{"guid": "0a73296b-3a7b-49a8-8f8b-f0081d86ce38:4d49e054-45f3-4751-82a1-8cf1b5995e82", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1", "spisova_znacka": "11Co/102/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/102/2018 z 15. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2019, sp. zn. 11Co/102/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1", "identifikacne_cislo": "6717208049", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Zlocha", "sudca_id": 1298, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-zlocha-1298", "datum_vydania": "2019-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d49e054-45f3-4751-82a1-8cf1b5995e82", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/102/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208049
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne:
JUDr. Y.. A. A., so sídlom Q. 6, XXX XX S. S., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. R., nar. X.
C. XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO:
35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, o určenie, že úver poskytnutý zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalobkyne a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6C/20/2017-131 zo dňa
20. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo  výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 120,86 Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti výroku II.,
ktorým vo zvyšku nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výše 281,70 Eur zamietol
m e n í  tak, že žalovaný je   p o v i n n ý    vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 402,56
Eur, v lehote  7 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým zamietol žalobu o určenie,  že zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 612918395 uzavretú dňa 23.09.2015 medzi veriteľom Provident Financial, s.r.o.
a dlžníkom K. R. je neplatná; že zmluva o poskytnutí služby Komfort uzavretá dňa 23.09.2015 medzi
veriteľom Provident Financial, s.r.o. a dlžníkom K. R. je neplatná a že úver poskytnutý spoločnosťou
Provident Financial, s.r.o. K. R. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612918395 uzavretej dňa
23.09.2015 medzi veriteľom Provident Financial, s r.o. a dlžníkom K. R. je bezúročný a bez poplatkov,
p o t v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán sporu   n e m á   nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 120,86 Eur
do 7 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 40% (tretia
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči
žalovanému určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi ňou a žalovaným je neplatná, že
zmluva medzi ňou a žalovaným o poskytnutí služby Komfort je neplatná, určenia, že úver poskytnutý jej



žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov a domáhala sa tiež vydania
bezdôvodného obohatenia.

1.2  S poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) okresný súd konštatoval, že po právnej úprave účinnej od 01.07.2016 bola vypustená
žaloba o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je a boli ponechané len žaloby o určenie, či tu právo
je alebo nie je. Žalobkyňa žalobu doručila súdu dňa 23.05.2017. Na základe uvedeného tak okresný
súd konštatoval, že podanú žalobu v určovacích výrokoch nemožno podriadiť pod ustanovenie § 137
písm. c) C.s.p., nejde o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobkyňa sa domáhala určenia
existencie/neexistencie právneho vzťahu, čo je podstatný rozdiel. Od 01.07.2016 sa s výnimkou žalôb
o určenie právnej skutočnosti podľa osobitných predpisov iné žaloby o určenie právnej skutočnosti vo
všeobecnosti nepripúšťajú, s výnimkou uvedenou v § 311 a nasl. C.s.p..

1.3 Pokiaľ ide o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd uzavrel, že tejto je možné
vyhovieť iba čiastočne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 23.09.2015, z pohľadu podstatných náležitostí neobsahuje termín jednotlivých splátok a termín
konečnej splatnosti úveru, nakoľko chýba dátum každej cyklickej splátky, ako aj konečný presný dátum
poslednej splátky. V zmluve o úvere je uvedená len výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po
poslednú, a to vo výške 10,92 Eur s tým, že výška poslednej splátky dlžnej sumy bude predstavovať
10,83 Eur, zmluva uvádza dobu splácania 60 týždňov. Takto uvedený termín konečnej splatnosti nie
je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č.129/2010 Z.z.“). Neurčitosť v niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú
náležitosť zmluva neobsahovala. Termín konečnej splatnosti musí byť určený spôsobom umožňujúcim
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, do kedy zmluva trvá. Je v nesúlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predložil žalobkyni ako spotrebiteľke zmluvu, ktorej náležitosti už na
prvý pohľad neboli zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený
termín konečnej splatnosti úveru. Dotknutá zmluva o spotrebiteľskom úvere je tak z dôvodu absencie
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovú čiastku vo výške 902,56 Eur. Ak súd vychádzal zo skutočností,
že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo zaplatiť žalovanému
len výšku skutočne poskytnutého spotrebiteľského úveru (500,-Eur), ako aj poplatok za poskytnutie
služby Komfort (281,70 Eur), a to k úverovej čiastke 781,70 Eur. Žalovanému tak vzniklo v neprospech
žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu uvedených súm, a to vo výške 120,86 Eur, nakoľko
plnenie nad sumu 781,70 Eur okresný súd považoval za plnenie bez právneho dôvodu. Na túto čiastku
okresný súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Takýto výrok rozhodnutia
okresný súd považoval za vyriešenie časti nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia, že úver
poskytnutý žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere je úverom bezúročným a bez poplatkov, kde
sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia.

