Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/42/2014 z 30. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. marca 2015, sp. zn. 6Co/42/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2 Krajský súd Prešov | 6Co/42/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2 | 2015-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 138 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac493092-c06d-4ec3-ab0e-685a3f4bcbdb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110232372 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5, proti žalovaným: 1. Obec Demjata, IČO: 00326950, právne zastúpená JUDr. Alenou Plančárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 123, 2. Ing. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. X/XXX, 3. T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 4. Ing. Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XX, 5. Ing. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, t. č. na neznámom mieste, 6. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, 7. Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C 250/2010-212 zo dňa 18.10.2013 a uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 25C 250/2010-239 zo dňa 28.1.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo veci samej. II. M e n í uznesenie tak, že sa žalobcovi priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „V predmetnom konaní súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem na strane žalobcu. Súd mal zato, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem, nakoľko iným spôsobom zmenu zápisu v katastri nehnuteľností dosiahnuť nemohol. V priebehu konania žalobca náležite upravil aj okruh účastníkov konania, keďže pôvodne žaloval len súčasného vlastníka bez toho, aby účastníkmi konania boli aj ďalší právni nástupcovia pôvodného vlastníka. Následne súd skúmal, či žaloba je dôvodná. Súd však mal za to, že žaloba v žiadnom prípade neobstojí. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, či už výsluchom svedkov, oboznámením sa s pôvodnými mpč. parcelami na pozemno-knižnej vložke 363, ako aj výmerami na súčasných listoch vlastníctva, znaleckým posudkom a výsluchom znalca, z pôvodných parciel mpč. 141 a 142 sa vytvorili v súčasnosti parcely, ktorých vlastníkom je žalobca, pričom vlastníctvo nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy od svojho otca v hraniciach tak, ako boli od nepamäti užívané a vo výmerách, ako im patrili na základe ešte pôvodných pozemno-knižných zápisov. Taktiež bolo zistené, v akých výmerách existovala pôvodná parcela mpč. 140, z ktorých parciel registra „C“ KN je v súčasnosti tvorená a že bez spornej parcely „C“ KN 745/3 by pôvodná mpč. parcela 140 mala už oveľa väčšiu odchýlku vo výmere, než aká je prípustná. Skutočnosť, ktorú tvrdil žalobca, že teda časť nehnuteľnosti, teraz označenej „C“ KN 745/3, užíval jeho otec, prípadne aj on, nie je dôvodom pre vyhovenie žalobe. Žalobca nijako nepreukázal právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti vo väčšej výmere, než akú v súčasnosti vlastní. Len skutočnosť, že dané nehnuteľnosti, alebo ich časť v minulosti užívala jeho rodina, a nikto voči tomuto užívaniu žalobcom, alebo jeho právnym predchodcom nenamietal neznamená, že nehnuteľnosť by vlastnícky mala patriť žalobcovi, prípadne jeho právnemu predchodcovi. Hoci žalobca uvádzal, že pôvodne na jeho nehnuteľnostiach bol len chodník pre peších, už z pozemno-knižnej mapy z 19. storočia, aj keď nezreteľne, je vidieť, že tak ako je v súčasnosti, je zakreslená cesta, resp. je tam čiara, ktorá znázorňuje možnú existenciu cesty, v súčasnosti parcely 745/3. Skutočnosť, že daná nehnuteľnosť bola ako obecná cesta užívaná od nepamäti, potvrdili aj svedkovia a to aj svedkovia navrhnutí žalobcom. Vlastníctvo žalobcu nepreukazuje ani to ako má postavený dom pán O., sused žalobcu. Postavenie domu len vyjadruje skutočnosť, že už pri stavbe tejto nehnuteľnosti sa rešpektovala existencia obecnej cesty a jej verejné užívanie. Súd mal teda za to, že zápis v katastri nehnuteľností nebol nijako spochybnený a vlastnícke právo žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebolo preukázané, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.“ Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva nemusí byť len písomný právny úkon, ale aj iná skutočnosť, ktorá vyvolala v právnom predchodcovi žalobcu presvedčenie, že mu vec vlastnícky patrí. Na druhej strane obec J. predmetnú parcelu nadobudla vydržaním. Žalobca v priebehu konania nepriamo spochybnil možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného vydržaním, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užíval žalobca, resp. jeho právny predchodca a následne bola časť ich parciel zabratá na obecnú cestu. Právny predchodca žalobcu sa narodil v roku 1905 a spornú parcelu užívali ešte aj jeho právni predchodcovia. Samotná neexistencia hmotného dôkazu o právnom dôvode nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ešte nemôže viesť k záveru, že tento právny dôvod vôbec neexistuje. Uvedený titul mohol byť v priebehu rokov stratený alebo právnym dôvodom mohla byť len ústna dohoda. Právnym dôvodom môže byť dokonca aj neplatný právny úkon. Účelom vydržania je premeniť stav dlhotrvajúcej kvalifikovanej držby na vlastníctvo, t.j. zosúladiť skutkový stav so stavom právnym. Svedok Ing. P. W. jednoznačne uviedol, že predmetná parcela bola vždy vo vlastníctve B.. Svedok Y. W. uviedol, že predmetná parcela bola vždy obecnou cestou. Narodený je však v roku 1949, preto nemohol vnímať skutočnosti ohľadom spornej parcely pred rokom 1950, aj keď je pravda, že vypočutie tohto svedka navrhol on sám. Bol navrhnutý kontrolný znalecký posudok. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s dodatočným zakreslením čiar na pôvodných pozemnoknižných mapách. Ďalej nevypočul svedkov na odstránenie vzniknutých rozporov. Súd prvého stupňa teda neodstránil rozpor týkajúci sa užívania spornej parcely pred rokom 1950. Poukázal tiež na to, že pozemková kniha nikdy nezodpovedala za výmeru parciel. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, kde je určitá skutočnosť pre rozhodnutie významná a určujúca, avšak nebola dokázaná. Ide o prípady, kedy výsledok procesu dokazovania neumožňuje prijať súdu záver o pravdivosti, ale ani o nepravdivosti tvrdenia. Za tohto stavu musí súd rozhodnúť v neprospech účastníka, v koho záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V predmetnej veci bolo predmetom konania posudzovanie tvrdení žalobcu a k ním navrhnutých dôkazov s cieľom preukázať, či žalobca je vlastníkom sporného pozemku. Nebolo preto rozhodujúce skúmanie podmienok vydržania zo strany obce, ale v zásade na strane žalobcu. Žalobca v podanej žalobe spochybňuje vlastnícke právo žalovaného v 1. rade konštatujúc nesprávnosť údajov geometrického plánu parcela registra C KN č. 745/3, ktorá vznikla z pozemnoknižnej parcely mpč. 140 vedenej v PK zápisnici č. 288. Podľa jeho názoru mpč. parcela č. 140 bola už vyčerpaná a parcela C KN č. 745/3 vznikla z parciel žalobcu, a to parcely č. C KN č. 355 a C KN č. 356 a z parcely č. C KN 357 v kat. úz. J.. Tvrdil, že parcela mpč. 140 nikdy nemala výmeru 2852 m2, a to z dôvodu, že časť parcely bola zabraná vodným tokom, a preto výmera súčasnej parcely C KN č. 745/3 o výmere 415 m2 je z parciel žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. J.. Uviedol, že od druhej polovice 19.- teho storočia užívali predmetnú nehnuteľnosť jeho právni predchodcovia. Za účelom spornej identifikácie parcely bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. T. T.. Ako pevné body boli pri meraní prevzaté rohy historickej stavby (kaštieľ), ktorý je zobrazený aj v súčasne platnej katastrálnej mape. Pozemkovoknižná mapa je z roku 1869 (čl. 118). Dospel k záveru, že podľa doložených dokladov, rozborov a identifikácie vyplýva, že parcela C KN 745/3, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. J. bola súčasťou parcely mpč. 140. Súdny znalec na pojednávaní dňa 18.11.2013 uviedol cit.: „Poukazujem aj na analýzu výmer pôvodných mpč. parciel 141 a 142, z ktorých sú v súčasnosti vytvorené C KN parcely vo vlastníctve žalobcu 355, 356 a 357, kde už v súčasnosti žalobca má o 90 m2 viac, ako mali výmeru pôvodné mpč. parcely 141 a 142. Avšak ide o prípustné odchýlky v rámci výmer. Čo sa týka potom parcely mpč. 140, podľa pozemkovej knihy by mala mať výmeru 2 855 m2. Bez parcely 745/3 by však súčasné C KN parcely mali výmeru o zhruba o 4 áre nižšiu. Je teda bez pochýb zrejmé, že táto parcela 745/3 patrí k týmto parcelám a pôvodne patrila do mpč. parcely 140. Hoci je zrejmé, že pôvodná cesta, tak ako je znázornené na obrázku 4, bola na inom mieste, bola však preslučkovaná, to znamená, že nemala samostatné číslo, ale bola len ako súčasť pozemku mpč. 140. Vzhľadom na údaje, ktoré mi poskytol žalobca, som skúmal aj tzv. JET mapy, ktoré ale potvrdzujú závery, na ktoré som prišiel, a ktoré sú uvedené v závere môjho posudku. Tieto JEP mapy sú na obrázku 5 a 6 na strane 6 môjho posudku a potvrdzujú existenciu sporenej parcely už v roku 1960.