stavebné práce v mesiacoch 10/1999 a
12/1999. Výšku uvedenej pohľadávky žiadna zo strán sporu nespochybnila. Na základe záznamu z
rokovania zo dňa 18.4.2000 mal súd za jednoznačne preukázanú aj existenciu pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi vo výške 886.695,85 EUR, vzniknutú z titulu fakturovaných, investorom uhradených,
ale spoločnosťou STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a. s. nevykonaných prác. Konkrétnu
špecifikáciu mal súd za preukázanú listom zo dňa 28.1.2000, v ktorom žalovaný oznámil spoločnosti
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a. s. výšku pohľadávky, ktorá vznikla z dôvodu nevykonaných
stavebných prác, ktoré sú v tomto liste detailne uvedené a konkrétnych súm za tieto nevykonané
práce a celkovej sumy za tieto nevykonané práce.  Na základe vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie teda za jednoznačne preukázané, že uvedené pohľadávky účastníkov sú vzájomnými
pohľadávkami spôsobilými na započítanie. V súvislosti s existenciou prejavu vôle smerujúcemu k
započítaniu pohľadávok súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle platnej právnej úpravy sa pre
započítanie pohľadávok nepožaduje písomná forma, a teda v tomto prípade bolo pre platné a účinné
započítanie pohľadávok postačujúce, že spoločnosť STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. urobila
voči žalovanému prejav vôle smerujúci k započítaniu jej pohľadávky voči pohľadávke žalovaného,
pričom v tomto prípade mal súd za to, že bolo postačujúce ak ho za spoločnosť STAR - stavebné a
rekonštrukčné práce, a.s. urobil ústne iba jeden člen predstavenstva. Samotný záznam z rokovania
zo dňa 18.4.2000 podľa názoru súdu prvej inštancie preukazuje, že prejav vôle započítať pohľadávku
bol voči žalovanému urobený na rokovaní dňa 18.4.2000, kde Y.. Ž. uznal pohľadávku žalovaného ako
odpočet za nevykonané práce, a to v nadväznosti na jeho uznanie výšky záväzku 886.695,85 Sk voči
žalovanému z titulu nevykonaných prác. Súd prvej inštancie mal za to, že takýto prejav je určitý, vážny
a zrozumiteľný a neodporuje § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník. Na základe



uvedeného mal súd za jednoznačne preukázanú aj ďalšiu podmienku zániku pohľadávky žalobcu podľa
ust. § 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník započítaním.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963
Zb. - Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, mal za to, že žalovaný mal
vo veci plný úspech, čím mu vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti žalobcovi.

15. Žalobca podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 29.12.2015 (č. l. 205). Odvolanie
dôvodil žalobca dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d)  a f)  zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok). Žalobca namietal,
že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva zo skutkového stavu,
ako bol v konaní jednoznačne zistený a na základe takto - podľa názoru žalobcu nesprávne zisteného
skutkového stavu - súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke preukázania relevantnosti
prejavu vôle žalovaného a jeho dôsledkov. Žalobca ďalej namietal, že sa nestotožňuje s formálno-
právnym odôvodnením započítania súdom prvej inštancie, v konaní nespochybňoval právne dôsledky
prípadného prejavu vôle žalovaného smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok, a to ani v
prípade, ak by takýto právny úkon bol vykonaný ústne, na rokovaní dňa 18.4.2000; v konaní však
namietal preukázanie skutočnosti, že takýto prejav vôle bol vykonaný, pričom označenie dôkazov k
preukázaniu takejto prípadnej skutočnosti podľa názoru žalobcu zaťažuje žalovaného, ktorý námietku
započítania v konaní vzniesol. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že žiaden z vykonaných dôkazov
(záznam z rokovania právneho predchodcu žalobcu (v zastúpení Y.. Ž.) a žalovaného zo dňa 18.4.2000,
list žalovaného zo dňa 28.1.2000 a prehlásenie právneho predchodcu žalobcu ako príloha k zmluve o
prevzatí dlhu zo dňa 22.3.2000) neobsahuje jednoznačný prejav vôle žalovaného započítať vzájomné
pohľadávky. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia o existencii takéhoto započítacieho prejavu a takéto nepreukázané tvrdenie nemal mať súd
prvej inštancie v konaní za preukázané, nakoľko takáto skutočnosť zo zisteného skutkového stavu podľa
názoru žalobcu nevyplýva. Následne podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
účinky žalovaným tvrdeného zápočtu vzájomných pohľadávok a teda zánik žalovanej pohľadávky v
celom rozsahu. Žalobca na tomto základe žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania
na súde prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania na strane žalobcu.

16. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 20.1.2015 doručeným súdu prvej
inštancie dňa 2.2.2016 (č. l. 215). V predmetnom podaní žalovaný uviedol, že žalobca v podanom
odvolaní nespochybňuje existenciu a relevantnosť prejavu vôle smerujúceho k započítaniu vzájomných
pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (uznanie záväzku právnym predchodcom žalobcu vo výške
886.695,85 Sk, t.j. 29 432,91 EUR, ktorý vznikol z dôvodu fakturovaných, žalovaným uhradených,
ale právnym predchodcom žalobcu nevykonaných prác, a uznanie právnym predchodcom žalobcu
žalovaným neuhradených 480.998,- Sk, t.j. 15.966,20 EUR v mesiacoch 10/1999 a 12/1999 ako
odpočet v konečnej faktúre za nevykonané práce, avšak spochybňuje preukázanie skutočnosti, že
prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok bol vykonaný zo strany žalovaného. Podľa
názoru žalovaného odôvodnenie odvolania žalobcu nemá oporu v skutkovom stave zistenom súdom
prvej inštancie, v tejto súvislosti poukazuje na to, že k započítaniu došlo na základe prejavu vôle
právneho predchodcu žalobcu a to na rokovaní zo dňa 18.4.2000, z ktorého bol vyhotovený záznam a
z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu uznal záväzok voči žalovanému vo výške 886.695,85
Sk, t.j. 29.432,91 EUR, ktorý vznikol z dôvodu fakturovaných, žalovaným uhradených, ale právnym
predchodcom žalobcu nevykonaných prác a uznal žalovaným neuhradených 480.998,- Sk, t.j. 15.966,20
EUR v mesiacoch 10/1999 a 12/1999 ako odpočet v konečnej faktúre za nevykonané práce. Uvedený
prejav vôle právneho predchodcu žalobcu vyjadrený na rokovaní zo dňa 18.4.2010 považoval za určito,
vážne a zrozumiteľne vyjadrený a za jednoznačne preukázaný. Vzhľadom na túto skutočnosť sa v plnom
rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, ktorý žiadal potvrdiť ako vecne
správny. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného.

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu
dňa 7.10.2016 (č. l. 223), v ktorom poukázal na tvrdenie žalovaného, že žalobca vo svojom



odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu a relevantnosť prejavu vôle smerujúceho k
započítaniu vzájomných pohľadávok právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému, ale spochybnil
len preukázanie skutočnosti, že prejav vôle smerujúci k započítaniu bol vykonaný zo strany žalovaného.
Toto tvrdenie žalovaného žalobca považuje za nepravdivé, pričom uvádza, že v podanom odvolaní
spochybnil relevantnosť a právnu záväznosť akéhokoľvek prípadného právneho úkonu vykonaného na
rokovaní dňa 18.4.2000 Y.. Š. Ž., predsedom predstavenstva právneho predchodcu žalobcu (z dôvodu,
že v tom čase boli za spoločnosť STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. oprávnení podpisovať,
teda vykonávať úkony písomnou formou, vždy dvaja členovia predstavenstva, avšak na predmetnom
rokovaní bol zo strany právneho predchodcu žalobcu prítomný len Y.. Ž. sám) a spochybnil tiež určitosť
a zrozumiteľnosť vyhlásenia právneho predchodcu žalobcu tvoriaceho prílohu Zmluvy o prevzatí dlhu
zo dňa 22.3.2000 v časti vyhlásenia o neexistencii žiadnych pohľadávok voči žalovanému a teda aj
platnosť tohto vyhlásenia v dotknutej časti. Z obsahu Záznamu z rokovania zo dňa 18.4.2000 podľa
názoru žalobcu nevyplýva, že by niektorý z účastníkov tohto rokovania prejavil vôľu započítať vzájomné
pohľadávky - žalobca teda spochybňuje nielen preukázanie prejavu vôle zo strany žalovaného, ale aj
prípadného prejavu vôle zo strany právneho predchodcu žalobcu. S poukazom na tieto skutočnosti
žalobca na podanom odvolaní trvá v celom jeho rozsahu.