1.4 Okresný súd zmluvu o poskytnutí služby Komfort, uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným,
nepovažoval za neplatnú a tvrdil, že príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka jasne kodifikujú
dôvody určenia neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa nemusela
uzatvárať zmluvu Komfort, bolo to len na jej vôli a slobodnom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že v
čase uzatvárania spotrebiteľského úveru so žalovaným mala určité finančné problémy, kedy si nemohla
dovoliť, aby jej úver bol žalobcom poskytnutý na jej účet, nakoľko k finančným prostriedkom by sa
nedostala vzhľadom na hroziacu/existujúcu exekúciu. Žalobkyňa sa tak sama rozhodla využiť službu
zmluvy Komfort, ktorej podstata spočívala v zásade v tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľka dostala
od žalovaného kartu, na ktorej sa nachádzala disponibilná suma rovnajúca sa výške poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Ak by žalobkyňa nemala finančné problémy, mohla využiť štandardnú formu
poskytovania spotrebiteľského úveru žalovaným s tým, že finančné prostriedky by nemala „ihneď,“ ale v
určitom časovom úseku by jej boli pripísané na účet v peňažnom ústave. Okresný súd pritom vychádzal
aj zo svedeckej výpovede svedkyne XXX,XXT., ktorá v inkriminovanom období pracovala pre spoločnosť
žalovaného.



1.5 S prihliadnutím na vyššie uvedené závery okresný súd rozhodol, že žaloba žalobkyne je dôvodná
len v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 120,86 Eur, preto v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2 C.s.p. a konštatoval, že žalobkyňa bola úspešná vo výške 30%, žalovaný bol úspešný vo
výške 70%, a preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške vzniknutého rozdielu,
a teda 40%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie voči všetkým trom výrokom
napadnutého rozsudku a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
zmenil a nahradil novým rozsudkom, ktorým žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobkyni prizná trovy
konania prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uplatnila odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

2.1 Pod nesprávnymi skutkovými zisteniami videla záver okresného súdu, ktorý konštatoval, že
žalobkyňa zmluvu Komfort uzatvárať nemusela a bolo to len na jej vôli a slobodnom rozhodnutí.
Argumentovala, že podstatou služby Komfort vôbec nebolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na
predplatenú kartu. Zmluva Komfort spočíva predovšetkým v povinnosti informovať zákazníka o
prevedení sumy úveru, preberaní od zákazníka peňažných súm, informovaní zákazníka o prijatí úhrady.
Obsahom a podstatou zmluvy Komfort nebolo poskytnutie prostriedkov úveru formou karty, ale podstatou
tejto zmluvy bolo hotovostné preberanie splátok žalovaným. Išlo o doplnkovú službu, ktorú žalobkyňa
nielenže nežiadala, ani nezvolila, ale dokonca s ňou ani nesúhlasila, ale žalovaný podmienil uzavretie
zmluvy o úvere súčasným uzatvorením zmluvy Komfort. Okresný súd nesprávne vykonal a vyhodnotil
písomné dôkazy a bol v omyle pokiaľ ide o obsah zmluvy o úvere a zmluvy Komfort a následne nesprávne
vyhodnotil aj výpoveď svedkyneI. T.. Uzavretie zmluvy Komfort nebolo vôbec potrebné na to, aby žalobca
poskytol žalobkyni úver na predplatenú kartu, nakoľko to bolo dohodnuté v úverovej zmluve a nebolo to
predmetom zmluvy Komfort. Žalobkyňa uzavrela, že pokiaľ bolo uzavretie zmluvy Komfort podmienkou
uzavretia zmluvy o úvere a poskytnutie spotrebiteľského úveru určitým spôsobom, potom bolo uzavretie
zmluvy Komfort podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. zakázané a jej uzavretím porušil žalovaný zákon.
Plnenia podľa takejto povinnej zmluvy o doplnkovej službe sa mali započítať do odplaty za úver.