“ Na predmetnom pojednávaní žalobca spochybňoval znalecký posudok argumentujúc, že neakceptujú porovnanie máp, ktoré bolo uskutočnené THM mapovaním. Išlo o socialistické mapovanie, a teda toto by znalec nemal akceptovať (čl. 208). V zmysle ust. § 127 ods. 1, 2 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva ho na úvahe súdu. Jeho vypracovania prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu a na úvahe súdu, či sa vzniknuté pochybnosti podarí odstrániť alebo nie. Súdny znalec na pojednávaní ozrejmil, že THM bolo mapovanie existujúceho stavu tak, ako sa nachádza v teréne. Súdny znalec vykonal porovnanie dnešného stavu aj s pozemnoknižnou mapou, ktorá je z roku 1969. Je možné, že časť pôvodnej parcely bola odplavená riekou. Tieto skutočnosti neskúmal. Uviedol však, že dal preskenovanú pozemnoknižnú mapu nad terajší stav, čo je obrázok 4 a je zrejmé podľa bodov D a E, že ide o totožné body hraníc pozemku tak, ako sú v súčasnosti a ako boli aj v minulosti hranice pozemku žalobcu (čl. 207, 208). Ďalší namietaný rozpor ohľadom „slučiek“ súdny znalec odstránil tým, že uviedol, že hore bola „polslučka“ a dole bola „polslučka“, čo potvrdzuje, že cesta bola súčasťou parcely mpč. 140 (čl. 208). Nie je dôvodné preto spochybňovať postup, ktorým bolo doplnenie dokazovania zamietnuté, ak vzniknuté rozpory boli odstránené výsluchom súdneho znalca a účastníkov konania. Rovnako tak navrhované výsluchy ďalších svedkov správne súd prvého stupňa zamietol. Samotným žalobcom navrhnutý svedok Y. W. uviedol, že odkedy si pamätá, stále bola v J. cesta tam, kde je teraz. Navrhol ho pritom žalobca. Rovnako tak ďalší svedok navrhnutý žalobcom O. T., bývalý starosta obce J., uviedol, že aj keď počul, že cesta je jeho pozemkom, nikdy nepočul, že by dal žalobcovi niekto za pravdu. Ako súd prvého stupňa správne konštatoval, samotné užívanie k nadobudnutiu vlastníckeho práva nepostačuje. Žalobca napokon ani v podanom odvolaní neuviedol právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam už na strane jeho predchodcov. V konaní bola naopak preukázaná nepravdivosť záveru žalobcu, že mpč. parcela č. 140 bola už vyčerpaná a parcela C KN č. 745/3 vznikla z parciel žalobcu, a to parcely č. C KN č. 355 a C KN č. 356 a z parcely č. C KN 357 v kat. úz. J.. Keďže dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo žalobcu, aby svoje tvrdenia (o splnení podmienok vydržania) preukázal, odvolací súd skonštatoval, že záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu bol správny. Žalobca síce správne argumentuje, že pozemková kniha neručí za výmeru a že vstup do oprávnenej držby mohol založiť aj neplatný právny úkon, dôležité je však, že okrem spochybneného užívania žalobca neprodukoval žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by súd mohol uznať ako dôkaz o vstupe do oprávnenej držby. Za situácie, keď dôkazné bremeno vyjadruje procesnú zodpovednosť účastníka konania, odvolací súd rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správny potvrdil. Uznesením č.k. 25C 250/2010-239 zo dňa 28.1.2014 súd prvého stupňa žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za odvolanie nepriznal. Žalobca s predmetným uznesením nesúhlasil. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Žalobca je starobným dôchodcom s mesačným príjmom 386,57 Eur. Iné príjmy nemá. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce majetkové pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať, výška súdneho poplatku a povaha spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie jej splnenia ohrozilo uspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu. Predpokladom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú pomery účastníka a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov musí vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa s ohľadom na jeho osobné, rodinné, majetkové pomery a povahu uplatňovaného nároku. Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb). Keďže pomery žalobcu ako dôchodcu s príjmom vo výške 386,57 Eur mesačne odôvodňujú vyslovenie záveru, že sú u neho splnené predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, odvolací súd preto postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.