18. V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.10.2016 (č. l. 225) žalovaný v reakcii na
písomné podanie žalobcu doručené odvolaciemu súdu dňa 7.10.2016 uviedol, že žalobca podľa jeho
názoru argumentáciu uvedenú v tomto podaní neuvádzal v rámci svojho odvolania, nakoľko v podanom
odvolaní spochybnil len preukázanie prejavu vôle smerujúceho k započítaniu zo strany žalovaného, nie
však existenciu takéhoto prejavu zo strany žalobcu. Na tomto základe žalovaný opätovne žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov
odvolacieho konania žalovaného.

19. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. Odvolanie žalobcu
bolo podané dňa 29.12.2015, teda počas účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.
O odvolaní  však rozhodoval  odvolací súd dňa 23.11.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“). Odvolací súd tak postupoval v súlade s § 470
ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho
poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa, počnúc dátumom 1.7.2016,
vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

20. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska
iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci,
v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol
zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým
zisteniam. Súd prvej inštancie sa riadil pokynmi, ktoré mu boli dané Krajským súdom v Bratislave.
Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v
súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie
v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel
k záveru, že  rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť. O nároku na náhradu  trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s §
255  ods. 1 CSP.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:



23. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s pokynmi uznesenia odvolacieho súdu, v
ďalšom konaní skúmal, či došlo k platnému zápočtu pohľadávok, akým úkonom bolo toto započítanie
pohľadávok vykonané a v akom rozsahu a ktoré vzájomné pohľadávky boli započítané. Súd prvej
inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne ustálil za preukázanú existenciu pohľadávky
žalobcu voči žalovanému uplatnenú žalobou vo výške 480.998,- Sk z titulu neuhradenia sumy za
stavebné práce v mesiacoch 10/1999 a 12/1999, ako aj existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
vo výške 886.695,85 EUR, vzniknutú z titulu fakturovaných, investorom uhradených, ale spoločnosťou
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. nevykonaných prác. Odvolací súd má, zhodne s názorom
súdu prvej inštancie, za to, že konkrétnu špecifikáciu vzájomných pohľadávok v danom prípade je možné
ustáliť na základe listu zo dňa 28.1.2000, pričom uvedené pohľadávky sú vzájomnými pohľadávkami
spôsobilými na započítanie a v rámci tohto listinného dôkazu boli tieto vzájomné pohľadávky dostatočne
určito špecifikované. Súd prvej inštancie ďalej správne ustálil za preukázané, že prejav vôle započítať
predmetné vzájomné pohľadávky učinil žalobca na rokovaní dňa 18.04.2000, čo vyplýva z písomného
záznamu z rokovania zo dňa 18.4.2000, v zmysle ktorého Y.. Ž. uznal pohľadávku žalovaného ako
odpočet za nevykonané práce a to v nadväznosti na jeho uznanie výšky záväzku 886.695,85 Sk voči
žalovanému z titulu nevykonaných prác. V tomto prípade sa odvolací súd nestotožňuje s názorom
žalobcu uvedeným v odvolaní, že pre platné započítanie vzájomných pohľadávok bolo potrebné, aby
započítací prejav v mene žalobcu učinili dvaja členovia predstavenstva. Odvolací súd má za to, že bolo
pre platné a účinné započítanie pohľadávok postačujúce, ak takéto započítanie za spoločnosť STAR
- stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. urobil ústne iba jeden člen predstavenstva. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na výpis spoločnosti STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. z OR SR, v
zmysle ktorého spoločnosť navonok zastupujú všetci členovia predstavenstva, a to i každý samostatne.
Podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je
potrebný podpis vždy dvoch členov predstavenstva. Ako vyplýva z uvedenej úpravy konania v mene
spoločnosti, obmedzenie konania v mene spoločnosti na dvoch členov predstavenstva spoločne sa
týkalo iba podpisovania písomností, nie však právnych úkonov učinených ústnou formou. Odvolací súd
preto konštatuje, že uvedený započítací prejav je určitý, vážny a zrozumiteľný, neodporuje § 34 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník a na jeho základe došlo k zániku pohľadávky žalobcu podľa
ust. § 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník započítaním. Nakoľko ešte pred podaním žaloby
došlo k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítaním, súd prvej inštancie podľa
názoru odvolacieho súdu postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného ako strany sporu, ktorá mala v spore
plný úspech.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie,
bolo potrebné  podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení
rozsudku súdu prvej inštancie jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalobca neúspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to v súlade s
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).