2.2 Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, žalobkyňa namietala, že nemôže byť vyriešením nároku
na bezdôvodné obohatenie, keď súd rozhodne len o časti nároku  a druhou časťou sa odmietne zaoberať.
Okresný súd sa vôbec nezaoberal posúdením platnosti zmluvy Komfort, odbil to tvrdením, že žalobkyňa
uzavrela zmluvu Komfort slobodne. Okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď nepreskúmal, či
sú napadnuté zmluvy v súlade so zákonom, z hľadiska svojho obsahu a praktík pri ich uzavretí, najmä
nepreskúmal, či uzavretie zmluvy Komfort bolo v súlade s podmienkami zákona č.129/2010 Z.z. a
nepreskúmal, či pri uzatvorení zmluvy o úvere a zmluvy Komfort nešlo o nekalú praktiku. Nepreskúmal
ani, či zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a nezaoberal sa inými dôvodmi neplatnosti
zmluvy o úvere a zmluvy Komfort, že nie je možné platnosť zmlúv preskúmavať na návrh žalobkyne
podľa § 137 C.s.p.. V tomto smere v konkrétnostiach žalobkyňa argumentovala nesprávnym právnym
posúdením platnosti zmluvy Komfort, použitou nekalou obchodnou praktikou zo strany žalovaného
a existenciou neprijateľných zmluvných podmienok. Zdôraznila, že neprípustnosť určovacích výrokov
neznamená nepreskúmanie platnosti zmlúv. Ak teda okresný súd konštatoval, že v rozhodovaní o
platnosti alebo neplatnosti zmlúv mu bráni ustanovenie § 137 C.s.p., ide o nesprávne právne posúdenie
veci súdom. Okresný súd sa tak odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a bol
povinný podľa § 220 ods. 3 C.s.p. toto svoje rozhodnutie dôkladne a presvedčivo zdôvodniť.

2.3 Za porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe,
žalobkyňa považovala postup súdu, ktorý sa odmietol zaoberať časťou jej návrhu a argumentov s
poukazom na účelovosť a rovnako tvrdila, že odôvodnenie odmietnutia žaloby súdom, ktoré je zmätočné
a nedostatočné, je v rozpore s článkom 2 Základných princípov C.s.p., ako aj s § 220 C.s.p.. Okresný súd
v bode 28. rozsudku potvrdzuje, že sa vôbec nezaoberal základnými právnymi argumentmi uvedenými



v žalobe žalobkyne a v jej replike, nakoľko ich považoval za účelové. Nepreskúmal právne otázky,
najmä to, či bola vôbec zmluva Komfort dovolená podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., či nešlo o nekalú
obchodnú praktiku, či zmluvy neobsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a pod.. Tieto argumenty
žaloby považoval súd prvej inštancie za účelové a takýto procesný postup súdu je neprijateľný, v rozpore
s C.s.p. a je porušením práva na spravodlivý proces.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie včas i žalovaný, a to proti výroku I., ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 120,86 Eur a výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100% vrátane trov odvolacieho konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p..

3.1 V konkrétnostiach namietal záver súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dobu platnosti a termín konečnej
splatnosti úveru a tvrdil, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je v zmluve
obsiahnutá, keď v zmluve je uvedené, že úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytuje na dobu 60
týždňov, termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7. deň
60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Argumentoval, že v slovenskom jazyku nie sú slová termín a
dátum synonymami. V tomto smere poukázal aj na ustanovenia Zákonníka práce a tvrdil, že jazykový
výklad náležitosti „termín splatnosti“ jasne vyžaduje iba určenie časového okamihu konca doby, resp.
dĺžky trvania zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia však neobmedzuje. V tomto smere poskytol výklad
aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku sp.zn. C-42/2015, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h)
Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Náležitosť uvedená v Smernici
2008/48 bola nesprávne transponovaná do vnútroštátneho poriadku Slovenskej republiky a sú splnené
podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov Smernice. Mal teda za to, že v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere postačí uviesť termín konečnej splatnosti a nevyžaduje sa uviesť tento termín v podobe dátumu.

3.2 Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok, aj táto je v zmluve uvedená, nakoľko je definovaný
počet splátok, výška každej splátky, splatnosť každej splátky. Úroky, ani istina nemali žiaden osobitný
dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať
samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobkyne, spojených s poskytnutým
úverom. Výklad daného ustanovenia len jazykovým výkladom pri použití extrémne formalistického
zužujúceho výkladu, je neprípustný. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zužujúci výklad, nemožno
vyžadovať, aby dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku,
počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne
výšku, počet  a termíny splátok iných poplatkov. Použitie takéhoto výkladu je vylúčené za použitia
argumentov právnej logiky. V tomto smere poukázal na záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku
sp.zn. C-42/2015, ktorý konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú
vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovuje za amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítavaná na vrátenie tejto istiny.

3.3 Za nesprávne rozhodnutie žalovaný považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania, nakoľko nesprávnym rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie nesprávne
posúdil otázku úspechu vo vzťahu k náhrade trov konania. Následne nad rámec odvolacích dôvodov,
žalovaný vo všeobecnosti poukázal na prehnaný formalizmus súdu prvej inštancie a dopad rozsudku
vo veci C-42/2015 na predmet sporu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa pokiaľ ide o náležitosti termínu konečnej splatnosti
úveru a výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

5. Žalovaný sa rovnako vyjadril k odvolaniu žalobkyne, najmä pokiaľ ide o uzavretie zmluvy Komfort, jej
obsahu a povinností vyplývajúcich z uzatvorenia zmluvy Komfort. Opakovane vyjadril svoj názor pokiaľ
ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to termín konečnej splatnosti a termíny splatnosti
splátok úveru.



6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá namietla, že vyjadrenie žalovaného neuvádza
žiadne podstatné právne, ani skutkové argumenty. Poukázala na dôvody odvolania a zdôraznila,
že argumentácia žalovaného je generickým podaním, ktoré na 23 stranách obsahuje opakovanie
argumentov žalovaného. Vyjadrenie žalovaného ale úplne opomína skutočnosť, čo bolo podstatou
odvolania. Naďalej zotrvala na odvolacom návrhu, navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalobe žalobkyne vyhovie.

7. Odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 382 C.s.p. vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., § 8 ods. 1 písm. d) zákona
č. 250/2007 Z.z. a § 39 Občianskeho zákonníka. K uvedenej výzve sa žalovaný nevyjadril. Pokiaľ ide o
aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., žalobkyňa zdôraznila, že poplatky
uvedené v zmluve Komfort mali byť zahrnuté vo výpočte RPMN v samotnej zmluve o úvere, nakoľko
tomu tak nebolo, je RPMN uvedená v zmluve nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť
má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ ide o ustanovenie § 9 ods. 7
zákona č. 129/2010 Z.z., žalobkyňa uviedla, že uzavretím zmluvy Komfort sa časť poplatkov odčlenila
od samostatnej zmluvy, žalobca sa tým zrejme pokúšal obchádzať ustanovenie § 9 ods. 10 zákona č.
129/2010 Z.z., ako aj ustanovenie § 19 zákona č. 129/2010 Z.z.. Takýmto postupom došlo ku klamaniu
spotrebiteľa, ale aj k porušeniu povinnosti podľa § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. o zákaze niektorých
poplatkov a povinností podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka o maximálne dovolenej výške odplaty
za spotrebiteľský úver. Takýto rozpor uzavretých zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje
ich absolútnu neplatnosť. Pokiaľ ide o aplikáciu § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., žalobkyňa
uviedla, že žalovaný poskytol spotrebiteľovi informácie uvádzajúce ho do omylu, pokiaľ ide o celkové
náklady úveru a jeho RPMN, najmä v nesprávne uvedenej celkovej čiastke, ktorú bude spotrebiteľ musieť
zaplatiť a v nesprávne uvedenej RPMN. Takýto postup žalovaného bol klamlivou obchodnou praktikou,
žalobkyňu uviedol do omylu o cene dohodovaného spotrebiteľského úveru. Uzavrela tak, že predložené
zmluvy sú neplatné pre ich priamy rozpor so zákonom, pre obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými
mravmi.

8. Žalovaný sa k výzve súdu o možnej aplikácii iných ustanovení zákona písomne nevyjadril.

9. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom       § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutých
výrokov podľa § 388 C.s.p. zmenil a v časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

10.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Odvolací súd zistil, že po predložení spisu na rozhodnutie o podaných odvolaniach bol uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5OdK/64/2018-12 zo dňa 14. mája 2018 vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka K. R. (žalobkyňa), za správcu bol ustanovený JUDr. Peter Tonhauser, so sídlom Banská
Bystrica.  Následne uznesením sp.zn. 5OdK/64/2018 zo dňa 15. októbra 2018 bol JUDr. Peter Tonhauser
odvolaný a za správcu bola ustanovená JUDr. Ing. Veronika Škodová, so sídlom Dolná 6, Banská
Bystrica. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze  alebo sa považuje za nevymáhateľnú, odvolací súd podľa ustanovenia
§ 167e zákona č. 7/2005 Z.z. o  konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 7/20085 Z.z.“) nepostupoval. Na správcu však prešlo oprávnenie žalobkyne ako
dlžníčky nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu ako aj oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku. Správca koná v mene a na účet dlžníka (§ 167b zákona č. 7/2005 Z.z.).

12. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne
dôvodné. Inak sa krajský súd stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, vec však nesprávne právne posúdil pokiaľ zmluvu



Komfort, uzavretú medzi stranami sporu, považoval za platne uzavretú a následkom toho nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobkyňou priznal nesprávne, iba vo výške 120,86 Eur
z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere (z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v §
9 ods. 2 písm. f/ zákona č.129/2010 Z.z.) a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti 281,70
Eur zamietol, nakoľko plnenie vo vzťahu k zmluve o poskytnutí služby Komfort považoval za dôvodné.

13. Žalobkyňa sa v spore okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhala určenia,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi ňou a žalovaným je neplatná, domáhala sa tiež
určenia, že zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným o poskytnutí služby Komfort je neplatná. Taktiež
sa domáhala určenia, že úver poskytnutý jej žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere je bezúročný
a bez poplatkov. Súd prvej inštancie týmto nárokom na určenie nevyhovel. Odvolací súd uvádza, že
podľa ustanovenia § 137 písm.c) C.s.p. možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že určovacia
žaloba má predovšetkým preventívny charakter, nakoľko jej účelom je poskytnúť ochranu právam
žalobcu (žalobkyne) skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práca. Určovacia žaloba nie
je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na
splnenie povinnosti (tu žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia). Nápravu stavu vzniknutého
porušením práva možno zásadne zjednať za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti takejto žaloby (o určenie), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca
v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah
alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na
plnenie). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom
každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Súd
musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu konania
preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby
súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby.

13.1 V prejednávanej veci okresný súd na základe žaloby rozhodoval nie len o určovacích nárokoch,
ale aj o nároku na plnenie, na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za takéhoto stavu nebol daný
naliehavý právny záujem na určení, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov  a ani na
určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Posúdenie
dôvodnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia (žaloby na plnenie) v sebe zahŕňa aj vyriešenie
predbežnej otázky, či úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov v dôsledku absencie
obsahových náležitostí zmlúv, prípadne či je neplatná samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Bolo
by nadbytočným, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o tom, že úver je bezúročný a bez
poplatkov (zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná), keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie a
z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, ako súd túto otázku (bezúročnosti a bezpoplatkovosti)
posúdil. V danom prípade sporné otázky medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú definitívne vyriešené rozhodnutím o nároku na plnenie, v
ktorom súd uzavrel, akú sumu je žalovaný povinný žalobkyni vyplatiť titulom vyporiadania vzájomných
nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Samostatným určením, že úver je bezúročný a bez poplatkov (prípadne určením neplatnosti samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prípadne zmluvy o poskytnutí služby Komfort), by sa právne postavenie
žalobkyne nijako nezmenilo.



13.2 Na základe uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne,
pokiaľ žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru, neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosti zmluvy o poskytnutí
služby Komfort. Preto v tejto časti odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

14. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 402,56 Eur, nakoľko
jej bol poskytnutý úver vo výške 902,56 Eur, pričom časť tejto sumy vo výške 120,86 Eur uplatnila z
dôvodu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovala za bezúročnú a bez poplatkov  a časť vo výške
281,70 Eur uplatnila z dôvodu, že za neplatnú považovala zmluvu o poskytnutí služby Komfort.

14.1 Pokiaľ okresný súd uzavrel, že úver je potrebné s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, jeho závery nie sú výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný namietal, že uvedená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle citovaného ustanovenia zákonna je v zmluve medzi ním a žalobkyňou uvedená.
Poukázal pritom na to, že v zmluve je uvedené, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov, termín
poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy  je siedmy deň 60-teho týždňa po dni
uzavretia zmluvy. K uvedenému odvolací súd uvádza, že takto stanovený termín konečnej splatnosti
úveru nie je dostatočne určený spôsobom vyžadovaným ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z.. Pokiaľ citovaný zákon v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, tak nie je prípustné
argumentovať tým, že údaj o konečnej splatnosti úveru je možné vyvodiť, nakoľko je to obchádzanie
zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých
absenciu zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v danom prípade v zmluve nie je uvedený a to ani tak, aby sa dal bez pochybnosti
pre priemerného spotrebiteľa určiť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený
presným dátumom, nemožno vyžadovať, aby si priemerný spotrebiteľ termín konečnej splatnosti úveru
musel sám vyvodzovať zo vstupných údajov, ktoré boli pre veriteľa známe v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad
nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v čl. 10 ods. 2
písm. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako
dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických
prepočtov zistiť; neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný
vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej
splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom.
Smernica 2008/48, na ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým
úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 <http://merit.slv.cz/4Smernice87/102> vyžaduje, aby dlžník
pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok
zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice, treba zmluvu považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust.
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> za
bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý
údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy. Ide pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

14.2 Postačuje zistenie čo len jedného dôvodu pre konštatovanie záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, súd prvej inštancie iný dôvod pre tento záver v napadnutom
rozhodnutí neuviedol. Preto odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k správnosti definovania výšky,
počtu a termínov splátok úveru, ako náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, je v rozpore s obsahom
napadnutého rozhodnutia. Absenciu náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods.2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z. súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nekonštatoval.



14.3 Z uvedeného dôvodu odvolací súdu nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaného, ktorý
odvolaním napadol okrem závislého výroku o trovách konania výrok rozsudku okresného súdu, ktorým
žalovaného  zaviazal na zaplatenie sumy 120,86 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

14.4 Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobkyne, pokiaľ okresný súd žalobu zamietol v
časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k plneniu žalobkyne podľa
zmluvy o poskytnutí služby Komfort vo výške 281,70 Eur.

14.5 Do súdneho spisu bola doložená zmluva o poskytnutí služby Komfort zo dňa 23.9.2015, teda v deň
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o poskytnutí služby Komfort v bode 1.1 ustanovuje
nasledovné: „Poskytovateľ sa zaväzuje, že Zákazníkovi za odmenu podľa odseku 1.2 bude počas
platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej je Poskytovateľ povinný:
a) informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 612918399 uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom (ďalej zmluva o
spotrebiteľskom úvere),
b) preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru
poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zabezpečovať jej použitie na
zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy
o spotrebiteľskom úvere,
c) informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru.
Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi ..................“
Zo samotného obsahu zmluvy o poskytnutí služby Komfort je zrejmé, že táto nemôže samostatne obstáť,
pretože bez existencie zmluvy o úvere č. 612918399 nemá pre žiadnu zo zmluvných strán akýkoľvek
(a najmä nie ekonomický) zmysel. Zmluva o poskytnutí služby je tak (hoci samostatne podpísaným,
ale predsa len) vedľajším zmluvným dojednaním, čo vyplýva jednak hneď z jej bodu 1.1 (text uvedený
vyššie), ako aj zo samotnej skutočnosti, že upravuje možnosť inkasovania splátok, ktorými má byť
splatený úver (hlavný predmet plnenia) poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o úvere, za účelom
získania ktorého žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným. Žiadny iný predmet uvedená
zmluva o poskytnutí služby neobsahuje. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ide o prípad
uvedený v ustanovení § 52a Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, že z povahy
týchto zmlúv aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní vyplýva, že tieto zmluvy sú
od seba závislé, vznik úverovej zmluvy bol podmienkou vzniku zmluvy o poskytnutí služby Komfort.
Zmluva o doplnkovej službe Komfort zo dňa 23.09.2015 je vo svojej podstate súčasťou predmetnej
zmluvy o úvere uzavretej toho istého dňa, t.j. 23.09.2015. Správnosť vyššie uvedeného konštatovania
podčiarkuje i skutočnosť, že zmluvné dojednanie predmetnej zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere v bode
9., v znení „Zákazník sa zaväzuje platiť Providentu týždenné splátky celkovej dlžnej sumy riadne a včas
a v súlade s pokynmi Providentu“ nie je naformulované jednoznačne, kedy text v znení ....v súlade
s pokynmi Providentu....... vytvára priestor práve pre možnosť inkasa splátok úveru osobne treťou
osobou od dlžníka. Fakt, že zmluvu o poskytnutí služby Komfort spotrebiteľ uzatvára v ten istý deň,
bezprostredne po uzavretí zmluvy o úvere, resp. zároveň so zmluvou o úvere, možno považovať za
nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nakoľko v zmysle platnej
právnej úpravy sa na účely výpočtu celkovej čiastky RPMN použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, do celkových nákladov spotrebiteľa je treba zahrnúť aj náklady ktoré má
zaplatiť v zmysle zmluvy o poskytnutí služby Komfort, bez uzatvorenia ktorej by žalobkyňa spotrebiteľský
úver nezískala za ponúkaných podmienok - teda inak by jej úver nebol poskytnutý ihneď - v deň podpisu
zmluvy o úvere. Takéto započítanie je v súlade s vymedzením nákladov v § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z., podľa ktorého „celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov,
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Skutočnosť,
že odplata za službu nebola zahrnutá v RPMN, mal odvolací súd jednoznačne preukázanú tvrdeniami
samotného žalovaného, ktorý poprel, že takáto odplata by mala byť v RPMN započítaná.

14.6 V konečnom dôsledku odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Národnej banky Slovenska vydané
dňa 3. júla 2018 pod č. NBS1-000-023-846, z ktorého vyplýva, že žalovaný (pôvodne pod obchodným



menom Provident Financial s.r.o. - v rozhodnutí NBS označený ako „účastníčka konania“) vo vzťahu k
službe Komfort sa dopustil porušenia
- „ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľov tým, že účastníčka konania v období od
14.10.2015 do 22.10.2015 najmenej v 2370 uzavretých zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zmluvách
o úvere podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej tiež len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spolu
s ktorými uzavrela so spotrebiteľmi zmluvy o poskytnutí služby Komfort, sa dopustila použitia nekalej
obchodnej praktiky formou klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľov
tak, že účastníčka konania v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzala nepravdivú informáciu vo
vzťahu k cene produktu spočívajúcu v nezarátavaní nákladov zo zmlúv o poskytnutí služby Komfort
do celkových nákladov spotrebiteľského úveru na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) podľa ustanovenia § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch a odplaty podľa § 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), v dôsledku
čoho účastníčka konania uvádzala ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) spotrebiteľského úveru a
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov v nižšej výške v porovnaní so skutočnou celkovou výškou
spotrebiteľského úveru, ale taktiež v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zmluvách o poskytnutí služby
Komfort uzavretých účastníčkou konania so spotrebiteľmi
- ustanovenia § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov tým, že účastníčka
konania v období od 14.10.2015 do 22.10.2015 najmenej v 2082 uzavretých zmluvách o spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou 60 týždňov, spolu s ktorými účastníčka konania uzavrela so spotrebiteľmi zmluvy o
poskytnutí služby Komfort, prekročila najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať od spotrebiteľa podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (zákona
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) v spojení s ustanovením § 1a nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., ale taktiež v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zmluvách o poskytnutí služby Komfort
uzavretých účastníčkou konania so spotrebiteľmi“

14.7 Uvedené porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) a § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. konštatuje
i odvolací súd. Nakoľko odplata za poskytnutie služby Komfort nebola zahrnutá do výpočtu RPMN,
RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná nesprávne, čo je samostatným dôvodom pre bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Použitie nekalej obchodnej praktiky formou klamlivého konania
podľa ustanovenia § 8 ods,1 písm.d) zákona č. 250/2007 Z.z. nemôže požívať právnu ochranu, tak ako
nemôže požívať právnu ochranu plnenie z takejto nekalej obchodnej praktiky. Na základe uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že aj plnenie podľa zmluvy o poskytnutí (doplnkovej) služby Komfort je
plnením z neplatného právneho úkonu zakladajúcim bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného.
Zmluva o poskytnutí služby Komfort predložená stranami sporu je vo svojej podstate súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného neprijateľnou,
a preto neplatnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Preto odvolací súd
konajúc o podanom odvolaní žalobkyne, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobkyni
priznal aj nárok na zaplatenie sumy 281,70 Eur, z titulu bezdôvodného obohatenia.  Samotný záver
okresného súdu, že žalobkyňa sa sama rozhodla využiť službu zmluvy Komfort (ktorý je v zmysle
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nesprávny) nepostačuje, aby bolo dôvodné plnenie
žalovanej, ktoré žalovaný získal na základe nekalej obchodnej praktiky žalovaného. Okresný súd v tomto
smere jednostranne prihliadol na vyjadrenie žalobkyne, opomenul však vyhodnotiť zmluvu o poskytnutí
služby Komfort samostatne a aj v súvislosti s tvrdeniami svedkyne Lamperovej, z ktorých vyplýva,
že poskytnutie služby Komfort bolo žalobkyni viac-menej vnútené („odklad“ poskytnutia finančných
prostriedkov, zvýhodnenie agenta pri uzavretí zmluvy Komfort  - vyššia provízia...).

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. odvolaním napadnuté
rozhodnutie zmenil v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že
uplatnenému nároku v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k vydaniu bezdôvodného
obohatenia vo výške 402,56 Eur, do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobou uplatneného
nároku, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o
poskytnutí služby Komfort a určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil.



16. Krajský súd, konajúc podľa ustanovení Civilného sporového poriadku,  rozhodoval aj o všetkých
trovách konania, prvoinštančného ako aj odvolacieho, pretože zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
(§ 396 ods. 2 C.s.p.), s prihliadnutím na úspech strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
C.s.p.. Nakoľko odvolací súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného uplatnenia v uplatnenom
rozsahu a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietacej časti, týkajúcej sa určovacích výrokov, je
zrejmé, že žalobkyňa bola v časti úspešná (pokiaľ ide o žalobu na plnenie) a v časti nároku úspech v
spore nemala (žaloba o určenie). Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a ani trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa           (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/20/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "0a73296b-3a7b-49a8-8f8b-f0081d86ce38:f3176ba3-d3de-4877-bef9-c99f046bbb2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1", "spisova_znacka": "11Co/102/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/102/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6717208049.1"}, {"guid": "09738645-d26f-4cdc-b2aa-dd547e33918c:3a51b8d3-38b9-41ee-9547-cd6358ab4e60", "ecli": null, "spisova_znacka": "5OdK/64/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/64/2018 z 14. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/09738645-d26f-4cdc-b2aa-dd547e33918c:3a51b8d3-38b9-41ee-9547-cd6358ab4e60"}], "citovane_v": []}